12._pohyby_rastlin_a_stresova_fyziologia
Download
Report
Transcript 12._pohyby_rastlin_a_stresova_fyziologia
Pohyby rastlín
Fyziológia stresu
rastliny na rozdiel od živočíchov žijú tzv.
sesilným spôsobom života – sú prisadnuté,
nevedia sa svojvoľne pohybovať
Pohyby rastlín – fyzikálne a vitálne
Fyzikálne
sú pasívne, výsledok pôsobenia fyzikálnych síl
1. hygroskopické
2. kohézne
pr. otváranie semien, zatváranie šišiek, vymršťovanie
výtrusov
Vitálne pohyby
spojené s fyziologickými pochodmi
E na ich priebeh zabezpečuje organizmus počas
metabolických procesov
1. Lokomočné
2. Ohybové
1. Lokomočné
Taxie
pohyb jednobunkových rastlín, spór
napr. pozitívna chemotaxia, negatívna
fototaxia
Dinézy
pohyby organel v bunkách
pr. pohyb chloroplastov za svetlom, prúdenie
cytoplazmy
2. Ohybové
úloha
pri orientácii rastlín v priestore
sú to ireverzibilné rastové pohyby alebo
reverzibilné turgorové pohyby
Paratonické
tropizmy – orientované
nastie – neorientované
Autonómne
(indukované)
nutácie
(neindukované)
Fototropizmus
odpoveď na svetlo
závislosť od intenzity a smeru
dopadajúceho svetla
Gravitrpoizmus
orientované pohyby rastlín v smere
zemskej tiaže
rast koreňa – pozitívny geotropizmus
rast stonky – negatívny geotropizmus
Úloha koreňovej čiapočky pri gravitropizme
– bunky kolumely
v nich je tzv. presýpací škrob – amyloplasty
tlak amyloplastov na endoplazmatické
retikulum dáva signál bunke
zmeny v orientácii rastu spôsobuje
redistribúcia auxínov
statocyty
Nastie
neorientované ohyby
mechanizmus ohýbania je dedičný
Termonastie
Seizmonastie
pohyby vyvolané poklesom teploty
napr. otváranie okvetných lístkov
odpoveď na mechanické stimuly
napr. citlivka – Mimosa sp.
Tigmonastie
reakcie na dotyk
pr. mäsožravé rastliny – mucholapka (Dionaea sp.)
Nutácie
vitálne autonómne pohyby na endogénne
podnety
uskutočňujú sa rastom alebo zmenami
turgoru
dôvod: zmeny obsahu hormónov na
rôznych stranách koreňa alebo stonky
Fyziológia stresu
stav rastliny, v ktorom sa nachádza pri aktivácii
reparačných al. obranných procesov
stresový faktor = stresor
nepriaznivý faktor prostredia
Stresory:
abiotické (teplota, nadmerné žiarenie,
nedostatok al. nadbytok vody, nadbytok iónov)
biotické (patogény – baktérie, vírusy, huby;
bylinožravce
Priebeh stresu – stresová krivka
Fázy:
1. poplachová – signalizícia stresu
2. reštitúcia – aktivácia obranných mechanizmov
3. otužovanie – prispôsobovanie sa na podmienky
4. rezistencia – maximálna odolnosť
5. vyčerpanie – pokles odolnosti pri dlhotrvajúcom
strese
Adaptácia – prispôsobovanie sa organizmu
na vonkajšie vplyvy
genetická (evolučná) – stála, dlhodobá zmena
vplyvom prostredia, napr. rôzne ekotypy
rastlín
modulačná (modifikačná) – prebieha rýchlo a
je nestála, dočasná, označuje sa aj ako
aklimácia
Reakcie rastlín na stresové faktory
syntéza
chaperóny – udržiavajú správnu konformáciu
proteínov
proteázy – degradujú poškodené proteíny a
AMK
ubikvitín – označuje poškodené proteíny
syntéza
stresových proteínov
osmoregulačných zlúčenín
cukry, AMK, polyalkoholy
vznik
a odstraňovanie reaktívnych foriem
kyslíka
pr. superoxid, hydroxylový radikál
aktivácia antioxidačného systému
antioxidanty enzymatické
• (kataláza, peroxidáza, superoxiddismutáza)
antioxidanty neenzymatické
• (glutatión, askorbát, tokoferol)
syntéza
stresových hormónov
ABA, etylén, kys. jasmónová
Abiotické stresové faktory
Stres z vysokej teploty
mezofily – optimum od 10 do 30 °C
letálne teploty nad 42 °C
niektoré sukulenty tolerujú aj 65 °C
tvorba
hsp proteínov (heat shock proteins)
Stres z chladu
spôsobuje poškodenie, nedochádza však k
zamrznutiu
zvyčajne teploty nižšie ako 10 °C
syntéza LTI a COR proteínov (low temperature
induced; cold regulated proteins)
Stres z mrazu
tvorba kryštálikov ľadu v rastlinách
intracelulárne – letálne poškodenia
extracelulárne – menej nebezpečné, dôsledok je
dehydratácia
Stres zo sucha
Aklimačné a adaptačné reakcie na sucho:
obmedzenie rastu a veľkosti listovej plochy
zatváranie prieduchov
stimulácia starnutia a opadu listov
tvorba masívnejšej kutikuly
kompenzačný rast koreňov do hĺbky
tvorba dehydrínov – stresových proteínov,
ktoré majú ochrannú funkciu a zvyšujú
odolnosť rastlín voči suchu
Stres z nedostatku kyslíka
pri
nadbytočnom zavlažovaní a
povodniach
hypoxia versus anoxia
tvorba aerenchýmu – prevetrávacie pletivo
prechod z aeróbneho na anaeróbny
metabolizmus
Stres vplyvom nepriaznivých pôdnych faktorov
Kyslé pôdy
problém v mnohých, najmä rozvojových
krajinách
okysľovanie aj vplyvom kyslých dažďov
generuje to ďalší problém – zvýšenú
dostupnosť hliníka – toxicita narastá
Alkalické pôdy
najmä v suchých oblastiach, pôdy bohaté na
CaCO3
v pôde je nedostatok Fe, Zn, P a Mn
Zasolené pôdy
zvýšená salinita, neúrodné pôdy najmä v
suchých oblastiach a prímorských regiónoch
halofyty – rastliny schopné tolerovať zvýšené
množstvo solí v pôde
Pôdy s obsahom ťažkých kovov
niektoré sú esenciálne (Zn, Cu, Mn, Ni), ale v
nadbytku sú toxické
iné sú neesenciálne (Cd, Pb, Hg, Sb, As)
v prostredí sa vyskytujú miestami prirodzene
dostávajú sa tam najmä činnosťou človeka
(baníctvo a spracovanie rúd, priemysel,
energetika, doprava...)
spôsobujú závažné zmeny v raste a vývine
rastlín
Fytoremediácie
procesy
a technológie využívajúce rastliny
pri dekontaminácii znečisteného prostredia
výhody:
environmentálne vhodné technológie
vysoká efektívnosť, nízke náklady
nevýhody:
dlhé časové obdobie
náročnosť (výber druhu, variabilita rastlín,
sezónnosť)
Stres vplyvom nadbytočného žiarenia
súvis
so znečistením atmosféry
skleníkovými plynmi
degradácia ozónovej vrstvy – radiačný
stres (najmä UV-B žiarenie)
dochádza k fotoinhibícii – E žiarenia sa
nevyužíva vo fotosyntéze, ale sa uvoľňuje
ako teplo a fluorescenčné svetlo
ochrana – tzv. xantofylový cyklus
Biotické stresové faktory
patogénne
mikroorganizmy (vírusy, baktérie,
huby)
herbivórne živočíchy (fytofágny hmyz a
prežúvavce)
obranné
mechanizmy rastlín voči patogénom:
štruktúrne – tvorba lignínu, kalózy, korku
chemické – tvorba makromolekulových
obranných látok, pr. fytoncídy, fytoalexíny
A čo teraz?
učiť sa
učiť sa
učiť sa
tešiť sa z A v indexe
Veľa šťastia na skúške!