Alfred Nobel
Download
Report
Transcript Alfred Nobel
Životopis
Matúš Dedinský II.E
Švédsky chemik, priemyselný podnikateľ, jeden z
najvýznamnejších vynálezcov 19. stor.
Ako štyridsiatnik patril k najväčším európskym i
svetovým vynálezcom
Bol členom kráľovskej akadémie vied a Kráľovskej
spoločnosti v Londýne
Pochádzal z rodiny švédskeho chemika a podnikateľa
Dom na Norrlandsgatan 9 v Stockholme kde sa Alfred Nobel narodil
Táto doska zdobí súčasnú budovu na Norrlandsgatan 9. Ktorá
hovorí: "Alfred Nobel, vynálezca, kultúrny podporovateľ,
pacifista ktorý sa tu narodil 21. októbra 1833."
jeho otcovi sa nedarilo, preto odišiel aj s rodinou najskôr do Fínska a
potom do Petrohradu
po krymskej vojne sa Nobelovci vrátili do vlasti a otec Alfreda Nobela
založil neďaleko
Heleneborku pri Štokholme továreň na výrobu nitroglycerínu
Immanuel Nobel (otec)
Andriette Nobel (matka)
Súkromné vyučovanie v Petrohrade malo výbornú úroveň - naučil sa päť
jazykov, získal vynikajúce znalosti vo fyzike a chémii, prehľad v literatúre,
histórii a filozofii.
V roku 1850 poslal otec 17-ročného Alfréda na študijnú cestu
do USA, Nemecka, Francúzska a Talianska, kde získal prehľad o parných
a teplovzdušných agregátoch a najnovších výskumoch v oblasti výbušnín.
Alfréd dokončil svoje štúdia v Paríži a v USA.
Od r.1862 sa zaoberal myšlienkou prakticky využiť nitroglycerín ako
výbušninu
3. Septembra 1864 továreň v Heleneborku pri pokusoch doslova vyletela
do vzduchu, čo si vyžiadalo aj obete na životoch .
Vláda zakázala stavbu novej továrne a pokračovať s explóziami na území
Švédska - Nobel však neprestal v pokusoch
Nebezpečnú výbušnosť nitroglycerínu zmiernil tým, že ju zmiešal s
pórovitými látkami
Továreň v Helenborgu
Dynamit :
r.1867 jeho vynález dynamitu nahradil všetky iné výbušniny
-patent prevzali vo Veľkej Británii a postupne sa výroba dynamitu rozšírila do
celého sveta
-čoskoro sa dynamit vyrábal asi v 20 továrňach v Európe ( aj v Čechách aj na
Slovensku)
Želatínový dynamit :
vynašiel ho o 10 rokov neskôr
Balistit :
inak bezdymný prach, kt. si nechal patentovať r. 1887
S Nobelovým menom je spojených ďalších takmer 100 patentov z rôznych odborov
technickej chémie
Alfred pri svojich pokusoch
Na sklonku svojho života vlastnoručne napísal testament, v ktorom sa rozhodol
zriadiť zo svojho majetku fond
jeho želaním bolo, aby sa ročné úroky z fondu rozdeľovali ako ceny osobám,
ktorých činnosť v predchádzajúcom roku priniesla ľudstvu najväčší úžitok
ceny sa majú deliť na 5 rovnakých dielov:
1. Nobelova cena za fyziku -udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied
2. Nobelova cena za chémiu-udeľovaná švédskou Kráľovskou akadémiou vied
3. Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu -udeľovaná inštitútom Karolinska
4. Nobelova cena za literatúru -udeľovaná švédskou akadémiou
5. Nobelova cena za mier -udeľovaná komisiou nórskeho parlamentu
- prvá cena bola udelená v roku 1901
Ceremónia odovzdávania nobelových cien
Intenzívna práca a cestovanie mu nedávali čas pre súkromný
život. V 43 rokoch sa cítil ako starý muž. V tom čase podal do novín
inzerát: „Zámožný, vysoko vzdelaný starší gentleman hľadá
dospelú dámu, skúsenú v jazykoch, ako sekretárku a správkyňu
domu.“ Prihlásila sa Rakúšanka kontesa Bertha Kinsky. Krátko
potom, čo začala robiť pre Nobela, sa rozhodla vrátiť do Rakúska a
vydať sa za grófa Arthura von Suttnera. Napriek tomu Alfréd
Nobel a Bertha von Suttner ostali priateľmi a občas si písali listy.
Po rokoch začala Bertha von Suttner stále viac kritizovať preteky v
zbrojení. Napísala známu knihu Zložte zbrane a stala sa
prominentnou osobou v mierovom hnutí.
Nehovoriac o tom ako ovplyvnila Alfréda Nobela, keď písal svoju
poslednú vôľu, ktorá obsahovala Cenu pre osoby alebo
organizácie, ktoré propagovali mier. Po jeho smrti Nórsky
Parlament rozhodol v roku 1905 udeliť Berthe von Suttner
Nobelovu cenu.
V roku 1865 jeho fabrika v Krümmeli pri Hamburgu, v Nemecku,
exportovala dynamit do ostatných krajín v Európe, Amerike a
Austrálii. Počas niekoľkých rokov založil závody a laboratóriá na
viac ako 90 miestach vo viac ako 20 krajinách. Vynikal ako
obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné
transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky. Svojím kapitálom sa
podieľal na naftárskej spoločnosti bratov Nobelov v Rusku, ktorá v
Baku vybudovala vtedy najväčšiu rafinériu ropy na svete. Podarilo
sa mu nahromadiť majetok, ktorý bol po jeho smrti odhadovaný na
33 miliónov švédskych korún a rozptýlený bol v ôsmich
európskych krajinách. Nobel bol aj vášnivý cestovateľ. Aj keď žil v
Paríži, väčšinu života strávil nepretržitým cestovaním. Viktor Hugo
ho raz opísal ako: „najbohatšieho európskeho tuláka“. Keď
necestoval alebo nebol zamestnaný obchodmi, intenzívne
pracoval v mnohých laboratóriách. Najprv v Štokholme a neskôr v
Hamburgu, Ardeer (Škótsko), Paríži a Sevrane (Francúzsko),
Karlskoge (Švédsko) a v San Reme (Taliansko).
Alfréd Nobel nenávidel vojny, a aj keď bol sprvoti
presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne,
mýlil sa. Čím ďalej tým viac bol sužovaný výčitkami a aj
pochybnosťami, pretože vedel, že jeho vynález bol zneužitý
na vojenské konflikty. Mal kardiologické problémy a bol
prepracovaný, a preto zostavil v Paríži 27. novembra 1895
testament. Na ďalší rok 10.decembra 1896 umrel San Reme,
v Taliansku. Za svoj život zaregistroval 355 patentov.
Vykonávateľmi závetu boli dvaja mladí inžinieri Ragnar
Sohlman a Rudolf Lillyequist, ktorí patrili medzi zakladateľov
Nobelovej nadácie ako organizácie, ktorá dbá na
hospodárenie s jeho finančnými prostriedkami poskytnutých
Nobelom na tento účel.
Mladý Alfred