Vodná turistika

•

Úvod

• Pobyt v prírode je vždy inšpirujúci a veľmi pekný je aj z paluby lode, ktorú si môžeme riadiť sami, na vodných hladinách v každom ročnom období. Presunový prostriedok v turistike charakterizuje o aký druh turistiky ide. Pešia turistika je samozrejmá. Vodná turistika používa turistické plavidlá ako sú kanojka, kajak či pramica.

História vzniku jednotlivých plavidiel a ich použitie

•

Kanojka

• je spravidla plavidlo pre dvoch a jej vznik je v severnej amerike indiáni. Bola to jednoduchá konštrukcia z dreva v tvare kostry lode potiahnutá opracovanými kožušinami, alebo stromovou kôrou. Na ovládanie plavidla mali pádla z dreva. Indiáni sa prepravovali po jazerách Kanady a splavovali rieky celej Ameriky. Lode používali aj pri love rýb na jazerách. Postupom času sa tieto kanojky rozšírili po svete. K nám si nechal doviezť zámožný čech z Ameriky kanojku začiatkom 20.storočia. Repliky tejto lode existujú doteraz.

Kajak

• pochádza z oblastí pri polárnom kruhu a jeho tvorcovia sú eskymáci. Živili sa lovom tuleňov a preto potrebovali primerané plavidlo. Zhotovili ho z veľrybích kostí a z koží tuleňov.Tvar bol štíhly /rýchly/ a z bočného pohľadu prehnutý ako banán.To zaručovalo rýchlosť a a obratnosť lode. Pádlo bolo z dreva-veľká vzácnosť malo dva záberové listy. Eskymácky obrat bol životne dôležitý. Harpúna a nepotopitelnosť. Teplo v krytej lodi. Grónsko má zachovalé plavidlá /Island/.

• Nemci sa ešte stále plavia na Dunaji na skladačkách turistických kajakoch, ktoré sú pokračovaním eskymáckych kajakov.

Pramica

• ako loď nákladná a rybárska bola z dosák, stabilná a pomerne ťažká. Používala sa na prepravu nákladov a lov rýb na riekach a jazerách Európy. Poháňaná bola veslami a pádlami. Podunajskí rybári doteraz z nej chytajú ryby do táplov-sietí.

• V minulom storočí pracovná pramica s výkonným motorom vykonávala práce spojené s plavbou lodí na Dunaji.

KANOJKA TURISTICKÁ

• Používa sa na stojatých vodách /jazerá a priehrady/ a na menej náročných tokoch riek. Je pomerne stabilná, má výtlak približne 400 l a dosť priestoru pre batožinu • /stan,spacák,oblečenie,jedlo atď./ • na viacdňové splavy riek. Dobre drží smer jazdy a je pohodlná na dlhé sedenie. Na Slovensku sa používa na tokoch riek Váh, Hron, Dunaj, Malý Dunaj, Morava a na priehradách Oravská, Liptovská Mara a ďalších. • Dôležitým doplnkom je plávacia – záchranná vesta a vzduchové komory v lodi. Na pohon a ovládanie lode sa používa pádlo kanoistické /jednolisté/.V našej lodenici je základné vybavenie pre výcvik študentov.Ako nosiť kanojku, nasadať do nej a ovládať ju je vecou výcviku.

FYZIKA

• Z fyzikálneho hľadiska je tvar plavidla dôležitý. Podľa tvaru lode môže byť loď buď rýchla, alebo stabilná, alebo obratná. Dominantná vlastnosť z nich vylučuje ostatné. Loď nemôže mať všetky tri vlastnosti naraz!

• Kanojky a kajaky prešli vývojom až do tvarov pretekárskych a to v dvoch odlišných smeroch, v slalome a v rýchlostnej kanoistike. Turistické verzie sú najmä z laminátu a teraz aj z polyetylénu.

Vodná turistika na fakulte

• Na FaF má vodná turistika dlhú a dobrú tradíciu. Je to pohybová aktivita, ktorú môže vykonávať každý bez ohľadu na vek. Jej počiatky na fakulte spadajú až do obdobia zakladania fakulty. Najviac sa aktivizovala od roku 1972, kedy naši študenti pod vedením učiteľov začali splavovať najnáročnejšie rieky Slovenska ako sú Belá, Dunajec, Hornád a pod. Nezabudnuteľné boli splavy Dunaja v rámci medzinárodnej akcie podunajských štátov TID z Regensburgu do Silistri. Odozva zúčastnených bola vždy pozitívna a neustala doteraz. Je to pochopiteľné, lebo zážitky a trocha tvrdší vodácky život zanechávajú trvalú spomienku. Kto sa raz zúčastnil splavu, toho to priťahuje znova.

Krátko k metodike výcviku

• • • V rámci predmetu telesná výchova a šport na fakulte je výcvik pomerne jednoduchý. Za 1 – 2 lekcie sa naučí každý ovládať plavidlo na kľudnej vode v bezvetrí. Ďalšie lekcie sú na lepšie osvojenie a upevnenie zručností za meniacich sa podmienok a to sú: prúdenie vody, vietor, prekážky pri brehu, rozhranie prúdu a kľudnej vody, vlny, protiprúd a traverz.

Začíname vynesením lode a pádiel z lodenice ku brehu zátoky Dunaja. Učíme sa nasadnúť do lode a pokúsiť sa o jazdu. Na vhodnej ploche sa učíme obratom na mieste a potom jazdu zadného /kormidelníka/, ktorý udržuje loď v priamom smere. V ďalších lekciách sa venujeme súvislejším plavbám-jazdám na upevnenie návykov.

Vyvrcholením je splav Malého Dunaja aj sprenocovaním. Môžeme si vybrať trvanie splavu od dvoch do piatych dní. Malý Dunaj je dlhý cca 160 km od Bratislavy až do Kolárova, kde sa vlieva do Váhu a spolu idú 30 km do Komárna. V Komárne sa vlieva Váh do Dunaja. Splav sa organizuje po dohode s účastníkmi po skončení letného semestra.