Transcript Basel III – bude mať dopad na financovanie a hospodárenie podniku?

Basel III – bude mať dopad na financovanie
a hospodárenie podniku?
IX. ročník konferencie SAF
Finančné riadenie podnikov
Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa
VÚB, a.s.
Bratislava, 13.október 2011
Agenda
 Bazilejské pravidlá
– Prečo vznikli?
– Ako sa Basel III odlišuje od svojich predchodcov?
– Ukážkový príklad výpočtu kapitálových požiadaviek
 Aký bude mať Basel III dopad na banky?
 Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
2
Motiváciou pre vznik bazilejských princípov v 90. rokoch bolo
harmonizovanie kapitálových požiadaviek a zvýšenie kapitálu bánk
 Požiadavky na pravidlá podľa ktorých sa banky riadili, boli v jednotlivých krajinách
rozdielne a navyše aj príliš nízke => riziko pre stabilitu a správne fungovanie celého
finančného sektora
 Bazilejské princípy stanovili jednotné pravidlá určujúce minimálnu kapitálovú primeranosť
Box: Čo je kapitálová primeranosť?
Box: Prečo vznikla potreba určiť minimálnu
hranicu na kapitálovú primeranosť?
Kapitálová primeranosť je podiel vlastného
kapitálu a rizikovo vážených aktív. Vyjadruje
množstvo peňazí, ktoré finančné inštitúcie
musia držať v rezerve na pokrytie rizikovovážených aktív.
Čím menej kapitálu finančná inštitúcia drží, tým
menšie množstvo môže investovať do aktív,
ktoré jej prinesú výnos. V prípade niektorých
hráčov na trhu by však mohlo dôjsť k snahe
maximalizovať svoje zisky bez zreteľa na
možné riziko.
– ide o vankúš, ktorý pohlcuje neočakávané
straty a tým ochraňuje depozitorov
– zabezpečuje zníženie systémového rizika
– harmonizácia pravidiel umožnila vstup
nadnárodných spoločností na nové trhy
3
Basel I (1988) - zameraný len na kreditné riziko
 určoval minimálnu hranicu pre kapitálovú primeranosť vo výške 8%
Kapitálová primeranosť určená tzv. Cooke ratio-m
Total capital
CR 
 8% , kde
RWACredit
Total capital – celkový kapitál
RWA Credit – rizikovo vážené aktíva (objem aktív banky prenásobených ich rizikovou váhou)
 odhad rizikovej váhy danej skupiny aktív bol daný regulátorom
4
Basel II (1998) – dopĺňa trhové a operačné riziko
 rastúca zložitosť bankového systému ukázala, že požiadavky zahrnuté v Basel I nie sú
postačujúce, čo viedlo k ich úprave
– novo vznikajúce kreditné deriváty a finančné nástroje umožnili umelé navyšovanie
kapitálovej primeranosti
 v porovnaní s Basel I dokáže komplexnejšie a exaktnejšie ohodnotiť riziko
Kapitálová primeranosť ostala na úrovni 8%, princíp výpočtu sa však zmenil
CR 
Total capital
 8% , kde
RWACredit  MR  OR
MR – trhové riziko
 dopĺňa trhové a operačné riziko
OR – operačné riziko
 vďaka citlivejšiemu rozdeleniu zmluvných strán
priniesol presnejší výpočet kreditného rizika
 umožnil bankám vlastný odhad rizikových váh
(musia byť schválené regulátorom)
5
Agenda
 Bazilejské pravidlá
– Prečo vznikli?
– Ako sa Basel III odlišuje od svojich predchodcov?
– Ukážkový príklad výpočtu kapitálových požiadaviek
 Aký bude mať Basel III dopad na banky?
 Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
6
Basel III nerieši jednotlivé riziká, ale samotnú podstatu banky
Kríza 2008-9 odhalila tri hlavné zlyhania podstaty bankového podnikania:
 Banky mali nedostatočný kapitál na absorbovanie strát počas krízy
– Mnohé boli slabé a viaceré padli
– Vyvstala potreba ich rekapitalizovať, aj peniazmi daňových poplatníkov
 Banky umelo nafúkli svoje bilancie voči kapitálu (pákový pomer) využívaním
podsúvahových nástrojov (deriváty a pod)
– Inštitúcie, ktoré tieto nástroje intenzívne využívali, boli náchylnejšie na zlyhania
počas krízy
 V mnohých inštitúciách bolo manažovanie likvidity neadekvátne
– Banky mali viazané krátkodobé zdroje v dlhodobých aktívach a stali sa nelikvidné
– Mnohé nevenovali pozornosti trhovej likvidite
7
Výpočet kapitálovej primeranosti sa nemení, no nastáva posun v
oblasti kvality kapitálu...
 Zlepšenie kvality kapitálu
– Dôraz na kľúčové zdroje kapitálu (akcie, nerozdelený zisk)
 Zvýšenie objemu kapitálu
– Minimálne požiadavky + rezervy
– Nový anticyklický vankúš
– Cieľový stav je 10,5 až 13% kapitálová primeranosť v roku 2019 (v závislosti od
výšky anticyklického vankúša)
 Zabezpečenie harmonizácie a konzistentnosti výpočtu kapitálu
8
...a pribudnú nové ukazovatele riadenia likvidity a pákového pomeru
 Likvidita
– Dva nové ukazovatele likvidity
□ Ukazovateľ krátkodobého likviditného krytia (Liquidity Coverage Ratio, LCR):
Cieľom je zabezpečiť určité minimum likvidných aktív, ktoré banka vie použiť do
30 dní (podobný ukazovateľ už banky na Slovensku musia plniť)
□ Ukazovateľ čistého stabilného financovania (Net stable funding ratio, NSFR):
Cieľom je zabezpečiť užšie prepojenie dlhodobých aktív so stredno a
dlhodobými pasívami a vlastným kapitálom
 Pákový pomer (leverage ratio)
– Zavedenie pákového pomeru (aktíva v súvahe + podsúvahe voči kapitálu) ako
dodatočného ukazovateľa ku kapitálovej primeranosti
9
Časový harmonogram Basel III
 Postupne do roku 2019
Nové
požiadavky
 Cieľový stav na kapitál: január 2019
Lepšia
kvalita
 Likvidita: monitoring 2013, povinne od 2015
 Pákový pomer: monitoring 2013-17, povinne od 2018
10
Agenda
 Bazilejské pravidlá
– Prečo vznikli?
– Ako sa Basel III odlišuje od svojich predchodcov?
– Ukážkový príklad výpočtu kapitálových požiadaviek
 Aký bude mať Basel III dopad na banky?
 Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
11
Porovnanie výpočtu kapitálovej primeranosti
Príklad
Bilancia banky
Aktíva
Úver
Cenný papier
Pasíva
100
100
Vklady
Kapitál
190
10
Aktíva banky Objem
Úver
Cenný papier
100
100
Riziková váha
RWACredit
(v %)
100%
1*100=100
0%
0*100=0
Pozn.:
i. Basel I
Kapitálová primeranosť
banky
CR 
Total capital
 8%
RWACredit
Minimálne kapitálové
požiadavky

Total capital 0,08 RWACredit
Minimálne kapitálové požiadavky: 0,08 100  8
Kapitálová primeranosť banky:
10
 10%
100
12
RWACredit  100 0
ii. Basel II
Kapitálová primeranosť
banky
CR 
Total capital
 8% ;
RWACredit  MR  OR
Trhové riziko ................ MR = 6,25
Operačné riziko ........... OR = 2,5
Minimálne kapitálové
požiadavky
Total capital  0,8  RWACredit
Stanovené na základe modelov banky;
vypočítane z odhadu straty na základe
historickej skúsenosti
Minimálne kapitálové požiadavky: 0,08 100  8
Kapitálová primeranosť banky:
10
 9,2%
100  6,25  2,5
13
iii. Basel III
Výpočet kapitálovej primeranosti sa nezmenil, nastáva však posun ku kvalitnejším
formám kapitálu (akcie, nerozdelený zisk,...)
Porovnanie požiadaviek Basel I, II a III
i.
Basel I
Kapitálová primeranosť banky: 10%
ii. Basel II
Kapitálová primeranosť banky: 9,2%
Kapitálová primeranosť pri prísnejších
pravidlách klesla
iii. Basel III
Kapitálová primeranosť banky: 9,2%
Kapitálová primeranosť sa nezmenila, nastal však
posun smerom ku kvalitnejším formám kapitálu
14
Agenda
 Bazilejské pravidlá
 Aký bude mať Basel III dopad na banky?
 Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
15
Európske banky budú potrebovať dodatočný kapitál aj likviditu
 Podľa štúdie McKinsey, banky
v EU a USA budú potrebovať
do roku 2019 dodatočný
kapitál v objeme 1,7 bilión
euro, čo je 70% ich súčasného
objemu Tier 1 kapitálu
Potreba dodatočného kapitálu a likvidity do roku 2019
(mld euro)
 Potrebu dodatočnej
krátkodobej likvidity McKinsey
odhaduje na 1,9 bilióna euro,
čo je polovica súčasného
celkového objemu likvidity
 Výrazná bude aj potreba
dodatočnej dlhodobej likvidity
Zdroj: McKinsey, Basel III and European banking: Its impact, how banks might respond and challenges of implementation,
November 2010
16
Čo bude mať dopad na ich ziskovosť...
 Podľa McKinsey, Basel III zníži ROE európskych bánk o 4 % body (ceteris paribus)
 Zníženie ziskovosti ide na vrub najmä prísnejším kapitálovým pravidlám
– Zlepšenie kvality kapitálu: 0,8% bodu
– Navýšenie rizikovo vážených aktív (RWA): 1,3% bodu
– Zvýšenie objemu kapitálu: 1,3% bodu
 Nové pravidlá likvidity znížia ROE o 0,8% bodu
– Dodatočné likvidné aktíva: 0,2% bodu
– Dodatočné dlhodobé aktíva: 0,6% bodu
 Pákový pomer zníži ROE len o 0,1% bodu
Zdroj: McKinsey, Basel III and European banking: Its impact, how banks might respond and challenges of implementation,
November 2010
17
... a povedie k viacerým zmenám v správaní bánk...
Banky sa snažia predísť poklesu ziskovosti viacerými spôsobmi:
 Terajšie aktivity:
– Znižovanie nákladov
– Preceňovanie produktov
– Zvyšovanie kapitálu (dividendy)
– Boj o zdroje likvidity
 Dlhodobejšie riešenia:
– Zlepšenie manažmentu kapitálovej primeranosti a likvidity
– Reštrukturalizácia aktív a pasív
18
... a eventuálne zrejme aj k prehodnoteniu biznis modelov
Dopad Basel III regulácie je iný pre retailové, korporátne či investičné banky
 Retailové banky budú ovplyvnené najmenej
– toto je predovšetkým prípad slovenského bankového sektora
 Korporátne banky bude Basel III obmedzovať predovšetkým v štruktúrovanom
financovaní a financovaní obchodu
– platí aj pre slovenský bankový sektor
 Investičné banky budú zasiahnuté najviac, hlavne tie silne angažované v obchodovaní
na kapitálových trhoch
– nie relevantné pre slovenský bankový sektor
19
Dopad Basel III na banky v SR bude zrejme individuálny
 Sektor ako taký bude zrejme podľa môjho názoru Basel III spĺňať
 Problémy môžu nastať v prípade niektorých jednotlivých bánk
 Oficiálne dopady pre slovenský sektor ešte nie sú k dispozícii
 Štúdia ČNB v prípade českých bánk (Tomšík, máj 2011) však hovorí, že banky by
nemali mať problém s kapitálom ani krátkodobou likviditou. Problémom českých bánk je
v súčasnosti plnenie kritéria stabilného financovania NSFR, teda plnenie dlhodobej
likvidity.
 Predpokladáme, že podobne je to aj v prípade slovenských bánk. Banky u nás sú
kapitálovo veľmi dobre kapitálovo vybavené (kapitálové primeranosti top 5 bánk sú nad
10%). Problémom môže byť rovnako ako v prípade českých bánk s dlhodobou likviditou
(napr. krytie dlhodobých úverov na bývanie krátkodobými zdrojmi v prípade niektorých
bánk)
 Možno zmena dividendovej politiky – na posilnenie kapitálu a väčšia aktivita bánk na
kapitálovom trhu
20
Agenda
 Basel III. Prečo a čo to je?
 Aký bude mať dopad na banky?
 Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
21
Ako Basel III ovplyvní cenu úverov pre podniky
Likviditná
prirážka
Celková
cena
úveru
Cena kapitálu
Basel III zvýši požiadavky a tým aj náklady
na dlhodobé refinancovanie
Navýšenie kapitálových požiadaviek z 8% na
10,5% až 13% zníži návratnosť kapitálu.
Priamy efekt tak zrejme nebude vysoký
Riziková marža
Basel III nemení
Základná
sadzba
(napr. 5Y IRS)
Basel III nemení
22
Analýzy naznačujú, že Basel III zdraží úverovanie v EMÚ len mierne...
Podľa štúdie ECB (L. Bini Smaghi, apríl 2011) sa očakáva, že:
 Zvýšenie cieľovanej kapitálovej primeranosti o 1%-bod zvýši spread pri úverovaní o
28 bázických bodov
 Zvýšenie držby likvidných aktív o 25% by zvýšilo spread pri úverovaní o cca 15
bázických bodov oproti bázickému scenáru
 Zavedenie ukazovateľa čistého stabilného financovania by zvýšilo spread pri
úverovaní o 57 až 71 bázických bodov oproti bázickému scenáru
23
...a ekonomické náklady v krátkom období budú vyvážené prínosmi z
dlhodobého hľadiska
 Kvôli zavedeniu Basel III ekonomika eurozóny krátkodobo pocíti prechodné náklady
sprísnenia úverových podmienok
 Tento náklad však bude rozložený na viacero rokov a podľa ECB by nemal
predstavovať výraznú prekážku ekonomickej aktivite
 Na druhej strane, z dlhodobého hľadiska, Basel III zlepší odolnosť bankového
sektora voči krízam, čo zníži pravdepodobnosť budúcich kríz
 Tiež sa očakáva, že menej pro-cyklický bankový sektor efektívnejšie podporí
dlhodobý potenciálny rast ekonomiky eurozóny
24
Na Slovensku budú banky riešiť predovšetkým dlhodobú likviditu a tá
bude mať najvýraznejší dopad na cenu a dostupnosť úverov
 Dostupnosť a cena dlhodobých zdrojov závisí predovšetkým od podmienok na
finančných trhoch
 Dlhodobé depozitá
 Dividendy vs upisovanie nového kapitálu na trhoch
 HZL
 Dlhopisy bánk atď
 Ak bude pretrvávať súčasná neistota a volatilita na finančných trhoch, cena a
podmienky úverov pre podniky sa nevyhnutne budú musieť prispôsobiť
25
Záverom...
 Regulácia Basel III na rozdiel od Basel I a II nerieši riziká klientov, ale samotnú podstatu
banky a jej schopnosť odolať turbulenciám na trhoch
 V princípe vyžaduje, aby banky posilnili a zlepšili svoju kapitálovú štruktúru a
zodpovednejšie riadili svoju likviditu
 Pre slovenské banky budú mať zrejme regulácie Basel III najväčší dopad na riadenie
dlhodobých zdrojov. Tie sa zrejme stanú drahšími, čo bude mať zrejme aj dopad na
cenu dlhodobých úverov pre klientov.
 Keďže nové pravidlá vstúpia do platnosti postupne a plný dopad bude až v roku 2019
nepredpokladáme však z tohto dôvodu výrazné zhoršenie dostupnosti či ceny úverov
 Na druhej strane, tým, že Basel III povedie k stabilizácii a zlepšeniu kvality kapitálu s
dodatočnými proti-cyklickými vankúšmi, dá sa očakávať, že regulácia zníži
pravdepodobnosť budúcich kríz a zároveň podporí dlhodobý potenciálny rast ekonomiky
eurozóny a teda aj Slovenska
26
Ďakujem za pozornosť!