4. Rozhodovanie a jeho postavenie v riadení

Rozhodovanie je základnou činnosťou každého manažéra a jadrom riadenia.

Konečným cieľom rozhodovania nie je len prijatie rozhodnutia, ale jeho realizácia.

Teórie rozhodovania : 1. teória kardinálneho úžitku, 2. teória hraničného úžitku, 3. teória ordinálneho úžitku, 4. axiomatické teórie, 5. teórie rozhodovania vychádzajúce zo psychologických a sociologických prístupov

6. teórie rozhodovania tzv. dobre štruktúrovaných úloh, 7. teórie rozhodovania tzv. zle štruktúrovaných úloh.

Prvky rozhodovacieho procesu:

V každom rozhodovacom procese sa stretávame s niekoľkými základnými prvkami ( názory na ich počet sa rôznia ) : 1. subjekt rozhodovania, 2. rozhodovací problém,

3. cieľ rozhodovania, 4. podmienky rozhodovania, 5. varianty rozhodovania, 6. kritéria rozhodovania, 7. pravidlá rozhodovania.

Fázy rozhodovacieho procesu :

V súvislosti s vymedzením podstaty a obsahu rozhodovania sme uviedli, že rozhodovanie je zložitý proces pozostávajúci z viacerých po sebe nasledujúcich činností. Ak tieto činnosti zoskupíme do určitých chronologicky usporiadaných súborov, vymedzíme tzv.

fázy rozhodovacieho procesu.

Podľa niektorých názorov je proces rozhodovania

dvojfázový:

1. identifikácia problému, 2. voľba optimálneho variantu.

Veľmi často sa stretávame so

štvorfázovým

rozčlenením: 1. identifikácia, formovanie a zdôvodnenie problému, 2. práca s informáciami nevyhnutnými na prijatie rozhodnutia,

3. výber a formulácia možných variantov riešenia, 4. výber a formulácia optimálneho riešenia.

Existuje aj riešenie

viacfázového

rozčleňovania: 1. vymedzenie problému, 2. analýza faktorov rozhodovania, určenie kritérií a pravidiel rozhodovania, 3. rozpoznanie a tvorba variantov, 4. prognózovanie dôsledkov voľby variantov

5. hodnotenie dôsledkov voľby variantov, 6. prijatie rozhodnutia – akt voľby najvhodnejšieho variantu, 7. konečná formulácia rozhodnutia.

Kvalifikácia typov rozhodnutia:

Z hľadiska informovanosti subjektu rozhodovania ( ono patrí medzi najvýznamnejšie kritéria ) poznáme : 1. rozhodovanie v podmienkach istoty, 2. rozhodovanie v podmienkach rizika, 3. rozhodovanie v podmienkach neurčitosti.

Rozhodovanie v podmienkach

istoty

je takým typom rozhodovania, keď rozhodovací subjekt ( manažér ) všetky varianty riešenia s istotou pozná, aký stav okolia nastane a v konečnom dôsledku môže určiť aj dôsledky ( efektívnosť ) jednotlivých variantov riešenia.

Pri rozhodovaní v podmienkach

rizika

subjekt rozhodovania síce pozná varianty riešenia, ale nevie s určitosťou, ktorý stav okolia sa vyskytne.

Rozhodovanie v podmienkach

neurčitosti

takým typom rozhodovania, keď poznáme je

všetky prvky ( varianty ), stav okolia ( dôsledky) rozhodovacej matice, ale nepoznáme ( ani s určitou pravdepodobnosťou ) výskyt stavu okolia.

Z hľadiska závažnosti rozhodovania a časového rozpätia medzi prijatím a realizáciou rozhodnutia rozlišujeme : a / strategické rozhodovanie b / taktické rozhodovanie c/ operatívne rozhodovanie.

Z hľadiska možnosti algoritmizácie rozhodovania poznáme : a /

programové

( algoritmizovateľné ) rozhodovanie, b /

neprogramové

( nealgoritmizovateľné ) rozhodovanie.

Z hľadiska počtu cieľov a kritérií rozhodovania : a /

jednokriterálne

rozhodovanie, b /

multikriterálne

rozhodovanie.

Metódy rozhodovania – klasifikácia metód rozhodovania : 1. empirické, 2. exaktné, 3. heuristické.

Empirické metódy :

a / empiricko – intuitívne, b / empiricko – analytické c / expertné.

Exaktné metódy :

a / ekonomicko – štatistické metódy b / metódy operačnej analýzy c / matematické programovanie d / stochastické programovanie e / dynamické programovanie

Heuretické metódy :

a / metóda rozhodovacích tabuliek b / metóda rozhodovacieho stromu c / metóda rozhodovacej analýzy

Rozhodovacia analýza : 1. vymedzenie problémov a určenie cieľov 2. rozbor informácií a podkladov 3. stanovenie variantov 4. stanovenie kritérií 5. hodnotenie a porovnávanie variantov 6. výpočet rizika ( nepriaznivých dôsledkov ) variantov 7. výber ( voľba ) optimálneho variantu

Expertné systémy v rozhodovaní : Expertné systémy ( expert systems ) predstavujú ďalšiu etapu rozvoja moderných informačných technológií založených na využívaní počítačov.

Podľa povahy rozoznávame : 1. fakty z príslušnej oblasti ( všeobecne prijímané, objektívne poznatky ) 2. poznatky heuristické, ktoré sú formulované dlhodobými skúsenosťami expertov danej oblasti

Podľa spôsobu vyjadrenia môžeme expertné poznatky členiť na : 1. deklaratívne, ktoré charakterizujú povahu riešeného problému 2. procedurálne, ktoré vyjadrujú postup riešenia.

Z hľadiska charakteru riešených problémov môžeme expertné systémy rozdeliť na : 1. diagnostické 2. generatívne