ETIKA

praktická filozofia, filozofia mravnosti, interdisciplinárna a normatívna veda - systematicky sa zaoberá skúmaním pravidiel správneho (dobrého) konania (správania), pričom sa zameriava na dôvody (prečo?), kvôli ktorým dané správanie možno považovať za správne (dobré) hľadanie, motivovanie a formovanie našich vnútorných postojov s vedomím zodpovednosti, ktoré presahuje naše vlastné záujmy

ETIKA

• • • •

éthos

(gr.) = zvyk, mrav (etymologicky zhodné s pojmom morálka)

mos

(lat.) = zvyk, obyčaj, poriadok, pravidlo, zásada, predpis

moralis

(lat.) = mravný (Cicero)

moralitas

(lat.) = morálka, označenie ľudských vzťahov, vedomia a činnosti z aspektu dobra a zla, sústava hodnôt a pravidiel ľudského konania

Konanie človeka

(morálne dobré/zlé)

jeho múdrosti a orientácie jeho svedomia.

Človek má možnosť konať slobodne, avšak zodpovedne!

závisí od

ETIKA Morálka

určujú správanie a konanie ľudí

–

= systém pravidiel a noriem, ktoré

označuje morálny stav jedinca alebo komunity – meradlom morálky je zhoda/nezhoda s vlastným svedomím (morálka = individuálna kategória) – rôznorodé morálne kódexy (v závislosti od krajiny, kultúry, epochy) sa líšia, ale základ je spoločný: normy a hodnoty

ETIKA Morálka

- pojem, často vyvolávajúci negatívnu predstavu obmedzovania osobnej slobody.

Iba spoločensky, ľudsky a do sveta začlenené pozitívne konanie je morálne. Základné etické hodnoty (cnosti) = úcta k človeku a k jeho životu , láska, spravodlivosť

ETIKA

•

Mravnosť

= postoj človeka, spočívajúci na slobodnom rozhodnutí voči prirodzenému mravnému zákonu.

= je podstatná stránka ľudskej kultúry, veľká humanistická hodnota

Mravne dobré

hodnotou a mravným zákonom

Mravne zlé

= ľudské konanie, ktoré je v zhode s objektívnou etickou = ľudské konanie, ktoré je v rozpore s objektívnou etickou hodnotou a mravným zákonom.

• •

= uplatnenie mravných zásad v živote človeka rieši otázky o podstate a konaní mravného dobra/zla z hľadiska jednotlivého človeka i ľudskej spoločnosti v kultúrach všetkých národov – príkazy, normy správania a hierarchia hodnôt („mravné“ = ľudský prafenomén)

-

podľa týchto je správanie schvaľované ako chvályhodné, predpísané, povinné alebo ako zavrhnutiahodné, zakázané

ETIKA

Svedomie

= vnútorný regulátor správania, uplatňuje sa v rozhodovacom usudzovaní (človek je v procese voľby na priesečníku dobra a zla). Aktivizuje sa aj, alebo najmä vtedy, keď si to človek ani neželá (výčitky svedomia).

Svedomie = jedinečná psychická kvalita, nie je zastúpiteľná žiadnym iným psychickým mechanizmom v osobnostnej štruktúre človeka.

Verejná mienka

= vonkajší regulátor správania.

Človek „číta“ podnety verejnej mienky cez prizmy svojho svedomia – čo z nej príjme, čo odmietne.

ETIKA

Cieľ etiky : usporiadanie ľudských činov do určitého poriadku, v ktorom človek nachádza všetky ukazovatele a normy, podľa ktorých môže posúdiť morálnu hodnotu svojho konania.

Etika pozitívna – skúma to, čo „je“ normatívna – skúma to, čo „by malo byť“ Každá etika má 3 základné námety: slobodnú vôľu človeka svedomie (vnútorný regulátor správania) etické normy