Transcript Metodológia, metodika skúmania v bakalárskej práci

Metodológia,
metodika skúmania
v bakalárskej práci
Mgr. Gabriela Elexová, PhD.
Základné metódy zberu dát
A. Pozorovanie
B. Opytovacia metóda
C. Experiment
+ ich kombinácie
Pozorovanie
=
cieľavedomé,
systematické
a
organizované zhromažďovanie údajov
o zmyslovo
vnímaných
skutočnostiach v okamihu ich vzniku
- náhodné = spontánne / cielené pozorovanie
- priame / nepriame
- kompletné snímky / vzorkové pozorovanie
(z hľadiska času alebo z hľadiska operácií)
- v prirodzených / umelých podmienkach

je vhodné tam, kde počet sledovaných znakov je malý,
 Vyžaduje:
zameranosť na cieľ
plánovitosť
systematickosť
objektívnosť
Príprava na pozorovanie:
1. Objekt pozorovania
2. Predmet pozorovania
3. Časový harmonogram
4. Formulár pre záznam dát
+ prináša bezprostredné, objektívne informácie,
ktoré sú zjavné
jav je skúmaný v prirodzených podmienkach,
nezasahujeme
do
priebehu
správania,
neovplyvňujeme
reakcie
sú
prirodzené,
jav nie je skreslený pozorovanou osobou,
pretože
nevie,
že
je
pozorovaná,
finančná
nenáročnosť,
- časová náročnosť,
subjektívne
skreslenie
pozorovateľom,
údaje ukazujú iba určité stránky javu, čo
nepostačuje na nájdenie všetkých súvislostí
javu,
Experiment
= vedecká metóda, ktorou skúmané psychické javy za vopred
stanovených podmienok, ktoré umožňujú zistiť vlastnosti,
procesy a stavy.
= vysvetľuje vzťahy medzi príčinou a následkom.
Experimentátor jav navodzuje, môže meniť jednotlivé
podmienky a tým skúmať ich vplyv. Experiment je možné
opakovať.
Zložky experimentu :
nezávisle premenné – podmienky, ktorých vplyv chceme skúmať
závislé premenné – javy vyvolané nezávisle premennými interpretujúce premenné – predpokladané podmienky od
ktorých môže priebeh experimentu závisieť (zdravotný stav,
strach...),
Druhy experimentu
laboratórny – v osobitne pripravených podmienkach, osoba vie, že je
skúmaná,
terénny – v prirodzených podmienkach, osoba vie o experimente,
prirodzený – v prirodzených podmienkach, osoba nevie o
experimente
Fázy experimentu
1. myšlienková konštrukcia experimentu – cieľ, projekt,
formulácia hypotézy, výber vzorky a vytvorenie
diferencovaných podmienok pre jednotlivé prvky
2. realizácia – sledovanie, overovanie účinnosti nezávisle
premenných,
3. zhodnotenie výsledkov – spracovanie, kvalitatívna a
kvantitatívna analýza, interpretácia výsledkov.
Rozhovor
štruktúrovaný / neštruktúrovaný
individuálny / hromadný
+ informácie sú hĺbkové, je ľahký na prípravu a
organizáciu, získavame aj subjektívny postoj,
názor
- časovo náročný, získané dáta môžu byť
ťažko interpretovateľné, odlišné vyjadrovacie
schopnosti respondentov, riziko odklonu od
témy
Zásady vedenia rozhovoru
I.
II.
III.
Dôkladná príprava.
Logická nadväznosť otázok.
Kladenie otázok tak, aby získané odpovede
neboli vágne (t.j. boli použiteľné).
IV. Kladenie otázok tak, aby sme sa vyhli sociálne
žiaducim odpovediam.
V.
Pýtať sa 1 otázkou na 1 problém, poskytnúť
priestor na odpoveď.
VI. Otvorené otázky pomáhajú získať maximum
informácií
VII. Uzatvorené otázky vyvolávajú zúženú, ale presnú
odpoveď
VIII. Otázky majú byť stručné, jasné a zrozumiteľné
IX. Otázky prispôsobte rýchlosti myslenia partnera
X.
Vyhnite
sa
násobným,
sugestívnym,
zosmiešňujúcim a ironizujúcim otázkam
Kladenie otázok
1. OTVORENÉ OTÁZKY
= v otázke iba zadefinujeme oblasť informácií,
ktoré potrebujeme zistiť a ponecháme na
partnerovi, ktoré informácie nám poskytne.
Účelom je získať názory, postoje, detaily.
Pomôcka: AKO? ČO? PREČO?
Príklad: Ako ste riešili problém XY?
Prečo si to myslíte?
Aký je Váš názor?
2. ZATVORENÉ OTÁZKY
= v otázke definujeme svoj predpoklad a
overujeme ho. Účelom je potvrdiť
domnienku, informáciu, myšlienku.
Pomôcka: Sloveso na začiatku otázky.
Príklad: Uvažovali ste o možnosti využiť pri
riešení problému XY poradenskú firmu?
Máte záujem o túto službu?
Vyhovuje Vám takáto predstava?
3. INFORMATÍVNE OTÁZKY
= v otázke definujeme konkrétnu oblasť, ktorá nás
zaujíma a vedieme druhú stranu k tomu, aby nám
poskytla presnú, konkrétnu informáciu. Účelom je
doplniť chýbajúcu špecifickú informáciu.
Pomôcka: KTO? KOĽKO? KEDY? KDE? AKÝ?
Príklad: Koľko rôznych variantov riešenia problému
XY ste zvažovali pred prijatím rozhodnutia?
4. SUGESTÍVNE OTÁZKY
= cieľom je ovplyvniť partnera, vnútiť mu
určitý názor alebo postoj. Odpoveď je
vopred jasná.
Príklad:
Iste viete, že...?
Azda nechcete, aby...?
Váš hotel je medzi klientmi vyhľadávaný, všakže?
5. ALTERNATÍVNE OTÁZKY
= poskytuje dve alternatívy, nepredpokladá
zamietavú odpoveď.
Príklad:
Prijímate našu ponuku alebo nie?
Má táto transakcia zmysel či nemá?
Vyhovuje Vám pondelok alebo piatok?
6. KONTROLNÉ OTÁZKY
= jedna z metód aktívneho počúvania. Má
podobu otvorenej otázky a overuje mieru
pochopenia. Dáva najavo našu pozornosť
a snahu vyhnúť sa nedorozumeniam.
Príklad:
Podľa Vás teda...?
Ak som to správne pochopil...?
Nemýlim sa? Naozaj sa domnievate, že...?
7. PROTIOTÁZKY
= poskytuje možnosť čeliť námietkam alebo
získať späť stratenú iniciatívu.
Príklad:
Prečo si myslíte, že naša ponuka nie je výhodná?
Trváte na tom, čo ste včera povedali?
Ste presvedčený, že Váš zdroj je dôveryhodný?
8. MOTIVAČNÉ OTÁZKY
= navodzuje dôveru partnera, posilňuje jeho
sebavedomie.
Príklad:
Ako uznávaný odborník určite poznáte možné
dôsledky tohto kroku?
Nepýtal by som sa, keby som nedôveroval Vašej
intuícii – je tento návrh dobrý?
9. RÉTORICKÉ OTÁZKY
=
nevyžaduje odpoveď, má partnera
prebudiť z apatie, prebudiť jeho záujem.
Príklad:
Myslíte si, že nepoznám pravdu? Pravdaže ju
poznám...
Iste Vás zaujímajú možné výhody tohto produktu.
Je to anpírklad...
10. LABILIZUJÚCE OTÁZKY
= jej úlohou je spochybniť partnerove
tvrdenie, nabúrať jeho sebavedomie,
presvedčiť ho, že sa mýli.
Príklad:
To ste nemysleli vážne, však?
Naozaj si myslíte, že neklamal?
11. MÄTÚCE OTÁZKY
= má zmiasť partnera, dezorientovať ho.
Príklad:
Naozaj si to myslíte, alebo iba opakujete názor
niekoho iného?
Myslíte na to isté ako ja, alebo ste ma
nepochopili?
12. POVZBUDZUJÚCE OTÁZKY
= účelom je stimulovať partnera k rozvitiu
myšlienky, názoru, vysvetleniu podstaty.
Dávame ňou najavo záujem.
Príklad:
Mohli by ste mi o tom povedať viac?
Vysvetlíte mi, prosím, podstatu tohto procesu?
Technika 3-úrovňového kladenia
otázok
3. Úroveň
Postoje a hodnoty
Prečo je to pre vás dôležité?
2. Úroveň
Pocity, záujmy, význam
Aký máte názor na...? Čo to pre vás znamená?
Aký to má pre vás význam? Čo presne vás na tom zaujíma?
1. Úroveň
Fakty, údaje
Čo? Kto? Kde? Kedy? Ako? Koľko?
Dotazník
= písomná forma štruktúrovaného rozhovoru
+ časovo a nákladovo efektívny, umožňuje osloviť
veľké množstvo ľudí v relatívne krátkom čase.
- získa iba presne špecifikované údaje (nezíska
subjektívne pocity respondenta), spracovanie
môžu komplikovať nepravdivé, neúplné alebo
žiadne odpovede, využitie sťažuje schopnosť
respondenta písomne sa vyjadrovať.
- Otázky v dotazníka sú koncipované vo vzťahu k
výskumným problémom a cieľom,
- Musia byť formulované jasne a konkrétne, podnecovať k
jasným a konkrétnym odpovediam,
- Musia byť formulované jednoznačne, v jazyku
primeranom respondentom,
- V jednej otázke požadujeme iba jednu informáciu.
- Otázky nesmú byť sugestívne, musia byť primerané
vedomostiam respondentov,
- Otázky musia byť štylisticky premyslené a gramaticky
správne.
NIE: „Využívate pri svojej práci MS Outlook a ste s ním
spokojný?“
Postup pri zostavovaní dotazníka
 Dôležité je pýtať sa rôznymi položkami na rovnakú informáciu.
Tým sa zvyšuje vnútorná spoľahlivosť-reliabilita dotazníka.
 Tzv. lievik = súbor otázok smerujúci k jednému námetu. Lievik
začína všeobecnou otázkou, ďalšie sa postupne zužujú k
dôležitejším špecifickým momentom.
 Otázok by nemalo byť príliš veľa (povrchné zodpovedanie
otázok).
 Do úvahy treba vziať špecifické zvláštnosti respondentov (napr.
vekové, psychické, sociálne), vedomosti, ktoré môžu mať o
skúmanej otázke
a ďalšie aspekty, ktoré môžu ovplyvniť konkrétnu formuláciu
otázok.
 Vonkajšou formou má dotazník vyzerať usporiadaný a
príťažlivý.
 Dôležitou súčasťou prípravy dotazníka je predvýskum - v ňom
sa preverí obsah položiek dotazníka, jasnosť a jednoznačnosť.
ŠTRUKTÚRA DOTAZNÍKA
1. Hlavička (objasnenie témy a účelu
prieskumu,
predstavenie
autora
dotazníka, informovanie o spôsobe
návratu).
2. Identifikačné údaje (môžu byť aj na
konci).
3. Jadro dotazníka.
4. Poďakovanie za čas a ochotu.
Spôsob kladenia otázok zároveň navodzuje
odpovede.
a) otvorené (neštruktúrované)
-
dávajú respondentom vzťahový rámec, ale
neurčujú podrobnejšie ani obsah, ani formu jeho
odpovede (napr. charakterizujte,…). Respondent
volí dľžku odpovede a sám sa rozhoduje, čo
povedať a čo nie. Otvorené otázky umožňujú
hlbšie prenikať k sledovaným javom, lepšie
odhaľujú skutočné postoje respondentov, často
poskytujú obsažnejšie informácie. Ich úroveň
závisí aj na schopnosti respondentov vyjadrovať
sa písomne, aj na ich ochote k pomerne
náročnej spolupráci. Zpracovanie týchto položiek
je pracné a časovo náročné.
b) uzavreté (štruktúrované)
- ponúkajú respondentovi voľbu medzi dvomi alebo
viacerými alternatívami,
- môžu byť úplne uzavreté (napr. vyžadujúce
odpoveď áno-nie, prípadne 1 z viacerých
možností)
Napr: "Stretol si sa už so šikanovaním?„
áno...............................o
nie................................o
neviem..........................o
Alebo polouzavreté, umožňujúce
doplniť, príp. vysvetliť zvolenú
odpoveď (napr. ak áno, v akej
súvislosti)
V dotazníku je možné používať aj škálové
položky:
- majú pevne stanovené alternatívy,
- umiestňujú reagujúceho jedinca na niektorý
bod na škále,
- respondent neovplyvňuje ani obsah, ani
formu odpovede,
- vyberá
z
ponúknutých,
presne
formulovaných odpovedí,
- táto forma je náročná pre autora dotazníka
(potreba
vystihnúť
všetky
aspekty
problému).
Check-list
= kontrolný zoznam otázok
-
obdobná forma dotazníka
miera subjektivity je ešte viac znížená
na otázky sa odpovedá iba ÁNO / NIE
tieto odpovede môžu byť obohatené o
doplňujúce vyjadrovanie sa na škále.
Prípadová štúdia (case study)
= podrobná, dlhodobá analýza určitého
prípadu (príklad alebo
udalosť)
- je založená na deskripcii,
- je vhodnou metódou na testovanie hypotéz,
- popisuje udalosť alebo postup riešenia v kontexte
určitých špecifických podmienok,
- obsahuje
systematický
a
detailný
popis
podniknutých krokov, reakcií, odoziev a účinkov
Druhy prípadových štúdií
a) Ilustratívna
-
-
-
využíva sa hlavne pri analýze špecifického problému,
ktorý nie je všeobecne známy a bežný,
na rozbor určitého problému alebo situácie využíva 1-2
konkrétne príklady, aby udržala záujem čitateľa,
pomocou konkrétnych príkladov sa usiluje objasniť
podstatu problému, kontext jeho vzniku, príčiny a
následky,
keďže počet skúmaných objektov je malý, informácie
sú podrobné,
kritickým okamihom je voľba prípadu (objektu), ktorý
musí byť dostatočne reprezentatívny vzhľadom na
situáciu alebo problém.
b) Prieskumná
- vyžaduje podrobné, často rozsiahle
skúmanie,
- využíva sa hlavne v situáciách výraznej
neistoty o výsledkoch, prípadové štúdie
využívajú predikcie, odhadujú trendy,
- závery je potrebné vyvodzovať až na konci
skúmania, nakoľko zistenia sa často
výrazne menia v jeho priebehu.
c) Kritická príkladová
- Je založená na testovaní určitého tvrdenia
(predpokladu) na jednom alebo viacerých
miestach.
- Cieľom nie je zovšeobecnenie, ale overenie
platnosti.
d) Narastajúca
- Je založená na zbere dát na rôznych miestach v
rôznych časových okamihoch.
- Cieľom je predikovať budúce alebo identifikovať
minulé trendy a tendencie vývoja.
e) Programové alebo implementačné
- Ich podstatou je implementácia určitého
programu alebo projektu, sledovanie
priebehu ich zavádzania a dosiahnutých
výsledkov, a následne vyvodzovanie
záverov o dôvodoch úspechu, resp.
zlyhania.
- Kritickým bodom aplikácie tejto metódy je
výber vhodného objektu.
- Niekedy sa v rámci štúdie aplikuje viacero
programov a výsledky a sa porovnávajú.
ANALÝZA PESTE
= faktory:
- politické
- ekonomické
- sociálne
- technologické
- ekologické
ANALÝZA SWOT
-
Silné stránky (strengths)
Slabé stránky (weaknesses)
Príležitosti (opportunities)
Ohrozenia (threats)
Tak, a teraz hor sa
do skúmania!!!