Transcript Prevalencia vybraných rizikových faktorov (RF) zdravia

Kód zdravého života
ESC odporúčania 2007
0-3-5-140-5-3-0
0
3
5
140
nefajčiť
prechádzky aspoň 3 km denne, alebo aspoň 30
min. aeróbnej aktivity denne
porcií ovocia alebo zeleniny denne
systolický krvný tlak 140 mm Hg a menej
5
3
celkový cholesterol aspoň pod 5,0 mmol/l
0
eliminácia nadváhy, obezity a diabetu
LDL cholesterol aspoň pod 3,0 mmol/l
PRESTÁVKA
PROGRAM WORKSHOPU
Fajčenie, obezita, fyzická aktivita, zdravý životný štýl ...
16.30 – 17.40 hod.
(50 min. prezentácia + 20 min. diskusia)
Zistenie vedomostí
hlasovacím zariadením
cca 5 min.
O fajčení platí, že :
A
najnebezpečnejšou látkou v cigaretách je nikotín
B
fajčenie je druhým najsilnejším rizikovým faktorom vzniku
srdcového infarktu
C
fajčenie nie je škodlivé, ak sa fajčí príležitostne
Hladinu cholesterolu v krvi najviac zvyšuje konzumácia :
A
chleba a pečiva
B
sójového mäsa
C
krémových zákuskov
D
tučnej ryby
Denný príjem soli by nemal prekročiť?
A
10 gramov
B
2 gramy
C
1000 miligramov
D
5 gramov
Správna príprava jedla je?
A
vyprážanie
B
dusenie
C
fritovanie
D
pečenie
Je práca na záhrade je postačujúcou fyzickou aktivitou
pri redukcii hmotnosti?
A
áno
B
nie
C
len keď sa kombinuje s pravidelným športovým tréningom
napr. rýchlou chôdzou 40 min 5x/týždeň
Aká je minimálna doba fyzickej aktivity, pri ktorej už
dochádza k spaľovaniu zásobného tuku?
A
hneď od začiatku cvičenia
B
po 30 min. od začiatku cvičenia
C
po 60 min. od začiatku cvičenia
V rámci prevencie KVO a zvládania chronického stresu
alkohol:
A
pôsobí proti stresovo a ochranne na organizmus
B
pôsobí škodlivo, zhoršuje stav, môže sa vytvoriť závislosť
C
zvyšuje chuť do jedla
PROGRAM WORKSHOPU
Fajčenie, obezita, fyzická aktivita,
zdravý životný štýl ...
16.30 – 17.40 hod.
(50 min. prezentácia + 20 min. diskusia)
Zdravý životný štýl
– čo by
sme mali vedieť z hľadiska prevencie
ochorení srdca a ciev
Edukačný workshop - časť II.
 Fajčenie
 Správna výživa
 Fyzická aktivita
 Nadváha a obezita
 Cukrovka
 Stres a jeho zvládanie
Zdravý životný štýl
– čo by
sme mali vedieť z hľadiska prevencie
ochorení srdca a ciev – časť 2.
Fajčenie
 Správna výživa
 Fyzická aktivita
 Nadváha a obezita
 Cukrovka
 Stres a jeho zvládanie
Celková úmrtnosť 20011
0
1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 8000
Úmrtnosť (v tisícoch ; total 55.861.000)
1. Ezzati et al. Selected major risk factors and global and regional burden of disease. Lancet. 2002;360:1347-1360.
Fajčenie patrí medzi
preventabilné príčiny úmrtí
•
•
Ročne zomrie na ochorenia súvisiace s fajčením 1.2 milióna európanov1
Až 50% súčasných fajčiarov zomrie na ochorenia súvisiace s fajčením - pokiaľ
neprestanú fajčiť 2
Úmrtia v roku 2000, Európa3*
14%
Úmrtia súvisiace s fajčením
Všetky úmrtia
86%
* Mortality data taken from official data provided to WHO by its
member states. Calculation based on all deaths attributed to smoking/
total deaths in the year 2000. European Union refers to 15 member
countries prior to EU enlargement.
1. The European Health Report 2002. WHO regional publications, European series; No. 97, Copenhagen. 2. Hughes JR. CA Cancer J Clin 2000;
50:143-151. 3. Peto R et al. Mortality from Smoking in Developed Countries 1950-2000. 2nd edition, revised June 2006. Available at:
http://www.deathsfromsmoking.net/publications.html Accessed 23 January 2007.
Úmrtia súvisiace s fajčením v EÚ
Podiel úmrtí súvisiacich s fajčením podľa príčin1
EU15 (European Union – 15 countries)
11%
30%
25%
Rakovina pľúc
Iné nádory
CHOCHP
Iné respiračné ochorenia
Kardiovaskulárne ochorenia
Iné ochorenia
15%
4%
16%
*Values do not total 100% due to rounding
1. Data from Peto R et al. Mortality from Smoking in Developed Countries 1950-2000. 2nd edition, revised June 2006. Available at:
http://www.deathsfromsmoking.net/publications.html. Accessed 23 January 2007.
Súčasná situácia na Slovensku
• 38% dospelej
populácie fajčí
= 1,6 milióna
fajčiarov
55% muži, 45%
žien
• Na následky fajčenia
zomrie ročne na
Slovensku 11.000
osôb
• Dĺžka života fajčiara je
podľa odhadov o 8 10 rokov kratšia
• Až 52% ľudí vo
veku 15-29 rokov • Na ochorenie
súvisiace s fajčením
fajčí (každý druhý
zomrie na
človek)
Slovensku každý
druhý fajčiar ...
(Štat.úrad SR rok 2000 a rok 2006)
TABAKOVÝ DYM OBSAHUJE :
43 druhov rakovinotvorných látok!
Viac ako 4 000
cudzorodých
látok
60 druhov potenciálnych
rakovinotvorných látok
látky spôsobujúce mutácie
alergény
toxické látky
nikotín
Pasívne (nedobrovoľné) fajčenie
Pasívne fajčenie nedobrovoľné vdychovanie
tabakového dymu
nefajčiarmi (doma,
reštaurácie, bary)
Riziká - fajčiar vdychuje
dym cez filter, pasívny
fajčiar vdychuje vedľajší
prúd dymu bez filtra.
Pasívny fajčiar bez filtra
vdychuje asi 400 chemických
látok!!
Zdravotné benefity sa prejavia
okamžite po skoncovaní s fajčením
Čas po skončení
fajčenia1
15 rokov
Riziko IM a NCMP je
rovnaké ako u nefajčiara
20 minút
Pokles TK, pulzu
a zlepšenie cirkulácie
10 rokov
O 50% nižšie riziko
úmrtia na nádor pľúc;
pokles rizika rakoviny
ústnej dutiny, hrdla,
mechúra, obličiek a
pankreasu
12 hodín
Pokles hladiny CO
2 týždne – 3 mesiace
Riziko infarktu začína
klesať; funkcie pľúc sa
zlepšujú
1 rok
O 50% nižšie riziko IM
1-9 mesiacov
Pokles výskytu kašľa a
dýchavice
1. US Department of Health and Human Services. The Health Consequences of Smoking: what it means to you. U.S. Department of Health
and Human Services, Centers for Disease Control and Prevention, National Center for Chronic Disease Prevention and Health Promotion,
Office on Smoking and Health, 2004.
Článok 3
0-30-5-140-90
Fajčenie
patrí medzi preventabilné príčiny úmrtí ...
0-30-5-120-80
Zdravý životný štýl
– čo by
sme mali vedieť z hľadiska prevencie
ochorení srdca a ciev
 Fajčenie
 Správna výživa ...
 Fyzická aktivita
 Nadváha a obezita
 Cukrovka
 Stres a jeho zvládanie
VÝVOJ SPOTREBY POTRAVÍN VO FÍNSKU A KV ÚMRTNOSŤ
[kg/os./r]
ryby
30
20
90
800
rast. tuky
KV úmrtnosť –65%
10
700
85
600
maslo
0
500
1961
1970
1980
1990
2003
100
80
400
ovocie
300
zelenina
75
200
50
100
stredná dĺžka života +8,4 r.
70
0
1970
1980
1990
2000
2005
0
1961
1970
1980
1990
2003
Ginter E, 1997; OECD Health Data 2007; WHO HFA Database, 2007
TRENDY V SPOTREBE POTRAVÍN V SR
(kg/obyv./rok)
90
400
Mäso
Vajcia
350
75
300
60
250
Mlieko + výr.
200
45
Cukor
30
Tuky spolu
150
Obilniny
100
Zelenina
15
50
Rast. tuky
0
0
1990
1992
1994
1996
1998
2000
2005
2008
1990
1992
1994
1996
1998
2000
2005
2008
Zdroj: ŠÚ SR SLOVSTAT
Množstvo a zloženie tukov v potrave je
pravdepodobne rozhodujúcim výživovým
faktorom ovplyvňujúcim hladinu
LDL-cholesterolu v krvi
ODPORÚČANIE < 30 % energetického príjmu
Eur. Guidelines on CVD prevention, 4th Task Force, ESC 2007
ÚLOHA TUKOV V ORGANIZME
najbohatší zdroj energie
zdroj esenciálnych mastných kyselín
súčasť membránových štruktúr a funkcií
centrálny nervový systém, sietnica
funkcia v imunitnom systéme
vstrebávanie v tukoch rozpustných vitamínov
prevencia ochorení
zlepšujú chuť a senzorickú textúru potravín
CHOLESTEROL
prekurzor žlčových kyselín
prekurzor steroidných hormónov
prekurzor vitamínu D
súčasť bunkových membrán
80 % cholesterolu – organizmus si vytvára sám
VÝLUČNE živočíšne potraviny
OBSAH CHOLESTEROLU V NIEKTORÝCH POTRAVINÁCH
[mg / 100 g potraviny]
Bravčové mäso chudé
tučné
hovädzie mäso chudé
tučné
kuracie mäso
morčacie mäso
kačacie mäso
71
100
80
150
57
49
83
bravčová pečeň
bravčový mozog
hovädzie obličky
kačacia pečeň
kuracia pečeň
pečeňový syr
340
2000
777
260
555
174
sleď
kapor
šťuka
pstruh
144
188
36
222
mlieko plnotučné
šľahačka
maslo
ementál
bravčová masť
6
109
120
92
90
slepačie vajce
žĺtok
438
1636
Odporúčanie: max. 300 mg denne
BIOLOGICKÁ HODNOTA TUKOV Z POTRAVY
Základný prvok, ktorý ovplyvňuje kvalitu tukov v potrave
sú
MASTNÉ KYSELINY
ich jednotlivé druhy a vzájomný pomer
ZÁKLADNÉ ROZDELENIE MASTNÝCH KYSELÍN
nasýtené
kyselina palmitová, myristová, stearová
monoénové n-9
kyselina olejová
nenasýtené
n-6
kyselina linolová
kyselina arachidonová
n-3
kyselina α-linolénová
EPA, DHA
polyénové
ODPORÚČANIE 1 nasýtené : monoénové : polyénové = 1 : 1 : 1
ODPORÚČANIE 2 n-6 : n-3 = 4-6 : 1
Béder a kol. 2005
Nasýtené mastné kyseliny
(SAFA)
Zdroje:
živočíšne aj rastlinné tuky
Účinky:
vysoký aterogénny potenciál:
celkový cholesterol
LDL-cholesterol
KV riziko
Eur. Guidelines on CVD prevention, 4th Task Force, ESC 2007
Monoénové mastné kyseliny n-9 (MUFA)
kyselina olejová
Zdroje:
olivový olej
arašidy, avokádo, mandle
všetky živočíšne tuky
Účinky:
HDL : LDL
KV riziko
Eur. Guidelines on CVD prevention, 4th Task Force, ESC 2007
Polyénové mastné kyseliny (PUFA) n-6
kyselina linolová
kyselina arachidonová
Účinky:
Zdroje:
rastlinné oleje – slnečnicový
celkový cholesterol
sójový
LDL
kukuričný
KV riziko
sézamový
Eur. Guidelines on CVD prevention, 4th Task Force, ESC 2007
Polyénové mastné kyseliny (PUFA) n-3
kyselina α-linolénová ALA
eikosapentaénová EPA
dokosahexaénová DHA
Zdroje:
rastlinné:
živočíšne:
ľanový olej
morské riasy
ryby
repkový olej
planktón
kôrovce
sójový olej
zelená listová
morské cicavce
orechy
zelenina
(červené mäso, vnútornosti,
vajcia)
Eur. Guidelines on CVD prevention, 4th Task Force, ESC 2007
Wainwright PE: Proc Nutr Soc 2002
Účinky PUFA n-3
celkový cholesterol
LDL
TAG
KV riziko
TK
hemostatická rovnováha
regulácia srdcového rytmu
protizápalové účinky
súčasť biologických membrán
vývoj mozgu, sietnice
kognitívny vývoj
Eur. Guidelines on CVD prevention, 4th Task Force, ESC 2007
Wainwright PE: Proc Nutr Soc 2002
OBSAH NASÝTENÝCH, MONOÉNOVÝCH
A POLYÉNOVÝCH MK V NIEKTORÝCH TUKOCH (%)
TUK
NASÝTENÉ MK
MONONENAS. MK
POLYNENAS. MK
Repkový olej
5-10
52-76
22-40
Slnečnicový olej
9-17
13-41
42-74
Sójový olej
14-20
18-26
55-68
Olivový olej
8-26
54-87
4-22
Palmový tuk
75-86
12-20
2-4
Kokosový tuk
88-94
5-9
1-2
Bravčová masť
25-70
37-68
4-18
Slepačia masť
27-30
42-47
20-24
Hovädzí loj
47-86
40-60
1-5
Mliečny tuk
53-72
26-42
2-6
Velíšek J, 2002
OBSAH TFA (TRANS) (%) V NIEKTORÝCH
TUKOCH / PRODUKTOCH
TUK / PRODUKT
[% TFA]
Mliečny tuk
2,3 – 8,6
Hovädzí loj
2,0 – 6,0
Surový repkový olej
0,1 – 0,3
Hydrogenovaný repkový olej
57 – 67
Materské mlieko
1,0 – 7,0
Mäkké margaríny
0,1 – 17,0
Pekárenské margaríny
Hranolky
Sušienky, keksy
Sladké plnky
Koláče
20 – 40
12 – 35
15
33
28
Zdroj: Schwarz W: Eur J Lipid Sci Technol, 2000
Pomer omega n-6/n-3 PUFA
v rôznych
populáciách vo vzťahu k úmrtnosti na SCO
Populácia
pomer 6/-3
Úmrtnosť na
SCO %
grónski Eskimáci
1:1
7%
Grécko pred r. 1960
2:1
7-11%
Japonsko
4:1
12%
India, vidiecka populácia
5-6,1:1
10%
Veľká Británia a Sev. Európa
15:1
45%
India, mestská populácia
38-50:1
32%
Pella D, et al. Omega-6/Omega-3 Essential Fatty Acid Ratio: The Scientific Evidence. In: World Rev Nutr and Dietetics 2003; 92: 5773
Čo si máme hlavne všímať na obale
margarínov a ktoré sú tie „zdravšie“ ?
OBSAH POŽÍVATINOVEJ VLÁKNINY V NIEKTORÝCH POTRAVINÁCH
[g/100 g potraviny]
mak
orechy
tekvica - semená
20,5
5,9
20,8
šošovica
hrach
sója
sójové mäso
12,7
11,6
15,3
12,9
pšeničná múka hladká
celozrná
pšeničné otruby
ovsené vločky
3,1
9,6
44,9
9,0
chlieb celozrný pšeničný
rožky biele
celozrné
bevit
8,2
4,4
9,7
7,3
zemiaky
brokolica
paprika
mrkva
kapusta červená
2,9
2,5
2,0
3,0
3,4
banány
jablká
duly
ríbezle čierne
černice
sušené ovocie
2,1
1,9
4,0
4,2
7,3
16,0
OVD:
22 g ženy
26 g muži
ZDROJE SOLI = NaCl
neovplyvniteľné
- voda 0,6 %
- ostatné Na 3 %
- prirodzený obsah v potravinách
- potraviny priemyselne spracované 81,4 %
85 %
ovplyvniteľné
- dosoľovanie pri stole 9 %
- soľ použitá pri varení 6 %
15 %
Obsah SOLI v niektorých potravinách
[g/100 g potraviny]
bravčové mäso
hovädzie mäso
0,56
0,22
údené mäsá
šunka
mäkké salámy
trvanlivé salámy
Pribina
3,06
3,76
2,28
3,0
3,97
sardelová pasta
lososová drť
25,0
7,87
mlieko
maslo
tvaroh
0,13
0,05
0,1
parené syry
oštiepok
Niva
tvarožky
ementál
parmezán
2,7
3,28
4,58
5,7
1,7
2,21
chlieb rascový
rožok
1,23
1,79
krekery zemiakové
sterilizovaná zelenina
sójová omáčka
4,38
1,45
15,5
Dopor.: max. 5 g denne
ZMENA FILOZOFIE STRAVOVANIA
ZMENA STRAVOVACÍCH ZVYKLOSTÍ
pestrá a vyvážená strava
energetický príjem (= výdaj)
rozloženie celodenného príjmu
na 5 – 6 dávok
pitný režim
L NEVHODNÉ POTRAVINY
tučné mäso, údeniny
tučné mliečne výrobky
rafinované pekárenské výrobky
cukrovinky, sušienky
vysoký obsah tuku,
cholesterolu,
nasýtených tukov a
trans-mastných kyselín
vyprážané jedlá, fast-food
sladkosti, cukrovinky, čokolády ....
sladené nealkoholické nápoje
konzervované potraviny, výrobky
––––––––––––––––––-
alkohol v nadmernom užívaní
jednoduché cukry
soľ
J ZDRAVIU PROSPEŠNÉ POTRAVINY
 nižší príjem tukov
chudé mäso, nízkotučné mliečne výr.
 polynenasýtené MK
rastlinné tuky a oleje, tučné ryby,
orechy
 vláknina
celozrnné obilniny, ovocie, zelenina
 rastlinné steroly
 minerálne látky
(Ca, Mg, K)
 vitamíny (A, E, C)
rastlinné oleje, orechy, semená,
strukoviny + funkčné potraviny –
obohatené o steroly
mlieko, ovocie, zelenina,
strukoviny, kakao
ovocie, zelenina, rast. oleje, rybí tuk,
klíčky
 fytoprotektívne látky ovocie, zelenina, strukoviny, cibuľa,
cesnak
HLAVNÉ ZÁSADY ZDRAVÉHO STRAVOVANIA
strava bohatá na:
zeleninu
ovocie
celozrnné obilniny
rastlinné tuky, rastlinné nátierky
nízkotučné mlieko a mliečne výrobky
strukoviny
mastné ryby
chudé mäso
+ správny pitný režim
Pyramídový model zdravej
výživy