Transcript MIKROEKONÓMIA 3.

MIKROEKONÓMIA 3.
Teória konkurenčných trhov
a rovnováha
OSNOVA




Rovnováha a efektívnosť
Čiastková rovnováha
Všeobecná rovnováha – model
2x2x2x2
Alokačná efektívnosť a
ekonómia blahobytu
Rovnováha a efektívnosť
Ekonómiu neoklasickej školy
možno rozdeliť:
Teóriu
ekonomickej
rovnováhy
Teóriu
ekonómie
blahobytu
Teória ekonomickej rovnováhy
lausanská vetva
(Walras)
-
všeobecná
rovnováha
cambridgeská vetva
(Marshall)
- čiastková
rovnováha trhov
!!!!!! pozitívny prístup, hľadanie rovnováhy,
nie efektívnosti !!!!!!
Teória ekonómie blahobytu



A. Pigou „Ekonómia blahobytu“ 1920
(Marshallov žiak)
? či situácia trhovej rovnováhy
zabezpečuje maximálne uspokojenie
potrieb z existujúcich zdrojov
nie – otázka prerozdelenia
dôchodkov dodnes kontroverzná
!!!! normatívny prístup, hľadisko
efektívnosti systému !!!!
Čiastková rovnováha

rovnováha na strane spotrebiteľa v
DK :
MU = P
P
prebytok spotrebiteľa
P
MU
Q

ak MU je väčšia ako P = prebytok
spotrebiteľa
Čiastková rovnováha
rovnováha na strane výrobcu v
DK
MC = P

P
MC
P
prebytok výrobcu
Q

ak sú MC nižšie ako P, prebytok
výrobcu
Rovnováha spotreby a výroby


MU = P
MC = P

MU = MC = P
P
MC
E
MU
Q
(MRTS)K,L = (MRS)X,Y
Prebytok výrobcu a náklady
mŕtvej váhy

predpoklad nedokonalej konkurencie
AR a MR klesajúce
P stanovuje výrobca v NK
optimálny Q  MR = MC
R,C
prebytok spotrebiteľa



MC
náklady mŕtvej váhy
MR
AR
prebytok výrobcu
Q
Všeobecná rovnováha




rovnováha vo výrobe, rovnováha v
spotrebe a výrobno-spotrebná
efektívnosť
rovnováha na všetkých trhoch
zjednodušený model 2x2x2x2 (VF,
tovary, spotrebitelia, výrobcovia)
nástroje: Edgeworthov box-diagram
zmluvná krivka spotreby
zmluvná krivka výroby


krivka produkčných možností a
indiferenčné krivky
krivka hranice dosiahnuteľného
úžitku
EFEKTÍVNOSŤ:
- ak existuje viacej činností, je
situácia efektívna vtedy, keď ani
jednu z činností nemožno
zvýšiť bez súčasného zníženia
inej činnosti
Efektívnosť vo výrobe

také rozmiestnenie daného množstva
VF, kedy nie je možné vyrobiť väčšie
množstvo jedného tovaru bez zníženia
výroby iného tovaru

3 podmienky dosiahnutia efektívnosti:
- efektívna kombinácia vstupov vo
vnútri firmy
- efektívne rozmiestnenie vstupov
medzi firmami
- efektívna kombinácia výstupu každej
firmy
Alokačné pravidlo 1
optimálna kombinácia vstupov

firma alokuje fixný objem vstupov
efektívne vtedy, ak ich využíva v
plnom rozsahu a ak je MRTSK,L
pre obidva tovary rovnaká
MRTSX = MRTSY
- X a Y sú dva tovary
 MRTS K a L určuje sklon izokvanty
Krabicová schéma výroby
KD
LC
CC
4
QC4
3
2
QD1
QC3
1
QC2
QC1
QD 2
QD3
QD 4
CC
LD
KC
Krivka hranice produkčných
možností
K
S
U
L
Alokačné pravidlo 2
(efektívne rozmiestnenie vstupov
medzi firmami)
 výroba je efektívna vtedy, keď
sú VF rozmiestnené tak, že
produktivita K i L je rovnaká pri
výrobe oboch tovarov (X aj Y) v
obidvoch firmách (C aj D)
 MPL(C) = MPL(D)
Alokačné pravidlo 3
(efektívna kombinácia výstupov
každej firmy)

výroba je efektívna vtedy, keď obidve firmy
vyrábajú na hranici produkčných možností a
MRPT obidvoch tovarov sa rovnajú

MRPTC = MRPTD, kde MRPT – je hraničná
miera transformácie produktu (akého množstva
jedného statku sa musím vzdať v prospech
zvýšenia produkcie iného statku) – vyjadrím buď
ako pomer zmeny tovarov = pomeru ich
hraničných produktov alebo prevrátenému
pomeru hraničných nákladov na ich výrobu
Efektívnosť výmeny - spotreby



rozdelenie fixného množstva
tovarov je efektívne vtedy, keď
jeho prerozdelením nemožno
polepšiť ani jednému
spotrebiteľovi bez toho, aby iný
spotrebiteľ nebol poškodený
MRS obidvoch tovarov musí byť
rovnaká pre oboch spotrebiteľov
MRPTA = MRPTB, kde A a B sú
spotrebitelia
Krabicová schéma a zmluvná
krivka výmeny
XB
YA
CC
4
ICA 4
3
2
ICB 1
ICA 3
1
ICA 2
ICA1
ICB 2
ICB 3
ICB 4
CC
YB
XA
Krabicová schéma výmeny



vyjadruje všetky možné spôsoby
rozdelenia dvoch tovarov medzi
dvoch spotrebiteľov – ako
indiferenčné mapy
zmluvná krivka výmeny (CC) je
množinou bodov, ktoré predstavujú
efektívnu alokáciu dvoch tovarov
medzi dvoch spotrebiteľov
CC je tvorená bodmi dotyku IC
obidvoch spotrebiteľov, v ktorých
platí rovnosť MRS v spotrebe
obidvoch tovarov
Výrobno-spotrebná
efektívnosť



ide o celkovú efektívnosť, teda aj o
súlad preferencií spotrebiteľov a
výrobných možností
tento súlad možno vyjadriť
efektívnou kombináciou tovarov (3.
podmienka)
MRS pre obidva tovary (ktorá je
rovnaká pre obidvoch spotrebiteľov)
sa musí rovnať MRPT pre tieto
tovary (je rovnaká pre obidve firmy)
alebo inak ......

pomer, v ktorom sú tovary
nahraditeľné v spotrebe sa rovná
pomeru, v ktorom sú nahraditeľné
vo výrobe
MRSX,Y = MRPTX,Y
 tento vzťah možno znázorniť
spojením KPM (výrobcovia) a
krabicovej schémy výmeny
(spotrebitelia)
Všeobecná rovnováha
PPF
YA
R
XB
CC
r
4
ICA 4
3
2
ICB 1
ICA 3
1
ICA 2
ICA 1 ICB 3
ICB 2
g
ICB 4
CC
YB
XA
Všeobecná rovnováha


situácia všeobecnej rovnováhy
je vyjadrená takým bodom na
zmluvnej krivke výmeny, v
ktorom je sklon IC obidvoch
spotrebiteľov zhodný so
sklonom KPM (na grafe sú to
dotyčnice r a g, ktoré sú
rovnobežné)
v ktorých bodoch je táto
podmienka splnená????
Podmienky všeobecnej
rovnováhy

na grafe sú to body G a R
Všeobecná rovnováha je podmienená
splnením 3 podmienok súčasne:
a)
b)
c)
MRTS jedného VF za druhý musí byť
rovnaká pre obidva tovary
MRS jedného tovaru za druhý musí byť
rovnaká pre obidvoch spotrebiteľov
spoločná MRS sa musí rovnať spoločnej
MRPT.
Dosiahnutie všeobecnej
rovnováhy
základný nástroj – cenový
mechanizmus
 v DK sa VF premiestňujú medzi
odvetviami dovtedy, kým
nedosiahnu rovnaké zhodnotenie
(napríklad mzdovú sadzbu...)
 platí, že
MPL(X) . PX = w = MPL(Y) . PY




ak je všetka práca (L)
rozmiestnená, využitá, ekonomika
sa nachádza na KPM
otázka, kde na KPM závisí od
relatívnych cien produktov.
Relatívne ceny určujú výrobnú
štruktúru ekonomiky
u spotrebiteľov obdobne, MRS
závisí od relatívnych cien tovarov,
ktoré určujú spotrebnú štruktúru
ekonomiky
Zhrnutie podmienok
všeobecnej rovnováhy



všeobecná rovnováha nastáva
vtedy, keď sa spotrebitelia a
výrobcovia stretávajú s
rovnakými cenami a akceptujú
ich
firmy porovnávajú relatívne ceny
s relatívnymi MC výroby
spotrebitelia porovnávajú
relatívne ceny s relatívnymi MU
Rovnovážny bod

súlad záujmov oboch ekonomických
subjektov (výrobcov a spotrebiteľov)
relatívne MC = PX/PY = relatívne MU
alebo
MRPT = PX/PY = MRS
Efektívnosť a spravodlivosť


v reálnom svete existuje viacero
prekážok dokonale efektívneho
rozmiestnenia zdrojov trhom
(informačné bariéry, monopoly,
externality, verejné statky)
ani v DK modeli nemusí byť
efektívne rozdelenie aj
spoločensky žiaduce (niektorí
spotrebitelia preferujú určité
rozdelenie tovarov, zatiaľ čo iní
preferujú iné rozdelenie ....)
Spotrebiteľské rozdelenie


je ekonomicky efektívne –
keď nie je možné prerozdelenie,
ktoré by niekomu polepšilo bez
poškodenia niekoho ďalšieho
je spravodlivé –
keď je výsledkom spoločensky
žiaduceho rozdeľovania príjmov
a bohatstva
Spoločenský blahobyt (SW)

teória SW hľadá optimálne
riešenie, t.j. také rozdelenie, ktoré
je nielen efektívne, ale aj
spravodlivé ????

SW – synonymum úrovne
uspokojenia členov spoločnosti
(závisí od blahobytu, resp. úžitku
jednotlivých spotrebiteľov)
SW = f(U1, U2, ...... Un)
Faktory SW



celkové množstvo tovarov
spôsob rozdeľovania
zdravie spoločnosti, množstvo
voľného času, stupeň znečistenia
prostredia, politická stabilita .....
Spoločenský blahobyt
UE
UPF
M
B
UE2
W3
W2
W1
UPF
UA2
Ua

spoločenské optimum:
bod dotyku krivky UPF (krivka
hranice dosiahnuteľného úžitku) a
krivky W (krivka spoločenského
blahobytu)

bod dotyku = bod blaženosti (B),
kedy sa spoločnosť pri efektívnom
využití vstupov nachádza na
najvyššie dosiahnuteľnej
spoločenskej IC
Efektívnosť a spravodlivosť



medzi ef-sťou a spravodlivosťou
(hodnotovým systémom spoločnosti)
existuje konflikt
tento konflikt spôsobuje, že bod
blahobytu je nedosiahnuteľný
jednotlivé ekonomiky sa nachádzajú
skôr vo vnútri krivky UPF alebo riešia
problém vyššej efektívnosti na úkor
spravodlivosti a naopak