Transcript Deviácia a sociálna kontrola

Deviácia a sociálna kontrola
Deviácia





Predstavuje také správanie sa jedincov alebo skupín,
keď zámerné porušujú kultúrne normy spoločnosti.
Správanie, ktoré vyvoláva zo strany ostatných reakciu
odmietania, nesúhlasu a požiadavku nápravy.
Je opakom tzv. konformného správania sa.
Keďže normy riadia skoro všetky ľudské aktivity, to
čo označujeme za deviantné správanie sa odvodzuje
od konkrétnych situácie.
Jednou z kategórií deviácie je kriminalita: predstavuje
porušovanie spoločnosťou formálne ustanovených
zákonov.
Deviácia

Podľa miery narušenia kultúrnych noriem
rozlišujeme deviáciu na:
◦
◦
◦
◦
Provokatívne správanie
Disociálne alebo asociálne správanie
Delikvencia alebo delikventné správanie
Kriminálne správanie
Sociálna kontrola



Spoločnosťou ustanovené a zabehnuté spôsoby
regulácie ľudského myslenia a správania.
Má preventívnu funkciu, ktorou ozrejmuje
členom spoločnosti to, čo je vhodné a
akceptovateľné, a naopak to, čo je nevhodné a
spoločnosťou neakceptovateľné správanie.
Vyjadruje mieru citlivosti zo strany spoločnosti
voči neštandardnému alebo inak netypickému
správaniu.
Základné otázky
Ako spoločnosť definuje deviáciu? (čo
chápeme, v tej ktorej spoločnosti ako
deviantné správanie)
 Kto je označený za devianta? (Koho
označujeme za devianta)
 Aký typ ľudí sa správa deviantne? (existujú
špecifické znaky, ktorými sa ľudia označení
za deviantov vyznačujú, alebo situácia je
príležitosťou, ktorá tvorí deviantov)

Biologický kontext
Cesare Lombroso: taliansky fyziológ, ktorý v
roku 1876 na základe výskumov vo
väzniciach prišiel z teóriou „prirodzeného
kriminálnika“.
 Fyzické dispozície a črty predurčujú jedinca
ku kriminálnemu chovaniu.
 Základne znaky kriminálnikov: nízke čelo,
výrazne sánky a lícne kosti, plešina,
neobyčajne dlhé ruky.

Biologický kontext
William Sheldon: v polovici 20. storočia prišiel s
odlišným prístupom, podľa ktorého všeobecná
štruktúra tela môže predurčiť jedincov ku
kriminálnemu a deviantnému správanie.
 Kriminálne chovanie sa najčastejšie vyskytovalo u
mladých mužov so svalnatou a atletickou postavou.
 Sheldon Glueck a Eleanor Glueck: Medzi rodičmi a
synmi so svalnatou postavou existuje väčšia
vzdialenosť vo vzťahoch a preto sa u nich objavuje
väčšia agresivita a menšia citlivosť voči ostatným.

Osobnostné faktory
Psychológia: Ide o abnormalitu v osobnosti
človeka.
 Niektoré psychologické črty osobnosti sú
zdedené, ale tiež vytvárané sociálnou
skúsenosťou.
 Deviácia je potom dôsledkom neúspešnej
socializácie.

Sociologické skúmanie deviácie




Kategórie „deviácie“ alebo „konformity“ sú
konštruované v každej spoločnosti.
To, čo sa považuje za deviáciu sa odlišuje na
základe prevládajúcich kultúrnych noriem.
Ľudia sa stávajú deviantnými, keď ich ostatní za
deviantných označujú.
Platnosť noriem a spôsoby, akým ich ľudia
porušujú, alebo sú motivovaní ich porušovať
odkazuje k spoločenským nerovnostiam.
Štruktúrno – funkcionálny pohľad
Deviantne správanie je nevyhnutnou súčasťou
sociálnej organizácie.
 Hoci deviácia je pre fungovanie spoločnosti
neprospešná, plní konkrétne funkcie, ktoré môžeme
chápať ako pozitívne.

◦ Deviácia plní nevyhnutnú úlohu pre podporu prirodzenej
morálky v spoločnosti.
◦ Reakciou na deviáciu sa vymedzujú hranice medzi tým, čo
sa chápe ako „dobré“ a „zlé“.
◦ Reakciou na deviáciu sa spoločnosť integruje.
◦ Keďže deviácia je alternatívnym sociálnym konaním,
narušuje status quo a podporuje sociálnu zmenu.
Štruktúrno – funkcionálny pohľad
Robert K. Merton: Teória napätia
Deviantne správanie je podmienené
prostriedkami (means), ktoré spoločnosť
poskytuje a definovanými kultúrnymi cieľmi
(goals), ktoré majú ľudia nasledovať.
 Keďže sa zdôrazňuje hodnota bohatstva a
usilovnosť ako konvenčný prostriedok
dosiahnutia tohto cieľa, niektorým jedincom nie
je sú tieto prostriedky v spoločnosti
poskytnuté, alebo sú znevýhodnení a preto
nasledujú oficiálne ciele inovatívnym správaním.


Štruktúrno – funkcionálny pohľad
Symbolický interakcionizmus



Teória „označkovania“ (labelingu)
Deviácia alebo konformita nie je dôsledkom
toho, ako ľudia konajú a správajú sa, ale
predovšetkým toho, ako iní posudzujú a reagujú
na ich konanie.
Zdôrazňuje sa relativita deviácie, teda že jedno
a to isté konanie sa môže v rôznych situáciách,
raz javiť ako konformné, zatiaľ čo v iných
situáciách ako non – konformné alebo
deviantné.
Symbolický interakcionizmus
Edwin Lemert: rozlišoval medzi primárnou a sekundárnou
deviáciou.
 Na základe pozorovaní zistil, že porušovanie noriem (napr.
záškoláctvo, nedovolené pitie alkoholu) spôsobuje len slabú
reakciu zo strany ostatných a tým tiež dôsledok pre
porušujúceho. Ide o tzv. primárnu deviáciu.
 Naopak ak niekoho popisujeme ako devianta a správame sa voči
nemu ako deviantovi (vylúčime ho zo skupiny, vyhýbame sa
kontaktu s ním), môže sa prispôsobiť naším posúdeniam a bude
sa snažiť vyhľadávať také sociálne skupiny, ktoré jeho konanie a
správanie budú schvaľovať. Ide o tzv. sekundárnu deviáciu, ktorou
jedinec opakovane porušuje normy a nadobúda deviantnú
identitu.

Symbolický interakcionizmus
Erving Goffman: do svojich pozorovaní
zavádza pojmy „stigma“ a „deviantna
kariéra“.
 Stigma predstavuje negatívne označenie a
znak, ktorý vo výraznej miere mení
sebachápanie jedinca a jeho sociálnu
identitu.
 Stigma je znakom, ktorý v očiach ostatných
diskredituje jedinca a odkazuje ho k sociálnej
izolácií.

Prístup teórií sociálneho konfliktu
Deviáciu spája so sociálnou nerovnosťou v
spoločnosti.
 To, čo sa chápe deviantným správaním a kto je
deviantom závisí predovšetkým na kategóriách,
ktoré určili ľudia, ktorí sú držiteľmi moci v
spoločnosti.
 Deviácia a konformizmus sú definované kultúrnymi
hodnotami, ktorých tvorcovia majú moc a prístup k
prostriedkom ako takého hodnoty spropagovať a
vnútiť ich bezmocným.

Prístup teórií sociálneho
konfliktu

Normy a zákony ktorejkoľvek spoločnosti, všeobecne
reflektujú záujmy bohatých a mocných. (Karl Marx, Richard
Quinney) Spravodlivosť v kapitalistickej spoločnosti je spravodlivosťou
kapitalistickej triedy, pre kapitalistickú triedu a voči robotníckej triede.

Mocní napriek tomu, že sa správajú deviantne, vlastnia
prostriedky, ktorými môžu toto označenie zo seba zmazať.
Viaceré škandály korupcie, zneužívania právomoci, politické vraždy a pod.
zostali bez poznania vinníka alebo právoplatných odsúdení.

Všeobecne rozšírená viera o tom, že normy a zákony sú
prirodzené a dobré, maskuje ich politický charakter. Zákony a
normy partia tým, ktorí vládnu.
Resume prístupov