Transcript Document 7456033

 Základným spoločným znakom všetkých cicavcov je výživa
mláďat materským mliekom.
 Ich vývin spravidla prebieha v maternici, v tele matky.
Zárodok je tak ako u ostatných blanovcov (amniota)
chránený plodovými obalmi.
 Telo cicavcov tvorí hlava, krk, trup, chvost a dva páry
končatín.
 Jeho povrch chráni koža s množstvom kožných žliaz. Potné
žľazy vylučujú pot, ktorý obsahuje veľa vody a podieľa sa na
termoregulácii (ochladzovanie tela vo veľmi teplom
prostredí).
 Mazové žľazy premasťujú kožu a srsť. Pachové žľazy
využívajú cicavce pri vnútrodruhovej aj medzidruhovej
komunikácii.
 Materské mlieko produkujú mliečne žľazy.
 Povrch tela cicavcov chráni srsť, tvorená rôznymi druhmi
chlpov. Horné, pevnejšie chlpy (pesíky, štetiny a ostne) sú
rôzne sfarbené, plnia hlavne ochrannú funkciu a pomáhajú
pri maskovaní v prostredí. Rôzne sfarbené chlpy vytvárajú
často kresby, ktoré odlišujú samcov od samíc alebo umožňujú
vzájomnú identifikáciu jedincov žijúcich v skupinách.
 Spodná vrstva je podsada (jemné a husté chlpy). Pomáha pri
udržiavaní teploty tela.
 Cicavce majú, tak ako vtáky, stálu telesnú teplotu, čo im
umožňuje aktivitu aj v chladnom prostredí.
 Okrem srsti vytvára koža cicavcov ďalšie útvary (deriváty) ako
sú nechty, pazúry, ostne, kopytá, rohy a parohy.
 Potrava cicavcov je rozmanitá, čomu zodpovedá aj stavba ich
tráviacej sústavy. Jej jednotlivé časti sa líšia v závislosti od
druhu prijímanej potravy. Sú to napríklad rozdiely v počte a
tvare zubov, v dĺžke čriev alebo stavbe žalúdka u mäsožravcov
a bylinožravcov.
 Všetky cicavce, vrátane delfínov a veľrýb, dýchajú
pľúcami. Dýchacie cesty vedú vzduch do veľkého
množstva pľúcnych mechúrikov, ktoré výrazne zväčšujú
vnútorný povrch pľúc. To zvýšilo intenzitu príjmu
kyslíka do krvi a umožnilo väčšiu aktivitu cicavcov.
 V porovnaní s ostatnými stavovcami majú cicavce
najdokonalejšie vyvinutú nervovú sústavu, najmä
predný mozog. Spolu s dobre vyvinutými zmyslami
(čuch, chuť, hmat, sluch, a zrak), prijímajú a analyzujú
množstvo signálov z prostredia. Výsledkom je veľmi
zložitý komplex inštinktov, ktorý je základom pre
vrodené správanie, ako aj schopnosť pamätať si, učiť sa
a riešiť situáciu, čo je predpokladom pre naučené,
získané správanie.
 U cicavcov je častý pohlavný dimorfizmus. Samce sa






odlišujú od samíc druhotnými pohlavnými znakmi (parohy,
sfarbenie, väčší vzrast).
U samíc sa tvoria v párových vaječníkoch vajíčka a u samcov v
semenníkoch spermie.
Oplodnenie je vnútorné. Predchádza mu párenie, ktoré sa
spravidla viaže na určité ročné obdobie.
Po oplodnení sa zárodok vyvíja v maternici. Jeho výživu a
dýchanie zabezpečuje u väčšiny cicavcov placenta. Je to
orgán, ktorý spája vyvíjajúci sa plod s telom matky.
Po ukončení vnútromaternicového vývinu sa pôrodom
dostávajú na svet mláďatá. Často sú holé, slepé a živia sa
cicaním materského mlieka.
Mlieko je výživná tekutina obsahujúca vodu, bielkoviny, tuky
a protilátky.
Cicavce sa na rozdiel od iných stavovcov dostatočne dlho a
starostlivo starajú o svoje potomstvo.
 Nie všetky cicavce sú počas vývinu v tele samice vyživované
prostredníctvom placenty. Podľa tohto znaku ich
rozdeľujeme na podtriedy:
 1. vajcorodce (Prototheria)
 2. vačkovce (Marsupialia)
 3. placentovce (Placentalia)
 Vajcorodce tvoria jedinú skupinu cicavcov, ktorá znáša
vajcia. Po vyliahnutí sa mláďatá živia výlučkami mliečnych
žliaz na bruchu matky. Zástupcovia tejto skupiny žijú iba v
Austrálii. Patrí k nim napríklad vtákopysk podivný
(Ornithorthynchus anatinus) a ježura austrálska
(Tachyglossus aculeatus). Vtákopysk obýva sladké vody, kde
sa živí drobnými bezstavovcami. Výborne pláva, medzi
prstami má plávacie blany, plochý chvost mu slúži ako
kormidlo a jeho srsť neprepúšťa vodu.
vtákopysk podivný
ježura austrálska
 Austrálske kengury, koaly, juhoamerické vakomyši a
ďalšie drobné vačkovce nemajú vyvinutú placentu.
Rodia nedokonale vyvinuté embryá, ktoré musia
prekonať hneď po narodení cestu do matkinho vaku.
Tam sa prisajú na mliečne bradavky a ich vývin
pokračuje až do dospelosti.
 Väčšina cicavcov patrí medzi placentovce. Počas vývinu
v maternici ich chráni matkine telo a prostredníctvom
placenty zabezpečuje dostatočnú výživu.
 Spôsob rozmnožovania a vývinu mláďat spolu so
schopnosťou udržiavať si stálu tlesnú teplotu zvýšili
nezávislosť placentovcov od podmienok prostredia,
vrátane vodného. To im umožnilo adaptovať sa prakticky
všade.
Kengura
 Vydra riečna (Lutra lutra) obýva brehy čistých vôd. Telo
vydry je valcovité a ohybné, pokryté hustou srsťou, ktorá
je mastná a neprepúšťa vodu. Na plochej hlave sú nosové
otvory a malé uši, ktoré sa uzatvárajú, aby do nich
nevnikala voda pri ponorení.
 Živí sa rybami, žabami, loví však aj menšie suchozemské
cicavce. Vydra je aktívna najmä v noci. Pri love v tme
využíva hmatové fúzy, ktoré má okolo širokého ústneho
otvoru.
 Patrí medzi šelmy – mäsožravce (Carnivora).
 Brloh si vytvára v brehoch s vchodom pod vodou a
jedným vetracím otvorom. Vyskytuje sa len na
niektorých miestach strednej Európy. Je vzácna a
zákonom chránená.
Vydra riečna
 Bobor európsky (Castor fiber) patrí medzi najväčšie
európske hlodavce(Rodentia).
 Hmotnosť tela môže byť až 30 kg. Živí sa rastlinnou potravou,
najmä kôrou stromov, ktorú obrusuje veľkými hlodavými
zubami.
 Nosové a ušné otvory môže uzatvoriť, medzi prstami má
plávacie blany a veľký plochý chvost. Žije v rodinných
kolóniách na brehoch riek.
 Ohrýzaním kmeňov mäkkých drevín stavia hrádze. Vťahuje
do nich konáre, ktoré mu slúžia ako potrava. Nahromadením
veľkého množstva konárov vznikajú hrady, v ktorých sa
ukrýva. Bobrie hrady môžu mať výšku až 1,5 metra a priemer
3 – 4 m. V týchto úkrytoch môže bezpečne prečkať zimu.
 V minulých storočiach bol bobor v Európe takmer vyhubený..
Bobor európsky
 Ondatra pižmová (Ondatra zibethica) patrí medzi
hlodavce. Žije na brehoch vôd a veľmi dobre pláva. Živí
sa rastlinami ale aj drobnými vodnými živočíchmi. Do
brehov riek a rybníkov si vyrýva nory, alebo si na
brehoch buduje kopy z rastlinného materiálu - hrady.
 Ondatra bola do Európy dovezená na začiatku 20.
storočia zo Severnej Ameriky ako kožušinové zviera.
Vypustená bola do voľnej prírody pri Dobříši, odkiaľ sa
rozšírila do celej Európy.
 Svojím spôsobom života však spôsobuje v pôvodnom
prostredí veľa problémov.
 Poškodzuje hrádze aj pobrežnú vegetáciu. Na Slovensku
sa vyskytuje na Malom Dunaji.
Ondatra pižmová
Okrem mäsožravcov a hlodavcov patria k
najvýznamnejším radom placentovcov aj
hmyzožravce (jež, krt, piskor), netopiere
(kaloň, podkovár, večernica), dvojitozubce
(zajac, králik), veľryby (vráskavec, delfín,
kosatka), plutvonožce (tuleň, mrož),
kopytníky (párnokopytníky – jeleň, srna,
hroch, žirafa, antilopa) a nepárnokopytníky
– kôň, somár, nosorožec, diviak) a primáty
(poloopice, opice, ľudoopi).