Transcript krycia sustava zivocichov

KRYCIA SÚSTAVA
funkcie
• chráni telá živočíchov pred poškodením a
škodlivými vplyvmi vonkajšieho prostredia
• pokrýva a spevňuje povrch tela živočíchov
• spevňuje povrch tela
• zabraňuje vnikaniu choroboplodných
zárodkov
• termoregulačná funkcia
• zúčastňuje sa na dýchaní
• vylučuje odpadové látky
• pomocou zmyslových orgánov prijíma
podnety z vonkajšieho prostredia
• obsahuje rôzne pokožkové útvary
( brvy, šupiny, perie, vlasy, kopytá,
nechty, chlpy, rohy)
• chráni telo suchozemských živočíchov
pred vyparovaním a stratou vody
• parazity môžu povrchom tela prijímať
potravu
Povrch tela jednobunkovcov
• na povrchu je jemná, tenká, pružná
blana: pelikula – môžu ňou prenikať
výživné látky do bunky a odpadové látky
z bunky
Povrch tela mnohobunkovcov
• vyskytuje sa u nich pravá pokožka,
ktorá sa diferencovala z vonkajšej
zárodočnej vrstvy – ektodermu
• bunky pokožky môžu na svojom povrchu
vylučovať súvislú nebunkovú vrstvu –
kutikulu, ktorá ma ochrannú funkciu
(napr. u článkonožcov), jej základom je
organická látky chitín, ktorý môže byť
inkrustovaný uhličitanom vápenatým
pokožka bezstavovcov
môže obsahovať žľazy:
 slizové (obrúčkavce, mäkkýše)

voskové (včely)
pokožka stavovcov
môže obsahovať žľazy:
 slizové (ryby)
 jedové (obojživelníky)
 pachové (plazy, cicavce)
 mazové (vtáky, cicavce)
 potné ( cicavce)
 mliečne (cicavce)
koža
• tvorí povrch tela stavovcov
• tvoria ju 3 vrstvy: pokožka
zamša
podkožné väzivo
• podkožné väzivo je vždy prekrvené a
obsahuje veľa nervových zakončení, pri
mnohých stavovcoch sa v ňom ukladá
tuk, ktorý chráni telo pred
prechladnutím a je zdrojom energie
koža obojživelníkov
• je tenká, vlhká
• umožňuje výmenu plynov a kožné
dýchanie
koža plazov
• vrchná vrstva zrohovatela
• rohovatením vznikli šupiny alebo kostené
doštičky
• kožu zvliekajú
koža vtákov
• majú v koži spravidla len jednu kožnú
žľazu – nadchvostovú (mazovú)
• v pokožke môžu mať pigmenty, najmä
- melaníny (čierne, hnedé, tmavožlté)
- karotenoidy (žlté, červené)
koža cicavcov
• tvorí ju viacvrstvový zrohovatelý epitel,
bunky zamše a podkožného väziva
• bunky najvrchnejšej rohovinovej vrstvy
odumierajú a ich zvyšky sa odlupujú
• v spodnej časti zamše sú cievy, nervy a
svalové vlákna
• okrem veľrýb sa v koži cicavcov
nachádzajú potné a mazové žľazy
 deriváty pokožky =
pokožkové útvary
• vznikajú u stavovcov rohovatením
vrchnej vrstvy pokožkových buniek
• patria k nim:
 perie
 voskovka zobáka
 šupiny
 kostené panciere (korytnačky)
 kostené doštičky
(krokodíly)
 nechty – zrohovatelé platničky,
vyrastajú na koncových článkoch prstov
rúk a nôh
pazúry – zrohovatelá časť pokožky,
pokrýva hrot posledného
prstového článku
(hmyzožravce, hlodavce,
mäsožravce)
 kopytá – tvrdý pokožkový útvar, obaľuje
väčšiu časť posledného
prstového článku
živočíchov (nepárno a
párnokopytníky)
rohy
– vznikajú zrohovatením buniek pokožky
nad rohovým výbežkom čelových kostí
- rastie odspodu
- jeho poranenie bolí ( obsahuje cievy a
nervy)
- majú ich antilopy, kozy, tury, ovce
parohy
– kostené útvary
- vznikajú kostnatením kožného väziva
- sú rozkonárené
- zvieratá ich pravidelne zhadzujú
- jelene