Transcript 5. Tráviaca sústava a výživa

TRÁVIACA SÚSTAVA
A VÝŽIVA
TRÁVIACA SÚSTAVA A VÝŽIVA
Tráviaca sústava zabezpečuje tri hlavné funkcie:
•
trávenie,
•
vstrebávanie,
•
odstraňovanie nestráviteľných odpadových látok.
Všetky tieto procesy sú riadené
nervovo – autonómnymi nervami a
hormonálne - prostredníctvom hormónov a látok,
ktoré sa tvoria v sliznici tráviacej sústavy.
Správnu funkciu tráviacej sústavy ovplyvňuje správna výživa
a to podstatnou mierou.
TRÁVIACA SÚSTAVA A FYZIOLÓGIA TRÁVENIA
Skladá sa z tráviacej rúry a do nej ústia veľké a malé žľazy.
Tráviacu rúru tvorí:
 ústna dutina
 hltan
 pažerák
 žalúdok
 tenké a hrubé črevo
 konečník a análny otvor
TRÁVIACE ŽĽAZY
Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry
Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány a patria k nim
- veľké slinné žľazy - pečeň a podžalúdková žľaza - pankreas
ÚSTNA DUTINA (CAVUM ORIS)
je vstupnou časťou tráviacej rúry a jej hlavnou funkciou je



odhryznutie potravy a jej mechanické rozdrobovanie,
žuvanie a
prehĺtanie.
ÚSTNA DUTINA (CAVUM ORIS) - POKRAČOVANIE
Toto zabezpečujú zuby (dentes), usporiadané sú do horného a dolného
zuboradia.
Človek má počas života dve generácie zubov:
 miečne zuby - mliečny chrup má 32 zubov: 8 rezákov, 4 očné a 8 stoličiek
 trvalé zuby – trvalý chrup má 32 zubov: 8 rezákov, 4 očné zuby, 8 črenových
zubov a 12 stoličiek.
Do ústnej dutiny vyúsťujú 3 páry veľkých slinných žliaz – podjazykové,
podsámkové a príušné. Okrem toho je v sliznici úst množstvo malých
slinných žliazok.
Výlučky slinných žiaz sú sliny (saliva) a ich funkciou je zvlhčovať spracúvanú
potravu v ústach, obaľujú ju hlienom a potrava sa preĺta ( vytvára sa hlt),
ktorý sa prehĺtaním dostáva do ďalších častí tráviacej sústavy. Sliny, ktoré
sa tvoria v sliných žľazách obsahujú ptyalín (zmes enzýmov-amyláz –
natravujúcich polysacharidy. Obsahujú tiež baktericídne látky, napr. lyzozým,
ktorý rozpúšťa stenu niektorých baktérii.
ÚSTNA DUTINA (CAVUM ORIS) - POKRAČOVANIE
Dôležitým orgánom v dutine ústnej je jazyk (linqua)
svalový orgán, ktorý jednak pohybmi pomáha pri mechanickom spracúvaní
a posune potravy. Druhou jeho funkciou je tvorba artikulovanej reči.
Na jeho chrbte pokrytom sliznicou sa nachádzajú chuťové bunky – sú to
receptory pre 4 základne chuťové kvality – sladkú, slanú, horkú a kyslú.
V ústnej dutina sa už začína aj vstrebávanie niektorých látok, ako sú lieky alebo
jedy.
HLTAN (PHARYNX) A PAŽERÁK (OESOPHAGUS )
do neho sa posúva potrava z dutiny ústnej vo forme hltu prehĺtacím
reflexom a potom do pažeráka.
Pri prehĺtacom reflexe dochádza k zdvihnutiu mäkkého podnebia a uzatvorí
sa vchod do nosovej dutiny a a tiež chrupkovitá príchlopka (epiglotis)
a uzatvorí vchod do hrtana. Potrava sa tak nedostane do dýchacích
ciest.
Potrava sa posúva peristaltickými sťahmi svalovej steny pažeráka – do
žalúdka.
(peristaltické pohyby sú postupné sťahy steny pažeráka, ktoré prebiehajú od
začiatku pažeráka po vchod do žalúdka a tým sa potrava presúva do žalúdka)
ŽALÚDOK
(VENTRICULUS, GASTER)
je vakovitý svalnatý orgán umiestnený pod bránicou.
Jeho objem je 1 – 2 litre.
Stenu žalúdka tvorí
 sliznica,
 podsliznicové väzivo a
 tri vrstvy hladkých svalov.
Na povrchu je žalúdok krytý lesklou blanou – pobrušnicou.
Sliznica žalúdka produkuje žalúdočnú šťavu.
Svalovina žalúdka umožňuje sťahy jeho steny – peristatické a kývavé pohyby
žalúdka a tým zabezpečuje premiešavanie tráveniny a postupné
prepúšťanie traveniny do tenkého čreva.
TENKÉ ČREVO (INTESINUM TENUE)
je 4 –6 m dlhá, viackrát poprehýbaná svalová rúra, ktorá spája žalúdok s hrubým
črevom.
V tenkom čreve prebieha podstatná časť trávenia i vstrebávania a nestráviteľné zvyšky
s vodou a tráviacimi šťavami sa posúvajú ďalej do hrubého čreva.
Sliznica tenkého čreva vytvára kruhovité zvrásnenia, ktoré zväčšujú rezorpčný povrch o
35 %. Ešte väčšie zväčšenie tohto povrchu spôsobujú početné črevné klky a
mikroklky.
V sliznici tenkého čreva sa nachádzajú drobné žľazky, ktoré produkujú črevnú šťavu a
početné uzlíky lymfatického tkaniva.
Tenké črevo má tri časti, ktoré do seba plynulo prechádzajú:
 Dvanástnik – meria 12 palcov, teda 25-30 cm, tu vyusťujú vývody veľkých žliaz –
pečene a podžalúdkovej žľazy.
 Lačník - je uložený v hornej časti brušnšj dutiny a svoj názov dostal podľa toho, že
u mŕtvol je väčšinou prázdny.
 Bedrovník - je uložený v pravej bedrovej jame.
Lačník a bedrovník plynulo prechádzajú do seba a nie je medzi nimi výrazná hranica.
ČINNOSŤ HRUBÉHO ČREVA
Hrubé črevo (intesinum crassum) tvorí poslednú časť tráviacej rúry.
Začína sa v pravej bedrovej jame ako slepé črevo, z ktorého vystupuje rôzne dlhý
červovitý prívesok (appendix)
Nad slepým črevom vstupuje do hrubého čreva tenké črevo.
Hrubé črevo tvorí jedinú veľkú črevnú kľučku a končí sa esovitou časťou a konečníkom.
Je dlhé asi 1,5 m a hrubé 5-8 cm.
Prebieha tu spätné vstrebávanie vody a niektorých solí, čím sa črevný obsah zahusťuje.
V hrubom čreve sú prítomné symbiotické hnilobné a kvasné baktérie.
Črevný obsah sa nazýva stolica. Keď sa stolica dostane do rozšírenej časti konečníka,
vyvolá vyprázdňovaní (defekačný ) reflex. Uplatňuje sa pri ňom kontrakcia svalov.
Tráviacu rúru uzatvárajú dva zvierače – vnútorný a vonkajší.
Iba vonkajší je ovládateľný našou vôľou, a tak možno defekačný reflex potlačiť.
Dlhšie zadržiavanie stolice vedie k jej ďalšiemu zahusťovaniu s následkom zápchy.
PEČEŇ (HEPAR)
Pečeň je najväčšou žľazou v ľudskom tele.
V priemere má hmotnosť 1,5 kg.
Je uložená pod bránicou na pravej strane brušnej dutiny.
Jej početné funkcie sú dôležité pre látkovú výmenu a trávenie.
V pečeni sa detoxikujú prijaté látky a odbúravajú sa
nepotrebné látky.
Časť metabolitov vylučuje pečeň priamo v podobe žlče.
PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA (PANKREAS)
leží pod žalúdkom v ohybe dvanástnika.
Je tvorená lalôčikmi, z ktorých vystupujú tenké vývody.
Spájajú sa a vyúsťujú do dvanástnika, do ktorého sa vylieva pankreatická
šťava.
Podžalúdková žľaza má aj endokrinnú funkciu žľazy s vnútorným vylučovaním.
V zhlukoch buniek, nazývaných Langerhansové ostrovčeky produkuje hormóny
inzulín a glukagón, ktoré regulujú hladinu cukrov v krvi.
Porucha funkcie tejto časti podžalúdkovej žľazy spôsobuje chorobu cukrovku
(diabetes melitus).
CHOROBY TRÁVIACEJ SÚSTAVY

Tvorba vredov na sliznici žalúdka alebo dvanástnika – patrí
k najčastejším funkčným poruchám tráviacej sústavy.
– má veľa foriem.

Zápal žalúdočnej sliznice (gastritída)

Zápal slepého čreva (apendicitída) – najčastejšie ochorenie
predovšetkým v mladom veku

Celiakia – zvláštne ochorenie, ktoré sa prejavuje ako metabilická porucha
už v detskom veku, je to vlastne forma potravinovej alergie na určité
rastlinné bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v obilí (lepok).
VÝŽIVA
Ľudské telo získava energiu z potravy, ktorá svojim množstvom a kvalitou musí
zabezpečiť energetické nároky organizmu.
Energetická spotreba narastá pri svalovej práci, počas tehotenstva, dojčenia, v
období rastu a vývinu jedinca.
Kvalita – musí byť primerané zastúpenie týchto zložiek:
 Makroživiny – bielkoviny, cukry, tuky
 Mikroživiny – vitamíny, minerálne látky
 Voda
Množstvo prijatej potravy by malo byť primerané energetickému výdaju.
Základnými zložkami potravy sú makroživiny – bielkoviny, cukry a tuky.
BIELKOVINY
Bielkoviny sa nedajú nahradiť žiadnou inou živinou, od metabolizmu bielkovín
závisí väčšina životných procesov.
Z potravy sa vstrebávajú vo forme aminokyselín, ktorých je v bielkovinách
priemere 20, z nich 8 je nenahraditeľných pre normálne fungovanie
organizmu.
AK sú predovšetkým stavebné látky, môžu byť aj zdrojom energie, ale nikdy
nevytvárajú zásoby a nemôžu byť nahradené inými živinami.
Pre ľudský organizmus sú najvýhodnejšie bielkoviny živočíšneho pôvodu,
pretože obsahujú všetky nenahraditeľné aminokyseliny, ktoré si organizmus
nevie sám vytvoriť.
Nijaká rastlina nemá všetky základné nenahraditeľné aminokyseliny. Najbližšie
majú k tomu strukoviny, najmä sója, ktorej chýba iba jedná základná AK.
CUKRY
Cukry tvoria väčšinu denného energetického príjmu 50-60%.
Sú zdrojom najľahšie nadobudnuteľnej energie pre metabolické procesy. V
potrave sú vo forme polysacharidov (škrobov) a disacharidov (maltóza –
sladový, laktóza – mliečny, sacharóza – repný cukor).
Pri trávení polysacharidov sú konečným produktom tri hlavné monosacharidy:
glukóza, fruktóza a galaktóza.
Glukóza tvorí až 80 % všetkých monosacharidov a je najčastejšou konečnou
formou prenosu sacharidov do bunky. Ukladá sa v bunkách (najmä
pečeňových a svalových) ako energetická zásoba vo forme glykogénu
(živočíšny škrob). Veľké množstvo sacharidov v potrave spôsobuje obezitu,
lebo ich nadbytok sa premieňa na zásobný tuk.
TUKY
Tuky tvoria v priemere 40 % energetického príjmu (odporúčaná dávka je o 10 %
nižšia). Sú zásobným zdrojom energie.
Tvoria stavebnú časť všetkých buniek ako protoplazmatický tuk
(v
membránach a cytoplazme) a ako zásobný tuk sa nachádzajú
v
podkožnom väzive alebo vytvárajú obal niektorých obalov.
Štiepne produkty tukov – glycerol a mastné kyseliny – sú zdrojom energie buď
priamo alebo prostredníctvom premeny na glykogén. Ukladanie tukov riadi
inzulín a estrogény.
Tuky sú dôležité ako rezervoár niektorých vitamínov (A, D, E, K).
Tuky sú najvýhodnejším zdrojom energie, lebo 1 gram tukov má energetický
obsah 38,9 kJ (cukry a bielkoviny iba 16,7 kJ).
Podiel tukov v potrave by sa mal riadiť množstvom vydávanej energie.
MIKROŽIVINY
Minerálne látky a vitamíny spolu s vodou sú nevyhnutnou zložkou potravy, aj
keď nie sú zdrojom energie.
Minerálne látky tvoria necelých 5% hmotnosti tela a voda až 70%.
Prejavy nedostatku minerálnych látok sa vyskytujú pomerne zriedkavo,
najzávažnejšie poruchy sú struma (zväčšenie štítnej žľazy) pri nedostatku
jódu, alebo určitý typ málokrvnosti pri nedostatku železa.
Vitamíny sú životne dôležité organické látky, ktoré sa do tela dostávajú
väčšinou potravou a organizmus si ich nemôže syntetizovať vôbec alebo iba
v malom množstve. Nie sú stavebnou látkou ani zdrojom energie. Ich
funkciou je účasť na riadení metabolizmu tým, že sú súčasťou enzýmových
systémov, pôsobia ako katalyzátory chemických reakcií v organizme a
podmieňujú odolnosť tkanív a celého organizmu. Mnohé majú funkciu
antioxidántov, t.j. látok, ktoré neutralizujú voľné radikály alebo zabraňujú ich
tvorbe.




Voľné radikály sú chemicky nestábilné, napadajú bunky a pri dlhodobejšom
pôsobení ohrozujú ich prírodzené funkcie. Pri spolupôsobení ďalších
faktorov môžu byť aj zdrojom závažných ochorení, napr. oslabenie
imunitného systému, reuma, ateroskleróza, nádorové ochorenia a podobne.
Vitamíny sa delia na dve skupiny:
Vitamíny rozpustné v tukoch – A, D, E, K
Vitamíny rozpustné vo vode – C, a vit. Skupiny B
Vitamíny sú v organizme uložené v bunkách ale ich hlavnou zásobarňou je
pečeň. Ich nedostátok sa nazýva hypovitaminóza , prípadne až avitaminóza.
MôžE SA OBJAVIť AJ HYPER Viitaminóza pri nadmernom príjme niektorých
vitamínov.
ZÁSADY SPRÁVNEJ VÝŽIVY
Správna výživa má zabezpečiť:

Optimálny rast kostry a vývin svalov

Vhodný vývin a schopnosť organizmu reagovať a prispôsobovať
sa meniacim sa podmienkam životného prostredia (odolnosť
voči infekciám)

Optimálny vývin a funkciu vyššej nervovej činnosti
KVANTITA A KVALITA POTRAVY
Kvantitu – množstvo potravy treba prispôsobovať energetickému vydaju
organizmu.
Nedodržiavaním primeraného množstva potravy dochádza k poruchám
zdravého vývinu.
Nedostatočnosť výživy sa môže prejavovať podvýživou až hladovaním.
 Anorexia
 Bulímia
 Podvýživa – skrytý hlad
Nadmerný príjem potravy, ktorý prevyšuje energeticky výdaj organizmu je
tučnota – obezita, ktorá sa stáva zdravotným problémom v civilizovaných
rozvinutých krajinách. Zvyšovanie výskytu tučných ľudí u nás je dôsledkom
zníženej telesnej aktivity pri zachovávaní potravinových návykov z minulosti
Kvalitu potravy charakterizuje zodpovedajúce zastúpenie jednotlivých typov
živín, minerálnych látok, vitamínov a vody, ale najmä biologická hodnota
potravy.