Transcript Rozpad ZSSR
Na ceste k studenej vojne Mgr. Michal Dindeš • západný blok – vedený USA • východný blok – vedený ZSSR Britský politik Winston Churchill hovoril o „železnej opone“ , ktorá preťala Európu od Štetína po Terst. "Od Štetína pri Baltiku po Terst pri Jadrane sa spustila krížom cez kontinent železná opona. Za touto čiarou ležia všetky hlavné mestá starobylých štátov strednej a východnej Európy. Varšava, Berlín, Praha, Viedeň, Budapešť, Belehrad, Bukurešť a Sofia. Všetky tieto slávne mestá a národy spadajú do sovietskej sféry, ale aj pod stále sa zvyšujúcu kontrolu Moskvy." Tak znie najznámejšia časť reči Winstona Churchilla, ktorú predniesol pred 60 rokmi v americkom Fultone, 5. marca 1946. Prejav sa dodnes často označuje za symbolický začiatok studenej vojny. mapa: rozdelenie Európy železnou oponou Štetín Terst západná Európa, štáty kde sa s politickou a hospodárskou podporou USA rozvíjal parlamentný demokratický spôsob vlády (okrem Španielska a Portugalska – fašistické diktatúry) vo východnej Európe Sovietsky zväz podporoval komunistické strany v ich boji o moc Bulharsko, Československo, Východné Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Albánsko (po rok 1960) Spojenci mimo Európy: Vietnam, Severná Kórea, Mongolsko, Kuba Po skončení II. sv. vojny bolo územie Nemecka (bez území, ktoré pripadli Poľsku), rozdelené do štyroch častí, takzvaných okupačných zón, spravovaných USA, Veľkou Britániou, Sovietskym zväzom a Francúzskom. Toto rozdelenie bolo zmluvne potvrdené Konferenciou štyroch mocností v Londýne (26. júna – 8. augusta 1945). Roku 1946 došlo k spojeniu anglickej a americkej zóny na tzv. Bizónu a po pripojení francúzskej zóny roku 1948, vznikla tzv. Trizóna. Trizóna sa stala 23. mája 1949 základom novovzniknutej Spolkovej republiky Nemecko (NSR). Zo Sovietskej okupačnej zóny vznikla 7.októbra 1949 Nemecká demokratická republika (NDR). •Hlavné mesto porazeného Nemecka, ležiaci úplne v sovietskej okupačnej zóne, bol z tohto členenia vyňaté. •Mesto bolo rozdelené do štyroch sektorov, ktoré mali byť spravované ako celok spoločnou takzvanou Komandatúrou. Tento stav trval v dôsledku vzrastajúceho napätia medzi mocnosťami len krátky čas, 1. júla 1948 sa zástupcovia Sovietskeho zväzu z práce Komandatúry stiahli. •K politickému rozdeleniu Berlína došlo v roku 1948 v dôsledku Berlínskej blokády. •Situácia sa vyhrotila najmä založením dvoch nemeckých štátov v roku 1949, z nich jeden - NDR, vyhlásil sovietsky sektor Berlína za svoje hlavné mesto. Po vyhlásení blokády západných sektorov Berlína sa zásobovanie obyvateľov Západného Berlína zabezpečovalo leteckým mostom, ktorý sa stal symbolom technickoekonomickej a morálnej prevahy USA a západných demokracií. Západný letecký most sa stále rozširoval. V zimných mesiacoch 1948-49 už dopravoval do Berlína priemerne denne 5500 ton nákladu, hlavne uhlia. V jednom rekordnom dni činila preprava takmer 13000 ton. Na jar 1949 dosiahol denný priemer osem tisíc ton, čo úplne krylo normálnu spotrebu západných sektorov. Nepretržitý hukot motorov na nemeckom nebi, spolu s vysokou efektívnosťou, s ktorou bola celá operácia vykonaná, i skutočnosťou, že sa podarilo udržať pozície v západných sektoroch, prinášala Západu prenikavý psychologický i politický úspech. K územnému a tým faktickému rozdeleniu mesta došlo potom 13. augusta 1961 stavbou Berlínskeho múru (rozdelenie mesta sa skončilo až pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989). vedený USA demokracia kapitalizmus trhové hospodárstvo povojnová hosp. pomoc: vedený ZSSR totalitný režim- diktatúra socializmus plánované hospodárstvo Marshallov plán od USA od ZSSR EHS RVHP (Európske hospodárske spoločenstvo) NATO prevaha: konvenčných zbraní (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) Varšavská zmluva strategických zbraní medzi západným a východným blokom bol politický a ekonomický systém správy štátu: • vo východnom bloku vládol komunizmus • na západe sa udomácnil kapitalizmus Tu sa studená vojna prejavovala ako súťaž dvoch nezávislých a v podstate úplne odlišných ekonomík. Spojené štáty boli svojou úrovňou ekonomiky ďaleko pred Sovietskym zväzom. Sovietsky zväz stavil hlavne na ťažký priemysel, riadené a plánované hospodárstvo. Dochádzalo ku kontrole a cenzúre školstva, tlače a kultúry. Začali sa procesy s politickými odporcami. • oficiálne Plán európskej obnovy • bol prijatý Kongresom 3. apríla 1948 s cieľom organizovane zabezpečiť americké úsilie pomoci povojnovej Európe. • v dôsledku odmietnutia zo strany krajín vých. bloku bol plán napokon obmedzený len na záp. Európu • iniciátorom a tvorcom plánu bol štátny tajomník USA George C. Marshall • v rokoch 1948 - 1952 v rámci tohto plánu poskytli USA záp. Európe pomoc vo výške približne 13 miliárd dolárov • prispel k hospod. rekonštrukcii záp. Európy, obnovil priemysel, poľnohospodárstvo a oživil medzinárodný obchod • USA si touto hospod. pomocou zabezpečili vplyv a prestíž v Európe • generál Marshall bol za svoju celoživotnú prácu ocenený Nobelovou cenou za mier • Už v roku 1848 sa združilo 18 štátov a vytvorilo Európsku organizáciu pre hospodársku spoluprácu, neskôr z nej vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (1957) a z toho dnešná Európska únia. • Ďalšou pomocou bola "UNRRA„ – pomocná akcia OSN pre krajiny postihnuté vojnou • 27. januára 1949 vznikla Rada Európy, ktorá si dala za cieľ koordinovať vládnu a politickú činnosť západoeurópskych krajín tak, aby sa vytvorili predpoklady pre čo najužšiu a najrozsiahlejšiu budúcu spoluprácu. • Po dokončení komunistických prevratov r. 1949 Sovietsky zväz založil Radu vzájomnej hospodárskej pomoci •vznikla 25. januára 1949 ako jeden zo základných nástrojov, ktorými Sovietsky zväz ovládal krajiny strednej a východnej Európy • založená v Moskve na stretnutí predstaviteľov ZSSR a 5 komun. štátov: Bulharsko, ČSR, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko • vzájomná koordinácia hospodárskej politiky pod vedením ZSSR •ZSSR dodávalo energiu a suroviny a zabezpečovalo aj príležitostnú materiálnu pomoc členským krajinám napriek tomu, že na to nemalo hospodárske zázemie. Spoločenstvo súčasne poskytovalo svojim dôležitým novovybudovaným podnikom trhy, na ktoré dodávali svoj tovar predovšetkým jeho vyspelejší členovia. Prvé hospodárske opatrenia boli zamerané na obnovu hospodárstva, malo sa to docieliť: - industrializáciou s uprednostňovaním ťažkého priemyslu - poštátnením kľúčových odvetví hospodárstva, -centrálnym plánovaním -kolektivizáciou (Severoatlantická aliancia) -vzniklo podpisom Severoatlantickej zmluvy 4. apríla 1949, označovanej tiež ako Washingtonská zmluva - na čele americký generál Eisenhower - na začiatku12 štátov (Belgicko, Dánsko, Nórsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, USA, VB) - V zmluve sa vopred zaviazali, že v súlade s Chartou OSN budú mierovými prostriedkami urovnávať akékoľvek medzinárodné spory, v ktorých budú účastníkmi tak, aby nedošlo k ohrozeniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, ale i spravodlivosti. Ďalej prehlásili, že vo svojich medzinár. vzťahoch sa budú vystríhať hrozbe silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol nezlúčiteľný s cieľmi OSN. • vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA • bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave • členovia: ZSSR, ČSR, Bulharsko, Maďarsko, NDR, Poľsko, Rumunsko, Albánsko (neskôr vystúpilo) • cieľ: koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe • velenie sídlilo v Moskve a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia, zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia • ZSSR tak ovládlo všetky oblasti politiky, ideológie a života v krajinách východného bloku STUDENÁ VOJNA lokálne konflikty KÓREJSKÁ VOJNA 1950 - 1953 najväčšia mimoeurópska kríza -KOR kvôli rýchlej porážke JAP rozdelená 38. rovnobežkou na severnú a južnú -Severná Kórea – ZSSR ju oslobodilo od JAP okupácie -na čelo sa dostáva komunistická strana Kim-Ir-Sena -Južná Kórea – patronát USA -občianska vláda, demokracia -1950 – začala vojna v Kórei -Sev. KOR zaútočila na Južnú -bola označená za agresora – na podporu Juž. KOR zasiahli vojenské jednotky OSN -vodca CHI Mao Ce-Tung vyslal na podporu sev. KOR čínskych dobrovoľníkov -koniec – 1953 – Kórea zostala rozdelená na dva štáty BLÍZKY VÝCHOD Po vojne vzniklo niekoľko nových štátov: Egypt, Jordánsko, Irak, emiráty v okolí Perzského zálivu, Libanon, Sýria, Líbya...) územie Palestíny (spravované VB) sa snažili medzinárodné židovské organizácie použiť pre vznik samostatného židovského štátu „IZRAEL“ (útočište a domov pre Židov vyvražďovaných v čase II. svetovej vojny) dochádza k zrážkam medzi židovským a arabským obyvateľstvom – prerástlo do občianskej vojny 1948 – vyhlásený štát Izrael Problém dodnes nie je vyriešený - strety v rokoch 1948, 1956, 1967, 1973... SUEZSKÁ KRÍZA 1956 egyptský prezident Násir vyhlásil znárodnenie podniku Suezského prieplavu poškodenie francúzskych a britských akcionárov vojenské riešenie sporu spojencom FRA a GB sa stal Izrael, ktorý 29.10.1956 začal vojenské operácie na Sinajskom polostrove kritika USA, ZSSR, OSN – po rokovaniach stiahli vojská KUBÁNSKA (KARIBSKÁ) KRÍZA 1959 – na čelo vlády na Kube po zvrhnutí diktátora Batistu nastupuje Fidel Castro zaberá americké pozemky - cukrové plantáže USA – hospodárska blokáda -podporu dostanú od ZSSR 1961 – J. F.Kennedy odsúhlasil akciu CIA na zvrhnutie Castrovho režimu Američania sa vylodili v Zátoke svíň, neočakávane napadnutí a porazení kubánskymi partizánmi 1962 – 13 dní napätia – ZSSR potajomky nainštalovali na Kube jadrové rakety pod zámienkou ochrany Kuby americké lietadlo odfotografovalo rozmiestnenie týchto rakiet – USA sa cítia ohrozené 22.10.1962 – USA zablokovali morské prístupové cesty na Kubu Zátoka svíň Kennedy a Chruščov sa snažia vyriešiť tento spor USA stiahnu svoje rakety z Turecka, nezaútočia na Kubu ZSSR stiahnu rakety z Kuby kríza zažehnaná – ruské lode sa vracajú domov USA odvolali blokádu Kuby obe strany si uvedomili nezmyselnosť konfrontácií postupné uvoľňovanie napätia uzavretých niekoľko dohôd o zákaze skúšania a šírenia jadrových zbraní Henry Kissinger navrhol diplomatickú stratégiu triangularity – diplomatické styky medzi USA, ZSSR a Čínou VOJNA VO VIETNAME 1962-1975 snaha FRA obnoviť koloniálnu nadvládu v Kambodži, Laose a Vietname (sever Čína a ZSSR, juh FRA, USA) -občianska vojna – 1954 – odchod Francúzska -výhra sev. Vietnamu – spojenie oboch častí -prvé veľké ozbrojené stretnutie – 14.9.1965 – americké jednotky odrazili útok severovietnamských vojsk a Vietkongu – zabránili plánu na likvidáciu južného Vietnamu -1968 – severovietnamci a Vietkong – po celej krajine posledná zúfalá ofenzíva -začiatok 1968 – najtvrdšie boje -30.4.1969 – vrcholný počet amer. vojakov vo Vietname – 543 000 -verejná mienka v USA prinútila Nixona vydať rozkazy na úplný odchod vojsk z Vietnamu -29.3.1973 – odchádzajú poslední americkí vojaci -začiatok 1975 – komunistické sily zaútočili cez Laos a Kambodžu, rozdrvili demoralizovanú juhovietnamskú armádu -1.5.1975 ukončili boje dobytím Saigonu Koniec studenej vojny K novému prístupu vo vzájomných vzťahoch nútila obe superveľmoci aj celková zmena síl vo svete – v dôsledku dekolonizácie sa k slovu prihlásili nové krajiny Ázie, Afriky i Južnej Ameriky Plánované prenesenie vojny do vesmíru /tzv. hviezdna vojna – s laserovými zbraňami a sústavou vojenských družíc) hrozilo úplnou hospodárskou katastrofou USA i ZSSR tak dospeli k názoru, že vzájomné súperenie obe veľmoci viac oslabuje ako posilňuje V 80. rokoch preto obe strany začínajú obmedzovať výzbroj, čo nakoniec vyústilo k dohodám, že si obe veľmoci ponechajú iba tzv. konvenčnú výzbroj Vďaka politike nového prezidenta Michaila Gorbačova (1985 – 1991) začalo „nové myslenie“ V medzinárodnej oblasti sa Gorbačov snažil o zlepšenie vzťahov so Západom. Nadviazal dôverné vzťahy s významnými západnými politikmi - britskou premiérkou Margaret Thatcherovou, západonemeckým kancelárom Helmutom Kohlom a s prezidentom USA Ronaldom Reaganom. 11. október 1986 sa Gorbačov a Reagan stretli v islandskom Reykjavíku, aby rokovali o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo Washingtone 8. decembra 1987. V roku 1988 Gorbačov tiež oznámil, že ZSSR sa zrieka Brežnevovej doktríny a umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v oblasti reformy zahraničnej politiky. Koniec Brežnevovej doktríny viedol k sérii politických prevratov vo východnej a strednej Európe v priebehu roku 1989 a kolapsu komunistických režimov v týchto krajinách. Tieto zmeny umožnili ukončenie studenej vojny a zánik bipolárneho delenia sveta, za čo dostal Gorbačov 15. októbra 1990 Nobelovu cenu za mier. Varšavská zmluva (ako vojensko-politický pakt bývalých európskych komunistických spojencov) bola definitívne zrušená na pražskom zasadnutí 1. júla 1991. Rozpad ZSSR demokratizačné reformy mali negatívny vplyv na moc komunistickej strany a Gorbačova samotného. Nečakaným dôsledkom týchto reforiem bolo aj znovuprebudenie dlho potlačovaného nacionalizmu a protiruských nálad v sovietskych republikách (v Gruzínsku, Arménsku, Azerbajdžane a na Ukrajine) Proti pôsobeniu Gorbačova vo vedení sovietskeho impéria vznikla pomerne silná neostalinistická skupina protireformného krídla KSSZ. Tá sa v auguste 1991 neúspešne pokúsila v spolupráci s komunistickou tajnou službou KGB o zvrátenie vývoja v ZSSR. Gorbačov bol internovaný na Kryme. Otvorený vojenský konflikt v uliciach Moskvy medzi reformistami a pučistami síce skončil víťazstvom prodemokratických síl, Gorbačov však stratil faktickú moc v štáte. Augustové udalosti v roku 1991 viedli k neodvratnému zániku kedysi mocného sovietskeho impéria. Proces zániku ZSSR bol ukončený 25. decembra 1991, keď Michail Gorbačov abdikoval na úrad sovietskeho prezidenta a veliteľa ozbrojených síl ZSSR. Sovietsky zväz prestal definitívne existovať 31. decembra 1991. Použitá literatúra: Kolektív: Kronika druhej svetovej vojny. Fortuna Libri Bratislava, 2007. ISBN 8089144942