Transcript Rozpad ZSSR
Na ceste k studenej vojne
Mgr. Michal Dindeš
• západný blok
– vedený USA
• východný blok
– vedený ZSSR
Britský politik Winston Churchill hovoril o „železnej opone“ ,
ktorá preťala Európu od Štetína po Terst.
"Od Štetína pri Baltiku po Terst pri Jadrane
sa spustila krížom cez kontinent železná
opona. Za touto čiarou ležia všetky hlavné
mestá starobylých štátov strednej a
východnej Európy. Varšava, Berlín, Praha,
Viedeň, Budapešť, Belehrad, Bukurešť a
Sofia. Všetky tieto slávne mestá a národy
spadajú do sovietskej sféry, ale aj pod stále
sa zvyšujúcu kontrolu Moskvy."
Tak znie najznámejšia časť reči Winstona Churchilla, ktorú
predniesol pred 60 rokmi v americkom Fultone, 5. marca 1946.
Prejav sa dodnes často označuje za symbolický začiatok studenej
vojny.
mapa: rozdelenie Európy
železnou oponou
Štetín
Terst
západná Európa, štáty kde sa s politickou a hospodárskou
podporou
USA rozvíjal parlamentný demokratický spôsob
vlády (okrem Španielska a Portugalska – fašistické diktatúry)
vo východnej Európe Sovietsky zväz podporoval
komunistické strany v ich boji o moc
Bulharsko, Československo, Východné Nemecko,
Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Albánsko (po rok 1960)
Spojenci mimo Európy: Vietnam, Severná Kórea,
Mongolsko, Kuba
Po skončení II. sv. vojny bolo územie
Nemecka (bez území, ktoré pripadli Poľsku),
rozdelené do štyroch častí, takzvaných
okupačných zón, spravovaných USA, Veľkou
Britániou, Sovietskym zväzom a Francúzskom.
Toto rozdelenie bolo zmluvne potvrdené
Konferenciou štyroch mocností v Londýne
(26. júna – 8. augusta 1945). Roku 1946 došlo
k spojeniu anglickej a americkej zóny na tzv.
Bizónu a po pripojení francúzskej zóny roku
1948, vznikla tzv. Trizóna.
Trizóna sa stala 23. mája 1949 základom novovzniknutej Spolkovej
republiky Nemecko (NSR). Zo Sovietskej okupačnej zóny vznikla
7.októbra 1949 Nemecká demokratická republika (NDR).
•Hlavné mesto porazeného Nemecka, ležiaci úplne v sovietskej
okupačnej zóne, bol z tohto členenia vyňaté.
•Mesto bolo rozdelené do štyroch sektorov, ktoré mali byť
spravované ako celok spoločnou takzvanou Komandatúrou. Tento
stav trval v dôsledku vzrastajúceho napätia medzi mocnosťami len
krátky čas, 1. júla 1948 sa zástupcovia Sovietskeho zväzu z práce
Komandatúry stiahli.
•K politickému rozdeleniu Berlína došlo
v roku 1948 v dôsledku Berlínskej blokády.
•Situácia sa vyhrotila najmä založením
dvoch nemeckých štátov v roku 1949,
z nich jeden - NDR, vyhlásil sovietsky sektor
Berlína za svoje hlavné mesto.
Po vyhlásení blokády západných sektorov Berlína sa
zásobovanie obyvateľov Západného Berlína zabezpečovalo
leteckým mostom, ktorý sa stal symbolom technickoekonomickej a morálnej prevahy USA a západných
demokracií.
Západný letecký most sa stále rozširoval.
V zimných mesiacoch 1948-49 už dopravoval do
Berlína priemerne denne 5500 ton nákladu,
hlavne uhlia. V jednom rekordnom dni činila
preprava takmer 13000 ton. Na jar 1949
dosiahol denný priemer osem tisíc ton, čo úplne
krylo normálnu spotrebu západných sektorov.
Nepretržitý hukot motorov na nemeckom nebi,
spolu s vysokou efektívnosťou, s ktorou bola
celá operácia vykonaná, i skutočnosťou, že sa
podarilo udržať pozície v západných sektoroch,
prinášala Západu prenikavý psychologický
i politický úspech.
K územnému a tým faktickému rozdeleniu mesta došlo
potom
13.
augusta
1961 stavbou Berlínskeho múru
(rozdelenie mesta sa skončilo až pádom Berlínskeho
múru 9. novembra 1989).
vedený USA
demokracia
kapitalizmus
trhové hospodárstvo
povojnová hosp. pomoc:
vedený ZSSR
totalitný režim- diktatúra
socializmus
plánované hospodárstvo
Marshallov plán od USA
od ZSSR
EHS
RVHP
(Európske hospodárske
spoločenstvo)
NATO
prevaha:
konvenčných zbraní
(Rada vzájomnej hospodárskej
pomoci)
Varšavská zmluva
strategických zbraní
medzi západným a východným blokom bol
politický a ekonomický systém správy štátu:
• vo východnom bloku vládol komunizmus
• na západe sa udomácnil kapitalizmus
Tu sa studená vojna prejavovala ako súťaž dvoch nezávislých
a v podstate úplne odlišných ekonomík. Spojené štáty boli svojou
úrovňou ekonomiky ďaleko pred Sovietskym zväzom. Sovietsky
zväz stavil hlavne na ťažký priemysel, riadené a plánované
hospodárstvo. Dochádzalo ku kontrole a cenzúre školstva, tlače
a kultúry. Začali sa procesy s politickými odporcami.
• oficiálne Plán európskej obnovy
• bol prijatý Kongresom 3. apríla 1948 s cieľom organizovane
zabezpečiť americké úsilie pomoci povojnovej Európe.
• v dôsledku odmietnutia zo strany krajín vých. bloku bol plán
napokon obmedzený len na záp. Európu
• iniciátorom a tvorcom plánu bol štátny
tajomník USA George C. Marshall
• v rokoch 1948 - 1952 v rámci tohto
plánu poskytli USA záp. Európe pomoc
vo výške približne 13 miliárd dolárov
• prispel k hospod. rekonštrukcii
záp. Európy, obnovil priemysel,
poľnohospodárstvo a oživil medzinárodný
obchod
• USA si touto hospod. pomocou
zabezpečili vplyv a prestíž v Európe
• generál Marshall bol za svoju
celoživotnú prácu ocenený Nobelovou cenou za mier
• Už v roku 1848 sa združilo 18 štátov a vytvorilo Európsku organizáciu
pre hospodársku spoluprácu, neskôr z nej vzniklo Európske
hospodárske spoločenstvo (1957) a z toho dnešná Európska únia.
• Ďalšou pomocou bola "UNRRA„ – pomocná akcia OSN pre krajiny
postihnuté vojnou
• 27. januára 1949 vznikla Rada Európy, ktorá si dala za cieľ
koordinovať vládnu a politickú činnosť západoeurópskych krajín tak,
aby sa vytvorili predpoklady pre čo najužšiu a najrozsiahlejšiu
budúcu spoluprácu.
• Po dokončení komunistických prevratov r. 1949 Sovietsky zväz
založil Radu vzájomnej hospodárskej pomoci
•vznikla 25. januára 1949 ako jeden zo základných nástrojov, ktorými
Sovietsky zväz ovládal krajiny strednej a východnej Európy
• založená v Moskve na stretnutí predstaviteľov ZSSR a 5 komun.
štátov: Bulharsko, ČSR, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko
• vzájomná koordinácia hospodárskej politiky pod vedením ZSSR
•ZSSR dodávalo energiu a suroviny a zabezpečovalo aj príležitostnú
materiálnu pomoc členským krajinám napriek tomu, že na to nemalo
hospodárske zázemie. Spoločenstvo súčasne poskytovalo svojim
dôležitým novovybudovaným podnikom trhy, na ktoré dodávali svoj
tovar predovšetkým jeho vyspelejší členovia.
Prvé hospodárske opatrenia boli zamerané na obnovu hospodárstva,
malo sa to docieliť:
- industrializáciou s uprednostňovaním ťažkého priemyslu
- poštátnením kľúčových odvetví hospodárstva,
-centrálnym plánovaním
-kolektivizáciou
(Severoatlantická aliancia)
-vzniklo podpisom Severoatlantickej zmluvy 4. apríla 1949,
označovanej tiež ako Washingtonská zmluva
- na čele americký generál Eisenhower
- na začiatku12 štátov (Belgicko, Dánsko, Nórsko, Francúzsko,
Island, Taliansko, Kanada, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko,
USA, VB)
- V zmluve sa vopred zaviazali, že v súlade s Chartou OSN budú
mierovými prostriedkami urovnávať akékoľvek medzinárodné
spory, v ktorých budú účastníkmi tak, aby nedošlo k ohrozeniu
medzinárodného mieru a bezpečnosti, ale i spravodlivosti. Ďalej
prehlásili, že vo svojich medzinár. vzťahoch sa budú vystríhať
hrozbe silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by
bol nezlúčiteľný s cieľmi OSN.
• vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením
Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie
pod vedením USA
• bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave
• členovia: ZSSR, ČSR, Bulharsko, Maďarsko, NDR, Poľsko, Rumunsko,
Albánsko (neskôr vystúpilo)
• cieľ: koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v
Európe
• velenie sídlilo v Moskve a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí
predstavitelia, zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba
styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia
• ZSSR tak ovládlo všetky oblasti politiky, ideológie a života v krajinách
východného bloku
STUDENÁ
VOJNA
lokálne konflikty
KÓREJSKÁ VOJNA 1950 - 1953
najväčšia mimoeurópska kríza
-KOR kvôli rýchlej porážke JAP rozdelená 38.
rovnobežkou na severnú a južnú
-Severná Kórea – ZSSR ju oslobodilo od JAP
okupácie
-na čelo sa dostáva komunistická strana Kim-Ir-Sena
-Južná Kórea – patronát USA
-občianska vláda, demokracia
-1950 – začala vojna v Kórei
-Sev. KOR zaútočila na Južnú
-bola označená za agresora – na podporu Juž. KOR
zasiahli vojenské jednotky OSN
-vodca CHI Mao Ce-Tung vyslal na podporu sev. KOR
čínskych dobrovoľníkov
-koniec – 1953 – Kórea zostala rozdelená na dva štáty
BLÍZKY VÝCHOD
Po vojne vzniklo niekoľko nových štátov:
Egypt, Jordánsko, Irak, emiráty v okolí Perzského
zálivu, Libanon, Sýria, Líbya...)
územie Palestíny (spravované VB) sa snažili
medzinárodné židovské organizácie použiť pre vznik
samostatného židovského štátu „IZRAEL“ (útočište
a domov pre Židov vyvražďovaných v čase II. svetovej
vojny)
dochádza k zrážkam medzi židovským a arabským
obyvateľstvom – prerástlo do občianskej vojny
1948 – vyhlásený štát Izrael
Problém dodnes nie je vyriešený - strety v rokoch
1948, 1956, 1967, 1973...
SUEZSKÁ KRÍZA 1956
egyptský prezident Násir vyhlásil
znárodnenie podniku Suezského
prieplavu
poškodenie francúzskych a britských
akcionárov
vojenské riešenie sporu
spojencom FRA a GB sa stal Izrael, ktorý
29.10.1956 začal vojenské operácie na
Sinajskom polostrove
kritika USA, ZSSR, OSN – po
rokovaniach stiahli vojská
KUBÁNSKA (KARIBSKÁ) KRÍZA
1959 – na čelo vlády na
Kube po zvrhnutí
diktátora Batistu
nastupuje Fidel Castro
zaberá americké
pozemky - cukrové
plantáže
USA – hospodárska
blokáda
-podporu dostanú od
ZSSR
1961 – J. F.Kennedy
odsúhlasil akciu CIA na
zvrhnutie Castrovho
režimu
Američania sa vylodili v Zátoke svíň, neočakávane
napadnutí a porazení kubánskymi partizánmi
1962 – 13 dní napätia – ZSSR potajomky
nainštalovali na Kube jadrové rakety pod zámienkou
ochrany Kuby
americké lietadlo odfotografovalo rozmiestnenie
týchto rakiet – USA sa cítia ohrozené
22.10.1962 – USA zablokovali morské prístupové
cesty na Kubu
Zátoka svíň
Kennedy a
Chruščov sa snažia
vyriešiť tento spor
USA stiahnu svoje rakety z Turecka,
nezaútočia na Kubu
ZSSR stiahnu rakety z Kuby
kríza zažehnaná – ruské lode sa vracajú
domov
USA odvolali blokádu Kuby
obe strany si uvedomili nezmyselnosť konfrontácií
postupné uvoľňovanie napätia
uzavretých niekoľko dohôd o zákaze skúšania a
šírenia jadrových zbraní
Henry Kissinger
navrhol
diplomatickú
stratégiu
triangularity –
diplomatické styky
medzi USA, ZSSR a
Čínou
VOJNA VO VIETNAME 1962-1975
snaha FRA obnoviť koloniálnu nadvládu v Kambodži, Laose a
Vietname (sever Čína a ZSSR, juh FRA, USA)
-občianska vojna – 1954 – odchod Francúzska
-výhra sev. Vietnamu – spojenie oboch častí
-prvé veľké ozbrojené stretnutie – 14.9.1965 – americké
jednotky odrazili útok severovietnamských vojsk a Vietkongu –
zabránili plánu na likvidáciu južného Vietnamu
-1968 – severovietnamci a Vietkong – po celej krajine posledná
zúfalá ofenzíva
-začiatok 1968 – najtvrdšie boje
-30.4.1969 – vrcholný počet amer. vojakov vo Vietname – 543
000
-verejná mienka v USA prinútila Nixona vydať rozkazy na úplný
odchod vojsk z Vietnamu
-29.3.1973 – odchádzajú poslední americkí vojaci
-začiatok 1975 – komunistické sily zaútočili cez Laos a
Kambodžu, rozdrvili demoralizovanú juhovietnamskú armádu
-1.5.1975 ukončili boje dobytím Saigonu
Koniec studenej vojny
K novému prístupu vo vzájomných vzťahoch nútila
obe superveľmoci aj celková zmena síl vo svete – v
dôsledku dekolonizácie sa k slovu prihlásili nové
krajiny Ázie, Afriky i Južnej Ameriky
Plánované prenesenie vojny do vesmíru /tzv.
hviezdna vojna – s laserovými zbraňami a sústavou
vojenských družíc) hrozilo úplnou hospodárskou
katastrofou
USA i ZSSR tak dospeli k názoru, že vzájomné
súperenie obe veľmoci viac oslabuje ako posilňuje
V 80. rokoch preto obe strany začínajú obmedzovať
výzbroj, čo nakoniec vyústilo k dohodám, že si obe
veľmoci ponechajú iba tzv. konvenčnú výzbroj
Vďaka politike nového prezidenta Michaila
Gorbačova (1985 – 1991) začalo „nové myslenie“
V medzinárodnej oblasti sa Gorbačov snažil o zlepšenie vzťahov so
Západom.
Nadviazal dôverné vzťahy s významnými západnými politikmi - britskou
premiérkou Margaret Thatcherovou, západonemeckým kancelárom
Helmutom Kohlom a s prezidentom USA Ronaldom Reaganom.
11. október 1986 sa Gorbačov a Reagan stretli v islandskom Reykjavíku, aby
rokovali o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Toto
rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a
stredného doletu (INF) vo Washingtone 8. decembra 1987.
V roku 1988 Gorbačov tiež oznámil, že ZSSR sa zrieka Brežnevovej doktríny
a umožní krajinám východnej a strednej Európy rozhodovať o svojich
vlastných záležitostiach, čo sa ukázalo ako najvýznamnejšie rozhodnutie v
oblasti reformy zahraničnej politiky. Koniec Brežnevovej doktríny viedol k
sérii politických prevratov vo východnej a strednej Európe v priebehu roku
1989 a kolapsu komunistických režimov v týchto krajinách.
Tieto zmeny umožnili ukončenie studenej vojny a zánik bipolárneho delenia
sveta, za čo dostal Gorbačov 15. októbra 1990 Nobelovu cenu za mier.
Varšavská zmluva (ako vojensko-politický pakt bývalých európskych
komunistických spojencov) bola definitívne zrušená na pražskom zasadnutí
1. júla 1991.
Rozpad ZSSR
demokratizačné reformy mali negatívny vplyv na moc
komunistickej strany a Gorbačova samotného.
Nečakaným dôsledkom týchto reforiem bolo aj
znovuprebudenie dlho potlačovaného nacionalizmu a
protiruských nálad v sovietskych republikách (v Gruzínsku,
Arménsku, Azerbajdžane a na Ukrajine)
Proti pôsobeniu Gorbačova vo vedení sovietskeho impéria
vznikla pomerne silná neostalinistická skupina
protireformného krídla KSSZ.
Tá sa v auguste 1991 neúspešne pokúsila v spolupráci s
komunistickou tajnou službou KGB o zvrátenie vývoja v
ZSSR.
Gorbačov bol internovaný na Kryme. Otvorený vojenský
konflikt v uliciach Moskvy medzi reformistami a
pučistami síce skončil víťazstvom prodemokratických síl,
Gorbačov však stratil faktickú moc v štáte.
Augustové udalosti v roku 1991 viedli k
neodvratnému zániku kedysi mocného sovietskeho
impéria.
Proces zániku ZSSR bol ukončený 25. decembra
1991, keď Michail Gorbačov abdikoval na úrad
sovietskeho prezidenta a veliteľa ozbrojených síl
ZSSR.
Sovietsky zväz prestal definitívne existovať 31.
decembra 1991.
Použitá literatúra:
Kolektív: Kronika druhej svetovej vojny.
Fortuna Libri Bratislava, 2007. ISBN
8089144942