Globálne výzvy rozvoja

Download Report

Transcript Globálne výzvy rozvoja

Globálne výzvy lokálneho rozvoja
Ing. Ladislav Hegyi
Sebestačnosť a udržateľnosť vidieckych regiónov,
Družstevná pri Hornáde, 27.3.2014
Príliš dlhá
socioekonomická kríza ...
Globálne výzvy - limity zadlžovania
•
Economický efekt pádu hypoték v USA (2007) dominovým spôsobom ovplyvnil
aj Európu a ďalšie časti sveta: hlavne Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko,
Taliansko...
Dopady:
• Spomalenie ekonomického rastu /
pokles HDP
• Skepticizmus trhov - vyššie úrokové
miery pre štáty
• Zníženie dopady, spotreby
Svetový dlh
Vládny dlh Španielska sa aj napriek zavedeniu úsporných opatrení vyšplhal v r. 2013 na
nový rekord - 93,9% HDP. Oproti 2012 sa zvýšil o 8,58%.
V roku 2015 vláda v Madride očakáva, že vzrastie na 101% HDP. V 2007 - 36,3 % HDP.
Globálne výzvy - nezamestnanosť
Miera nezamestnanosti v EÚ-27, EA-17, USA a Japonsko
január 2000 - apríl 2012
Prieskum Gallupovho inštitútu – množstvo ľudí ktorí nevedia prežiť z ich príjmu narástol
v r. 2007-2010 o 10% v Írsku a Maďarsku, o 11% v Španielsku a o 20% v Grécku.
Nezamestnanosť a dlhodobá nezamestnanosť
v SR 1994-2012
Zdroj: Štatistický úrad SR
Globálne výzvy– zvyšovanie príjmových
nerovností


Príjmová nerovnosť sa zvýšuje každý rok ročne o 0.3% v OECD krajiných od pol. 1980-tych
do pol. 2000 rokov.
Vysoká príjmová nerovnosť má negatívny dopad (znižovanie) na ekonomický rast, 10%
zníženie nerovnosti môže zvýšiť očakávaný ekonomický rast až do 50%.
OECD Distribúcia príjmov, chudoby dáta o chudobe
Environmentálne súvislosti súčasných
socioekonomických problémov environmentálne limity ekonomického
rastu.
Environmentálne limity
hospodárskeho rastu
Prístup Stockholm Resilience Centre - Planetárne hranice (2009)
9 hraníc, ľudstvo už prekročilo 3
1. Príspevok k zmene klímy
Hranica: max. koncentrácia CO2 v atmosfére - 350 ppm
Súčasná úroveň CO2 v atmosfére: 389.78 ppm (priemer z r. 2010)
Hranica: radiačné zosilnenie max. 1 W m-2 nad pred industriálnou úrovňou.
Súčasné radiačné zosilnenie oproti predindust. obdobiu - 1,5 watt/m2.
Sucho
Povodne
Horúčavy
Silné búrky
Rast hladiny
oceánov
Úbytok
ľadovcov
Súčasná globálna zmena klímy
•
•
•
•
•
•
•
•
5. IPCC - globálna teplota vzduchu vzrástla v 1880−2012 o 0,85°C.
Rastie počet teplých dní, nocí.
Výskyt vĺn horúčav rastie v Európe, Ázii a Austrálii; v severnej Amerike a Európe počet a intenzita
intenzívnych zrážok.
Roztápanie ľadovcov - zvýšenie hladiny morí v 20. st. 0,17 m.
Rastie rýchlosť zvyšovania hladiny sv. oceánov: 1,7 (1901-2010) - 3,2 mm/rok (1993-2010).
Povrchová vrstva oceánu (do 75 m) sa otepľovala rýchlosťou 0,11 °C / 10 rokov (1971-2010).
11 z posledných 12 rokov patrilo k najteplejším od r. 1850
Ročná strata ľadu z ľadovcov 1971-2009 - 226 Gt/rok; v 2002-2011 - 215 Gt/rok z Grónskeho
ľadovca,147 Gt/rok z Antarktídy.
Scenáre ďalšieho vývoja
do konca 21. storočia
•
•
•
•
•
•
•
•
Do r. 2100 sa zvýši globálna priemerná prízemná teplota o 1°C - 4°C.
Zvyšovanie častosti a intenzity vĺn horúčav, teplých dní.
Do konca st. sa v miernom pásme zvýši častosť a intenzita extrémnych zrážok; často
striedané dlhšími obdobiami sucha.
Znižovanie rozsahu a trvania snehovej pokr. na jar na severnej pologuli.
Regionálne - zvyšovanie kontrastov medzi vlhkými a suchými regiónmi a sezónami.
Letná Arktída (september) bez ľadu pred polovicou 21.st. (pes. sc.)
Smerom k pólom budú pribúdať zrážky; ubúdať v subtropických oblastiach.
Do konca 21. st. sa zvýši globálna hladina morí o 0,58 – 0,98m (pes. sc.).
Environmentálne limity rastu a dopadov
ich ignorovania, prekročenia
2. Príspevok k vymieraniu druhov
Hranica: ročná miera vymierania druhov < 10 druhov na 1 milión druhov/rok
Súčasný stav: minimálne 100 vyhynutých druhov na 1 milión druhov/rok
3. Narušovanie kolobehu dusíka
Hranica: ročne fixovať N z atmosféry max. 35 mil. ton
Súčasná úroveň - 121 mil. ton/rok
Blízko prekročenia:
4. Narušovanie kolobehu fosforu
Do oceánov unikne maximálne 11 mil. ton
fosforu ročne.
Súčasná úroveň: ročne sa dostáva do morí
a oceánov 8,5 – 9,5 9 mil. ton dusíka.
Environmentálne limity rastu a dopadov ich
ignorovania, prekročenia
Blízko prekročenia:
- Príspevok k zakysľovaniu oceánov
- Zmena využívania krajiny (11,7% - 15%)
- Globálne využívanie sladkej vody
(2600 – 4000 km3 – pol. 20 st.)
Zlepšovanie:
Poškodzovanie ozónovej vrstvy
Zatiaľ neidentifikované hranice:
Zaťaženie aerosólmi
Znečisťovanie chemikáliami
Planetárne hranice
– Stockholm Resilience Centre
Identifikácia prírodných limitov rastu a dopadov ich
ignorovania, prekročenia
Ďalšie kritické oblasti:
V prípade vrcholu produkcie ropy sme blízko jeho prekročenia.
Investičné náklady do ťažby konvenčnej ropy sa od r. 2005 zdvojnásobili, jej ťažba však
stagnuje/rastie min.
Ceny ropy
upravené o infláciu (1875 – 2011)
Ropa / tekuté palivá
• Úsilie udržať aspoň stagnujúcu ťažbu konvenčnej ropy a mierne
rastúcu ťažbu tekutých palív (nižšie EROEI - biopalivá, frackovanie,
ropné piesky...) = viac negatívnych dopadov
- obrovský nárast zadlžovania
- environmentálne dopady.
Identifikácia prírodných limitov rastu
a dopadov ich ignorovania, prekročenia
Uhlie:
Energy Watch Group (2007) - vrchol ťažby uhlia bude (z energetického hľadiska)
dosiahnutý okolo 2025.
Tadeusz W. Patzek, Gregory D. Croft (2010 ): množstvo energie produkovanej z
uhlia by mohlo globálne dosiahnuť vrchol nie dlho od r. 2011.
Alternatívy k fosilným palivám
- porovnanie energetickej návratnosti (EROEI)
Identifikácia prírodných limitov rastu a dopadov
ich ignorovania, prekročenia
Fosfor:
Vrchol fosfátov možný už v r. 2033, Soil Association (VB).
Dnešné ceny fosfátových hornín sú asi 2x vyššie ako v r. 2006.
Potraviny
•
•
•
•
•
•
Svetová produkcia obilia na hlavu vrcholila v r. 1984 s 342 kg ročne.
Odvtedy počas viacerých rokov produkcia nedokázala uspokojiť dopyt.
Erózia ornice,
pokles pôdnej úrodnosti,
pokles diverzity osiva,
zvyšujúce sa požiadavky na vstupy (škodcovia si vytvárajú odolnosť voči
pesticídom),
rastúce náklady vstupov fosílnych palív.
Svetová produkcia obilia
na hlavu 1950-2006
Príčiny - iné uchopenie
limitov ekonomického rastu
Energetický limit T. Garretha:
Vzťah medzi aktuálnou mierou spotreby energie ľudskou spoločnosťou a jej
ekonomickým bohatstvom tvorí fixná konštanta of 9.7 mW (± 0,3 mW) spotreby
energie na 1 USD z r. 1990.
Termodynamický limit zákony a ekonomika - hranica ekonomického rastu
Nicholasa Georgescu-Roegena .
Vybrané faktory
globálnych problémov
1. Neschopnosť pochopiť exponenciálnej funkcii je jedným z
najväčších nedostatkov ľudstva
2. Nezabúdajme zahrnúť sociálne, ekologické, zdravotné náklady...
do ekonomických aktivít
3. Ekonómovia rozlišujú len na základe ceny energie, nie energie.
Ekonomika ~ energia
Zdroj: Štatistiky BP a USDA Economic Research Institute
Erast HDP a rast emisií CO2
Ceny komodít
Posledných cca 10 rokov – ceny ropy narástli 4x; ceny fosfátov 2x od 2006
Limity/medze rastu
(Meadows,D. a kol. MIT 1972)
- Ak budú pokračovať rastové trendy v znečisťovaní, potravinovej
produkcii, vyčerpávaní zdrojov, v raste svetovej populácie a industrializácii,
hranice rastu planéty sa dosiahnú v priebehu budúcich 100 rokov.
Najpravdepodobnejším výsledkom bude závratný a nekontrolovateľný
úpadok populácie a tiež industriálnej kapacity.
- Tieto rastové trendy možno zmeniť a vytvoriť podmienky ekologickej a
ekonomickej stability , ktorá je udržateľná dlho do budúcnosti.
- Čím skôr začne na nej pracovať, tým väčšie budú jeho šance na úspech.
- Publikácia Limitov rastu nepredpovedala „kolaps spoločnosti“ do roku
2000.
Limity rastu
Prekročenie limitov (1993)
V roku 1992:
- Využívanie mnohých základných zdrojov a produkcia mnohých druhov
znečistenia už prekročili mieru, ktorá je fyzicky udržateľná. Bez významných
redukcií materiálových a energetických tokov bude prebiehať v
nasledujúcich desaťročiach nekontrolovateľný úpadok produkcie potravín,
využívania energie a industriálnej produkcie.
- Tento úpadok nie je nevyhnutný.
Sú potrebné 2 zmeny:
- prvou je obsiahla revízia politiky a postupov, ktoré zvečňujú rast
materiálnej spotreby a populácie,
- druhou rapídny rast efektívnosti využívania materiálov a energie.
Limity rastu v 1 grafe
MMF indikátor revolúcií
a potravinových nepokojov
-
-
Predpovedateľnosť potravinových nepokojov, revolúcií: 10% rast globálnych
cien potravín (FAO) = 100% nárast protivládnych protestov v nasledujúcom
roku v nízkopríjmových krajinách.
New England Complex System Institute – ak ceny prekročia hodnotu indexu
FAO 210, objavia sa v nízkopríjmových krajinách nepokoje.
Globálne ceny potravín (FAO)
a revolúcie, nepokoje vo svete.
Súčasné nepokoje
– Ukrajina, Venezuela, Thajsko, Bosna, Island
• Od r. 2000 sa globálne ceny potravín zdojnásobily – z 91.1 v 2000 na
209.8 v 2013.
• 2013 – globálne tretie najvyššie ceny potravín.
• Ukrajina – predošlé šokové rasty globálnych cien potravín poškodili jej
export obilnín, zintenzívnili mestskú chudobu; 53% príjmov dávajú
domácnosti na potraviny a nealko nápoje (krajiny s podobným HDP 30%,
Kongo 48%), vysoká miera príjmovej nerovnosti.
• Produkcia ropy na Ukrajine klesla za posl. 20 rokov o 60%; 80% ropy a
plynu dováža, vyše 50% spotreby energie plyn – ceny ruského plynu sa od
r. 2004 zvýšili cca 4 x, rastúce ceny energií podporili rast inflácie.
Venezuela
• Venezuela – väčšinu minulého roku problémy s dostupnosťou potravín –
chyby v politike + najvyššia inflácia za 17 rokov – rastúce ceny potravín.
• Produkcia konvenčnej ropy – vrchol 1999, plynu 2001.
• Domáca spotreby ropy narástla 2 x od r. 1990.
• Dávnejšie rezervy ropy 99.4 miliárd barelov, 2011 - 211 miliárd barelov, US
Geologický prieskum 513 miliárd barelov.
• Dechtové piesky Orinoco - vysoké náklady na produkciu ropy z dechtových
pieskov (oproti nízkym nákladom na konvenčnú ropu) neprispeli k riešeniu
domácich problémov s energiami a ekonomikou.
• Čistý export ropy klesol o 50% od r. 1996, avšak export ropy = 95% príjmov
z exportu a 50% príjmov rozpočtu = zníženie možností sociálnych
programov.
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ
©
KARPATSKÝ ROZVOJOVÝ INŠTITÚT
Floriánska 17, Košice
www.kri.sk, [email protected]
Vedecké, odborné práce
Ecological Economics - tím mat. a fyzika S. Motesharreiho:
• Aj rozvinuté a komplexné civilizácie (Rímska ríša, dynastia Chan v
Číne..) sú náchylné na kolaps.
• Príčiny: nadmerné využívanie zdrojov, ich extrémne nerovnomerné
rozdeľovanie.
Príčiny
1. Antropogénny príspevok
a) Väčšina nárastu globálnych teplôt od polovice 20. st. je (IPCC 95%
spoľahlivosť) vyvolaná rastom antropogénnych skleníkových plynov.
30 miliárd ton emisií CO2 ročne (spaľovanie uhlia, ropy, zemného plynu...).
Koncentrácie CO2 v posledných 400 000 rokoch: 180 – 300 ppm.
Posledných 150 r. zvýšenie z 280 ppm na 391 ppm (3/2010).
Od počiatku priemyselnej revolúcie vzrástli koncentrácie:
- oxidu uhličitého o 40% (najvyššie za min. 800 000 / pravdepodobne 20 mil. rokov)
- metánu o 150%,
- oxidu dusného o 20%
- troposf. ozónu o 35%.
b) Odlesňovanie.
2. Prirodzené faktory zmeny klímy.
Očakávané dopady globálnej zmeny klímy
v 21. storočí
Prejavy a dopady zmeny klímy v SR
- posledné obdobie a súčasnosť
• Od roku 1881 sa v SR zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu o 1,6 °C
• Pokles ročných úhrnov zrážok na území SR v priemere o 24 mm (5,6 %; v
južných regiónoch je tento pokles ešte výraznejší, viac ako 10 %)
• Režim atmosférických zrážok v sever. a severovýchod. regiónoch sa mení len
nepatrne alebo smeruje k vyšším ročným úhrnom (nárast o cca 5 %)
• Nárast počtu a extrémnosti vĺn horúčav,
predovšetkým v južných regiónoch.
V období pred r. 1991 - v priemere cca
20 horúcich vĺn za desaťročie.
V posledných 2 dekádach, najmä po
roku 2001 - 40 a viac.
Oproti začiatku 20. storočia sú súčasné
horúčavy 6x extrémnejšie.
10 z 15 najzávažnejších vĺn horúčav sa
vyskytlo po r. 1991.
Dlhodobé zmeny priemernej teploty vzduchu T a zrážok R v
teplom polroku (IV-IX) na Slovensku v období 1881-2009.
Dopady zmeny klímy na Slovensku
- scenáre budúceho vývoja
• Priemerná teplota vzduchu môže vzrásť do konca 21. storočia o 2 až 4°C.
• Nárast o 4 °C znamenať presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny do
regiónu pod Vysokými Tatrami.
• Do r. 2050 sa výskyt vĺn horúčav pravd. zvýši (v porovnaní s nedávnou
minulosťou) až 4 x, trvanie vĺn horúčav sa predĺži o min. 3 dni. Do konca
21. storočia sa mimoriadne horúčavy budú pravd. vyskytovať už
každoročne. Je veľmi pravdepodobné, že teplotné maximá budú čoraz
častejšie atakovať hranicu 40°C, či ju prekračovať.
• Pokles priemerného úhrnu zrážok (2030, 2050, 2075):
– do r. 2030 pokles odtoku od -20 % do -40 % na viac ako 87 % územia SR
– do r. 2075 sa takmer 80 % plochy územia Slovenska bude nachádzať v
pásme poklesu odtoku väčšom ako –40 %.
Plné + čiastkové prac. úväzky (zelená)
a plné + dočasné prac. úväzky (oranžová) U.S.A.
1990-2013
Počet ľudí „mimo pracovnej sily“
•
•
•
-
49.2% obyvateľov USA dostáva pomoc min. z
1 vládneho programu
49.7 miliónov obyvateľov USA žije v chudobe,
cca 1 zo 6
1 zo 4 pracovníkov na čiast. úväzok v USA žije
pod úrovňou chudoby
24 mil. domácností v USA dáva 35% príjmu na
potraviny
Plné prac. úväzky (modrá)
a čiastkové prac. úväzky (červená)
U.S.A. 1985-2013
12 ekonómov ktorí predpovedali
súčasnú socio-ekonomickú krízu
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Dean Baker
Wynne Godley
Fred Harrison (UK)
Michael Hudson
Eric Janszen
Steve Keen (Austrália)
Jakob Madsen a Jens Kjaer Sřrensen (Dánsko)
Kurt Richebächer
Nouriel Roubini
Peter Schiff
Robert Shiller (nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2013)
Zdroj: Bezeme, Dirk 2009.
Globálne výzvy – limity prírody
 Ekonomický dopad poškodzovania prírody: 7% pokles globálneho GDP do 2050
 Celková rozloha lesov na Zemi sa zmenšuje o cca 13 mil. ha/rok. Bez opatrení,
do 2030 ostane 10% dažďových pralesov.
Reakcie politickej ekonómie
na riziká limitov rastu - ZA
• Botero (1589), Petty (1686) – analýza vzťahu prostriedkov obživy a populačného
rastu.
• Malthus - ekonomický rast možný len v rámci fyzikálnych limitov, hlavná hranica
- pôda. Interakcia rastu populácie a hospodárstva.
• Ricardo - vízia hospodárskej stagnácie trhovej spoločnosti založenej na
hraniciach úrodnosti pôdy. Na rozdiel od Malthusa nehovoril o čiste fyzickom,
ale o ekonomickom vyčerpaní pôdy (obsadená je, pôda ktorá prináša zisk).
• J. S. Mill – ekonomika ustáleného stavu + etické, sociálne a environmentálne
prvky.
• Williama S. Jevons: „The Coal Question“ (1865) - prvý významný výskum
surovinových zdrojov a ich interakcii s národným hospodárstvom.
Reakcie politickej ekonómie
na riziká limitov rastu - PROTI
• Karol Marx: popieranie existencie problému s nedostatkom
prírodných zdrojov. Nedostatku - iba neschopnosť kapitalizmu
efektívne využiť prírodu.
• Namiesto prispôsobovania sa prírodným limitom - prostredníctvom
socialistického zriadenia a rozvoja technológií sa prekonajú
obmedzenia dané prírodou.
• Julian Simon: prírodné zdroje nie sú limitované, rozhodujúcim
faktorom je ľudská vynaliezavosť + v spojení s voľným trhom dokáže
zdroje zväčšovať donekonečna.
• William Nordhaus: Modelovanie rozvoja spoločnosti podobné
zástancom koncepcie limitov rastu, jeho závery ho radia do skupiny
oponentov
Reakcie politickej ekonómie
na riziká limitov rastu - PROTI
Julian Simon – základné tézy:
- Prírodné zdroje nie sú limitované.
- Spotreba prírodných zdrojov vedie k väčšiemu
množstvu zdrojov, nie
menšiemu.
- Prírodné zdroje nie sú prírodné - sú výsledkom ľudskej
vynaliezavosti.
- Neobnoviteľné, konečné vyčerpateľné zdroje
energetické zdroje robia
ekonomický rast udržateľným.
Stávka Simon – Ehrlich ako argument
Ceny medi od r. 1920