Transcript Poradenstvo (poradenský proces)

Sociálne poradenstvo
(poradenský proces)
3. ročník
ak. rok 2010/2011
Milan Tomka
Historický náhľad na „radenie“




Radenie ako neformalizovaná komunikácia
človeka s človekom
Poradenská činnosť ako určitá rola v
spoločenstve
Poradenská činnosť ako aspekt či funkcia
moderných profesií
Poradenstvo ako samostatná špecializovaná
činnosť (Schavel, 2002)
Britská asociácia poradcov
„chápe poradenstvo ako proces, v ktorom sa
poradca stretáva s klientom, aby spolu
preskúmali ťažkosti klienta, zredukovali
pocity neistoty, zmätenosti a strachu, uľahčili
klientovi voľbu a spolupracovali na
implementácii zmeny“
Sedem základných podmienok poradenstva







Vytvoriť klímu otvorenej komunikácie o problémoch
Akceptovať klienta a jeho postoje
Diagnostikovať reálny problém klienta
Umožniť klientovi ventiláciu a emocionálnu
katarziu
Pomáhať klientovi získavať relevantné informácie,
poznatky, zručnosti
Skúmať spolu s klientom možné alternatívy
Motivovať a podporovať klienta v realizácii voľby
(Klemer, 1965)
Charakteristické črty poradenstva








Interdisciplinárny a komplexný charakter
Multisférový a multikonzumný charakter
Profesionálny charakter
Inštitucionalizovaný charakter
Biodromálny charakter
Edukatívno-formatívny charakter
Personálny charakter
Vnútorná diferenciácia
Poradenstvo a psychoterapia







Rozdiely sa týkajú:
Profesionálnej prípravy
Do určitej miery i charakteru pracoviska
Poradenstvo pracuje s klientami „v norme“,
psychoterapeut aj so psychózami, psychopatiami
Miery kontroly klienta nad situáciou
V hĺbke pohľadu na problém
Ďalej z hľadiska času, frekvencie stretnutí, cieľov a
pod.
Poradenské prístupy

Dynamický

Behaviorálny

Experienciálny

Eklektický
Dynamický prístup

Koncept riešenia problémov


Spôsob zmeny


Sprostredkovať pochopenie nevedomých obsahov
Prostriedky


Historický, subjektívna minulosť
Úloha poradcu


Pochopenie rannej minulosti
Časový prístup


Riešenie skrytých konfliktov, nevedomie do vedomia
Asociácie, analýza prenosu, odporu, snov, chybných výkonov
Poradenský model

Terapeutické spojenectvo
Behaviorálny prístup

Koncept riešenia problémov


Spôsob zmeny


Programovať, odmeňovať, trénovať
Prostriedky


Nehistorický, objektívna prítomnosť
Úloha poradcu


Priame učenie
Časový prístup


Odstránenie symptómov, návykov, zmena správania
Podmieňovanie, posilňovanie, cvičenie, modelovanie, učenie
Poradenský model

Učebné spojenectvo
Experienciálny prístup

Koncept riešenia problémov


Spôsob zmeny


Povzbudzovať sebavyjadrenie, aktívne počúvať, akceptovať
Prostriedky


Ahistorický, fenomenologický okamih
Úloha poradcu


Bezprostredné prežívanie, spontánne vyjadrenie zážitku
Časový prístup


Rast osobnosti, aktualizácia potenciálu
Vzájomný dialóg, stretnutie, empatia, kongruencia, neštr. rozhovor
Poradenský model

Ľudské spojenectvo
Eklektický prístup




Poradenstvo „čistej školy“ u nás nemá tradíciu
Väčšina poradcov pracuje eklekticky
Prístup sa prispôsobuje problému, typu klienta
Sociálne poradenstvo – typický príklad
eklektického poradenstva
Sociálne poradenstvo


Premisa - človek je sociálna bytosť
Psychologické poradenstvo – skôr
intrapersonálne problémy a konflikty


Sociálne poradenstvo – trojuholník:
prostredie – potreby – vzťahy


PSYCHOPROCES
SOCIOPROCES
Založené na sociálnej podpore, sociálnej
participácii, sociálnom učení, plnení
sociálnych úloh a rolí
Oblasti využitia sociálneho poradenstva











Problémy s kompetenciami v soc. Vzťahoch
Deficity v sociálnych zručnostiach
Problémy vo vzťahu k formálnym inštitúciám
Problémy vo výkone sociálnych rolí
Ťažkosti so zvládaním sociálnych tranzícií
Interpersonálne konflikty
Reaktívny emočný distress
Sociálne insuficiencie
Problémy sociálnej adaptácie
Problémy v oblasti sociálnej patológie
Zmena životného scenáru a štýlu
Formy sociálneho poradenstva





Osobné / kontaktné sociálne poradenstvo
Sociálne telefonické krízové poradenstvo
Internetové sociálne poradenstvo
Písomné sociálne poradenstvo
Masmediálne sociálne poradenstvo
Tématické okruhy a cieľové skupiny SP

Sociálne poradenstvo:






pre rodičov a deti
pre slobodné matky
v náhradnej rodinnej starostlivosti
rozvodové a porozvodové sociálne poradenstvo
pre týraných a zneužívaných
pre klientov vyššieho veku
Tématické okruhy a cieľové skupiny SP

Sociálne poradenstvo:







špeciálne poradenstvo
resocializačné sociálne poradenstvo
v oblasti závislostí
sociálne poradenstvo vzájomnej pomoci /peer/
svojpomocných skupín
pastoračné poradenstvo
v práci s marginálnymi skupinami
ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA
SOCIÁLNEHO PORADENSTVA
Poradenstvo je založené na vzťahu
pomoci, pričom poradca má snahu
podporiť rast, rozvoj, zrelosť a lepšie
uplatnenie klienta, aby sa
efektívnejšie orientoval vo svete a
vyrovnával sa so životom.
Poradenstvo chápeme ako metódu:
 vzdelávania a výchovy
 redukovania emocionálneho napätia
 pomoci človeku pri riešení problémov
každodenného života
 pozn. profesionálna pomoc sa vyznačuje
predovšetkým tým, že prichádza na rad vtedy, keď
ostatné spôsoby, ktorými si obyčajne ľudia riešia
svoje problémy, zlyhávajú. To znamená, že až tam,
kde končia možnosti vlastnej i bežnej medziľudskej
pomoci v rámci rodiny i širšieho okolia, prichádza na
rad pomoc odborníka. Jedno príslovie hovorí, že ak
hľadáme pomocnú ruku, najlepšie je hľadať ju na
konci vlastnej paže.
 hľadania nových primeranejších foriem života
Často je laickou predstavou:
 poradenstvo je iba udieľanie rád, hotových receptov,
okamžité riešenie problémov
 poradca je rezervoár všetkých múdrostí a sociálnych
zručností
 poradca vyrieši všetky problémy bez toho, aby klient
musel do procesu investovať svoj čas, vlastnú prácu
a námahu
 Úlohou poradcu je tieto neprimerané očakávania
korigovať a poskytnúť klientovi reálny pohľad na
možnosti poradenstva.
???
Sformulujte príklady ďalších neprimeraných
očakávaní klienta, ktoré by vyžadovali korekciu zo
strany poradcu
SOCIÁLNE PORADENSTVO
§ 19 z. č. 448/2008 o sociálnych službách
Sociálne poradenstvo
(1) Sociálne poradenstvo je odborná
činnosť zameraná na pomoc fyzickej
osobe v nepriaznivej sociálnej situácii.
Sociálne poradenstvo sa vykonáva na
úrovni základného sociálneho
poradenstva a špecializovaného
sociálneho poradenstva.
(2) Základné sociálne poradenstvo je
posúdenie povahy problému fyzickej
osoby, rodiny alebo komunity,
poskytnutie základných informácií o
možnostiach riešenia problému a podľa
potreby aj odporúčanie a
sprostredkovanie ďalšej odbornej
pomoci. Základné sociálne poradenstvo
je súčasťou každej sociálnej služby
poskytovanej podľa tohto zákona.
(3) Špecializované sociálne poradenstvo
je zistenie príčin vzniku, charakteru a
rozsahu problémov fyzickej osoby,
rodiny alebo komunity a poskytnutie im
konkrétnej odbornej pomoci.
(4) Sociálne poradenstvo možno
vykonávať ambulantnou formou
prostredníctvom poradní sociálneho
poradenstva zriadených na tento účel a
terénnou formou prostredníctvom
terénnych programov.

VONKAJŠIE PODMIENKY
PORADENSKÉHO PROCESU

lokalizácia pracoviska
architektúra priestorov pracoviska/poradne
vybavenie pracoviska/poradne


???
 S ktorými „problémami architektúry“ sa
v praxi najčastejšie stretávate?
PORADENSKÝ TÍM





interní pracovníci
externí pracovníci
univerzalita & špecializácia členov tímu
intervízia a supervízia
ďalšie vzdelávanie
???
Čo v sociálnej práci znamená termín
polyvalencia?
PRVÝ KONTAKT S KLIENTOM
Priebeh prvého kontaktu s klientom predznamenáva
aj typ klienta:
 spontánny klient
 klient poslaný do poradne tretími osobami
/partnermi, rodičmi, inými autoritami/

- pozor na halo efekt!!
klient distribuovaný do poradne z iných zariadení
a inštitúcií /škola, súd, zdravotnícke zariadenie, úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny a pod./ - pozor na
halo efekt!!
???
Ktoré iné faktory majú významný vplyv na priebeh
prvého kontaktu s klientom?











proces prvého kontaktu:
príchod a privítanie klienta
vzájomné predstavenie + usadenie klienta
úvodné fázy rozhovoru
reflektovanie prvého dojmu poradcom
rozhodnutie klienta ísť k profesionálnemu pracovníkovi
znamená pre klienta často pripustenie si, že nedokáže
sám riešiť svoje problémy – tenzia, negatívne emócie
rozhodujúci fenomén – vzťah poradcu a klienta /zároveň
spoločný menovateľ rôznych poradenských smerov/
dôvera vo vzťahu
„Klient by čo najskôr mal zažiť, že je prijímaný /prijatý/
a poradca by čo najdlhšie mal nerozumieť, t.j. neurobiť si
závery“
Je dobré vyhnúť sa označeniu niečoho ako „problém“
/aspoň do doby, pokiaľ tak neučiní sám klient/
ŠABLÓNA PRIEBEHU ÚVODNÉHO
(ÚVODNÝCH) STRETNUTIA S KLIENTOM
1. privítanie a predstavenie (minimalizovať rozhovor
medzi dverami, podanie ruky – špecifické,
usadenie klienta, sledovanie neverbality klienta –
zaklopanie, podanie ruky, spôsob akým si klient
sadá a kde si sadá, ak má možnosť výberu),
spôsob sedenia...)
2. v prípade potreby, krátky neformálny rozhovor,
navodenie neformálnej atmosféry, neutrálne témy –
tzv. technika topenia ľadov, ponúknutie napr.
minerálky na občerstvenie (keď sa ľady roztopili,
vody je dosť..)
3. informácia o čase a dohoda – ako dlho bude trvať
dnešné stretnutie

4. prvotná formulácia problému (problémov) - klient
následne možno začne sám rozprávať, ale je na
zvážení poradcu, či rozhovor neposunie ďalej on
sám.. napr. „Ok, no zaujímalo by ma čo vás ku
mne (k nám) privádza“; „s čím za mnou
prichádzate“; „povedzte mi krátko, kvôli čomu ste
dnes tu“... – primárne naformulovanie problému
klientom býva len málokedy skutočnou
objednávkou klienta, niekedy je na to potrebných i
niekoľko stretnutí..
5. formulácia očakávaní klienta od poradcu („ako vám
v tomto môžem pomôcť ja?“...)
6. korigovanie neprimeraných očakávaní, vyjasnenie
si možností poradenstva, možností poradcu,
motivovanie klienta pre ďalšiu spoluprácu
7. uzatváranie kontraktu (ústne alebo písomne)
Platí, že:



nie každý pracovník môže pracovať
s ktorýmkoľvek klientom /je potrebné mať
možnosť distribuovať klienta kolegovi/
poradca je viazaný loajalitou voči
zameraniu agentúry /aj keď by dokázal
pracovať i mimo rozsah služieb agentúry/
oblasť spoločnej práce je vymedzená
priestorom, v ktorom sa prelínajú možnosti
a potreby všetkých troch strán
ČAS V PORADENSTVE




temporalizácia zohráva v poradenskom
procese významnú úlohu. Samotný termín
má niekoľko rovín významov:
čas kozmologický & čas vnútorný
orientácia poradenských prístupov
plánovanie časových dimenzií práce
s klientom (je obsahom kontraktu
s klientom)
a. kde a ako často sa bude poradca s klientom
stretávať
b. časové trvanie jedného stretnutia –
(individuálne, skupinové, poradenstvo s rodinou)
???
Kedy môže poradca prekročiť tento časový
limit?


rešpektovanie a dodržiavanie času určeného na
konzultáciu
práca s časom – verejná
c. informácia o orientačnom trvaní poradenskej
práce (v niektorých prípadoch je potrebné
dohodnúť sa aspoň na trvaní prvej etapy
spolupráce)
Poruchy počúvania


počúvanie polovicou hlavy
selektívne počúvanie
???
Prečo môžeme povedať, že aktívne
počúvanie je potrebou poradcu, ale
i klienta?
PRÁCA S OTÁZKAMI


sú súčasťou komunikácie poradcu
ak sú účelne, zmysluplne a efektívne
využívané, podporujú poradenský proces
(konštruktívna reflexia)
Základné pravidlá kladenia otázok:
 jasnosť a zrozumiteľnosť
 priorita otvorených otázok
 neklásť viacero otázok naraz
 vyvarovať sa sugestívnych, manipulatívnych otázok
 správna načasovanosť
 vyvarovať sa explorácii nepotrebných detailov
 otázky typu „prečo..“ a „keby..“
???
Prečo sa nepýtať „prečo“?
 vyhýbať sa kladeniu „vatových otázok“
 Poradca by mal zároveň klienta povzbudzovať a
motivovať pre prácu s otázkami, aby sa sám pýtal
na všetko, čo je pre neho dôležité, zaujímavé príp.
nejasné.
OTÁZKY V SYSTEMICKEJ TEÓRII
„V systemickej teórii majú konštruktívne otázky
ústredný význam. Nevyvolávajú žiadnu
pripravenú odpoveď, takže sa zdajú byť
vhodné k podnecovaniu ďalších otázok –
teda nového zmyslu. Pretože vnášajú do
dialógu niečo neočakávané, podporujú
konštruovanie zmyslu“ (Ludewig, 1992, s. 93)
Ukážky konštruktívnych otázok
v poradenskom procese:



NA ZAČIATKU
Predpokladajme, že tento rozhovor, je na
konci a ukázal sa ako užitočný, podľa čoho to
poznáte?
Uvádzate rôzne problémy. Mohli by spolu
súvisieť? Ako?
PRIESKUMNÉ OTÁZKY



Ak odhliadneme od vášho problému, čo
u vás prebieha najlepšie?
Čo je /sa deje/ u vás inak, keď sa problém
nevyskytuje?
Mnohí ľudia, ktorí majú problém ako máte
vy, majú ešte tieto ťažkosti... . Ktoré z nich
vy nemáte?
OTÁZKY NA BUDÚCNOSŤ



Keď sa cez noc stane zázrak a problém
v spánku zmizne, podľa čoho to nasledujúci
deň poznáte?
Ako dlho bude trvať, než sa problém vyrieši
sám od seba?
Čo by ste museli robiť /nerobiť/, aby bolo
všetko ešte horšie? (Ludewig, 1992, s. 92)
Otázkami možno dosiahnuť náhľad klienta na
situáciu, ktorý zahŕňa uvedomenie si týchto
subjektívne významných súvislostí.



súvislosť jeho správania vzhľadom k druhým
ľuďom a naopak /interpersonálny náhľad/
poznanie dôvodov, prečo jedná, prežíva
a myslí tak a nie inak /motivačný náhľad/
odhaľovanie vplyvov, ktoré utvárali jeho
osobnosť vo vývoji od detstva až do súčasnej
doby /genetický náhľad/ (Vymětal, 1991, s.
97)
JAZYK V PORADENSTVE


Poradenská situácia nie je klasickým
úradným stykom (ani bežným neformálnym
stretnutím) Táto okolnosť ovplyvňuje
i používaný jazyk
cieľom poradenských stretnutí je, aby klient
bol autentický a ako taký používal aj svoj
jazyk t.j., aby mal klient možnosť bez
poradcových jazykových korektúr voľne
používať výrazy získané vo svojom životnom
priestore




úroveň vyjadrovania by mala rešpektovať kapacitu
klienta, i to čo sa deje v procese
poradca by sa mal pri rozhovore s klientom
vyjadrovať jasne, zrozumiteľne a primerane.
mal by sa vyhýbať inotajom, narážkam
i neprimeraným zovšeobecneniam.
slovník poradcu pracujúceho v teréne by sa mal
štýlovo i obsahovo približovať skupine, s ktorou
poradca pracuje /napr. bezdomovci, mládež,
drogovo závislí a pod./ Takýto spôsob práce však
vyžaduje od pracovníka znížiť sa k ľuďom, ktorí to
potrebujú. Potrebujú niekoho vzdelaného,
dôveryhodného a skúseného no zároveň človeka,
ktorý je ochotný „stať sa jedným z nich“.
Empatia
 je priebežný proces, v ktorom poradca
odkladá bokom svoj vlastný spôsob
prežívania a vnímania reality a dáva
prednosť cíteniu a reagovaniu na prežívanie
a vnímanie klienta. Toto preciťovanie u
poradcu môže byť intezívne a pretrvávajúce.
 Poradca prežíva myšlienky a pocity klienta
tak silne, ako keby vznikli v ňom samom.
Nebezpečenstvo:
identifikácia – ak vymizne „ako keby“


Empatia nie je len „premýšľanie“ o
klientových pocitoch;
je pravdepodobné, že poradca sám bude
prežívať napr. stiesnenosť, smútok.., že bude
mať sám stiahnuté hrdlo, ako pred plačom,
ale prejav svojej empatickej citlivosti má stále
pod kontrolou. Nestráca sa v klientovom
referenčnom rámci a môže ho opustiť,
kedykoľvek si to želá.. Ústredným aspektom
teda zostáva ono „ako keby“.
Empatické odpovede
 „Keď niekoho sprevádzame na ceste,
pravdepodobne komentujeme to, čo vidíme a to isté
sa deje na „empatickej“ ceste: poradca komentuje,
čo vidí. Odpovede samotné však nie sú empatiou –
sú jej produktom
 zo samotnej empatickej odpovede možno často iba
ťažko posúdiť, či je skutočne výsledkom empatie.
Jediným, kto to môže reálne posúdiť je KLIENT
SÁM. /na druhej strane existujú i škály na
hodnotenie úrovne empatických odpovedí – ich
využitie je najmä vo výcvikoch poradcov a vo
výskume/
 Aby bola empatia účinná, musí klient cítiť, že mu
poradca rozumie
Empatia je ako film, zatiaľ čo empatické odpovede sú
ako fotografie tohoto pohybujúceho sa procesu.
Škála empatie
0. úroveň

- nevykazuje porozumenie pocitom,
vyjadrených klientom

- pr. Irelevantná poznámka, hodnotiaca
odpoveď, zraňujúca alebo odmietavá rada
1. úroveň

- vykazuje čiastočné porozumenie tých pocitov,
ktoré sú z hľadiska klienta na povrchu

- tzv. subtraktívna odpoveď, pretože poradca
vo svojej reakcii pominul niečo z klientovho
prežívania
2. úroveň

- počúvajúci ukazuje porozumenie a
akceptovanie pocitov a myšlienok, ktoré klient
vyjadruje

- táto úroveň je tzv. presná empatia
3. úroveň

- táto odpoveď vykazuje porozumenie klientovi
až za hranice jeho momentálneho
uvedomovania

- poradca sprostredkováva porozumenie
povrchových pocitov a reakcií klienta, ale
zároveň aj pocitov, ktoré ležia pod povrchom.

- tzv. „aditívna empatia“, ale najčastejšie sa
označuje ako hlboká reflexia.
Hoci hlboká reflexia predstavuje lákavú úroveň empatie, v
žiadnom prípade to nie je najčastejší spôsob odpovedí
poradcu. Odpovede na 1. a 2. úrovni sú omnoho
častejšie. Na týchto úrovniach ukazuje poradca ochotu
sledovať vedomie klienta s rôznym úspechom, ale na 3.
úrovni vlastne toto vedomie trochu predbieha.

Napriek tomu je 1. a 2. úroveň hlavnou náplňou
poradenských sedení. To umožňuje poradkyni a klientovi
sledovať blízkosť ich ciest. Dokonca aj odpoveď na 1.
úrovni môže stačiť na to, aby ukázala klientovi, že
poradca je ochotný a často sa aj snaží porozumieť. A
túto ochotu a snahu často ocení viac než čokoľvek iné.

Keď poradca porozumie klientovo prežívanie iba
čiastočne, klient často pokračuje a objasňuje svoje
prežívanie – pre poradcu, ale mimochodom i pre seba.
Prečo je empatia účinná?
klient zažíva pocit „porozumenia“ druhou
osobou
 zisťuje, že „niekomu“ stojí za námahu
zaoberať sa klientovým problémom resp. ním
samotným
 zvyšuje klientovu sebaúctu
 pomáha lepšie porozumieť vlastným pocitom
a prevziať za ne zodpovednosť
???
Empatickým sa poradca rodí alebo robí?

NEPODMIENENÝ POZITÍVNY POHĽAD
(UNCONDITIONAL POSITIVE REGARD)
 podobne ako empatiu i nepodmienený pozitívny
pohľad je ťažko zadefinovať len na základe výpočtu
konkrétnych prejavov správania, nakoľko sa jedná o
postoj
 o NPP možno teda povedať, že sa jedná o
označenie základného postoja poradcu voči
klientovi. Poradca, ktorý zastáva tento postoj, si
hlboko cení ľudskosť klienta a od toho ho neodradí
žiadne konkrétne klientove správanie. Postoj sa
prejavuje tým, že poradca klienta sústavne
akceptuje a je voči nemu ľudsky srdečný.
 výraznnosť takéhoto prístupu sa prejavuje v jeho
sústavnosti


v skutočnosti je „ono“ nepodmienené ťažké v
praxi naplniť, keďže každý človek je omylný,
má svoje limity - „aj poradca je len človek“;
podstata – podmieňovať čo najmenej, na čo
používame termín protipodmieňovanie. „S
klientom zaobchádzam a jednám ako s
cennou osobou, bez ohľadu na to, či spĺňa
podmienky ocenenia, ktoré mu v živote (aj
iní) stanovili.
Rozbíja sa tým tzv. porazenecký cyklus
Rozbíja sa tým tzv. porazenecký cyklus
To ostatných
odrádza
Nikto sa o mňa
nezaujíma
Správam sa
čoraz
defenzívnejšie

ak klient nemal dlho možnosť zažiť prijatie,
spočiatku môže byť voči takémuto prístupu
nedôverčivý /už predtým sa možno stalo, že
určití ľudia takúto ponuku dali a následne ju
stiahli/


klient vtedy často svojho poradcu tzv. „testuje“,
aby si overil pravosť poradcovej akceptácie
výskumy potvrdzujú, že samotné cítenie
akceptovania klientom nepostačuje – musí
byť zároveň vyjadrené
Spôsoby vyjadrenia srdečnosti môžu byť nasledovné:













vyjsť klientovi v ústrety ku dverám na privítanie
podať ruku klientovi
oslovovať klienta krstným menom
usmiať sa
používať srdečný tón hlasu
udržovať očný kontakt
úprimne sa zasmiať, keď klient rozpráva zábavnú príhodu
súhlasiť s predĺžením sedenia, ak je to možné a vhodné
používať slová, vyjadrujúce srdečnosť
ukázať ozajstný záujem o klienta
fyzicky sa priblížiť ku klientovi
chytiť klienta za rameno, za plece
objať klienta
Zaostrené na podmienenosť
väčšina sympatií v každodennom živote
je podmienená, keďže každý vzťah
mlčky obsahuje celý rad podmienok,
dokonca aj vo veľmi blízkych vzťahoch.
 Poradenský resp. terapeutický vzťah
však často nie je bežný, každodenný
vzťah..

Kongruencia


Otázky, ktoré bezprostredne súvisia s kongruenciou
poradcu:
Keď reagujem na klienta, môžem sa odvážiť:












Cítiť pocity, ktoré sú vo mne?
Dotýkať sa ho, keď cítim, že to potrebuje?
Ukázať svoj silný hnev?
Priznať si rozrušenie, keď som k tomu vyzvaný/á/?
Priznať si zmätok, keď pretrváva?
Vyjadriť nahlas svoje podráždenie, keď narastá?
Vajadriť slovami náklonnosť, keď ju v sebe cítim?
Kričať, keď to vo mne vrie?
Byť spontánny/a/ aj vtedy, keď neviem, kam to povedie?
Byť energický/a/ a tiež jemný/á/?
Byť jemný/ál/ a tiež energický/á/?
Vystúpiť spoza fasády odborníka?
 Empatiu
definujeme ako proces.
 Nepodmienený
pozitívny pohľad
ako postoj.
 Kongruenciu
možno definovať
ako stav bytia.



Kongruencia je stav bytia poradcu, v ktorom
sa jeho vonkajšie reakcie systematicky
zhodujú s vnútornými pocitmi a vnemami,
ktoré má vo vzťahu ku klientovi, t.j. ide o
zhodu vonkajšieho prejavu poradcu so svojím
vnútorným prežívaním.
Kongruencia však neznamnená „Čo na srdci,
to na jazyku“.
Totiž, nie všetky poradcove vnemy sú vhodné
pre poradenský proces. Poradca jednoducho
nemôže vyjadriť všetko, čo v danej chvíli cíti.
Poradenský proces by sa tak mohol viac
zamerať na poradcu ako na klienta.
Tri usmernenia pre využívanie kongruentného
správania v poradenskom procese:
 V poradcovi môžu víriť mnohé pocity a
vnemy, ale vhodné je použiť len tie, ktoré sú
reakciou na klienta. (Kongruencia nie je
sebaodhaľovanie poradcu, resp. občas je
zamienané za ochotu „dať sa spoznať“)
 Reakcia poradcu musí byť relevantná pre
okamžitý záujem klienta. (nie poradcu)
 Pocity, ktoré bude poradca vyjadrovať,
pretrvávajú alebo sú obzvlášť výrazné.
Prečo je kongruencia dôležitá?





kongruencia uľahčuje klientovi dôverovať poradcovi i
poradenskému procesu
úprimné a otvorené /nie manipulatívne/ správanie
poradcu umožňuje a podporuje podobné prejavy u
klienta
dôležitou je i ochota poradcu neskrývať slabosti
/nevedomosť, príp. bezmocnosť, chybovosť/, čo
môže u klienta navodiť nové možnosti
sebaakceptovania
cieľom poradenstva je okrem iného i kongrunetný
prejav klienta
kongruencia zvyšuje kvalitu odpovede, ktorú
poradca dáva klientovi
Neverbálna komunikácia
 mimika
 gestikulácia
 haptika
 proxemika
 teritorialita
 posturológia
 kinezika
 paralingvistika
 produkcia
OTÁZKY MOCI V PORADENSKOM PROCESE



MOC – POMOC - BEZMOC
klient vystupuje ako osoba, ktorá vykazuje „málomoci“ poradiť si vlastnými silami
vyplýva zároveň z rozsahu jeho právomoci. Čím
väčšia je, tým zložitejšie sú i podmienky pre to, aby
sa stal klientovým dôverníkom. Dôvera, ako základný
kameň profesionálneho vzťahu, je tak oslabená.
Mocenské postavenie pracovníka znamená preto
v konečnom dôsledku pre vlastný cieľ pomáhania
príťaž. Kopřiva ďalej uvádza, že pre to, aby bolo
možné skĺbiť moc i pomoc v jednom vzťahu čo
najúčelnejšie, je vyhovujúce dodržať nasledujúce
zásady




ideálnymi prípadom je nespájať situáciu výkonu
právomoci a situáciu pomáhania, aby ten, kto je pre
klienta dôverníkom, nemusel byť zároveň osobou, ktorá je
nútená vykonávať administratívne rozhodnutia (v
sociálnej práci niekedy ťažko realizovateľná požiadavka)
klient musí mať jasno v tom, či s pracovníkom hovorí ako
s dôverníkom alebo sa momentálne jedná o výkon
právomoci. V rámci tohto výkonu pracovník totiž často
vydá rozhodnutie, ktoré nie je v zhode s klientovou
predstavou
zo strany pracovníka je žiadúce, aby takéto rozhodnutie
sám vnímal a i navonok prezentoval ako vec, ktorá
nesúvisí s osobným vzťahom ku klientovi (Kopřiva, 1997,
s. 42)
poradenský vzťah má byť vysoko profesionálny, no „nesie
i prvky normálneho ľudského stretnutia“ (Koščo, 1980, s.
270);
PORADENSKÝ KONTRAKT









ako základné východisko ďalšej spolupráce obsahuje:
spoločne sformulovaný cieľ spolupráce
základné pravidlá a zásady, podľa ktorých sa bude
postupovať
vymedzenie priestoru vzájomnej zodpovednosti
pracovníka a klienta
predpokladané metódy a postupy práce
organizácia spoločnej práce /kde, kedy, ako často, ako
dlho../
v prípade, že ide o poskytovanie platenej služby, dohoda
by mala upravovať aj výšku a spôsob platby
etické aspekty spolupráce - spôsob nakladania
s informáciami, podmienky ich zverejňovania
a poskytovania tretím osobám
možnosť prípadných nahrávok a supervízie
V priebehu formulovania kontraktu musí mať klient
možnosť klásť otázky a prezentovať vlastné
očakávania a predstavy.
 prvotné prianie je spravidla iba začiatkom
dojednávania. (skutočná objednávka sa formuluje
postupne)
 môže byť predmetom celého stretnutia alebo
i niekoľkých stretnutí.
 až v priebehu dojednávania sa ukáže, či pracovník
a klient môžu a budú spolupracovať
 objednávka by preto mala byť výsledkom vzájomnej
dohody čo je chcené, potrebné a možné.
 kontrakt je možné uzatvárať písomne alebo ústne
(výhody vs. nevýhody)
 to, k čomu smeruje celý proces práce s klientom je
naplnenie dohodnutých cieľov (Úlehla, 1999)
Centrum krátkej terapie v Milwaukee
sformulovalo sedem požiadaviek na dobrú
formuláciu cieľa. Vychádzali pritom z troch
základných téz:



neopravuj, čo nie je rozbité
rob viac toho, čo sa darí
namiesto toho, čo sa nedarí, rob niečo iné
Cieľ musí byť pre klienta významný.
Cieľ musí byť malý, a to natoľko, aby ho bolo
možné dosiahnuť v dohľadnej dobe.
Cieľ musí byť konkrétny, zameraný a týkať sa
správania, teda toho čo môže klient sám meniť
a ovplyvňovať.
Cieľ sa má týkať toho, čo nastane, nie
neprítomnosti niečoho.
Cieľ má naznačovať kde a ako treba začať.
Cieľ musí byť realistický. Nereálne ciele stavajú
pred klienta neprekonateľnú prekážku
znemožňujúcu posun k zmene.
Dosiahnutie cieľa musí stáť úsilie.








Ak sú splnené predchádzajúce požiadavky, a nedochádza
k zmene, znamená to, že chýba už len viac úsilia. Každé
prekonanie samého seba zvyšuje sebadôveru a stojí za
ocenenie. (Úlehla, 1999, s. 81)
Metódy práce s klientom
 informácia
 distribúcia
 klarifikácia
 ventilácia
 povzbudenie
 interpretácia
 tréning
 modelovanie
 hranie rolí
 konfrontácia
 hranie rolí
Rizikoví klienti







nedobrovoľný klient
klient v odpore
mlčanlivý klient
depresívny klient
suicidálny klient
manipulatívny klient
agresívny klient
Nedobrovoľný klient
Odpor a neochota
 Neochotný klient, ak by mal možnosť do
poradne vôbec nepríde.
 Klient v odpore sa bráni zmene.
 Etické otázky spolupráce s týmto klientom
 Klienta informovať, ponúkať
pomoc,spolurpácu, pravidlá spolupráce,
uistenie o nezávislosti poradcu
Klient v odpore




v dynamickom poradenstve odpor predstavuje
klientove obranné mechanizmy, ktoré sú
manifestáciou intrapsychických konfliktov. Chráni ego
pred prijatím nebezpečných impulzov .
v systémovej teórii odpor nastáva, ak sa jeden člen
rodiny pokúsi o zmenu a tým aj o narušenie existujúcej
rovnováhy rodinného systému. Odpor ostatných
členov.
v behaviorálnej práci odpor sa považuje, keď klienti
nerozumejú napriek jasnej a jednoduchej inštrukcii.
techniky: noha v dverách, paradoxné techniky,
ponúknuť materiál na odmietnutie, potom kompromis
Mlčanlivý klient









Dynamické poradenské prístupy dokonca
s mlčaním klienta i poradcu programovo pracujú.
Mlčanie klienta môže vyjadrovať jeho:
úzkosť,
neistotu,
nedôveru,
zaťatosť,
odpor.
fáza roztápania ľadov,
iné formy komunikácie: úloha doma spracovať
svoj problém písomne, kresliace techniky,
sochanie
Depresívny klient

Depresívny stav charakterizujú telesné,
psychické a sociálne symptómy

Poradenský prístup k depresívnemu klientovi
Suicidiálny klient







Typy suicidiality:
bilančné premýšľanie o smrti
reakcia na náročnú životnú situáciu
signál „potrebujem pomoc“
manifestácia s cieľom stať sa centrom
pozornosti pre iných
Takéhoto klienta teba nechať vyrozprávať a
poskytnúť mu neprerušovanú pozornosť.
distribuovať: psychiater alebo iná adekvátna
odborná pomoc
Manipulatívny klient



Manipulácia – úmyselný vplyv k určitej výhode,
s využitím : klamu, prehovárania, šarmu,
obviňovania, podplácania, zaplavovania rečami.
Slúži ako ochrana krehkého ega, klient ňou reaguje
na strach .
Metódy: pevné hranice, jasné inštrukcie, štruktúra a
súčasne ponuka pomoci; obmedzenie času;
odmietnutie manipulatívnych techník; niekedy
paradoxne ich posilnenie
Agresívny klient




Nechať klienta bez prerušovania vyrozprávať
neapelovať na racionalitu klienta;
nevysvetľovať, nezdôvodňovať a
neukľudňovať
použiť prvky asertivity : pokazená
gramoplatňa, technika otvárania dverí,
sebaotvorenie.
možnosť prerušiť konzultáciu; ukončiť
spoluprácu; paradoxne to niekedy klientov
motivuje a aktivizuje
Výcvik a supervízia

Existuje celá rada výcvikov s rôznym zameraním.
Popíšeme dve základné skupiny, tak ako ich
nachádzame u Kopřivu. Prvou sú výcviky
v sebareflexii, ktoré sa realizujú v tzv.
sebaskúsenostných skupinách. „Zmyslom
takéhoto výcviku je uvedomiť si svoje hlavné
citlivé miesta, dostať sa do kontaktu
s najdôležitejšími emocionálnymi traumami
a nájsť pre ne pomenovanie“, aby pracovník
nevnášal do procesu vlastné nedoriešené vnútorné
konflikty a neodreagovával si ich na klientoch.
(Kopřiva, 1997, s. 132)

Osobná analýza je Argelanderom popisovaná
„ako pevná súčasť psychoterapeutického
výcviku, ktorá umožňuje
interviewujúcemu do značnej miery
zrieknuť sa vysokých nárokov na priestor
pre seba – v prospech svojho pacienta.
Čím je výcvik nedostatočnejší
z vonkajších dôvodov, tým viac priestoru
musí interviewujúci požadovať pre seba.“
(Argelander, 1998, s.25)
Ďalšou skupinou sú výcviky v špecifických
zručnostiach,
 v ktorých má účastník možnosť naučiť sa
zvládať a obratne orientovať v zložitosti
medziľudských vzťahov. Je možné učiť sa,
ako budiť v klientovi nádej, prejavovať
uznanie, vedieť povedať niečo osobného
a pod. Medzi špecifické zručnosti získavané
v týchto výcvikoch patrí napr. asertivita,
špecifické komunikačné zručnosti alebo
focusing, ktorého podstatou je naplno vnímať
vlastný zážitok a prežívanie a dospieť k ich
pomenovaniu. (Kopřiva, 1997, s. 133)

Pritom potenciálny zisk z každého výcviku
závisí od vnútornej zrelosti a pripravenosti
každého poradcu, jeho aktívneho prístupu
a hlbokého osobnostného vkladu.
„Predčasné osvojovanie si nezažitých
teoretických vedomostí brzdí plný rozvoj
prirodzeného psychologického potenciálu
vnímania a znetvoruje ho“ (Argelander, 1998,
s.4)
Supervízia

Pojem supervízie bol prevzatý z anglického
jazyka, kde sa nachádza vo význame
riadenia, dohľadu, kontroly alebo dozoru nad
niekým. V psychoterapii je jej význam
zásadne odlišný a s kontrolou a riadením má
len málo spoločného. Podstata spočíva
v reflexii toho, čo sa deje medzi terapeutom
a klientom.

Druhy supervízie:
riadiaca
 výučbová
 výcviková
 poradenská (konzultantská)


V psychoterapii je supervízia nutnou
súčasťou dosahovania kvalifikácie. Po
absolvovaní výcviku býva stanovený presný
počet hodín, ktoré je potrebné odpracovať
pod supervíznym vedením. Takáto forma sa
nazýva kvalifikačnou supervíziou. Po
získaní kvalifikácie sa uplatňuje tzv.
priebežná supervízia, ktorá má viacero
podôb. Spomenieme napríklad Bálintovskú
skupinu, ktorá má široké uplatnenie aj medzi
sociálnymi pracovníkmi pre svoju
univerzálnosť a jednoduchosť.


Inak je ponímaná supervízia v sociálnej práci,
kde práve riadenie, kontrola a hodnotenie
supervízorom narozdiel od psychoterapie
legitímnym prvkom.
Účelom zostáva pomoc pracovníkovi
sprehľadňovať situácie, vzťahy a prežívanie
súvisiace s výkonom práce, no základným
zmyslom je spoločné hľadanie a nachádzanie
správneho postupu. (Kopřiva, 1997, s. 136139)
 Etika
poradcu
1. Majte otvorenú myseľ a doprajte klientom
výhodu pochybovania.
2. Pozrite sa na všetko očami klienta a z jej
pozícií (musí nám byť jasné KTO je klient).
3. Zistite, čo je pre klienta dôležité v tejto chvíli
a berte to ako hodnotu, ktorá mu pomáha
možno už dlho, aj keď ho práve tak môže
priviesť do problémov aj v budúcnosti. Možno
až to zistí sám, bude náchylnejší k zmene.
 Etika
poradcu
4. Klienta nehodnoťte, nesúďte, nekritizujte.
5. Nediskutujte s klientom a nepresvedčujte ho.
6. Nedávajte rýchle a neuvážené rady. Ak máte
k tomu nutkanie, možno je to Vaša tenzia
alebo potreba. (nie klientova)
7. Nesľubujte a plano neutešujte. Konzultácia
nemá končiť happyendom.
 Etika
poradcu
8. Vaše slová nemajú byť na úkor Vašich uší.
9. Načúvajte nielen faktom, ale aj emóciam.
10. Nevnucujte klientovi vlastné riešenia, aj keď
vám samotnej sa osvedčilo.
11. Pýtajte sa klienta na usmernenie. Nie sme
jasnovidci.
12. Neskákajte klientovi do reči, mohli by ste ho
prerušiť vo chvíli, kedy sa chystá povedať
niečo dôležité.
 Etika
poradcu
13. Rešpektujte klientov čas. Nie je nutné ho
popoháňať, aby sa vyjadril. Zhadzujúcim
dojmom pôsobia vety ako: „To už som
počula, K veci..“ a pod..
14. Používajte taký jazyk, ktorý je klientovi
zrozumiteľný.
15. Pýtajte sa prehľadným spôsobom.
Nehromaďte otázky. Taký rozhovor robí
dojem výsluchu.
 Etika
poradcu
16. Buďte opatrné pri používaní otázky prečo.
17. Nerobte teatrálne gestá. Napr.: „Preboha,
len s ním prosím Vás o tom nehovorte; No
prosím Vás, to snáď, nie!; No hrôza!“ a pod..
Ďakujem za pozornosť!