Transcript ZSP Slovak
Základy sociálnej práce Sylabus 1.Čo všetko je sociálna práca • Rôzne pohľady a definície soc.práce u nás i v zahraničí (americká škola,európska škola) • Charakter sociálnej práce 2. Pomoc a pomáhanie • • • • • Čo je pomoc a čo je pomáhanie Vývoj organizovania pomoci Formy pomoci,motívy pomoci Členenie pomoci(horizontálne,vertikálne) Typy pomoci 3. Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc • Vysvetlenie oboch pojmov,delenie soc.pomoci • Rôzne pohľady na sociálnu starostlivosť a sociálnu pomoc 4. Sociálny pracovník • Rôzne definície sociálneho pracovníka • Osobnosť sociálneho pracovníka • Kompetencie sociálneho pracovníka 5. Sociálny klient • Kto je sociálny klient • Typológia klientov (na základe aktivity, veku, problémovej situácie, správania) 6. Vzťah sociálneho pracovníka s jeho klientom • Druhy vzťahov • Hranice medzi pomáhajúcim a klientom 7. Sociálna diagnóza • Rôzne chápania pojmu soc.diagnóza • Sociálna diagnostika 8. Sociálny problém • Čo je sociálny problém • Sociálne skupiny problémov • Sociálny konflikt 9. Sociálna opora • Čo rozumieme pod pojmom soc.opora a čo pod pojmom soc.podpora • Rôzne formy opory 10. Sociálna sieť • Čo je sociálna sieť • Predpokady pre tvorbu soc. siete 11. Sociálna intervencia • Pojem • Poskytovanie intervencie 12. Polia sociálnej práce • Pojem,druhy • Vybrané polia soc.práce 13. Profesionálne role • Pojem rola • Role, ktoré soc.pracovník zastáva v praxi 14. Úrovne sociálnej práce • Rôzne úrovne(mikro,mezo,makroprax) • Nová úroveň(globálna alebo metaúroveň) Študijná literatúra • Levická,J.:2005.Základy sociálnej práce. Trnava. ProSocio,2005 • Levická,J.-Mrázová,A.:Úvod do sociálnej práce.Trnava,FZSP TU,2004 • Matoušek, O. a kol.:Základy sociální práce. Praha,Portál.2001 1.Medzinárodná federácia soc.pracovníkov • Sociálna práca podporuje sociálne zmeny orientované na riešenie problémov v medziľudských vzťahoch,pomáha ľuďom zlepšovať svoje životy prostredníctvom pomoci zameranej na rozvoj schopností robiť slobodné rozhodnutia.Opierajúc sa o vedecké poznanie ľudského správania a sociálneho systému zasahuje sociálna práca práve tam,kde prichádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia.Základom soc.práce sú princípy ľudských práv a sociálnej starostlivosti. 1.Americká národná asociácia soc.pracovníkov • Soc.práca je profesionálna aktivita zameraná na pomáhanie jednotlivcom, skupinám či komunitám zlepšiť alebo obnoviť ich schopnosť soc.fungovania a na tvorbu spoločenských podmienok priaznivých pre tento cieľ. 1.Holandská asociácia soc.pracovníkov • Funkciou soc.pracovníka je pomáhať ľuďom, ktorí sa pokúšajú riešiť a zvládnuť problémy vo fungovaní, v interakciách s ich soc.prostredím.Prostredníctvom svojej pomoci sa soc.pracovník snaží zlepšiť spôsob, ktorým ľudia sociálne fungujú, alebo vzťahy medzi ľuďmi a ich soc.prostredím. 1.Štefan Strieženec • Hlavný cieľ soc.práce vidí v tom,že sa optimálnym fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť, zabezpečenie a pomoc jednotlivcom,skupinám alebo komunitám. 1.A. Salomonová • Vznik a nárast soc.problémov v spoločnosti je priamo úmerný vedecko-technickému rozvoju spoločnosti,kt.ovplyvňuje aj nároky kladené na jednotlivca spoločnosťou. • Za cieľ starostlivosti považuje rozvoj celej osobnosti a to buď prispôsobením sa človeka k okoliu alebo prispôsobením okolia požiadavkám a schopnostiam hendikepovaného. 1.SP vo svete • Soc.práca je vo svete v súčasnosti vnímaná ako multidiscipli.vedná oblasť,kt. disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť soc.starostlivosti o jednotlivca,skup.,komunitu ako aj na prípravu odborníkov do tejto oblasti. • Je to tiež praktická činnosť,kt.je zameraná na predchádzanie,úpravu,riešenie problémov jednotl.,skup.,komun.za pomoci soc.pracov. 1.SP v našich podmienkach • Je vnímaná ako činnosť orientovaná na získavanie a spracovanie informácií o príčinách vzniku hmotnej a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci,o voľbe adekvátnej formy soc.pomoci a sledovania jej účinnosti. 1.Americká škola • • • • • • Konkrétnosť Dôraz na význam rodiny Využívať všetky zdroje v prospech klienta Osobný kontakt Špeciálna príprava odborníkov Pomoc k svojpomoci 1.Francúzska škola • Zdôrazňuje význam hodnoty.Napr.pomoc blížnemu v núdzi-hodnota kresťanstva. • Z tejto požiadavky sa vyvinula celá západná SP. 1.Americká a európska škola SP • Charakterizujú SP takto:je to dynamický a dlhodobý proces,kt.môže byť občas aj provizórny , ideologický aspekt SP je nesporný • Niektoré európske školy SP zdôrazňujú význam rodiny pri riešení sociálnych kolízií. 1.Vo všeobecnosti je SP charakteristická: • • • • • • • Verejný charakter Inštitucionálnu formu Preventívny charakter Pluralitu zdrojov Úzky vzťah medzi teóriou a praxou Subjektívny charakter Premenlivý charakter 2.Pomoc a pomáhanie • Pomáhanie-životne a prirodzene nevyhnutnou kategóriou ľudstva a ľudí • Stredovek-spontánna a osobná pomoc(almužny) -organizovaná(starí ľudia,siroty,) Špitály-prvé organizované inštitúcie -zriaďovateľ cirkev zo začiatku,neskôr mestská vrchnosť 2.Pomoc a pomáhanie • Vstredoveku soc.starostlivosť poskytujú: -kostoly -kláštory -rády(rád nemeckých rytierov,...) -zámožný jednotlivci Nielen cirkev ale aj viacerí myslitelia sa snažili vytvoriť „model“,kt. by zabezpečil zlepšenie situácie obyvateľstva. 2.Pomoc a pomáhanie • Spolu s pravidlami upravujúcimi profes.poskytovanie pomoci sa utvárajú aj pravidlá nároku upravujúce“práva na pomoc“.Pomoc sa tak stáva soc. Kategóriou,niečím reálne existujúcim. Tento vývoj sa završuje v legislatívne stanovených formách pomoci. 2.Pomoc a pomáhanie • Z historického hľadiska je poskytovanie pomoci možné rozdeliť na: -individuálnu,dobrovoľnú pomoc poskytovanú súkromnými osobami-aktuálna pomoc -sociálnu politiku reprezentovanú štátom, a je určená právom a peniazmi-preventívny charakter -služby orientované na človeka,kt.sú reprezentované SP,zdravotnou starostlivosťou a vzdelávaním-najzákladnejšia starostlivosť 2.Pomoc a pomáhanie • Starostlivosť je prirodzenou súčasťou pomoci. Starostlivosť na tej najzákladnejšej úrovni je ochranou života.Zároveň je ale niečím viac než zachovaním holej existencie-je to podpora dôstojného života.Starostlivosť úzko súvisí s kvalitou života.Táto starostlivosť nie je realizovateľná bez solidarity. 2.Pomoc a pomáhanie • Starostlivosť-priateľská aktivita zameraná na druhého človeka a to na tie stránky jeho existencie nad ktorými ľudia nemajú žiadnu moc-zraniteľnosť,závislosť, krehkosť a smrteľnosť. • Človek sa už oddávna ocital v situáciách,kt. nebol schopný vyriešiť sám, ale potreboval pomoc iných. 2.Pomoc a pomáhanie • Štyri základné motívy pomoci: -súcit-snaha zmierniť utrpenie iných -solidarita-predstava, že aj my niekedy budeme potrebovať pomoc -láska k blížnemu-základný morálny princíp -ľudská dôstojnosť-chrániť nie len svoju dôstojnosť, ale aj druhých 2.Pomoc a pomáhanie • Z hľadiska zamerania môžme pomoc deliť: -horizontálne a vertikálne Horizontálne:zdravotná oblasť,hospodársko materiálna, psychologická(psychoterapia) sociálna(poradenstvo) Vertikálne:jednotlivcom, rodinám, skupinám, spoločnosti(soc.právna ochrana),globálnemu spoločenstvu(3svet) 2.Pomoc a pomáanie • Kontrola –je nevyhnutná,účelná a potrebná.Je to pozitívna aktivita prostredíctvom ktorej sa spoločnosť dozvedá, či všetci členovia si plnia svoje povinnosti,či dodržiavajú oficiálne akceptované sociálne normy,... 2.Pomoc a pomáhanie • V praxi môžme v rámci profesionálneho konania sociálneho pracovníka rozlíšiť osem spôsobov práce s klientom z kt.prvé 4 sú kontrolné:objasňovaie,presvedčovanie, dozor, opatrovanie.Ostatné 4 priraďujeme k činnostiam vychádzajúcich z princípu pomoci:sprevádzanie,vzdelávanie,poraden stvo,terapia 3.Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc • Oba pojmy sú vyjadrením určitého vzťahu,vznikajúceho medzi dvomi aktérmi, jeden podáva pomoc,starostlivosť druhý prijíma. • Tento vzťah vzniká z potreby jedného z aktérov nachádzajúceho sa v situácii, v kt. potrebuje iného človeka. • Ten kto dáva podporu je charakterist: profesionalita,psychická a fyzická vybavenosť, profesionálne kompetencie kt.oprávňujú poskytovať túto podporu 3.Sociálna starostlivosť • Dominantné postavenie aktéra podporu podávajúceho,kt.miera zaangažovanosti na riešení problémovej situácie môže prevýšiť zaangažovanie klienta. Soc.pracovník rozhoduje o výbere foriem soc.staros.,o miere poskytnutia,dĺžke trvania soc.starostlivosti. 3.Sociálna starostlivosť • Klient kt.starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, kt. nedokáže, nevládze nie je schopný hľadať a nachádzať riešenia vlastných problémov.Klient vystupuje ako odkázaný na starostlivosť odborníka, čím sa zdôrazňuje jeho pasivita. 3.Sociálna starostlivosť • Podľa A.Salomonovej je úlohou soc.starostlivosti: -Podporovať a rozvíjať u človeka schopnosti, kt.disponuje -Zachovať a chrániť tieto schopnosti. Predchádzať a zabraňovať poškodeniu záujmov človeka. -Obnoviť stratené schopnosti,reparovať a vyrovnávať poškodenia,pokiaľ to nie je možné tak aspoň chrániť bezmocných ľudí 3. Sociálna starostlivosť • Vystupuje ako širší pojem, pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc. A. Salomonová pod pojmom soc.starost. rozumie:plánovanú podporu blahobytu u skupín obyvateľstva namierenú na tie potreby, kt.si nie sú jednotlivci schopní uspokojiť ekonomickou cestou, a o kt. sa nedokážu postarať rodiny alebo štát pomocou všeobecných verejných služieb. 3.Sociálna starostlivosť • Cieľom soc.starost.je max.rozvoj celej osobnosti vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam hendicapovaného človeka. 3. Sociálna pomoc • Pomáhajúci,čiže aktér pomoci vystupuje v partnerskej rovine,navrhuje, doporučuje, spolupôsobí pri realizácii optimálnej formy pomoci. • Prijímateľ pomoci je aktívnym článkom, rozhoduje o tom v čom chce pomôcť, akú formu pomoci potrebuje, volí si pomáhajúcu osobu. 3.Sociálna pomoc • V našich podmienkach sa pojem soc. pomoc chápe ako užšia forma štátom garantovanej starostlivosti o občana v sociálnej oblasti,kt.v zmysle zákona 195/98 Z.z o sociálnej pomoci ako: a)soc.prevencia,soc.poradenstvo,soc.služby b)riešenie hmotnej alebo soc.núdze,vrátane soc.núdze ZŤP, v dôsledku kt.si občan sám,alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky. Zákon presne stanovuje čo sú základné životné podmienky.Jedno teplé jedlo denne,nevyhnutné ošatenie a prístrešie. 3. Sociálna pomoc • Podľa Strieženca sociálnu pomoc môžeme označiť ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. 3. Sociálna pomoc • Schilling delí soc.pomoc na tri úrovne: 1.Primárna pomoc-slúži rozvoju osobnosti, celkovému vývoju ľudí,preventívna pomoc 2.Sekundárna pomoc-aktuálna pomoc, riešenie a zvládanie vzniklých problémov 3.Terciárna pomoc-dodatočná pomoc, vzniknuté situácie nie je možné riešiť bez cudzej pomoci 3.Sociálna pomoc • Sociálnu pomoc môžeme teda chápať ako štátom organizované, garantované, či poskytované formy sociálnej starostlivosti a to vrátane štátom vytváraných podmienok pre realizáciu týchto činností v rámci neštátneho sektoru. 4. Sociálny pracovník • Chytil(2002):Sociálny pracovník rieši sociálne problémy,sprostredkuje pomoc pri riešení soc.problémoch, snaží sa zabrániť ich vzniku alebo vyhroteniu. • Žilová(2000)Soc.prac.pomáha jednotlivcovi vytvárať si rovnováhu medzi možnosťami a požiadavkami soc.prostred. a vlastnými potrebami a schopnosťami, 4. Sociálny pracovník • nabádať k správnym postojom k životu a k spoločensky vhodným spôsobom správania, • učiť jednotlivcov rozvíjať a zlepšovať ich schopnosť riešiť problémy, • vychovávať jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu 4. Sociálny pracovník • Medzinárodná federácia soc.pracovníkov stanovila podmienky podmieňujúce výkon profesie soc.práca: • Ukončené minimálne 3 ročné pomaturitné vzdelanie v oblasti SP(u nás dosiahol titl.BC)alebo má ukončené Mgr.vzdelanie v oblasti SP • Má záujem o celoživotné permanentné vzdelávanie • Má minimálny vek 21rokov • Spĺňa osobitné požiadavky-morálna bezúhonnosť, mlčanlivosť,... • Disponuje požadovanou úrovňou všeobecných a odborných vedomostí,soc.zručností 4.Sociálny pracovník • Predstavy o tom aká má byť osobnosť soc. pracovníka sú obsiahnuté v Etickom kódexe soc. pracovníka,kt. obsahuje nasledovné požiadavky:spravodlivosť, zodpovednosť, morálna bezúhonnosť, dôveryhodnosť, úcta a slušnosť, zdvorilosť, rešpektovanie súkromia,... 4. Sociálny pracovník Profesionálne kompetencie: Schopnosť sebainštrumentalizácie-schopnosť využívať sám seba ako pracovný nástroj,využiť všetky vedomosti a zručnosti v prospech klienta, vyjadrovať city, postoje, udržať si nadhľad nad problémom, mať pod kontrolou svoje vlastné konanie, nenechať sa ovplyvňovať citovo,prejaviť pochopenie,schopnosť tolerancie k činom ktoré by som sám nikdy neakceptoval,.. 4. Sociálny pracovník • Schopnosť komunikovať a kooperovať • Iniciovať klienta k spolupráci • Podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti • Zasahovať a poskytovať služby 4. Sociálny pracovník • Za profesionálne kompetentného pokladáme soc. pracov.vtedy, keď je schopný optimálnym, vhodným spôsobom dosahovať vytýčené ciele. Predpokladom je dobré ovládanie nástrojov, teda metód a techník soc.práce, v súvislosti s tým hovoríme o Nástrojovej kompetencii sociálneho pracovníka. 4. Sociálny pracovník • Ak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta hovoríme o tzv.Reflexívnej kompetencii. • Schopnosti porozumieť vzniku a vývoju určitých soc. situácií klienta, kt. v prítomnej realite spôsobujú vznik problému klienta hovoríme o Sociálnej kompetencii. 4. Sociálny pracovník • Profesionálnu kompetenciu dosiahne soc. prac.až vtedy, keď dokáže spájať nástrojovú,sociálnu a reflexívnu kompetenciu. • Základom na dosiahnutie a udržanie týchto kompetencií je aktívna orientácia a vlastný odborový rast. 5. Sociálny klient • Je jedinec, kt.sa ocitol v preňho neriešitelnej situácii a z toho dôvodu prichádza požiadať soc.pracovníka o niektorú formu pomoci. • Pre klienta je charakteristické: -negatívne hodnotenie problémovej situácie -momentálna neschopnosť nájsť riešenie -aktívny prístup orientovaný na hľadanie riešenia -dobrovoľná spolupráca so soc. pracovníkom 5. Sociálny klient • Pojem sociálny klient nepoužívame len na označenie jednotlivca, ale aj na pomenovanie skupinových klientov:rodina, skupina, komunita , spoločnosť. 5.Typológia klientov • • • • Na základe aktivity klienta Na základe veku klienta Na základe správania sa klienta Na základe problémovej situácie klienta 5.Na základe aktivity klienta • DOBROVOĽNÝ klient-vyhľadá soc.prac. Dobrovoľne na základe vlastnej iniciatívy. Je rozhodnutý pracovať na zmene. • KLIENT-ODBERATEĽ si je vedomý v akej situácii sa nachádza, ale za soc.pracov. prichádza s cieľom ,aby prostredníctvom neho získal niektorú službu, dávku,..On je vlastne pasívny konzument 5.Na základe aktivity klienta • NEDOBROVOĽNÝ klient-neprichádza na základe vlastnej vôle, ale z rozhodnutia tretej osoby, alebo inštitúcie. Návšteva soc.pracov.mu bola prikázaná. 5.Na základe veku klienta • • • • Detský klient Mládež Dospelý klient v produktívnom veku Klient vo vyššom veku 5.Na základe veku klienta DETSKÝ klient -vzťahuje sa na dieťa do 15 rokov Treba mať na zreteli, nie je spôsobilí na právne úkony,jednou z prvých úloch stanoviť osobu,kt. bude konať v jeho mene a v jeho záujme. Rešpektovať úroveň jeho psychickej zrelosti, s tým súvisí aj komunikácia 5. Na základe veku klienta • MLÁDEŽ Vek 15-20rokov, z pohľadu praxe najrizikovejšia skupina,dostatočne dospelí aby vystupovali vo svojom mene, ale málo zrelí, aby vedeli adekvátne zhodnotiť situáciu v ktorej sa nachádzajú. Mnoho ráz sa usilujú zvládať svoje problémy sami, bez cudzej pomoci,o pomoc žiadajú až keď je situácia kritická. 5. Na základe veku DOSPELÝ klient Zdanlivo najlepší klient pre spoluprácu, z psychologického hladiska zrelá osobnosť. On si však uvedomuje aký to má dosah napr. na rodinu-čo ho môže motivovať ale aj zastaviť. 5. Na základe veku klienta • KLIENT VYŠŠIEHO VEKU Tak ako pri detskom klientovi venovať pozornosť komunikácii,môžu byť poruchy sluchu, ťažšia koncentrovanosť,používať jednoduché termíny,nechať dostatok času na premyslenie odpovedí,.. 5. Na základe správania sa klienta • • • • • • • Spolupracujúci klient Nespolupracujúci klient Rizikový klient Mlčanlivý klient Klient v odpore Manipulatívny klient Agresívny klient 5. Na základe správania • Rizikový klient Hlavná zásada snažiť sa o minimalizáciu rizika.Potrebné informovať kolegov, ísť do terénu vo dvojici. 5. Na základe správania MANIPULATÍVNY klient Nemá záujem o spoluprácu, chce získať nejaké výhody, navodzuje rodinnú atmosféru, chce získať pre seba výnimky, je veľmi vhodné aby sme mali pri práci svedka,.. 5. Na základe správania AGRESÍVNY klient -verbálna agresivita -fyzická agresivita Potrebná osobná odvaha, odborná príprava na zvládanie konfliktov, Zachovať pokoj,vecná argumentácia, nereagovať nervozitou, nezastrašovať, .. 5. Na základe správania MLČANLIVÝ klient Nekomunikatívny,alebo jednoslabičné odpovede,niekedy slabšia slovná zásoba,nízka sebadôvera, prílišný rešpekt pred soc.pracovníkom 5. Na základe správania KLIENT V ODPORE Odmieta spoluprácu,neguje soc.pracovníka, nerešpektuje odporúčania práve naopak, Hlavnými príčinami:predchádzajúce negatívne skúsenosti,nedôvera nájsť riešenie,nepripravenosť niesť zodpovednosť Kedy?strata blízkej osoby, nespravodlivé odsúdenie,závažná choroba,... 5. Na základe správania APATICKÝ klient Rezignoval nájsť riešenie sám alebo za pomoci odborníka,stráca záujem o hľadanie riešenia,pri komunikácii soc. pracovníkom všetko odsúhlasí ale nie je to schopný previesť 5. Na základe problémovej situácie KLIENT bezdomovec ZáVISLý KLIENT NEZAMESTNANý KLIENT KLIENT SO ZDRAVOTNýM POSTIHNUTíM KLIENT PáCHAJúCI TRESTNú čINNOSŤ 6. Vzťah sociálneho pracovníka s jeho klientom • Podľa toho, čo vo vzťahu soc. pracovník –klient prevláda môžeme rozlišovať niekoľko druhov vzťahov: -vzťah založený na partnerskom prístupe -vzťah založený na expertnom prístupe( nadradený vzťah, soc.prac. sa chápe ako expert) -vzťah založený na praktickom prístupe(verí svojim osobným skúsenostiam, nedôveruje teórii) 6. Vzťah sociálneho pracovníka s jeho klientom • Z hladiska potrieb klienta sociálna práca pokladá za optimálny partnerský vzťah, ktorého vonkajšie znaky sú:formálnosť,trvanie v čase na to vymedzenom,realizácia prostredníctvom niekoľkých stretnutí,zameranie na cieľ, ukončenie vzťahu po splnení cieľa ale aj v prípade nenaplnenia 6.Vzťah sociálneho pracovníka s jeho klientom • Vnútorné znaky:zachovanie podstaty vzťahu(soc.pracov.je pomáhajúci, usmerňujúci) Rovnosť-partnerstvo, kt spočíva:v rešpektovaní klienta, názorov, rozhodnutí, vedenie klienta k svojpomoci, komplexný prístup,rešpektovanie všetkých klientových práv 6.Hranice medzi pomáhajúcim a klientom • Nadmerná pomoc-snažíme sa urobiť všetko, len aby klient musel robiť čo najmenej,čím sa však berie adresátovi možnosť osobného vyrovnania sa so záťažou situáciou. • Obetovanie sa pre klienta-soc.prac.sa správa ku klientovi ako k osobe neschopnej vlastnej autonómie,osobe závislej na starostlivosti soc.pracov. 6.Hranice medzi pomáhajúcim a klientom • Splývanie-keď soc.pracov. začne problémy klienta vnímať ako svoje vlastné. Býva to založené väčšinou na súcite.Je veľmi dôležité rozlišovať medzi súcitom a empatiou.Pri empatii si dokážeme predstaviť a precítiť čo klient prežíva,ale zostávame sami sebou. Pri súcite sa s klientom stotožníme. 6.Hranice medzi pomáhajúcim a klientom • Nepriepustnosť hraníc-u soc.pracov. Vzniká, keď chce ochrániť seba samého pred depresiami,... Prejavuje sa chladným prístupom, odstupom, na okolie môže pôsobiť ako prejav silnej osobnosti, ale v skutočnosti ide iba o snahu zakryť vlastnú citlivosť a zraniteľnosť. 7. Sociálna diagnóza • Termíny u nás zaviedla Krakešová – Došková • Pod sociálnou diagnózou rozumie Richmondova snahu o pokiaľ možno exaktnú definíciu nielen osobnosti človeka, kt. potrebuje pomoc, ale i jeho sociálnej situácie, v kt. sa nachádza.Osobnosť človeka sa v chápe v sociologickom zmysle slova,čiže súčasťou osobnosti sú vzťahy jednotlivca k okoliu, alebo závislosť jednotlivca na okolí alebo okolia na jedincovi. 7. Sociálna diagnóza • Richmondova hovorí o dvoch typoch sociálnej diagnózy: • Širšie a užšie chápanie soc.diagnózy. • Širšie znamená, že soc.pracov.dospel k záverom prostredníctvom nasledovných krokov:1.vyšetril okolnosti sociálneho problémuzozbieral materiály,informácie 2.Roztriedil a posúdil zozbierané informácie 3.Urobil výklad problému a definoval soc. obtiaže 7.Sociálna diagnóza • Užšie chápanie soc.diagnózy sa orientuje na tretí bod- výklad a definovanie problému.Podľa Richmondovej je možné dospieť k správnemu poznaniu prostredníctvom diagnostickometodického postupu, kt. v sebe zahŕňa: 1.Úplný rozhovor 2.Šetrenie u najbližších členov rodiny 3.Vyhľadanie ďalších prameňov k dokonalejšiemu poznaniu klienta a jeho situácie 7. Sociálna diagnostika • Rozumieme ucelený systém metód a postupov zameraných na získavanie a vyhodnocovanie info o klientovi s cieľom odhaliť príčiny, pre kt. sa ocitol v sociálnej kolízii, ako aj faktory, kt. spôsobili,že túto soc.kolíziu klient nevie riešiť samostatne s využitím vlastných zdrojov. 7.Hlavný cieľ soc. diagnostiky • Nie je produkt-soc.diagnóza,kt.pôsobí ako triedič klientov do určitých skupínalkoholik,bezdomovec,...ale vlastne stanovenie adekvátnych foriem pomoci ako aj miery pomoci ktorá mu má byť poskytnutá. 8. Sociálny problém • Je chápaný ako spoločensky uznaná, alebo spoločnosťou vnímaná, záťažová situácia, kt.konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu, nežiadúcu. • Staub-Bernasconi definuje soc.problém ako kvalitatívny aj kvantitatívny deficit prípadne nadbytok vo vybavení primárne individua,sekundárne soc. systémov ako je napr. rodina 8.Sociálny problém • Schiling hovorí o 4 deficitoch: -nesplnenie základných požiadaviek a želaní,spôsobených nedostatočnou výbavou človeka pri súčasnej nadmernej výbave iných ľudí alebo skupín -prekážajúce mocenské vzťahy -asymetrické príjmy a výdaje a tým aj výmenné vzťahy -eticko-morálne dilemy,práva a povinnosti voči samým sebe a ostatným členom spoločnosti 8.Sociálny konflikt • Na soc.konflikt môžeme pozerať ako na určité „protirečenia“ kt. vznikajú medzi dvoma alebo viacerými soc. subjektami. Sociálnym konfliktom sa tak stávajú strety,vzťahy v spoločnosti, ktoré v sebe obsahujú rozpor v cieľoch.Napr. generačný konflikt,babka -vnučka 9.Sociálna opora • Menej používaný termín, väčšinou vnímaná ako morálna podpora okolia,alebo konkrétna materiálna pomoc. Soc.opora môže byť poskytovaná rôznymi formami: -emočná soc.opora-citová podpora,založená na empatii,povzbudzovaní,.. -informačná opora-informácie -inštrumentálna alebo vecná-materiálna pomoc 9.Sociálna podpora • Poskytovanie finančnej pomoci,napr. dávky v sociálnej núdzi,sociálna pôžička,príspevok na kompenzáciu. 10.Sociálna sieť • Ľudská spoločnosť pretrváva vďaka rôznym druhom vnútorných väzieb: -na základe rodinnej príslušnosti,bez možnosti výberu -na základe osobného výberu(kamaráti, manželia) -na základe rozhodnutia tretej osoby(prac. skupiny,) -náhodne(cesta električkou,..) 10.Sociálna sieť • Popri osobnej sieti založenej na neformálych vzťahoch, existuje tiež formálna soc.sieť,respek.systém soc.sietí,kt. je tvorený: -inštitúciami -organizáciami -nadáciami -obč.združeniami 10.Sociálna sieť • Sociálna sieť to sú vlastne na sebe navzájom nezávisle existujúci poskytovatelia rôznych foriem soc. služieb pôsobiacich v určitej lokalite.Hovoríme o lokálnej alebo komunitnej,či verejnej socialnej sieti. 10.Sociálna sieť • Prax ukazuje,že najlepšie fungujúcimi sú práve komunitné soc.siete budované pre lokálne potreby.Ide o siete vytvorené v konkrétnom sociálnom prostredí,s dobrou znalosťou miestnych podmienok, problémov. 10.Sociálna sieť-dobre fungujúca • Adresná-poskytuje a ponúka tie služby, kt. sú potrebné • Dostupná-že je v mieste bydliska,alebo v blízkej vzdialenosti • Akceptovaná-prostredie,kde je vybudovaná ju chápe ako potrebnú • Stabilná-služby poskytuje trvalo • Flexibilná-pružne reaguje na potreby komunity • Známa-vedia o nej klienti 11.Sociálna intervencia • Sociálna intervencia sa používa na označenie zámerného zasahovania do spôsobov konania jednotlivcov, skupín či inštitúcií, do ich životných a pracovných podmienok,do štruktúry vzťahov a pod... So sociálnou intervenciou v jej dnešnom význame(ako uvádza von Kardov)sa môžeme stretnúť už v období osvietenectva, teda keď sa začína budovať novo chápaná veda o štáte. Ide napr.o obdobie kedy sa štát snaží riešiť demogr.problémy,starostlivosť o chudobných,.. 11.Sociálna intervencia • V 19.st. už nachádzame v jednotlivých štátoch praktické postupy využívané pri riešení sociálnych procesov.V tomto období sa používa pojem sociálno-politická intervencia. Sociálno-politická intervencia v tomto období zaujala rolu sprostredkovateľa, nachádzajúceho sa medzi občanmi a štátom.Na základe SI dochádza k teoretickému aj praktickému riešeniu otázok: 11.Sociálna intervencia -akými procesmi má štát regulovať dianie v spoločnosti -stanovenie rozsahu udalostí (choroba,staroba,nezamestnanosť) na kt. sa má soc.-politická intervencia viazať -stanovenie stavu vyžadujúceho si soc.-polit. intervenciu 11.Sociálna intervencia • Dnes sa pojem soc.-polit. intervencia používa zriedka.Odborníci sa zhodujú, že pri poskytovaní intervencie je potrebné: -rešpektovať právo jednotlivca na určenie hraníc intervencie -dodržiavať ochranu sociálnej, psychickej, fyzickej integrity klienta a to aj práva na odmietnutie pomoci -musí byť realizovaná pre klienta zrozumiteľným spôsobom 11.Sociálna intervencia -rešpektovať právo klienta nahliadnuť do vlastného spisu -max.miera dodržania dobrovoľnosti -poskytnúť max.priestor na prevzatie vlastnej zodpovednosti, rozhodovania, riešenia vlastnej situácie 12.Polia sociálnej práce • Soc.pole je prostredie,v ktorom pôsobí soc.pracovník. Strieženec hovorí:Pole-je termín používaný vo význame priestoru,plochy,územia,ako sily dávajúce vymedzenému priestoru dynamickú štruktúru.Pomocou pojmu pole sa charakterizuje správanie subjektu v určitej konkrétnej soc.situácii(tu a teraz), súhrn jeho aktuálnych pohnútok jeho aktivity. 12.Polia sociálnej práce • Jednotlivé oblasti soc.práce môžeme chápať aj ako praktické polia soc.práce. -SPkuratívna -SPterapeutická -SPporadenská -SPpreventívna -SPrehabilitačná -SPresocializačná 12.Vybrané polia sociálnej práce • • • • Chudoba Rodina Sociálna práca kuratívna Choroba a zdravotné postihnutie 12.Vybrané polia sociálnej práce • KURATÍVNA SOC.PRÁCA Kriminalita,delikvencia, suicídne správanie, prostitúcia,závislosti,..-sociálnopatologické javy. Zmena takéhoto správania, jeho úplné odstránenie,alebo aspoň minimalizáia a nahradenie novým spoločnosťou akceptovaným správaním sa realizuje kuratívnou soc.prácou. 12.Kuratívna soc.práca sa orientuje: • Na občanov prepustených z VTOS • Občanom ,kt. bol trest podmienečne odložený • Občanom,kt.bol uložený alternatívny trest • Jedincov prepustených zo zariadení na liečbu závislostí • Jedincov žijúcich nedôstojným spôsobom života(ludia bez domova)..... 12.Sociálna práca kuratívna • Súhrnne sa klientela, na kt.sa orientuje kuratívna soc.práca označuje ako spoločensky neprispôsobivé osoby. • Inštitúcie s kt. Kurátori spolupracujú: -súdy,polícia,resocializačné zariadenia, krízové centrá, azylové domy,nápravno.výchovné ústavy,.. 13.Profesionálne role • Rola je chápaná vo všeobecnosti ako očakávaný spôsob správania sa viazaný na určitý spoločenský status. • V SP sa s problematikou rolí stretávame v dvoch základných rovinách: a)Profesionálna rola,rola kt.hrá soc.pracov. b)Klientská rola 13.Role,kt.zastávajú soc.pracovníci podľa Austina, Smitha, Koppa 1.Sprostredkovanie a spájanie-reťazenie služieb-cieľ dostať klienta do kontaktu s existujúcimi službami 2.advokácia-presadzovanie práv klienta 3.Posudzovanie statusu klienta-posúdenie problémov,stanovenie ich charakteru, rozsahu, naliehavosti 4.Posudzovanie zdrojov-posúdenie podmienok v akých sa klient nachádza, aké sú zdroje kt. Má k dispozícii 13.Role kt.zastáva soc.prac.podľa Austina, Smitha, Koppa 5.Plánovanie služieb-navrhuje,modifikuje, plán služieb 6.Poradenstvo a riešenie problémov-radí s cieľom pomôcť klientovi získať nadhľad nad problémom, redukovať napätie, prispieť k riešeniu 7.učenie-rozvíjať zručnosti klienta 8.Prípadový manažment/koordinácia prípadusoc.pracov.vedie záznami o práci s klientom 13.Role kt.zastáva soc.prac.podľa Austina, Smitha , Koppa 9.Formálna terapeutická intervencia-podľa štandardných akceptovaných terapeutických postupov sa usiluje poskytnúť profesionálnu pomoc 10.dokumentácia-záznam práce postupov, do štandardných formulárov inštitúcie poskytujúcej služby 11.Sebahodnotenie a ďalší rozvoj- cieľom stanoviť adekvátnosť vlastného výkonu, vyhľadať radu a konzultovať(supervízia) 14.Úrovne sociálnej práce • Mikroprax-v SP sa tak označuje práca s jednotlivcom, pre kt. je charakteristické, že sa realizuje prostredníctvom osobného kontaktu. • Soc.pracovník kompetencie: -schopnosť optimálnej komunikácie -empatia -otvorenosť -vedieť budovať profesionálny vzťah -schopnosť akceptovať klienta -partnerský prístup 14.Úrovne sociálnej práce • Mezoprax-soc.práca s rodinou alebo malou skupinou Pre prácu so skupinou je dôležité: -poznať a rozumieť dynamike skupiny -vedieť vytvárať pozitívne vzťahy v skupine -zapájať všetkých členov skupiny -smerovať skupinu k plánovanej zmene -vedieť využívať prirodzené zdroje jednotlivých členov v skupine pre prácu v skupine -vedieť vytyčovať ciele v skupine 14.Úrovne sociálnej práce • Soc.pracovník v skupine disponuje: -flexibilita -disciplína -citová otvorenosť -spontánnosť -akceptácia -spravodlivosť 14.Úrovne sociálnej práce • Makroprax-soc.práca na úrovni komunity Činnosti vykonávané na tejto úrovni smerujú k pomoci ľuďom v konkrétnych životných situáciách na určitom územnom celku. Soc.pracovník by mal: -mať znalosť pomerov v komunite,dôkladné poznanie problémov,potrieb - schopnosť zaangažovať členov komunity do riešenia problémov - Schopnosť osloviť a získať k spolupráci formálnych aj neformálnych lídrov - Schopnosť znášať napätie,kt.je typické pre komunitu - Zručnosť pri riešení konfliktov 14.Úrovne sociálnej práce • Meta úroveň-globálna úroveň Soc.pracov.-pôsobiaci na tejto úrovni pracuje v medzinárodných inštitúciách zameraných na oblasť humanitárnej a rozvojovej pomoci. Kompetencie S.pracovníka:jazykové znalosti,náboženské, etnické, ekonomické, sociálne a iné osobitosti krajiny v kt. Bude pracovať.