Transcript prezentacia

Metódy sociálnej práce so
skupinou, komunitou a
spoločnosťou
(komunitná sociálna práca)
Prednášajúci:
Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD.
► Predmet Metódy SP so skupinou,
komunitou a spoločnosťou je 6
kreditovým štátnicovým predmetom.
► Získanie 6 kreditov je determinované
vykonaním skúšky a to ústnou formou.
Odporúčané literárne zdroje pre
samoštúdium a prípravu na skúšku
LEVICKÁ, J. 2002. Metódy sociálnej práce. Trnava: ProSocio,2002, 122 s. ISBN 80 - 89074-38.
PAVELOVÁ, Ľ., TVRDOŇ, M. 2006. Komunitná
sociálna práca. Nitra: FSV a Z, 2006,175 s. ISBN
80-8050-983-2.
HARTL, P. 1997. Komunita občanská a komunita
terapeutická. Praha:Slon,1997, 221 s. ISBN 80-85
850-45-1.
MATOUŠEK, O. a kol. 2003. Metódy a rízení
sociální práce. Praha: Portál, 2003, 380 s. ISBN
80-7178-548-2.
SLOVÁK, P., VEREŠ, M. 2006. Metódy sociálnej
práce II. Bratislava: VŠZ a SP sv. Alžbety, 2006,
120 s. ISBN 978-80-89271-19-1.
Sylabus predmetu (tézy na skúšku)
1.Terminologické vymedzenie vybraných pojmov v kontexte s názvom predmetu
2.Metódy SP so skupinou
3.Metódy SP s komunitou
1. Terminologické vymedzenie pojmov v
kontexte s názvom predmetu
► Aby nedochádzalo k pojmoslovnému chaosu, termínovej svojvôle a za účelom vzájomného porozumenia si, je potrebné hneď na začiatku prednášky si ujasniť podstatu niektorých
pojmov. Ide najmä o tieto pojmové kategórie:
Skupina – ide o zoskupenie 2 - ch a viac osôb,
ktoré spája určitý znak. Napr. príbuzenský, či
priateľský vzťah, spoločné ciele, záujmy, hodnoty, normy, spôsob správania, atď.
Komunita – ide o súhrn osôb, ktoré žijú v určitom vymedzenom priestore, v ktorom vykonávajú každodenné svoje aktivity a obvykle
tvoria autonomnú jednotku.
Spoločenstvo – označované aj ako pospolitosť. Ide o typ ľudského spolčovania sa v
societách, ktoré spočíva na inštinktívnych
alebo zvykových formách ľudského spájania
sa (napr. pokrvné spoločenstvá, susedská ob-
čina, obec, náboženská obec, atď.). Spoločenstvo môže vznikať aj účelovo, napr. pri spoločnom uskutočňovaní istého cieľa, prinášajúceho úžitok všetkým zainteresovaným.
Spoločnosť – ide o špecifický sociálny útvar,
v ktorom žijú jednotlivci, skupiny, komunity,
spoločenstvá na územne vymedzenom teritóriu (štátu). Spoločnosť má svoj systém hodnôt
a noriem, prostredníctvom ktorých uskutočňu-
je svoje ciele.
Metodológia SP – náuka o vedeckých metódach, výklad metód určitého vedného odboru,
disciplíny.
Metodika SP – ucelený súbor vedecky akceptovaných metód, postupov a techník, ktoré sú
používané v praktickej a teoretickej rovine
sociálnej práce.
Metóda SP – vyjadruje pracovný nástroj SP,
cestu v riešení problémov klienta. Ide o taxatívne stanovený sled následných krokov, ktoré
za účelom dosiahnutia stanoveného cieľa sú
usporiadané do rôznych pracovných činností
príslušného sociálneho pracovníka.
Technika SP – chápeme ju ako návod, spôsob
na použitie metódy SP v praktickom riešení
(napr. rôzne druhy komunikácie – gestikulácia,
mimika, ošetrovateľská pomoc, návšteva v
rodine a dohľad nad ňou, finančná pomoc,
pomoc orientovaná na oblasť hygieny, psychologická pomoc a i.).
Sociálna práca – je transdisciplinárnou sústavou teoretických a praktických poznatkov, ktorých cieľom je preventívne odhaľovanie, vysvetľovanie, zmierňovanie a riešenie sociálnych
problémov klientov (jednotlivcov, skupín...).
Slovesná prípona „trans“ vyjadruje cez, za,
pre, čo vyjadruje smerovanie z jednej oblasti
do druhej, presahovanie, prekročenie nejakej
hranice.
Metódy SP so skupinou
► Práca so skupinou sa začala rozvíjať predovšetkým ako špecifická metóda SP organizovaná v rámci rôznych náboženských a svojpomocných hnutí najmä koncom 19. storočia.
Napr. v rokoch 1855-1865 vznikali medzinárodne uznávané mládežnícke organizácie ako
YMCA a YCCA. Ďalej anglické hnutie zamerané na zakladanie mestských centier v najchudobnejších štvrtiach, ktoré začali poskyto-
vať sociálnu pomoc prostredníctvom skupinovej interakcie. Práve táto umožňovala mnohým
jednotlivcom rozvoj ich osobnosti, čo skvalitňovalo ich vlastný život.
► V praxi si SP so skupinou získala uznanie už
koncom 20-tych rokov 20. storočia.
► SP so skupinou bola oficiálne zaradená
medzi hlavné metódy SP v roku 1935 na Národnej konferencii SP, kde boli prijaté nasle-
dovné ciele SP so skupinou:
1. Pomáhať členom skupiny, aby sa učili aktívnej účasti na živote skupiny a prostredníctvom
toho rozvíjali vlastné chápanie problémovej
situácie a posilňovali svoju občiansku zodpovednosť a aby sa začali zaujímať o sociálne
dianie v spoločnosti.
2. Prostredníctvom rozvoja skupiny, prispieť
k rozvoju individuálnych potenciálov jednot-
livých členov a k obohateniu ich života.
3. Zabraňovať sociálnej dysfunkcii u členov
skupiny.
4.Poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom,
ktorí žijú v dysfunkčných sociálnych vzťahoch,
alebo tým, ktorí to potrebujú vzhľadom na ich
soc. situáciu.
► SP so skupinou môžeme chápať ako metódu
rozvoja osobnosti, pri ktorej skupina predstavuje hlavný nástroj. Skupinová SP má za cieľ
nápravu dysfunkčných vzťahov skupiny a dosahovanie spoločne vytýčených cieľov. Teda
práca so skupinou je metódou orientovanou na
odstraňovanie alebo elimináciu prekážok v oblasti soc. interakcie jej jednotlivých členov, na
schopnosť tvoriť a dosahovať spoločné ciele.
Môžeme aj povedať, že cieľom SP so skupinou
je zlepšenie individuálnej kvality života prostredníctvom účasti v skupine, diferencovane, v
súlade s potrebami skupiny.
► Metóda SP so skupinou osôb môže napomôcť skupine:
1.Dosiahnúť spoločne stanovené ciele.
2.Dosiahnuť zmenu požadovanú členmi skupiny, ktorí majú problémy.
3.Napomôcť členom k samorozvoju a k svojpomoci.
4.Využiť skupinovú terapiu.
► Ciele a úlohy SP so skupinou sú závislé na
výbere konkrétneho modelu práce: Ide o tieto
modely:
1. Sociálne orientovaný model – model spoločných cieľov. Tento model obsahuje činnosti
zamerané na realizáciu skupinových záujmov
a často býva uplatňovaný na základe očakávaní takých súčastí spoločnosti, akými sú napr.
občianske organizácie, rodičovské výbory,
susedstvá, atď. (hlbšie doštudovať zo zdroja
od Levickej).
2. Nápravný model – alebo aj ako terapeutický
model je orientovaný klinicky. Skupina tu plní
rolu činiteľa vyvolávajúceho a posilňujúceho
očakávané zmeny. Uplatňuje sa najmä v ne-
mocniciach, nápravných inštitúciách, rodinných vzťahoch, v poradenstve na školách, v
strediskách zdravia, atď. (hlbšie doštudovať zo
zdroja od Levickej).
3. Interakčný model – ide o model opierajúci sa
o vzájomnosť, spolupatričnosť členov skupiny.
Soc. pracovník tu plní úlohy facilitátora, mediátora. Úlohou je naučiť tvoriť a udržiavať
potrebnú sociálnu sieť, prijímať a dávať soc.
oporu, hľadať nové možnosti riešenia (hlbšie
doštudovať zo zdroja od Levickej).
► Zásady SP so skupinou doštudovať zo zdroja od Levickej.
Etapy práce so skupinou
1.Etapa kreovania skupiny – v tejto etape spracovávame primárne informácie o jednotlivých
členoch skupiny a vyberáme najvhodnejšie
metódy práce s ňou. Zároveň zisťujeme samotný princíp vzťahov medzi členmi a motiváciu u nich pre zotrvanie v skupine + char.zn.
2.Etapa formovania skupiny – dochádza k voľbe vodcu skupiny, k tlaku na očakávané správanie a následné hierarchické usporiadanie
pomerov v skupine. V závere tejto etapy už jednotlivci môžu pociťovať podporu na základe
interpersonálneho pôsobenia. Zároveň sa vytvára vlastná skupinová identita, ktorá však
môže prerásť k výraznému presadzovaniu individuálnych záujmov.
3.Etapa vnútornej diferenciácie a konfliktov –
prejavuje sa vyhranenými konfliktnými situáciami potrebnými na vyčistenie atmosféry v
skupine. Po upokojení často nastáva zlepšenie fungovania skupiny a k dosahovaniu jej
cieľov.
4.Etapa ukončenia práce so skupinou – v tejto
etape zhodnotíme celkovú prácu, rekapitulujeme vytýčené ciele a ich napĺňanie a splnenie.
Funkcie sociálneho pracovníka v skupine
Sociálny pracovník vykonáva vo svojej odbornej činnosti v skupine množstvo funkcií, ktoré
sa vzájomne prelínajú. Najčastejšie ide o tieto
funkcie v skupine:
A) Poskytovateľ služieb alebo opatrovateľ –
pomáha klientom skupiny v ich dennom živote
tam, kde vzhľadom na postihnutie, chorobu
alebo inej neschopnosti sami nezvládajú vykonávať dôležité činnosti.
B) Sprostredkovateľ služieb – pomáha klientom získať kontakt s potrebnými zariadeniami,
prípadne inými zdrojmi odbornej pomoci.
C) Učiteľ sociálnej adaptácie – napomáha
klientom modifikovať ich správanie tak, aby
mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.
D) Poradca alebo terapeut – pomáha klientom
získať náhľad na ich postoje, pocity a spôsoby
jednania, so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu jednaniu (chápe sa ako psychosociálna diagnostika a poradenstvo soc. pracov. v skupine).
E)Prípadový manažér – soc. pracov. sa usiluje
o zabezpečenie, koordináciu, vhodný výber a
súvislé poskytovanie kontinuálnych služieb,
najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb (prípadová diag-
nostika, plánovanie služieb alebo terapie, nadväzovanie väzieb s iným poskytovateľom soc.
služieb, pravidelné sledovanie poskytovaných
služieb a obhajovanie záujmov klienta).
F)Manažér pracovnej náplne – plánuje načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu
poskytovaných služieb a priebežne spracúva
informácie.
G)Personálny manažér – ide o zabezpečovanie
výcviku a výuky, samoštúdia, konzultácií a
riadenie ďalších pracovníkov skupiny.
► Častou formou skupinovej SP je napr. skupinová terapia (s využitím psychoterapeutických techník), socioterapia, svojpomocné skupiny, linka dôvery, atď. Psychoterapiou chápeme liečbu psychologickými prostriedkami,
ako liečebný postup, v ktorom sa odstraňujú
poruchy a obnovuje sa stav úplnej telesnej,
duševnej a sociálnej pohody. Socioterapiou
chápeme odstraňovanie narušenej rovnováhy
medzi prostredím a jedincom. Teda ide činnosť
soc. pracovníka zameranú na obnovovanie,
zlepšenie a ozdravenie určitého sociálneho
stavu. Základnou zložkou psychoterapie je
skupinový rozhovor (diskusné skupinové sedenie).
Metódy SP s komunitou
► Komunita – spoločenstvo, je sociálny útvar
charakterizovaný vonkajšími a vnútornými
znakmi na dvoch úrovniach:
1.väzby medzi členmi v komunite,
2.väzby medzi členmi v širšom prostredí. Čiže
ide o sociálnu štruktúru, ktorá je funkčne integrovaná do širšej spoločnosti, má vlastný spôsob života, kultúru a tradície (existujú aj komunity, ktoré nie sú funkčne inkluzované).
►SP s komunitou chápeme ako metódu SP,
ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom územnom celku pri riešení konkrétnych životných
situácií.
► Strategickým cieľom SP s komunitou je vytvorenie siete vzájomnej pomoci, zapojenie
dobrovoľníkov a posilnenie susedskej pomoci.
► Práca s komunitou je zároveň aj práca so
skupinami a jednotlivcami, ktorí danú komuni-
tu tvoria. Preto sociálny pracovník využíva aj
metódu individuálnej a skupinovej práce.
►Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká
v prípadoch patologickej poruchy v spoločnosti (sociálna diskriminácia konkrétnej komunity,
znevýhodnenie komunity, vznik a návrat
sociálnopatologických javov, atď.) a v prípade
spoločensky žiaduceho ovplyvňovania kultúrnej, politickej, hygienickej úrovne komunity.
► SP s komunitou sa zameriava na nasledovné
aktivity:
+ komunitnú starostlivosť,
+ komunitný rozvoj,
+ komunitné plánovanie,
+ komunitné vzdelávanie,
+ komunitné akcie. Etapy SP s komunitou doštudovať zo zdroja od Levickej.