Transcript Metódy sociálnej práce so skupinou a komunitou

Metódy sociálnej práce so
skupinou a komunitou
Prednášajúci:
Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD.
► Predmet Metódy SP so skupinou a
komunitou je 6 kreditovým štátnicovým
predmetom.
► Získanie 6 kreditov je determinované
vykonaním skúšky a to ústnou formou.
Sylabus predmetu (tézy na skúšku)
1.Terminologické vymedzenie vybraných pojmov
2.Metodika sociálnej práce
2.1 Pojem metodika, metóda
2.2 Základné metódy sociálnej práce
2.2.1Metódy SP so skupinou
2.2.2Metódy SP s komunitou
Odporúčaná literatúra pre samoštúdium
TOKÁROVÁ, A. a kol. 2003. Sociálna práca.
Prešov: PU:FF, 2003, 572 s. ISBN 80-968367-57.
SLOVÁK, P., VEREŠ, M. 2007. Metódy sociálnej
práce II. Bratislava: VŠZ a SP sv. Alžbety, 2007,
120 s. ISBN 969449-0-8.
BALOGOVÁ, B., GERKA, M., ALEŠ, P. 2002.
Úvod do sociálnej práce pre sociálnu a charitatívnu službu. Prešov: PU, 2002, 75 s.
1.Terminologické vymedzenie vybraných
pojmov
Sociálna práca – je spoločenskou vednou disciplínou a oblasťou praktických činností, ktorých cieľom je:
- odhaľovanie,
- vysvetľovanie,
- zmierňovanie a riešenie sociálnych problémov jednotlivcov, skupín a komunít.
Exklúzia – chápeme ňou stav, ktorý sa explicitne prejavuje v tom, že určitá časť jednotlivcov,
skupín až komunít sú proti svojej vôli prinútení
existovať mimo hlavného spoločenského prúdu a existenčne žiť v segregovanej podobe v
extravilánových častiach obcí a miest bez civilizačnej infraštruktúry a prístupu k štandardným službám. Dôsledkom existencie v exklúzii
je chudoba, bieda, pologramotnosť, analfabetizmus, marginalizácia...
Marginalizácia – je stav sociálno – ekonomickej
degradovanosti klienta. Degradácia – pokles,
úpadok, znehodnotenie.
Chudoba – označuje osoby, skupiny osôb, ktorých materiálne, kultúrne a sociálne zdroje sú
natoľko obmedzené, že ich vylučujú z minimálne akceptovaného spôsobu života. Dôležitým
korelátorom chudoby je práve to, ako možnosti na trhu práce u klienta ovplyvňujú jeho legi-
tímne zdroje príjmov, najvyššiu mieru jeho
ekonomickej samostatnosti a sebarealizáciu.
Bieda – je stavom životnej existencie
hranicou uznanej chudoby.
pod
Inklúzia – proces, prostredníctvom ktorého máme zabezpečovať, aby tí, ktorí sa už ocitli v
chudobe, biede, exklúzii a marginalizácii, im
boli ponúknuté príležitosti na inklúziu do žiaducich štruktúr spoločnosti. V kontexte s tým im
umožniť získať nevyhnutné zdroje na to, aby
mohli plne participovať na ekonomickom,
sociálnom a kultúrnom živote obce, mesta,
VÚC, spoločnosti.
2.Metodika sociálnej práce
2.1 Pojem metodika, metóda
► Pod pojmom metodika v najširšom zmysle
slova chápeme náuku o metódach sociálnej
práce, súhrn pracovných postupov a pracovných spôsobov. To znamená, že teoretické
poznatky SP ako vedného odboru sa aplikujú
do sociálnej praxe aj prostredníctvom metód
SP s jednotlivcom, skupinou a komunitou. Potom v najširšom zmysle slova pojem metóda
definujeme ako verifikovaný sled postupných
krokov, prostredníctvom ktorých sa sociálny
klient pod facilitátorským vedením príslušného
sociálneho pracovníka usiluje o dosiahnutie
spoločne intencionálne stanoveného cieľa
v procesnom riešení konkrétneho problému
jednotlivca, skupiny, komunity (klienta). V užšom zmysle slova ide o postup ako analyzovať a riešiť sociálny problém klienta.
2.2 Základné metódy sociálnej práce
Teoretické poznatky SP sa aplikujú do praxe
prostredníctvom metód SP. V rámci aplikácie
je dôležité poznanie znakov SP, ktorými sú:
● funkcie a ciele (mali by byť v koherencii s
funkciami spoločnosti),
● motivácia klientov ku zmene (prevláda nad
direktívou, či represiou),
● k transformácii nedôjde za krátky čas.
Poznanie týchto troch znakov vedie k tomu, aby sme vždy, smerom k objektu nášho
pôsobenia, volili tie najvhodnejšie metódy SP.
A tie volíme na základe zhromaždených údajov
o celom probléme klienta. Potom za aktívnej
participácie klienta navrhujeme plán riešenia
jeho problému, resp. možné alternatívy intervencií SP a klienta. Z toho vyplýva niekoľko
etáp SP s klientom. Ide o tieto:
1. Etapa prvého kontaktu s klientom – oboznámenie sa s klientom, vypočutie si klientovej identifikácie podstaty jeho problému, vytvorenie administratívneho spisu SP s klientom.
2. Etapa sociálnej diagnostiky a navrhovania
alternatív riešenia problému a použitia možných intervencií.
3. Etapa sociálnej intervencie – priamy zásah
SP do riešenia podstaty problému klienta za jeho aktívnej participácie.
4. Etapa záverečná – doplňovanie získaných
poznatkov do dokumentácie, uvažovanie o
ďalších možných intervenciách v prospech
klienta.
Všetky štyri etapy vyjadrujú, na akej úrovni
pracujeme s klientom. Ak pracujeme s jedným
klientom, tak túto SP označujeme ako mikroúrovňová sociálna práca. Ak pracujeme so
skupinou, tak túto SP označujeme ako prácu
vykonávanú na mezoúrovni a ak pracujeme s
komunitou, tak túto označujeme ako sociálnu
prácu vykonávanú na makroúrovni. Všetky tri
úrovne práce s klientom sú difúzne a môžu byť
realizované súčasne.
Dnes v sociálnej práci používame metódy,
ktoré z hľadiska ich vnútorných charakteristík môžeme na základe určitých kritérií rozdeliť
do skupín:
► Na základe kritéria, a to časového hľadiska,
delíme metódy SP na klasické metodické postupy a moderné metodické postupy.
Medzi klasické metódy SP zaraďujeme:
● sociálna práca s jednotlivcom,
● sociálna práca so skupinou,
● sociálna práca s komunitou.
Medzi moderné metódy SP zaraďujeme:
● sociálny manažment,
● sociálne projektovanie,
● sociálne plánovanie.
► Na základe kritéria, a to demografického hľadiska, delíme metódy SP podľa veku, pohlavia,
príslušnosti k etniku. Podľa veku môžeme hovoriť o SP s deťmi, SP s mládežou, SP s dospelou populáciou...Podľa pohlavia môžeme hovoriť o SP so ženami a o SP s mužmi. Na základe
príslušnosti k etniku ide o SP s etnickými skunami, ako napr. s Rómami, Maďarmi, atď.
► Na základe kritéria, a to statusové hľadisko
klienta v spoločnosti, môžeme hovoriť o metódach SP:
● SP so zamestnanými,
● SP s bezdomovcami,
● SP s migrantmi,
● SP s etnickými minoritami,
● SP s exkludovanými osobami, atď.
► Na základe kritéria, a to miesta výkonu realizácie praktickej sociálnej práce, hovoríme o
metodických postupoch, ktoré ovplyvňujú náš
spôsob práce s klientom, jej organizáciu a
sprevádzajúce aktivity. K základným skupinám
metodických postupov patrí: terénna sociálna
práca, sociálna inštitucionálna práca, komunitná sociálna práca, ambulantná SP.
► Na základe kritéria, ktorým je príjmové hľadisko soc. pracovníka, hovoríme o SP ako o
profesionálnej, alebo dobrovoľnej. Kritérium je
tu teda to, či soc. pracovník za výkon SP
poberá mzdu, alebo ju vykonáva bez mzdového
ohodnotenia.
► Na základe kritéria, a to druhu činnosti
hovoríme o SP, ktorú ovplyvňujú najmä naše
konkrétne činnostné aktivity. Patria sem napr.:
sociálne služby, sociálne poradenstvo, sociálna prevencia, sociálno - právna ochrana, penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť,
supervízia, dávky, poistenie, negociácia, mediácia, náhradná rodinná starostlivosť, atď.
2.2.1 Metódy SP so skupinou
► Je nepochybné, že každý človek sa v priebehu svojho života stáva členom rôznych skupín.
Človek je najskôr len členom rodiny, neskôr sa
stáva členom iných skupín – rovesníckych,
školských, záujmových, pracovných, atď. To
znamená, že v priebehu svojho života zvyčajne
človek patrí k viacerým skupinám súčasne.
Existovať v skupine znamená pre človeka napĺňať potrebu prijímania, vzájomnosti, tolerancie, rešpektovania. Vo všeobecnosti za
skupinu považujeme súhrn 2 a viac osôb, kto-
ré majú spoločné ciele, normy, záujmy a sú
v určitom ohľade vo svojich rolách, úlohách,
činnostiach od seba zázávislé.
► SP so skupinou zaraďujeme medzi klasické
metódy SP. Jej cieľom je úspešná socializácia
alebo integrácia skupiny, ktorá potrebuje
dosiahnutie prijateľného vzťahu medzi sociálnym prostredím a neadaptovanými osobami.
Teda ide o snahu vytvoriť priaznivé sociálne
podmienky pre životnú existenciu človeka v
konkrétnom prostredí. Takto jednotlivcovi,
prostredníctvom skupinových aktivít, zabezpečujeme istotu, podporu, pomoc, uznanie.
► Vzhľadom na uvedený cieľ SP so skupinou,
metódu SP so skupinou môžeme teda považovať ako spôsob rozvoja osobnosti, pri ktorej
skupina predstavuje jej hlavný nástroj.
► SP so skupinou bola oficiálne zaradená
medzi hlavné metódy SP v roku 1935 na
Národnej konferencii sociálnej práce, ktorá
zároveň pre metódu SP so skupinou stanovila
nasledovné subciele SP:
- Pomáhať členom skupiny tak, aby sa naučili aktívne sa zúčastňovať na živote skupiny.
Prostredníctvom toho rozvíjali vlastné chápanie problémovej situácie a posilňovali svoju
občiansku zodpovednosť tak, aby sa začali
zaujímať o sociálne dianie v spoločnosti.
- Prostredníctvom rozvoja skupiny prispieť k
rozvoju individuálnych potenciálov jednotlivých členov a k obohateniu ich života.
- Zabraňovať sociálnej dysfunkcii (narušeniu,
odchylnosti) u členov skupiny.
- Poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom,
ktorí žijú v dysfunkčných sociálnych vzťahoch,
alebo tým, ktorí to potrebujú vzhľadom na svoju sociálnu situáciu (exklúziu, chudobu, biedu,
dlhodobú nezamestnanosť, atď.).
► Napriek tomu, že skupina tvorí celok, soc.
pracovník by nemal zabúdať na individuálne
prejavy a potreby jej jednotlivých členov.
► Rovnako ako v prípade práce s jednotlivcom, tak aj v prípade práce so skupinou hovoríme o 4 etapách práce s ňou:
1.Etapa kreovania skupiny – v tejto etape spracovávame primárne informácie o jednotlivých
členoch skupiny a vyberáme najvhodnejšie
metódy práce s ňou. Zároveň zisťujeme samotný princíp vzťahov medzi členmi a motiváciu u nich pre zotrvanie v skupine.
2.Etapa formovania skupiny – dochádza k voľbe vodcu skupiny, k tlaku na očakávané správanie a následné hierarchické usporiadanie
pomerov v skupine. V závere tejto etapy už jednotlivci môžu pociťovať podporu na základe
interpersonálneho pôsobenia. Zároveň sa vytvára vlastná skupinová identita, ktorá však
môže prerásť k výraznému presadzovaniu individuálnych záujmov.
3.Etapa vnútornej diferenciácie a konfliktov –
prejavuje sa vyhranenými konfliktnými situáciami potrebnými na vyčistenie atmosféry v
skupine. Po upokojení často nastáva zlepšenie fungovania skupiny a k dosahovaniu jej
cieľov.
4.Etapa ukončenia práce so skupinou – v tejto
etape zhodnotíme celkovú prácu, rekapitulujeme vytýčené ciele a ich napĺňanie a splnenie.
Funkcie sociálneho pracovníka v skupine
Sociálny pracovník vykonáva vo svojej odbornej činnosti v skupine množstvo funkcií, ktoré
sa vzájomne prelínajú. Najčastejšie ide o tieto
funkcie v skupine:
A) Poskytovateľ služieb alebo opatrovateľ –
pomáha klientom skupiny v ich dennom živote
tam, kde vzhľadom na postihnutie, chorobu
alebo inej neschopnosti sami nezvládajú vykonávať dôležité činnosti.
B) Sprostredkovateľ služieb – pomáha klientom získať kontakt s potrebnými zariadeniami,
prípadne inými zdrojmi odbornej pomoci.
C) Učiteľ sociálnej adaptácie – napomáha
klientom modifikovať ich správanie tak, aby
mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.
D) Poradca alebo terapeut – pomáha klientom
získať náhľad na ich postoje, pocity a spôsoby
jednania, so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu jednaniu (chápe sa ako psychosociálna diagnostika a poradenstvo soc. pracov. v skupine).
E)Prípadový manažér – soc. pracov. sa usiluje
o zabezpečenie, koordináciu, vhodný výber a
súvislé poskytovanie kontinuálnych služieb,
najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb (prípadová diag-
nostika, plánovanie služieb alebo terapie, nadväzovanie väzieb s iným poskytovateľom soc.
služieb, pravidelné sledovanie poskytovaných
služieb a obhajovanie záujmov klienta).
F)Manažér pracovnej náplne – plánuje načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu
poskytovaných služieb a priebežne spracúva
informácie.
G)Personálny manažér – ide o zabezpečovanie
výcviku a výuky, samoštúdia, konzultácií a
riadenie ďalších pracovníkov skupiny.
► Častou formou skupinovej SP je napr. skupinová terapia (s využitím psychoterapeutických techník), socioterapia, svojpomocné skupiny, linka dôvery, atď. Psychoterapiou chápeme liečbu psychologickými prostriedkami,
ako liečebný postup, v ktorom sa odstraňujú
poruchy a obnovuje sa stav úplnej telesnej,
duševnej a sociálnej pohody. Socioterapiou
chápeme odstraňovanie narušenej rovnováhy
medzi prostredím a jedincom. Teda ide činnosť
soc. pracovníka zameranú na obnovovanie,
zlepšenie a ozdravenie určitého sociálneho
stavu. Základnou zložkou psychoterapie je
skupinový rozhovor (diskusné skupinové sedenie).
2.2.3 Metódy SP s komunitou
► Komunita – spoločenstvo, je sociálny útvar
charakterizovaný vonkajšími a vnútornými
znakmi na dvoch úrovniach:
1.väzby medzi členmi v komunite,
2.väzby medzi členmi v širšom prostredí. Čiže
ide o sociálnu štruktúru, ktorá je funkčne integrovaná do širšej spoločnosti, má vlastný spôsob života, kultúru a tradície (existujú aj komunity, ktoré nie sú funkčne inkluzované).
►SP s komunitou chápeme ako metódu SP,
ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom územnom celku pri riešení konkrétnych životných
situácií.
► Strategickým cieľom SP s komunitou je vytvorenie siete vzájomnej pomoci, zapojenie
dobrovoľníkov a posilnenie susedskej pomoci.
► Práca s komunitou je zároveň aj práca so
skupinami a jednotlivcami, ktorí danú komuni-
tu tvoria. Preto sociálny pracovník využíva aj
metódu individuálnej a skupinovej práce.
►Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká
v prípadoch patologickej poruchy v spoločnosti (sociálna diskriminácia konkrétnej komunity,
znevýhodnenie komunity, vznik a návrat
sociálnopatologických javov, atď.) a v prípade
spoločensky žiaduceho ovplyvňovania kultúrnej, politickej, hygienickej úrovne komunity.