Transcript Závislosť

ČO SÚ TO DROGY?
 Drogou
môžeme označiť látku, ktorá po požití
určitým spôsobom mení normálne fungovanie
organizmu.
V
užšom význame je to látka, ktorá mení
duševný stav (náladu, stav vedomia,
psychiku),
na
ktorú
zväčša
vzniká
závislosť.
 Preto
sa inak označuje aj ako narkotikum,
návyková, psychoaktívna, psychotropná
alebo omamná
ÚČINKY DROG



Euforizujúci - Najzákernejšou vlastnosťou drogy je
jej účinok vnímaný ako eufória - príjemný stav telesnej
a duševnej pohody, až nadprirodzenej sily a
sebavedomia. Prirodzeným zdrojom eufórie sú
pohybové aktivity, najmä šport a tanec. Drogovou
pascou je nuda, nečinnosť, neprogramovanosť a hlavne
nevedomosť.
Zmocňujúci - Celé myslenie a konanie človeka sa
orientuje na obstarávanie, konzumáciu drogy
a vyhľadávanie miest, kde sa s drogou možno stretnúť.
Zhubný účinok - Každá droga významne skracuje čas
prežitia, u marihuany je to až tridsať rokov, u heroínu
dokonca ešte viac. Stratená ľudskosť závislého od drog
ho najskôr vyradí z rodinného prostredia, neskôr z
pracovných činností, až napokon ukončí i tak už
neradostný život.
ROZDELENIE DROG



Do skupiny mäkkých drog sú najčastejšie zaraďované
bežne dostupné, alebo legálne drogy a výrobky, ktoré je
možno kúpiť v lekárňach a obchodoch, a nepripisuje sa im
veľký negatívny účinok – alkohol, tabakové výrobky,
káva, čaje, ale aj rôzne prípravky na upokojenie
(analgetiká),
prášky
na
spanie,
alebo
látky
s povzbudzujúcimi účinkami.
Do skupiny tvrdých drog sa u nás zaraďujú ostatné
drogy, teda tie čo nemožno legálne kúpiť a majú zlé
účinky na organizmus - hašiš, príp. marihuana, opiáty
(ópium, heroín, morfium), kokaín (koks) a podobne. Patria
sem aj niektoré bežne používané látky ako riedidlá na
farby či lepidlá.
O postavení marihuany sa v súčasnej dobe veľmi
diskutuje, pretože nie je považovaná za až tak nebezpečnú
drogu a jej používanie je v niektorých krajinách povolené
(napr. v Holandsku). Preto ju možno zaradiť ako do
skupiny mäkkých, tak aj do skupiny tvrdých drog.
ZÁVISLOSŤ
-




Intoxikácia
stav mozgu počas otravy spôsobenej drogou
Závislosť
stav opakujúcej sa intoxikácie vyvolaný opakovaným a nadmerným
užívaním drogy. Existuje plynulý prechod od ľahšej psychickej závislosti
k ťažkej, pri ktorej sú už prítomné nezvratné poškodenia fyzického a
duševného zdravia. Prejavuje sa tým, že človek má neustálu potrebu
prijímať určitú látku, alebo vykonávať určitú činnosť, ktorá vyvoláva
príjemný stav až do takej miery, že stráca nad svojím konaním kontrolu.
Je to teda psychický i fyzický stav vyplývajúci z užívania návykovej
látky, charakterizovaný nutkavou potrebou užívať návykovú látku
(sústavne alebo periodicky) s cieľom prežívať jej psychické účinky, alebo
utlmovať nepríjemný pocit z nedostatku látky.
„Stav totálneho zotročenia osobnosti drogou“
so všetkými
následnými zdravotnými aj sociálnymi dôsledkami. Subjekt vo vzťahu
voči droge stráca osobnostnú slobodu, keďže bez jej opakovaného prívodu
do organizmu nie je schopný existovať.
Čím mladší človek sa dostane do styku s drogami, tým horšie sa ovláda,
ak ich má na dosah ruky a tým rýchlejšie sa na nich stáva závislý.
FORMY DROGOVEJ ZÁVISLOSTI
 psychická
závislosť – zmena duševného
stavu subjektu následkom opakovaného
podávania drogy, charakterizovaná rôzne
intenzívne vystupňovanou túžbou opäť drogu
užívať
 somatická
(telesná) závislosť, prejavujúca
sa abstinenčnými príznakmi po prerušení
prívodu drogy do organizmu. Ide o celý rad
príznakov ako nevoľnosť, slzenie, potenie,
zvýšenie, či kolísanie telesnej teploty,
psychomotorický nepokoj, zmeny krvného
tlaku, bolesti hlavy a pod..
MEDZINÁRODNÁ KLASIFIKÁCIA











Závislosti od uvedených látok (tzv. látkové závislosti):
F 10 alkohol;
F 11 opiáty;
F 12 kanabisový typu;
F 13 sedatíva alebo hypnotiká;
F 14 kokaín;
F 15 tzv. psychostimulanciá;
F 16 halucinogény;
F 17 tabaku;
F 18 prchavé látky;
F 19 niekoľko drog súčasne a iné psychoaktívne látky.
PRÍČINY VZNIKU ZÁVISLOSTÍ




Faktory súvisiace s drogou, jej chemickým zložením a s nerovnakým
spôsobom vyvolania závislosti. Závislosť sa vytvára rýchlejšie a takmer u
všetkých jednotlivcov na tzv. tvrdé drogy (napr. heroín). Mäkké drogy vyvolávajú
závislosť až po dlhodobom užívaní a iba u niektoých ľudí.
Osobnostné alebo individálne faktory súvisia so závislým človekom. Napr.
biologické determinanty, najmä metabolické a iné, doteraz málo poznané faktory.
Sú tu i psychické faktory, ako dynamická štruktúra osobnosti, najmä vlastnosti
človeka. K zneužívaniu psychoakívnych látok inklinujú nevyvážení, nezdržanliví,
nedisciplinovaní a labilní ľudia a ľudia s prejavmi porušeného vývinu osobnosti.
Faktory spoločenského prostredia vysvetľujú najmä značne rozšírené
zneužívanie drog.
Postoj spoločnosti je veľmi tolerantný a čím je väčšia
tolerancia spoločnosti k užívaniu týchto látok tým je väčšia pravdepodobnosť ich
znežívania. Drogy sú ľahko dostupné a i tu platí, že čím má človek ľahšiu
dostupnosť k návykovým látkam, tým väčšie je riziko ich zneužitia. Niektoré z
drog (napr. alkohol a nikotín) sú pre spoločnosť vysoko zárobkové. Málo sa
pritom prihliada na škodlivosť drog pre ľudské zdravie, a preto je možné, že
pitie alkoholu a fajčenie sú natoľko rozšírené, že je viac konzumentov a fajčiarov
ako ľudí pijúcich a fačiacich iba príležitostne. Dôležité je i pôsobenie rodiny a
starších spolupracovníkov, ktorí zvyčajne nedávajú dobré príklady mladším.
Vyvolávajúce a časové faktory majú v závislosti významné miesto.Drogová
závislosť sa okrem niektorých spomínaných drog rozvíja pomaly a často sa
prejaví práve preto, že sa na začiatku závislosti vyskytujú vyvolávacie faktory.
Môžu to byť psychické stresy, manželské konflikty, frustrácia, či iné konflikty.
AKO SA ZÁVISLOSŤ PREJAVUJE?






túžba (chuť, baženie - craving) po danej látke,
obmedzenie až úplné vytesnenie ďalších záľub (koníčky,
priatelia),
užívanie látky, aj keď dotyčný vie, že mu to prináša riziká a
nevýhody,
obmedzenie pudu sebazáchovy vo vzťahu k látke,
zvyšovanie tolerancie – čím dlhšiu dobu dotyčný látku užíva,
tím viac jej pre dosiahnutie rovnakých účinkov potrebuje a tým
viac znesie,
abstinenčné príznaky po vysadení látky, na ktorú môže
vzniknúť fyzická závislosť.
PRVÉ PRÍZNAKY ZÁVISLOSTI U
DRUHÉHO
náhle výkyvy a zmeny nálady bez zjavného dôvodu,
 zhoršená schopnosť koncentrácie,
 náhle alebo i postupné zhoršenie prospechu v škole,
 agresívne sklony, nervozita, podráždenosť,
 únava, vyčerpanosť, spavosť,
 znížená alebo naopak zvýšená chuť k jedlu, zmena
stravovacích návykov,
 strata záujmov,
 klame, vymýšľa si,
 zmena kamarátov,
 straty peňazí, drobné krádeže a pod.

ZÁVISLOSŤ NA NIKOTÍNE



Po prijatí väčšej dávky nikotínu nastáva nevoľnosť,
prudké dýchanie, vracanie, zvýšená tvorba potu, kŕče
alebo záchvaty a môže nastať až ochrnutie pľúcneho
svalstva. Smrteľná dávka nikotínu je 40-60 mg,
pričom cigareta obsahuje 1-2 mg a cigara asi 10 mg.
Pri dlhodobom fajčení vznikajú žalúdočné vredy,
infarkt myokardu, rakovina pľúc, chronické zápaly
hrtanu, hltanu, priedušnice, priedušiek, pľúc,
nechutenstvo, striedanie hnačiek so zápchou alebo
zvracaním.
Na nikotín vzniká silná závislosť aj tolerancia.
Závislosť na tabakových výrobkoch a nikotíne sa
nazýva tabakizmus a je hlavne psychologická.
ODVYKACIE METÓDY
individuálne lekárske pôsobenie – lekár vysvetlí
pacientovi škodlivosť fajčenia a pomáha mu
dodržiavať zákaz fajčenia
 lieky – ide o dve skupiny liekov, jedna tvorí náhradu
tabaku a druhú tvoria látky, ktoré menia chuť pri
fajčení
 hypnóza – používa sa individuálne a opakovane,
kombinuje sa s inými metódami
 zníženie obsahu účinných látok v tabakovom
dyme – používajú sa nikotínové a iné filtre a
beznikotínové cigarety
 sebakontrola – fajčiar sa sám snaží dodržiavať
denné množstvo cigariet, ktoré si sám znižuje
 ostatné metódy – vodoliečba, akupunktúra, joga,
psychoterapia a iné

ALKOHOL
Koncentrácia
Účinok
(v ‰)
0,5
Stredná intoxikácia, sčervenanie kože, ovplyvnený odhad
1,0
Zhorenie koncentrácie, ovládania svalových reakcií, spomalenie
reflexov
1,5
Kolísavá chôdza, svalové diskoordinácie, zhoršená rečová
schopnosť, narušená pamäť, zdvojené videnie
3,0
Znížená odozva na podnety, neschopnosť stáť, zvracanie, spánok
až kóma, poruchy dýchania, znížená telesná teplota
5,0
Pri tejto koncentrácii u väčšiny jedincov nastane smrť, ale osoba
na alkohole aj túto koncentráciu môže prežiť
ALKOHOLIZMUS
 Pri
dlhodobom, alebo intenzívnom užívaní
alkoholických nápojov vzniká, podobne ako pri
iných drogách, závislosť.
 Dlhodobé
pitie alkoholu prináša okrem
závislosti aj zdravotné riziká – zvýšený krvný
tlak, zvýšené riziko cievnych a mozgových
príhod,
žalúdočné
vredy,
zvýšená
pravdepodobnosť rakoviny ústnej dutiny,
pažeráka alebo žalúdka, cirhóza pečene a
depresie.
 Pri
opakovanom užívaní alkoholu vzniká
tolerancia – stále sú potrebné vyššie dávky,
aby sa dosiahol rovnaký účinok ako pri
poslednom užití.
DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ



KANABISOVÉHO TYPU
Hašiš – je to výťažok z kvetov konope. Na trhu sa
obvykle hašiš objavuje vo forme tvrdých lisovaných
kociek alebo býva lisovaný do rôznych tyčiniek,
platničiek, gulôčok a podobných tvarov. Konzumuje sa
fajčením v osobitných fajkách.
Hašišový olej - je hustá viskózna kvapalina, ktorá sa
ale pre svoju vysokú toxicitu samostatne nepoužíva.
Marihuana – pripravuje sa z vysušených listov a
kvetov konope. Na trhu sa vyskytuje obvykle vo forme
sivozelených až zelenohnedých fragmentov sušených
lístkov rastliny. Menej kvalitné druhy sú iba práškovou
drvinou sušených častí rastliny. Niekedy sa marihuana
tiež za vlhka lisuje do malých tyčiniek. Najobvyklejšou
formou konzumácie marihuany je fajčenie ručne
vyrobených cigariet.
AKÚTNA INTOXIKÁCIA PRI KONZUME
KANABOIDOV


Sprievodným znakom býva svetloplachosť a dvojité
videnie, pri vyššej dávke môže dôjsť k narušeniu
stability, objavuje sa i ľahký tremor rúk. Môžu sa
vyskytnúť halucinácie (pri marihuane menej).
Pri veľmi vysokých dávkach kanaboidov môže
vzniknúť i akútna psychóza, stavy úzkosti, inokedy
stav ťažkej paniky s totálnou dezorientáciou
intoxikovaného človeka v čase i priestore. Takýto
jedinec udáva pocit sucha v ústach a v krku, objavuje
sa tachykardia, dochádza k miernemu poklesu
krvného tlaku, telesnej teploty a ku kašľu. Postupne
prichádzajú bolesti hlavy, skleslosť a pocit vnútornej
prázdnoty.
ZÁVISLOSŤ NA MARIHUANE
Konzumentov môžeme rozlíšiť v prvom štádiu pre ich:


Sklon k introverzii, poruchy komunikácie a stratu
výkonnosti.
Postupne u nich dochádza k závažnému rozkladu
osobnosti i k celkovému úpadku. Prejavuje sa to najmä
stratou:






záujmu o okolité dianie,
agresivitou,
podráždenosťou,
stratou chuti do jedla alebo opačne zvýšeným apetítom,
niekedy nevoľnosťou, či pocitom plnosti žalúdka.
Sprievodné sú bronchitída a suchý úporný kašeľ..
ŠKODLIVÉ ÚČINKY MARIHUANY

zrýchlený srdečný tep, dezorientácia,

nedostatočná koordinácia tela, často s nasledujúcou depresiou alebo ospalosťou

niektorí užívatelia trpia záchvatmi paniky alebo úzkosti

aktívna zložka marihuany - THC, zostáva v tele až niekoľko týždňov alebo i
mesiacov

dym marihuany obsahuje o 50 až 70 % viac karcinogénnych látok než tabakový
dym

jediný joint marihuany môže pľúca poškodiť až tak, ako 5 bežných cigariet
vyfajčených v krátkom slede za sebou

dlhodobé fajčenie marihuany a hašiša spôsobuje bronchitídu, zápalové ochorenie
dýchacieho ústrojenstva


táto droga môže ovplyvniť viac než iba telesné zdravie. Výskum v Austrálii v roku
2008 našiel spojenie medzi dlhoročným užívaním marihuany a mozgovými
vadami. Toto zistenie podporuje i skorší výskum dlhotrvajúcich následkov
užívania marihuany, ktorý u fajčiarov marihuany ukázal podobné zmeny v mozgu,
ako u tých, ktorí užívali iné široko rozšírené drogy.
štúdia tiež preukázali spojitosť medzi dlhodobým užívaním marihuany a
psychózami
PERVITIN (
AMFETAMÍN)





Potláča spánok, navodzuje pocit sily a schopností, vyskytuje sa
paranoidná schizofrénia, človek je nedôverčivý, ostražitý, zriedka sa
vyskytujú aj zrakové alebo sluchové halucinácie.
Fyziologicky sa účinok prejaví pocitom sucha v ústnej dutine, zvýšeným
krvným tlakom, rozšírením zorníc, bledou pokožkou, vyrážkami,
poruchami videnia, bolesťami hlavy. Pri predávkovaní nenasleduje
vzbudenie ale útlm, dokonca aj stav bezvedomia.
Pri dlhšom užívaní sa vyskytuje chronická nádcha sprevádzaná
výtokom alebo krvácaním z nosa, poškodením nosnej prepážky, klesá
chuť k jedlu, vyskytujú sa zápaly žíl, poškodenia srdca, pečene a pľúc,
zvýšené riziko epileptických záchvatov. Vyvinie sa pomerne silná,
hlavne psychická závislosť.
Pri miešaní s alkoholom pervitin znižuje účinky alkoholu a preto často
dochádza k predávkovaniu alkoholom, pretože sa nedá odhadnúť miera
opitosti.
Tento typ drogovej závislosti je z hľadiska možného násilia jednoznačne
najnebezpečnejší.
HEROÍN





Akútna intoxikácia sa vyznačuje rýchlym nástupom výraznej eufórie,
spočiatku sa objavuje zhovorčivosť, vymiznú zábrany...
S prehlbovaním heroínovej intoxikácie nastupuje apatia, neschopnosť
sústredenia, pocit ťažkých viečok s poruchami videnia, dýchanie sa
spomaľuje, objavuje sa studený pot a telesná teplota mierne klesá.
Pri ešte vyšších dávkach heroínu dochádza k poklesu krvného tlaku,
cyanóze, nastupuje kóma a intoxikovaný zomiera. Zriedkavo môže pri
injekcii heroínu dôjsť i k okamžitej smrti.
Na heroín vždy veľmi rýchlo vzniká silná fyzická aj psychická
závislosť, zväčša už po prvých dávkach.
Fyzická závislosť je extrémne silná. Pri pravidelnom užívaní
nastávajú abstinenčné príznaky už 5 - 15 hodín po odňatí. Prejavujú
sa slzením, výtokom z nosa, potením, rozšírenými zrenicami, trasom.
Kríza vrcholí 2. a 3. deň: nastávajú kŕče, zvracanie, hnačka, plač,
vzrušenie alebo ťažká depresia, samovražedné sklony. Po prekonaní
abstinenčných príznakov, môžu tieto ustúpiť už po troch týždňoch.
SOLVENCIOVÝ TYP (FETOVANIE)


Pri intoxikácii sa v priebehu niekoľkých minút dostaví
pocit efórie, niekedy až mierna závrať. Človek býva
dezorientovaný a máva tiež halucinácie. Pri ťažkej
intoxikácii je takýto jedinec citlivý na svetlo, má
nauzeu a zvracia. Dochádza aj k poruchám srdcového
rytmu, slzeniu očí, výtoku z nosa a nakoniec k
hlbokému spánku, niekedy i bezvedomiu. Môže dôjsť k
úmrtiu a to už i po pár vdychoch.
Závislosť na solvenciách sa rozvíja veľmi rýchlo. Môže
dôjsť k poškodeniu CNS, zhoršeniu pamäte a celkovo k
zníženiu intelektu. Takto postihnutý človek postupne
upadá do ťažkej depresie a je u neho badateľný rozpad
osobnosti. Táto závislosť veľmi ťažko postihuje okrem
psychiky i telo. Rozpúšťadlá poškodzujú viaceré
endokrinné žľazy, srdce a dýchacie cesty. Výsledkom
sú poruchy srdcového rytmu a chronické respiračné
ťažkosti.
KOKAÍN





Pri akútnej intoxikácii - výrazná tachykardia, zvýšenie krvného
tlaku, človek udáva pocit suchosti v ústach. Vyskytuje sa nekľud,
tremor končatín, objavujú sa halucinácie a to najmä zrakové.
Ťažšie intoxikovaná osoba je bledá, pokrytá studeným potom,
pulz
je zrýchlený. Môže sa objaviť nauzea, až zvracanie.
Pri vysokých dávkach drogy sa obmedzuje dýchanie a môžu sa
objaviť kŕče. Napokon nastupuje kóma až smrť.
Drogovo závislý človek pri tomto type závislosti je v stave trvalého
nepokoja, trasie sa, má lesklé oči s charakteristickým rozšírením
zreníc.
Býva u neho tiež zrejmá vyššia strata hmotnosti, má poruchy
pamäti, býva precitlivelý na zvýšený hluk. Obvyklá je strata chuti
do jedla, bolesti brucha a hnačka. Objavujú sa paranoidné stavy,
impotencia, ťažká depresia.
Pri náhlom odňatí drogy sa môže rozvinúť až toxická psychóza,
podobná schizofrénii. Abstinenčná kríza býva prudká a
dramatická. Podľa výpovede kokainistov, sa pri nej vyskytujú
pocity „drvenia kostí“, pri ktorých by najradšej svoje telo opustili.