Transcript Novák

1
Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie „Externé hodnotenie
kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy“
Konferencia
SEBAHODNOTENIE AKO PROCES ZMENY
Sebahodnotenie školy ako predpoklad jej rozvoja
Miloš Novák
Banská Bystrica 25. 9. 2012
Bratislava 27. 9. 2012
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Ciele vystúpenia
1. Prezentovať základné črty navrhovaného
modelu sebahodnotenia
2. Diskutovať vzťah kultúra školy – rozvoj školy –
kvalita školy
3. Miesto sebahodnotenia v tomto vzťahu
2
Základné východiská, z ktorých vychádza
navrhovaný model sebahodnotenia
•
•
•
•
Citlivosť na kultúru a hodnoty školy.
Rešpektovanie cieľov a priorít školy.
Sebahodnotenie ako rozvojová perspektíva.
Poznanie, že kvalita vzdelávacej služby sa rodí a realizuje
lokálne v školách.
• Sebahodnotenie založené na overených údajoch.
• Vnímanie školy ako neustále sa zlepšujúcej učiacej sa
komunity („dôležitý je trend, nie súčasný stav“).
• Zachovanie rovnováhy medzi vonkajším hodnotením a
sebahodnotením
3
Domény a oblasti sebahodnotenia
Výstupy
Procesy
na úrovni
triedy
Procesy
na úrovni
školy
Vzťahy s
okolím
Študijné
výsledky
Čas
a prostriedky
na učenie sa
Škola ako
miesto na
učenie sa
Škola a
domov
Osobný
a sociálny
rozvoj žiakov
Kvalita
učenia sa
a vyučovania
Škola ako
sociálne
miesto
Škola a
spoločenstvo
Ciele žiakov
Podpora pri
učebných
problémoch
Škola ako
odborné
miesto
Škola a
orientácia
žiakov
Podľa Mac Beath a kol. (2006) : Sebahodnotenie v európskych školách – Príbeh zmeny, BB MPC
4
Schéma vzťahov vonkajšieho hodnotenia a sebahodnotenia
s vymedzením funkcií jednotlivých hráčov
Vonkajšie hodnotenie
ŠŠI –
hodnotenie
rešpektovania
pedagogogických noriem
Zriaďovateľ –
hodnotenie
rešpektovania
VZP noriem
okrem § 13
Kritický priateľ
ŠŠI Validizácia
sebahodnotenia
školy
Sebahodnotenie
Škola vypracuje v daných
oblastiach raz za dané obdobie
5
Kultúra školy a úrovne jej prejavu
Kultúra školy je vnútorný fenomén, primárne vytváraný a využívaný v oblasti riadenia a
vzťahov k vlastným zamestnancom školy. Ide o súhrn predstáv, prístupov a hodnôt v škole
všeobecne uznávaných a pomerne dlhodobo udržiavaných.
Jakubíková, D.: Kultura škol (1999). In: Eger, L. a Jakubíková, D.: Školský management I. Plzeň: ZČU v Plzni
Symboly
Hrdinovia
Rituály
Hodnoty
Praktiky
Podľa HOFSTEDE, G., HOFSTEDE, G, J. (2007). Kultury a organizace: Software lidské mysli. Praha: Linde
6
Lineárny IPO model
Vstupy
Proces
Výstupy
Kontrola
7
Cyklický model...
Misia a
vízia školy
Hodnoty,
viery a
praktiky
školy
Ciele školy
Profesionálna
učiaca sa
komunita
Sebahodnoteni
e
8
Sľub
Kto bude
robiť čo a
prečo?
8
... ktorý sa nekončí
Demingov cyklus
D
cieľ
rozvoj
P
C
kvalita
Pridaná hodnota
A
Bezpečnosť - istota
čas
9
Ak sú problémy s cieľom ...
10
akcie
Viditeľná
časť
školské predpisy
peniaze
učebne
známky
predmety
PRAKTIKY
Škola ako systém
rozvrh
otvorenosť
moc
konkurencia
profesionalita
existenčný
strach
vôľa
HODNOTY
Neviditeľná
časť
pedagogické
presvedčenie
motivácia
kreativita
identita
11
Stratégie v starostlivosti o kvalitu
Rozvojové stratégie
Byť lepší ako
je susedná
škola
Byť lepší ako
sme boli vlani
Vonkajší
impulz
Vnútorný
impulz
Nebyť horší
ako je susedná
škola
Obranné stratégie
Nebyť horší
ako sme boli
vlani
12
Ťažisko sebareflexie školy
Správa o
činnosti
Viditeľná
časť
Neviditeľná
časť
Profesionálny repertoár
Správa o
sebahodnotení
13
Sebahodnotenie - cesta k učiacej sa
komunite ...
Činnosť samotná nie je učenie sa, ale vyhodnotenie,
reflexia činnosti je učením sa.
Podľa Fulan, M. The Six Secrets of Change. San Francisco: Jossey-Bass 2008
Sebahodnotenie školy nie je jednorázová aktivita, ale
nekončiaci proces ukotvený v kultúre školy.
14
Sebahodnotenie – produkt kultúry
školy ale aj cesta k jej zmene
Ak sa škola rozhodne pre sebahodnotenie, musí sa
rozhodnúť, čo pre ňu bude dôležité, napr.:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
sebahodnotenie je cieľ
sebahodnotenie je prostriedok
otvoriť diskusiu o kvalite školy
spoznať vinníka zlyhania
je to šanca sa spolu učiť
hľadať otázky, ktoré považujeme za podstatné
hľadať odpovede na tieto otázky
odhaliť, kde je chyba
naučiť sa merať to, čo si v škole ceníme, alebo naučiť sa ceniť to,
čo v škole merať vieme
• ....
15
Situácia
podobná tomu,
ak sa
sebahodnotenie
vníma ako
jednorázová
kampaň...
16
Kultúra škola – kontinuum 1
Riaditelia majú k dispozícii trojaký typ moci:
• Moc donucovaciu, ktorú uplatňujú pod hrozbou rôznych sankcií, trestov
a pod.
• Moc odmeňujúcu, keď sú uplatňované rôzne ponuky v závislosti na
určitom chovaní.
• Moc kultivujúcu, ktorá smeruje k budovaniu určitých presvedčení.
Zamestnanci môžu na prejavy moci reagovať trojakým spôsobom:
• Alienatívny spôsob reakcie, keď nepodporujú ciele inštitúcie.
• Kalkulujúca reakcia, pri ktorej podporujú ciele inštitúcie zo zištnosti.
• Morálna reakcia, keď sa stotožňujú s cieľmi školy.
Upravené podľa Amitai Etzioni. The road to the good society. New York: Basic Books, 2001
17
Kultúra škola – kontinuum 2
Kultúra školy:
• produktívna – základnou charakteristikou je, že ľudia sú
inšpirovaní a motivovaní k hľadaniu odpovedí na otázku „nie
je to možné robiť inak, lepšie?“
• neproduktívna – základnou charakteristikou je, že ľudia sú
riadení iba príkazmi, čo majú robiť, a nikto sa ich nepýta na
ich návrhy alebo zlepšenia.
neproduktívna
Formálne
sebahodnotenie –
nemá potenciál pre
rozvoj školy
produktívna
Reálne
sebahodnotenie – je
zdrojom pre rozvoj
školy
18
Kultúra škola – kontinuum 2
Kultúra školy:
• zdravá – procesy v škole rešpektujú deklarované hodnotové
východiská; ľudia v škole sú súčasťou MY
• toxická – deklarované hodnotové východiská sú považované
za málo platnú teóriu, procesy v škole sú realizované inak;
ľudia v škole sa delia na MY a ONI
toxická
Imitačné
sebahodnotenie –
nemá potenciál pre
rozvoj školy
zdravá
Autentické
sebahodnotenie – je
zdrojom pre rozvoj
školy
19
Príklady kultúr školy a ich prejavov
Typ organizácie
A
B
C
Závisí na
Spolupráci
Moci
Základné role
Partneri
Výhodách
Benevolentný vlastník vďačný nevoľník
Kritérium
profesionality
ľudí
Rozdelenie
moci
Komunikácia
Ako sú riešené
odlišnosti v
názoroch
Seba hodnotenie
Ciele a spolupráca
Zdieľaná moc,
delegovaná.
Cez celú organizáciu.
Priateľská.
Otvorene. Využíva sa
ako informácia pre
riešenie problému
Ako rozvojová
perspektíva a súčasť
kultúry
Vládcova múdrosť a
vôľa. Poslušnosť
a zhoda.
Riadená a udeľovaná
Šéf a podriadení
Šéf riadi, usmerňuje,
hodnotí. Podriadení
počúvajú, vykonávajú a
podávajú správy.
Držaná - šéf má všetku
moc
Hore a dole po
vertikále
Jednosmerka
Cez veľkomožného
pána
Nezistené
Ako úloha zadaná
riaditeľom
Hľadanie chýb a
potrestanie vinníka
20
Ďakujem za pozornosť
Opäť ste mali prezentáciu?
[email protected]
21