Transcript Stankova

Ako sú rodičovské
mikrodiskurzy sýtené rodovým
stereotypmi
Mgr. Ľubomíra Stanková
Katedra psychológie FiF UK v Bratislave
1 Teoretické východiská
•
súčasný spoločenský diskurz
– biologizujúca tendencia - zdôrazňuje prioritnú úlohu matky
pri výchove (Zábrodská, 2009, 2010; Mikulášková, 2004)
– bežná právna prax priorizuje matku pri rozhodovaní
o porozvodovej starostlivosti o dieťa.
•
emancipačné hlasy mladých rodičov
– snaha o zrovnoprávnenie rodičovských rol a dekonštrukciu
„biologickej podstaty rodičovstva“
– Napr. Liga otcov a feministické hnutie
MIKULÁŠKOVÁ, G. 2004. Vplyv genderových diskurzov na kvalitu života mužov a žien. Vyd. 1. In:
Džuka, J. Psychologické dimenzie kvality života. ISBN 80-8068-282-8. Prešovská univerzita v
Prešove, 2004. 519 s. [online] [cit. 2010-03-15] Dostupné na internete:
http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Dzuka3/index.htm
ZÁBRODSKÁ, K. 2010. Diskurzy, pozice a praktické ideologie: utváření identit v sociální interakci. In:
Zábrodská, K., Čermák, I. (Eds.), Kvalitativní přístup a metody ve vědách o člověku IX.
Individualita a jedinečnost v kvalitativním výzkumu. Praha: Psychologický ústav Akademie věd
ČR, 2010. s. 114-123. ISBN 9788086174174.
ZÁBRODSKÁ, K. 2009. Variace na gender. Poststrukturalizmus,
diskurzivní analýza a genderová identita. 2009. Praha: Academia (Ed.
Pruhledy) Vyd. 1. 198 s. ISBN 9788020017529.
Rodové stereotypy - žena
•
Tradičné rozdelenie rolí:
– obmedzuje ženu na
matku a manželku,
•
Materský mýtus (2002,
Friedan)
– vzdelávať sa a smerovať
k nejakej profesii je pre
ženu zbytočné.
•
Imperatív dobrej matky
(2009, Potančoková)
FRIEDAN, B. 2002. Feminine Mystique.
Rozšírené vyd. Praha: Pragma. 596 s. 2002.
ISBN 8072058932.
POTANČOKOVÁ, M. 2009. Neplnohodnotné
matky? Imperatív dobrej matky a
participácia matiek maloletých detí na trhu
práce. In: Sociologický časopis/Czech
Sociological Review, 2009, Vol. 45, No. 1,
Praha: Sociologický ústav AV ČR, v.v.i., s.
61-88.
Rodové stereotypy - muž
•
Možný (1999): v našej kultúre
– najvýraznejšia
charakteristika maskulinity predstava muža ako živiteľa
rodiny.
•
Galicianová (2007): na základe
analýzy mediálnych obsahov
– 12 mýtov o romantickej láske
– šiesty mýtus hovorí, že muž
by nemal byť nižší, slabší,
mladší, chudobnejší alebo
menej úspešný ako žena.
MOŽNÝ, I. 1999. Sociologie rodiny. 1. vyd. Praha:
Sociologické nakladatelstvi (SLON), 1999. 250 s.
ISBN 80-85850-75-3.
GALICIAN, M. L. “Dis-illusioning“ as Discovery: The
research Basis and Media Literacy Applications
of Dr. FUN´s Mass Media Love Quiz and Dr.
Galician´s Prescriptions©. 2007. In: Galician, M.
L., Merskin, D. (Eds.) Critical thinking about sex,
love, & romance in the mass media: Media
literacy applications. 1st Ed. Mahwah, NJ:
Lawrence Erlbaum Associates. 2007. p. 1-22.
ISBN 9780805856156.
Výskum na Slovensku
• rodová identita žien je
konštruovaná okolo pojmu matka
• väzba medzi mužskou identitou
a tradičnou rolou živiteľa rodiny
slabšia a identita muža:
– na základe typických
mužských atribútov
(racionalita, rozvaha,
ambicióznosť, manuálna
zručnosť a iné)
BIANCHI, G. (et al.) 2008. Re/produkcia rodovej
ne/rovnosti v zdravotníctve. Bratislava: Okat plus
pre KVSBK SAV a Spoločnosť pre plánované
rodičovstvo. 2008. 134 s. ISBN 9788088720133.
2 Výskum
Výskumné otázky
• O1: Vyskytujú sa v rozprávaní mladých matiek a otcov
o ich rodičovskej skúsenosti rodové stereotypy?
• O2: Ak sa vyskytujú v rozprávaní mladých matiek
a otcov o ich rodičovskej skúsenosti rodové
stereotypy, akú majú podobu?
• O3: Z akých sociálne rozšírených rodových diskurzov
tieto mikrodiskurzy čerpajú?
• O4: Ako sa posiľňujú, resp. oslabujú rodové stereotypy
v mikrodiskurzoch medzi rodičmi a aké dôsledky na
život rodiny (na ženy, mužov a deti) má rodovo
stereotypný a rodovo nestereotypný pohľad na rolu
matky a rolu otca?
Charakteristika participantov
Rodičovský pár (vek v rokoch, vzdelanie, práca) Vek
dieťaťa
Sobáš?
Rasťo (38, VŠ, architekt, vlastní reklam. agentúru)
Silvia (29, VŠ, biofyzička - výskum)
2 roky
spolužitie
(27, VŠ, advokátska koncipientka)
(27, VŠ, právnik)
10 mes.
manželia
Boris (29, VŠ, ekonóm)
Izabela (30, štud. soc.práce diaľk., pôv. zdr. sestra)
9 mes.
manželia
Timea (29, VŠ, práca v soc. poisťovni)
Roman (28, Bc., diaľ. študuje, ošetrovateľ)
1 r. 2
mes.
manželia
Daniel (34, VŠMU, televízia – strihač)
Lenka (34, VŠ, právnička)
3 r. 3
mes.
spolužitie
Zdenka (31, VŠ, učiteľka na SŠ)
Patrik (35, SŠ s mat., zamestnaný vo firme)
2 r. 3
mes.
manželia
Beata
Milan
Metóda
• Zber dát: pološtruktúrované kvalitatívne
interview
• Analýza dát: diskurzívna analýza
-
diskurzívna psychologia (Potter, Wetherell, 2002)
ako ľudia rečou (resp. textami) konajú - vytvárajú realitu
mentálny život je chápaný ako dynamická aktivita ľudí, ktorí zaujímajú isté
pozície v celom rade integrujúcich diskurzov, ktoré im ponúkajú rozmanité
možnosti, ako utvárať vlastnú, relatívne integrovanú a koherentnú
subjektivitu.
1. fáza analýzy: diskurzívne zdroje
2. druhá fáza analýzy: rodičovské mikrodiskurzy
HARRE, R. Diskurz a myseľ. Úvod do diskurzívnej psychológie. (pp. 7-27). Bratislava:
Iris.
POTTER, J., WETHERELL. M., 2002. Unfolding Discourse Analysis. In: Wetherell. M.,
Taylor, S., Yates, J.S. , Discourse Theory and Practise. A reader. London: SAGE.
2002. p. 198-209. ISBN 0761971556.
1. zdroje diskurzov
•
Dominantný diskurzívny zdroj:
biologizujúci diskurz
• u žien aj mužov
• zdôrazňuje význam rodičovstva pre ženy ako aj „vhodnosť“,
resp. predurčenosť žien na rodičovstvo, z ktorých potom
vyplýva druhoradá rola muža – otca
• otec - na rozdiel od ženy vedenej materským inštinktom - nemá
na rodičovstvo predpoklady a musí sa mu iba postupne učiť.
•
Marginálne diskurzívne zdroje:
emancipačný diskurz otcov:
• vyzdvihuje význam otcovsta - otec je rovnako dôležitý rodič ako
matka
• odpor voči odlišným požiadavkám na matky a otcov a snaha
tieto rozdiely eliminovať.
diskurz slobodnej voľby:
• rod nemá byť určujúcim či obmedzujúcim pri realizácii sa
človeka v žiadnej sfére, takže aj v role rodiča si možno vyberať
spôsoby správania a vzťahovania sa k iným bez ohľadu na
rodovo stereotypné očakávania spoločnosti.
2. rodičovské mikrodiskurzy
Rodovo stereotypný
Rodovo nestereotypné
Rodovo sterepotypný rodičovský mikrodiskurz:
Matka sa obetuje starostlivosti o dieťa a tak získa
rovnocennú pozíciu s otcom – živiteľom rodiny.
• zdôrazňuje „prirodzenú“ odlišnosť roly
matky a roly otca.
• matka je hlavným rodičom a je normálne, že
pre dieťa obetuje viac ako muž
• kompenzáciou za väčšiu náročnosť
materstva je privilegovaná rodičovská
pozícia ženy
CIEĽ: muži radi uznajú náročnosť materstva,
len nech sa tak nemusia obetovať oni.
Ženy – uznanie ich obety a úcta voči nim.
• Milan: Proste si sa vzdala takého
súkromia...Predtým si prišla z roboty domov
jednoducho. To si si vyložila nohy alebo si
chrnela alebo si upratovala. Teraz proste
nemôžeš, teraz máš ten čas taký...dosť
zadelený...[o manželke]
• Lenka: Vidím to v tých situáciách, kedy ako, keby
sa niečo stalo, tak ja s tou Laurou budem, lebo
som mama, a že keď sa ľudia rozchádzajú, deti
ostávajú mamám, (...) a keď som si prestavila, že
z pohľadu muža, že mi odíde žena aj s deckom,
tak je to veľmi blbý pocit a nepomôžu si...
• Boris: Ja mám v tomto veku ešte výhodu, že
nemusím tak zasahovať, lebo teraz je matka
kľúčová, takže otec príde na radu až neskôr...
• Timea: Nemyslím, že on [manžel] by sa o ňu menej bál,
alebo menej by sa staral, hoci tie role doma sú v podstate
rozdelené v každej rodine, aspoň vo väčšine tak, že teraz
akože mama viacej prebaľuje a mama kojí, však to otec
nemôže alebo väčšinou aj krmí, alebo čojaviem, ale to je tak
prirodzené, ale keby bolo treba, že teraz ja niečo
potrebujem, tak on ju prebalí aj nakrmí aj všetko spraví, čiže
v tom nevidím, že by sa to líšilo, že jeden nevie zastúpiť
funkciu druhého, ale v tom, že ženu tak viac priklincuje to
dieťa doma.
Rodovo nestereotypné mikrodiskurzy:
1. Napriek stereotypom v spoločnosti sú rodičmi
diskutované a stanovené rovnocenné a zástupné
pozície.
2. Nová doba prináša aktívnejších otcov a matky
realizujúce si aj svoje záujmy.
•
•
•
•
Otec a matka: odlišní, ale rovnocenní rodičia.
Muž dokáže ženu plnohodnotne zastúpiť.
Jediným poslaním ženy nie je materstvo.
Aj žena-matka má právo chodiť do
zamestnania a venovať sa svojim záľubám.
CIEĽ: muž sa aktívne zúčastňuje rodičovstva
žena získa čas pre seba
povinnosti sú rovnomernejšie rozdelené
• Patrik: A určite sú...akoby som to povedal, tak
zrovnoprávnení v tom rodičovstve... Ale zase je to
len tou dobou, nie je tak ako voľakedy...že toto sú
...veci, ktoré robí matka a toto zase otec. Teraz už
nie, teraz už sa to prelína tak nejak oveľa viacej a sú
úplne rovnocenní.
• Beata: Ja s ním prediskutujem veľa. Niečo ma
zaujme, tak mu ukážem, poviem, prečítam...a
prediskutujem.
• Milan: Nó a potom sa povadíme.
Silvia: Takže som naozaj
potrebovala,...fakt vypustiť
paru niekde inde na nejakú
hodinku-dve, tak som
chodievala cvičiť alebo tak.
(...) Lebo predsa len, to
dieťa nie je iba moje, však?
Zdenka: (...) prišla aj tvoja
mama a ešte mi aj hovorila,
ináč aj moja mama, že
nedovoľ mu kúpať. Nie?
Akože nie? Pozre sa, ako to
treba a poďme pekne. A
prečo by som len ja mala?
Pre mňa aj tých desať minút
bolo trošku, že oddych,
nie?
Diskusia
• veľká zmena v štruktúre rodiny
– Bettanyová a Gatrellová (2009) : nové typy rodín už nie
sú rodiny, v ktorých „pracuje aj manželka“, ale sú to tzv.
„peer families“ („rovesnícke rodiny“), ktoré Gentry a
McGinnis definujú ako „manželstvá, kde partneri sú si
sociálne rovní, majú svoju pracovnú kariéru,
rovnocenne sa delia o finančnú zodpovednosť aj
zodpovednosť za iné rozhodnutia a manžel prijíma
väčšiu zodpovednosť za výchovu a starostlivosť
o dieťa“ (podľa: Bettany & Gatrell, 2009, s. 293).
• výskumy u nás aj v zahraničí ukazujú, že prevažnú časť
domácich prác vykonávajú stále ženy (Piscová, Bausová,
Zeman, 2004).
BETTANY, S., GATRELL, C. 2008. The present location of temporal embeddedness: the
case of time linked consumption practices in dual career families. In Advances in
Consumer Research [online]. 2009, Vol. 36, p. 293-299. [cit.2009-07-31]. Dostupné na:
http://www.acrwebsite.org/volumes/v36/NAACR_v36_135.pdf.
PISCOVÁ, M., BAUSOVÁ, M., ZEMAN, M. 2004. ISSP: Rodina a Rod 2002. [online]
Bratislava : Sociologický ústav SAV, 2004. [cit. 2006-12-19] Dostupné na internete:
http://www.sociologia.sav.sk/dokument.html
Záver
• Rodičovské mikrodiskurzy
z biologizujúceho diskurzu –
obsahuje rodové stereotypy
• Zároveň nové nestereotypné
diskurzy
odmietajú rodové stereotypy
Ďakujem za pozornosť.
Zhrnutie
• Rodovo stereotypný pohľad:
– žena predurčená na materstvo
– hlavná zodpovednosť za dieťa a domácnosť patrí
žene
– rola otca druhoradá, pomocná
• Rodovo nestereotypný pohľad
– rovnocennejšie rozdelenie prác v domácnosti
a činností s dieťaťom
– zapojenie otca
– rozdelenie úloh: či je niektorý rodič s dieťaťom
doma alebo obaja pracujú. Nové: role nie sú striktne
vymedzené na základe rodu ako v minulosti.
• kde je muž jediným živiteľom (tradičný model rodiny)
rodičia prekonávajú rodové stereotypy zapojením
muža do tých domácich činností, ktoré v patriarchálnej
rodine vykonávala výlučne žena
• kde sú obaja rodičia zamestnaní: miera účasti na
prácach v domácnosti a na starostlivosti o dieťa
vyrovnanejšia, predsa však zodpovednosť za
súkromnú sféru leží najmä na pleciach ženy.
– rodičia prepokladajú, že oni - na rozdiel
od ostatných - prekonávajú rodové
stereotypy. (muži pomáhajú)
– Neplatí: zamestnanie matiek a otcov
(ženy neuprednostňujú prácu).
Použitá literatúra
• MOŽNÝ, I. 1999. Sociologie rodiny. 1.
vyd. Praha: Sociologické
nakladatelstvi (SLON), 1999. 250 s.
ISBN 80-85850-75-3.
Diskusia
•
•
Pre veľa žien-matiek je ich práca zdrojom nových podnetov a pomáha im vyhnúť
sa ubíjajúcej jednotvárnosti každodenného kolotoča domácich prác
a uspokojovania potrieb dieťaťa. Podľa zistení Hučína (2004) ženy, ktoré sa ako
matky vrátili k práci, to vnímali ako posilnenie svojho pocitu identity a sebaúcty,
na svoje dieťa sa vďaka svojej práci viac tešili a hoci kvantitatívne s ním trávili
menej času ako nepracujúce ženy, o to intenzívnejšie sa mu v čase po návrate
z práce venovali.
Títo muži, ktorí sa v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami viac zaujímajú
o svoje deti a sú ochotnejší pomáhať ženám v domácej sfére, sú tzv. novými
otcami. Pojem „nový otec“ predstavuje súčasného otca ako opak
patriarchálneno otca, teda ako muža, ktorý nepovažuje za svoju jedinú úlohu
zabezpečiť živobytie pre rodinu, ale je aktívny aj v starostlivosti o deti a
domácnosť a otvorene prejavuje city deťom aj manželke (Stanková, 2007). Nový
otec je veľkou oporou pre ženu – matku a najmä pre pracujúcu matku je táto
opora partnera významným faktorom ovplyvňujúcim to, ako žena zvláda rolu
matky a zároveň rolu pracujúcej ženy. Mickelsonová, Claffeyová a Williamsová
(2006) zistili, že pre egalitárne rozmýšľajúce ženy je významným prediktorom
spokojnosti v manželstve inštrumentálna a emocionálna pomoc manžela, avšak
pre mužov je dôležitá najmä emocionálna opora partnerky. Zistenie, že ženám
viac záleží na inštrumentálnej pomoci partnera potvrdzuje, že ženy viac pociťujú
bremeno domácnosti –Na druhej strane, noví otcovia, podobne ako pracujúce
matky, riešia problém zladenia práce a rodiny a sú oproti ženám znevýhodnení
v tom, že otcovstvo je zamestnávateľmi ešte menej podporované ako materstvo,
čo zrejme súvisí s pretrvávajúcim tradičným ponímaním rodičovských rolí, podľa
ktorého je hlavným rodičom matka. Dokonca aj vo Švédsku (ktoré je spolu
s ostatnými severskými krajinami považované za vzor v podpore rodiny
a otcovstva zvlášť) je zo strany zamestnávateľov podpora otcov v ich
rodičovskej role skôr neformálna (Haas & Hwang, 2007).
• Zdenka: (...) Koľkokrát je to tak, že my
sa bavíme [s priateľmi] - oni majú tie
dve deti - a Miro povie, ja som si to
pozrel a je to takto a takto a takto. A on
povie, vyslovene, ako otecko. Tak mi to
pripadá tiež také, že hej, no oteckovia
sú emancipovanejší a...takí múdrejší.
Štvorstup*ňové odovanie
motivácia k rodičovstvu
správny partner
správny čas - vhodný vek
podmienky rodičovstva
materiálne podmienky
manželstvo
"život po“
výchova a starostlivosť o dieťa
byť s dieťaťom
povaha dieťaťa
nový zmysel života
kompetetní rodičia
otcovstvo vs. materstvo
rodové stereotypy
matka a zamestnanie
otec a zamestnanie
partnerský vzťah
vytváranie novej identity
pôrod
identita matky
strach o dieťa
oddanosť dieťaťu
obetovanie sa
identita otca
nová zodpovednosť
druhoradý rodič
vzťahy k okoliu
priatelia rodičov - iní rodičia
rodičia rodičov
praktická pomoc
nezáujem o rady
štát a rodičovstvo
rodičovstvo dnes vs. za socializmu
•
V súčasnosti vo vyspelých krajinách väčšina matiek pracuje a väčšina
otcov zasa aktívne participuje v domácej sfére. Ženy majú záujem
o pracovnú sebarealizáciu a okrem toho aj ony cítia zodpovednosť za
zabezpečenie životného štandardu pre dieťa, čo podľa Centena (2001)
súvisí s vnímaním dieťaťa ako „svätého“ (pozn. autorky: nesmierne
vzácneho a vytúženého), ktoré je pre súčasnosť typické. Na Slovensku
tento postoj k deťom ešte v nedávnej dobe nedovoľoval socialistický
režim, počas ktorého povinnosť prispieť k rozvoju hospodárstva bola
významnejšia ako venovať sa malým deťom a od matiek sa očakávalo,
že svoje niekoľkomesačné deti zveria inštitúciám. Je pozoruhodné, že
dnes pôsobí opačný „imperatív dobrej matky“, ktorý podľa
Potančokovej (2009) vyžaduje celodennú starostlivosť o dieťa
minimálne do jeho troch rokov. Tento spoločenský tlak, aby sa matky
vzdali svojej práce a ostali s dieťaťom doma, je pre mnohé (najmä
vzdelané) ženy neprijateľný. Podľa Prášilovej (2004) ideál dobrej matky
ako ženy v domácnosti vznikol v 19. storočí, kedy bola situácia
strednostavovských meštianskych žien celkom odlišná – vzornej
manželke a matke (ktorá nebola zamestnaná) s deťmi pomáhala
opatrovateľka a pre rodinu varila kuchárka, takže táto žena mala oveľa
viac voľného času pre seba. Životný štandard väčšiny rodín to dnes
neumožňuje a matky na materskej dovolenke nemajú platenú výpomoc
v domácnosti a väčšinou ani opatrovateľku dieťaťa, skôr sa obracajú so
žiadosťou o krátke „stráženie“ dieťaťa na svojich rodičov, partnera, jeho
Doplnit strukturu
Literatura
Metoda
Diksusia/zaver
Rodovo stereotypná predstava o
RR
•
•
•
•
•
•
•
•
Rodičovstvo je výlučná doména žien./Žena je dôležitejší rodič ako
muž.
Žena je lepšia v role rodiča.
Žena je biologicky predurčená na rodičovstvo a preto vie presne, ako
sa starať o dieťa.
Muž je druhoradý, pomocný rodič.
Žena je hlavný rodič a preto všetko, čo sa týka dieťaťa, má podliehať
jej názorom.
Žena ako dôležitejší rodič (hlavne pre malé dieťa) sa má vzdať svojho
zamestnania a plne sa venovať dieťaťu.
Muž sa realizuje v role rodiča až neskôr, keď je dieťa väčšie.
Muž dieťa vychováva v dôležitých životných otázkach, žena sa o dieťa
stará v praktických veciach – dáva mu jesť atď.
Dôsledky:
• Matka: celá zodpovednosť a starostlivosť o dieťa
leží na pleciach matky. Nemôže sa pracovne realizovať.
• Otec: je dieťaťu emočne vzdialenejší.
• Deti: majú dôvernejší vzťah s matkou ako
s otcom.
Rodovo nestereotypná predstava o RR
Dôsledky:
• Matka: môže byť zamestnaná.
S domácimi prácami aj starostlivosťou o dieťa jej pomáha partner;
žena je menej zaťažená.
• Otec: môže byť aktívnym rodičom
od začiatku života dieťata. Hlbšie
prežíva rodičovstvo, čo je prospešné
pre dieťa aj pre partnerský vzťah.
• Dieťa: rodovo nestereotypné správanie rodičov umožňuje deťom prestupovať obmedzujúce hranice
„rodovo vhodného“ správania.
1 Teoretické východiská
• Súčasný spoločenský diskurz
– biologizujúca tendencia - zdôrazňuje prioritnú
úlohu matky pri výchove.
vplyv na mikrodiskurzy
rodičovských párov
Otázka: uplatňujú sa aj rodové stereotypy?
1. Teoretické východiská
2. Výskum na Slovensku
3. Môj výskum