Transcript Analýza
Manažment podniku schémy a obrázky METÓDY OPERAČNEJ ANALÝZY Definícia: súhrn oblastí, kde sa využívajú moderné vedecké metódy k riešeniu komplexu problémov vznikajúcich pri riadení zložitých výrobných, ekonomických, administratívnych, vojenských a iných systémov zložených z kolektívov ľudí, techniky a materiálnych prostriedkov. Etapy riešenia všeobecnej úlohy operačnej analýzy. Lineárne programovanie xi 0 , a za podmienky nezápornosti: xi>0, Pri riešení úlohy lineárneho programovania môžu nastať teoreticky 3 prípady: • úloha nemá vôbec riešenie, pretože obmedzujúce podmienky si navzájom odporujú, • úloha má riešenie, ale nemá konečné optimálne riešenie, • úloha má jedno alebo viacej konečných optimálnych riešení. Lineárne programovanie - Simplexová metóda Nelineárne programovanie • • V nelineárnom programovaní je už vytvorená celá rada metód. Na rozdiel od lineárneho programovania neexistuje všeobecne použiteľná metóda. Metódy sú tvorené vždy pre určité okruhy problémov. Metódy nelineárneho programovania zatiaľ neprenikli do praxe, pravdepodobne pre svoju prácnosť a obmedzenú použiteľnosť. Dynamické programovanie • • • Dynamickým programovaním možno s výhodou riešiť problémy, pri ktorých sa rozhoduje po etapách. V dynamickom programovaní možno použiť celý rad relatívne samostatných metód. Dynamické programovanie nemožno preto klasifikovať ako metódu, ale skôr ako prístup k riešeniu, pri ktorom sa vychádzalo z tzv. Bellmanovho princípu optimality - optimálna stratégia má takú vlastnosť, že nech je počiatočný stav rozhodnutia akýkoľvek, nadväzujúce rozhodnutie musí tvoriť optimálnu stratégiu bez ohľadu na stav, ktorý vyplýva z prvého rozhodnutia. Úlohy optimálneho priraďovania • • Problém optimalizácie rezných plánov. Z možných plánov vyberáme plán optimálny Účelová funkcia, ktorú je nutné optimalizovať, vyjadruje množstvo odpadu, obmedzenia sú dané potrebou materiálu konečných tvarov a možnými reznými plánmi. Problém dopravný. Úlohou je určiť tzv. optimálny prepravný plán, ktorý určí množstvá výrobkov prepravované z jednotlivých východzích staníc do jednotlivých staníc spotreby, a to tak, aby hodnota optimalizačného kritéria bola minimálna. Optimalizačným kritériom môžu byť dopravné náklady, spotreba pohonných hmôt, celková prejdená vzdialenosť, atď. • Problém priraďovací. Z m východzích staníc do m staníc určenia je potrebné premiestniť m jednotiek, a to tak, aby náklady vzniknuté pri tomto premiestňovaní boli minimálne. Možno teda obsadiť len m prepravných ciest; z formálneho hľadiska ide preto o dopravný problém, ktorý je degenerovaný. V praxi riadenia výroby sa vyskytujú okrem iných tieto aplikácie: • • • premiestnenie m strojov určitého druhu z rôznych pracovísk na iné pracoviská tak, aby sme minimalizovali prepravné vzdialenosti, určitý počet strojov, ktoré môžu vyrábať alebo obrábať taký istý výrobok, sa má prideliť na rovnaký počet pracovísk, pričom každý stroj na rôznom pracovisku dosahuje iný výkon, má sa dosiahnuť maximálny celkový výkon (výkonnosť), problém optimálneho rozmiestnenia servisných staníc. Ak sa rieši otázka rozmiestnenia novo zriaďovaných servisných staníc, môžmo brať do úvahy náklady, ktoré vznikajú v závislosti na rozmiestnení týchto staníc, náklady dopravné, náklady na skladovanie, popr. náklady na spracovanie materiálu, náklady na opravy a pod. Rozmiestnenie týchto staníc možno riešiť optimálne, t.j. tak, aby náklady závisiace na riešení boli minimálne. Metódy sieťovej analýzy Sieťová analýza sa používa na určenie všetkých činností a ich nadväznosti, potrebných na dosiahnutie vyžadovanej úrovne kvality produkčných procesov a produktov. Používa sa pri identifikácii slabých miest a kritickej cesty, definovaní a modelovaní procesov a plánovaní projektov. Metódy sieťového plánovania a riadenia boli vypracované za účelom plánovania a organizácie postupu prác na projektoch. Ich cieľom je - umožniť realizáciu projektov v minimálnom časovom rozmedzí bez mimoriadných nák;ladov a havárií, prostredníctvom časového zladenia a náväznosti všetkých prác a činností, ktoré sa pri realizácii projektu vykonávajú. Jedným z dôležitých výsledkov metód je označenie tzv. kritických činností, tvoriacich spolu kritickú cestu projektu – z tohto dôvodu sú tieto metódy známe aj pod názvom “metódy analýzy kritickej cesty”. Pre tieto metódy sa používa súhrnné označenie CPA (Critical Path Analysis) a môžeme ich rozdeliť do dvoch kvalitativne odlišných skupín: 1. metódy časového výpočtu – riešia iba časovú optimalizáciu,napr.: CPM – Critical Path Method PERT – Program Evaluation and Rewiew Technique 2. bilančné a kapacitné metódy – riešia okrem časovej optimalizácie aj otázku nákladov, napr.: RAMPS – Resorce Allocation and Multi-Project Scheduling Metóda CPM Sieťový graf - nástroj projektového riadenia Najskôr možný koniec činnosti Postup riešenia projektu metódami kritickej cesty: • konštrukcia sieťového diagramu, • určenie dôb trvania činností a časový výpočet, • rozbor výsledkov a minimálizácia nákladov, • praktické využitie výsledkov. Etapa konštrukcie sieťového grafu má z hľadiska úspechu riešenia projektu osobitný, kľúčový význam. Konštrukcia sieťového diagramu: • konštrukcia sieťového diagramu je pre všetky metódy kritickej cesty rovnaká, • každá činnosť v sieťovom diagrame je znázornená úsečkou; dĺžka úsečky nemusí zodpovedať dobe trvania činnosti, • dĺžky úsečiek činností sa volia vzhľadom na grafickú úpravu diagramu, • činnosti sú ohraničené uzlami; každá činnosť musí uzlom začínať i uzlom končiť, • uzol, ktorým činnosť začína je východiskový uzol, • uzol, ktorým činnosť končí je náväzný uzol, • sieťový diagram má jeden začiatočný uzol a jeden koncový uzol, do začiatočného uzla žiadna činnosť neprichádza a z koncového uzla žiadna činnosť nevychádza. Spôsoby postupu zostavovania sieťového diagramu • spredu • zozadu • zo stredu Výhody: • Určuje kritickú cestu riešenia • Umožňuje plánovanie času riešenia • Používa sa predovšetkým pri riešeniach veľkého rozsahu Príklad s jedenástimi činnosťami Grafické zobrazenie zadania PERT – metóda kritickej cesty s pravdepodobnostnými údajmi • Cieľom je dať objektívne podklady pre odhad pravdepodobnosti dodržania termínu realizácie zložitých programov a projektov. • Používa sa v prípadoch, kedy dobu trvania činností nemožno presne určiť (možno ju určiť len s určitou pravdepodobnosťou), napr. pri riadení časového priebehu procesu vo výskume, vývoji, projektovaní atď., kde kvalita a rozsah informácií o budúcich činnostiach, ktoré sme nikdy nevykonávali, je vždy nižšia než pri známych a vyskúšaných činnostiach. • Metóda PERT, založená na teórii pravdepodobnosti nezbavuje plány nedostatkov, umožňuje však stanoviť presnú mieru skrytých chýb a matematicky vyjadriť riziko zakotvené v pláne. Porovnie sieťového diagramu s Ganttovým diagramom Teória hromadnej obsluhy/teória front FIFO, LIFO, SIRO, PRI Vstupný Výstupný tok tok Front Obsluha linky Systémy hromadnej obsluhy sú analytické metódy pre modelovanie dynamických a stochastických systémov. Ich použitie je jednoduchšie a rýchlejšie ako počítačová simulácia, na druhej strane poskytujú výsledky v priemerných hodnotách a ich využitie je možné iba pri určitých podmienkach (vstupy, obsluha). Front je miesto, kde čakajú zákazníci, ktorí pri príchode nemohli byť hneď obslúžení. Pravidlo, podľa ktorého sa vyberá z radu, sa nazýva disciplína čakania. Najznámejšie sú: FIFO (first in, first out) - prvý vstúpil, prvý obslúžený LIFO (last in, first out) - posledný vstúpil, prvý obslúžený SIRO (selection in random orden) - obsluha v náhodnom poradí PRI (priority) - priority GD (general discipline) - ľubovolná disciplína Objednávacie systémy - ukážka Teória zásob Problém, ktorý sa metódou teórie zásob rieši, sa spravidla dotýka buď určenia výšky dodávky alebo určenia termínu dodávky, príp. určenia výšky aj termínu dodávky, pričom sa spravidla hľadá optimálne riešenie. Pred bodom rozpojenia – závislá potreba: deterministické postupy (napr. MRP) V bode rozpojenia – nezávislá potreba: objednávacie systémy (ťahové systémy), plán potreby dodávok (tlakový systém) Za bodom rozpojenia – len viazané zásoby: sieťové grafy, rozvrhovanie výrobných činností. ŠTATISTICKÉ METÓDY • • • • • • Štatistické prebierky. SPC – štatistická regulácia procesu. QFD – domček kvality. DOE – experimenty. FMEA – analýza príčin a dôsledkov vád. Paretov princíp. Štatistické prebierky Štatistické prebierky možno členiť z rôznych hľadísk, napr.: SPC – štatistická regulácia procesu • • • • Normy ISO radu9000-9004 kladú dôraz na štatistickú reguláciu procesu, známu pod skratkou SPC ako metodiku na odstránenie príčin nestability výrobného procesu. SPC spočíva v štatistickom vyhodnotení kvality výstupu procesu(medzi operačná kontrola) pomocou výberových charakteristík zvoleného znaku kvality (rozmer, hmotnosť ap.), za účelom udržania požadovanej úrovne tohto znaku. SPC je metodológia umožňujúca grafické znázornenie procesu a rýchle určenie, či proces nie je „mimo regulácie“. Pri tejto analýze procesu nám pomáhajú regulačné diagramy –RD. Základný Shewhartův diagram vznikal od roku 1932. QFD - Dom kvality (Quality Function Deployment) QFD je nástroj, ktorý sa využíva na transformáciu požiadaviek zákazníka (väčšinou ide o kvalitatívne údaje) do technických parametrov výrobku, špecifikácii procesu (vstupy) alebo služby. Najčastejšie sa využíva vo fáze analýzy. Projektovanie dielcov (konštrukcie) •zvoliť najlepší konštrukčný koncept, ktorý najlepšie splní cieľové hodnoty, •identifikovať časti a komponenty, ktoré môžu byť kritické pre výrobok, •určiť dielčie znaky výrobku, •identifikovať kritické dielčie znaky výrobku, •identifikovať oblasti, kde vývojová práca prinesie v budúcnosti konkurenčné výhody. Projektovanie výrobného systému •dokumentovanie výrobných procesov, •získanie podkladov pre štatistickú reguláciu, •spracovanie pracovných inštrukcií, •určenie potreby školenia operátorov, •zapojenie údržby do prevencie. Projektovanie výrobku •identifikácia zákazníkových prianí a požiadaviek, Projektovanie výrobných procesov •vyhodnotenie týchto prianí a požiadaviek, •voľba výrobných procesov, ktoré za daných podmienok •určenie prianí a požiadaviek, ktoré majú dajú najlepšie výsledky pre vlastnosti dielcov výrobkov, strategický význam pre úspech v danom trhovom •vyhľadanie kritických výrobných procesov, segmente, •stanovenie medzných hodnôt pre kritické výrobné •určenie vlastností výrobku, ktoré odpovedajú parametre procesov, daným prianiam a požiadavkám, •stanovenie potreby vývoja nových, efektívnejších •určenie cieľových hodnôt vlastností výrobku. výrobných procesov. DOE - Plánovanie experimentu/Design Of Experiments • DOE je efektívny spôsob hodnotenia vzťahu dvoch a viacerých nezávislých premenných (vstupov) na sledovanú závislú premennú (výstup). • Pomáha identifikovať a kvantifikovať dôsledky zmeny vstupov na sledovaný výstup. Ide o cieľavedomé zmeny vstupov s cieľom dosiahnuť požadované zmeny výstupu (nastavenie optimálnych parametrov pre každý vstup). Výsledky sú použité na optimalizáciu procesu. Všeobecný postup pri vypracovávaní DoE 1. Definícia alebo popis problému 2. Stanovenie sledovanej premennej 3. Výber faktorov a ich úrovni 4. Výber plánu experimentu 5. Uskutočnenie experimentu 6. Analýza experimentu 7. Závery a odporúčania FMEA - Analýza možných chýb a ich dôsledkov FMEA má za účel: - vyhodnotiť účinky a následky každej identifikovanej poruchy, na všetkých úrovniach systému, - stanoviť závažnosť každej poruchy pre fungovanie systému, - stanoviť nápravné opatrenia, ktoré zabraňujú vznik poruchy. FMEA má dať odpoveď na otázky: -Akým spôsobom sa môže porušiť ľubovoľný prvok systému? -Ako je možné zistiť poruchy? -Aký mechanizmus mohol tú-ktorú poruchu spôsobiť? -Sú tieto poruchy fatálne pre činnosť systému? -Aké sú následky týchto porúch? -Aké opatrenia sa dajú prijať, aby sa týmto poruchám dalo zabrániť? Zdroje informácií pre FMEA sú: -akákoľvek jestvujúca prístupná dokumentácia o výrobku v danom okamihu, -empirické znalosti a skúsenosti odborníkov na spoľahlivosť, -znalosti tímu konštruktérov, výpočtárov, skúš. technikov, vývoj. a servis. pracovníkov, -údaje o prevádzke a poruchách podobných zariadení a odstraňovaní ich následkov, -údaje o bezporuch. prevádzke z databázy (int. porúch, pravdep. porúch, riz. faktory,...) FMEA - Analýza možných chýb a ich dôsledkov • • FMEA sa používa na analýzu možných dôvodov zlyhania procesu s cieľom ohodnotiť riziká spojené s dôvodmi zlyhania a riziká spojené s následkami zlyhania. Použitím FMEA sa snažíme proces urobiť "odolným voči chybám". FMEA sa vykonáva v tíme použitím brainstormingu. Postup FMEA 1. Komletizácia základných údajov 2. Analýza chýb 3. Hodnotenie chýn 4. Hodnotenie prostredníctvom MR/P 5. Optimalizácia konceptu 6. Vyhodnotenie výsledkov 7. Zhrnutie Formulár FMEA Paretov princíp Aplikáciou Paretovho princípu je možné stanoviť, že na vznikajúcich problémoch sa rozhodujúcou mierou podieľa len určitá skupina výrobkov z celého výrobného programu, len určití pracovníci z celkového počtu, len niektoré príčiny zo všetkých, ovplyvňujú kvalitu výrobku apod. Toto vymedzenie je veľmi dôležité pre určenie, lokalizáciu problému a jeho efektívne riešenie. 20% Kľúčové situácie (rozhodnutia, problémy, zákazníci, úsilie, atď.) 80% 80% Menej dôležité situácie (rozhodnutia, problémy, zákazníci, úsilie, atď.) Výsledky (zisk, obrat, podiel trhu, efektívnosť, spokojnosť zákazníkov, spokojnosť zamestnancov, atď.) 20% K určeniu životne dôležitých menšín sa obvykle využívajú dva druhy kritérií: a) určitá zvolená hodnota relatívného komutatívneho súčtu v percentách b) priemerná hodnota príspevkov na jedného činitela (napr. priemerné výdavky spojené s výskytom jednej nezhody) Pre efektívne riešenie problémov s kvalitou je veľmi užitočné prepojenie s Ishikawa diagramom. Paretova analýza sa využije na výber najzávažnejšieho činiteľa problému a jeho možné príčiny sa potom analyzujú v Ishikawa diagrame. Využitie: Skladovanie – uloženie položiek v sklade v závislosti na ich obrátkovosti Náklady - rozdelenie nákladových položiek podľa podielu na celkových nákladoch Zákaznícky servis – diferenciácia parametrov dodacieho servisu v závislosti od významnosti odberateľa a ziskovosti výrobku Distribučná logistika - ABC analýza odberateľských miest (rozdelenie odberateľských miest podľa frekvencie ich obsluhy) Výroba - klasifikácia príčin prestojov podľa ich početnosti a dĺžky trvania prestojov Údržba - klasifikácia podľa početnosti jednotlivých typov alebo príčin porúch Kvalita - Paretova analýza príčin nezhodnosti výrobkov Metóda ABC EW matica ukážka aplikácie spoločnosťou predchádzajúcich 6 mesiacov EconomicWizard na štruktúru zásob podniku za ANALYTICKÉ METÓDY • • • • • SWOT analýza Brainstorming Benchmarking CCC analýza Hodnotová analýza SWOT analýza je nástrojom pre celkovú analýzu podniku a je kombináciou dvoch analýz: S – W analýza vnútorných faktorov podniku O – T analýza vonkajších faktorov vplývajúcich na podnik SWOT Analýza SWOT pomáha zamerať pozornosť na kľúčové oblasti vo vnútri organizácie. Mala by sa aktívne používať pri budovaní silných stránok organizácie, odstraňovaní jej slabých stránok alebo ich akceptovaní (pokiaľ ich nie je možné odstrániť), využívaní príležitostí a vyrovnaní sa s rizikami vonkajšieho prostredia Strenghts - sily, Weaknesses - slabosti, Opportunities - príležitosti, Threats - hrozby Externé príležitosti Stratégia zvratu Agresívna stratégia Interné slabé stánky Interné silné stránky Diverzifikačná stratégia Defenzívna stratégia Externé hrozby Potenciálne interné sily - dostatok finančných zdrojov - vlastné technologické princípy - presvedčivé reklamné kampane - nízke náklady v dôsledku hromadného vykonávania operácií - originálne výrobkové inovácie - skúsení a vzdelaní vedúci pracovníci Potenciálne externé príležitosti - zrušenie obchodných prekážok na príťažlivých zahraničných trhoch - vznik nových skupín - zníženie prekážok pri vstupe do nového odvetvia - pokles intenzity súperenia - rozšírenie výrobkovej línie v dôsledku nových potrieb - vertikálna integrácia Potenciálne interné slabosti - zastaralé výrobné technológie - neucelená distribučná sieť - nedostatok riadiacich skúseností a talentu - podpriemerná ziskovosť - neznáma výrobná značka - zaostávanie vo výskume a vývoji - krátka výrobná línia - drahá pracovná sila Potenciálne externé hrozby - spomalenie alebo zastavenie rastu trhu - hospodárska recesia - nepriaznivé demografické zmeny - vznik nízkonákladových zahraničných konkurentov - nepriaznivý vývoj menových kurzov - rastúca vyjednávacia sila zákazníkov Príklad zoznamu položiek pre analýzu SWOT [Zdroj: SLÁVIK, Š.: Stratégia riadenia podniku, str. 115] 27 Analýza SWOT Vnitřní faktory Vnitřní síly (S) síly managementu, operací, financí, marketingu, výzkumu a vývoje, engineeringu Vnitřní slabosti (W) slabosti v oblasech uvedených v políčku „ vnitřní síly“ Vnější příležitosti (O) (Uvažuj také riziko), např. současné a budoucí ekonomické podmínky, politické a sociální změny, nové výrobky, služby a technologie SO strategie Maxi - Maxi Potenciálně nejúspěšnější strategie, využívajcící síly organizace pro zužitkování příležitosti WO strategie Mini - Maxi např. strategie rozvoje pro překonání slabostí, aby bylo možno využít výhod příležitostí Vnější hrozby (T) např. nedostatek energie, konkurenceschopnosti a nedostatky v oblastech uvedených v předchozím políčku „vnější příležitosti“ ST strategie Maxi - Mini např. použití vnitřních sil (technologické, finanční, manžerské, marktetingové) k překonání hrozeb, nebo pro jejich obejítí WT strategie Mini - Mini např. redukování, likvidace, nebo joint venture Vnější faktory BRAINSTORMING Zakladateľ: Alex Osborn Metóda na podporu generovania nápadov (brain - mozog, storming - útočenie, búrka) Vznikol ako kritika klasického vedenia porád, na ktorých sa skôr ozývajú oponenti nových nápadov ako ich obhajcovia, čo spôsobuje odmietnutie nápadu a má negatívny vplyv nielen na jeho autora, ale aj na ostatných, ktorí sa rýchlo poučia na chybách iného a ak by aj nejaký nápad mali, nechajú si ho radšej pre seba. Základným princípom brainstormingu je oddelenie generovania nápadov od ich hodnotenia a určenie takých pravidiel, ktoré uvoľňujú atmosféru a vytvárajú podmienky pre generovanie veľa originálnych nápadov a vzájomnú inšpiráciu. ZÁSADY BRAINSTORMINGU • • • • • jasne definovať podstatu problému, prípadne i smer očakávaného riešenia evidovať všetky námety a názory bez ohľadu na ich významnosť získať čo najväčšiu kvantitu názorov, aj keď sa zdajú absurdné, nezavrhovať a nekritizovať nijaký nápad zabezpečenie nenútenej a voľnej atmosféry, uvoľnenie fantázie, zabezpečenie vhodného prostredia, nadväzovať v diskusii na vyslovené námety, tieto rozvíjať a doplňovať a nie kritizovať, vylúčiť skepticizmus /vety negujúce/ Použitie: • Pri kvalitatívnych problémoch • Pri potrebe rýchleho získania čo najviac pohľadov na predmet prognózy • Kombinovanie názorov z rôznych odborov • Zhromaždenie čo najviac argumentov • Účasť vplyvných jednotlivcov môže inhibovať tvorivosť ostatných • Metóda nepamätá na uznanie a odmenenie tvorcu nápadu Podmienky realizácie Prostredie: kľudné, mimo pracoviska, zasadací poriadok Záznamový panel Doba trvania diskusie: • Diskusný príspevok max. 2-3 min. • Doba rozvoja nápadov: 120-160 min. • Celková doba: 140-180 min. BENCHMARKING Cieľom benchmarkingu nie je iba zistiť sledované parametre výrobkov alebo procesov v najlepších firmách alebo u konkurencie, ale pripraviť postup zlepšenia sa na túto úroveň Slovo benchmarking pochádza z dvoch anglických slov – bench (pracovný stôl), mark (označiť, hodnotiť v športe) a označuje napríklad značky na pracovnom stole, pri rezaní rúr na rovnakú dĺžku. Všeobecne možno povedať, že benchmark predstavuje referenčný bod pre meranie rozličných výkonových charakteristík. CCC analýza Podstata metódy: Pouč sa od najhoršieho v triede, aby si sa vyhol chybám. Ide o metódu používanú pri identifikácii kritických faktorov neúspechu firiem v kríze ako aj porovnávanie s aktivitou vlastnej firmy a vykonanie opatrení za účelom zabrániť krízovým situáciám a zdokonaliť činnosť. HODNOTOVÁ ANALÝZA • Hodnotová analýza je metóda tvorivého myslenia, ktorá uplatňuje funkčne-nákladový prístup. Prečo sa zaoberať hodnotovou analýzou? • Efektívne navrhovanie a zdokonaľovanie systémov. • Nástroj pre vylúčenie všetkého zbytočného. • Identifikovanie systémov a procesov Podstata hodnotovej analýzy Jedná sa o komplexnú metódu umožňujúcu merať pomer kvality a funkčnosti výrobku (procesu) k nákladom (cene). n o Hodnotová analýza dáva odpoveď na tieto základné otázky: Fij Čo je to ? PEH j i n1 m ax., N ij Čo to robí? i 1 Čo to stojí? k de i 1,2,3,...n tá fu n k ci a , Čo iné by mohlo splniť rovnaké funkcie? j 0.,1.,2.,3.,....m tá var i an ta (o súčú čas stav) Čo by to iné stálo? Jedným z prínosov hodnotovej analýzy je dôsledné komplexné chápanie efektívnosti ako súčinnosti účinnosti a účelnosti hodnoteného objektu. ukazovateľ pomernej efektívnej hodnoty PEHj.. Fázy hodnotovej analýzy Metóda ABC - analýza podľa nákladov Metóda pre priradenie režijných nákladov produktom, zákazníkom, ďalším nákladovým objektom, na meranie a hodnotenie nákladov, výkonnosti procesov a ich aktivít. Tradičný model priradenia nákladov V prvej fáze sa režijné náklady priraďujú objektom, ktorými v tomto prípade na rozdiel od tradičného modelu nie sú strediská, ale činnosti. Tieto náklady sa rozdeľujú pomocou rôznych kritérií, či už je to počet pracovníkov, priame mzdy, plocha a podobne. V druhej fáze sa v tradičnom modeli priraďujú náklady priamo zo stredísk produktom, a to väčšinou pomocou rozvrhovej základne zameranej na priame náklady. Model ABC Výrobok A Priamy materiál Priame mzdy Výrobná réžia Zásobovacia réžia Správna réžia Odbytová réžia Spolu 150 82 ..... ...... ....... ....... ....... B 135 22 ...... ...... ....... ....... ...... porovnanie tradičných metód a ABC Výrobok A B Priamy materiál Priame mzdy Prípravy linky Montáž Zváranie Povrchová úprava Balenie 150 82 ...... ...... ....... ....... ....... 135 22 ...... ...... ....... ....... ...... Čo prináša Balanced Scorecard ? • zvyšuje konkurenčnú schopnosť podniku, BCS- Balanced • pomáha manažmentu zvyšovať výkonnosť a dosahovať ciele sústredením sa na podstatné veci, vytváraním synergie v podniku, • pomáha zosúladiť ciele a aktivity od jednotlivcov cez tímy a oddelenia až po celý podnik, • podporuje zlepšovanie procesov, ktoré majú kľúčový význam pre tvorbu hodnoty pre zainteresovaných, • pomáha previesť poslanie a stratégiu podniku do zrozumiteľného súboru cieľov a ukazovateľov kaskádovito v celej firme, poskytuje rámec a jazyk pre ich komunikáciu, • meria výkonnosť pomocou štyroch vyvážených perspektív - finančnej, zákazníckej, interných procesov, učenia sa a rastu, • podporuje rast efektivity a učenie podniku ako celku. Scorecard EVA - Economic Value Added/Ekonomická pridaná hodnota • „EVA je rozhodujúcou mierou produktivity všetkých faktorov, ktorá odráža všetky veličiny, prostredníctvom ktorých môže manažment zvyšovať hodnotu podniku.“ (P.Drucker) Účtovný zisk = výnosy – účtovné náklady Ekonomický zisk = celkový výnos kapitálu – náklady na kapitál • Základná konštrukcia ukazovateľa EVA je vyjadrená: EVA = rozdiel medzi čistým prevádzkovým ziskom a nákladmi na kapitál EVA = NOPAT – WACC x C • NOPAT (Net Operating Profix After Taxes)= prevádzkový zisk po zdanení • WACC (Weighted Average Cost of Capital) = vážený priemer nákladov kapitálu • C (Capital)= investovaný kapitál JAPONSKÉ MYSLENIE Lean production Pojem hodnota vo vzťahu výrobca x zákazník Ak chceme zarábať, musíme dať zákazníkovi hodnotu, za ktorú nám je ochotný zaplatiť Ak chceme zarábať viac, musíme mu dať väčšiu hodnotu Ak chceme zarábať rýchlejšie, musíme mu dať hodnotu rýchlejšie Tradičný prístup Vnútropodnikový logistický reťazec Dodávateľ Zásobovanie Medzisklad Výroba Medzisklad Distribúcia Lean Production Spoločný vývoj Vývoj Požiadavky zákazníka Zodpovednosť za kvalitu Zásobovanie Výroba Presné dodávky Dodávateľ JIT Distribúcia Podnik Zákazník Ťahové a tlakové systémy riadenia výroby MRP I - Material Requirements Planning - plánovanie materiálových potrieb zmeny v zásobách databáza o stave zásob (zásoba hotovej výroby, plánované objednávky) zákaznícke objednávky predpoveď základný plán výroby konštrukčné zmeny databáza materiálov (štruktúra a smerovanie produktov) Výstupy zo systému MRP I. Systém MPR I plánovacie a ďalšie výkazy Systémy MRP Predstavujú centralizované systémy plánovania a riadenia materiálových potrieb podniku, kde sú jednotlivé výrobné úlohy zadávané do výroby formou výrobných dávok, ktoré sú dopravené na jednotlivé technologické pracoviská a čakajú na vykonanie technologických operácií. Základný nástroj v systéme MRP je kusovník výrobku. MRP II - Manufacturing Resource (Requirements) Planning objednávky (plán výroby) cenník materiálov - plánovanie výrobných zdrojov, databáza zásob Plánovanie materiálových požiadaviek Systém MPR I plánovanie požiadaviek na kapacity nie nevýhodou systémov MRP je, že nemá tendenciu optimalizovať náklady spojené s obstaraním materiálu, materiál sa nakupuje častejšie a v menších množstvách (snaha o minimalizáciu výrobných zásob), z čoho vyplývajú vyššie náklady na jednotku, realizovateľnosť? kapacitné plány materiálové plány áno výhodou systémov MRP nie je len podpora vnútro podnikového manažmentu výroby, ale i to, že ide o informačný a riadiaci systém zabezpečujúci spracovanie dát pre všetky oblasti podnikovej činnosti, znižuje zásoby, zabezpečuje časové rozloženie objednávania materiálu, menšia miera zastarávania výrobkov, lepšia reakcia na požiadavky trhu, nižšie výrobné náklady MRP III - Synchro-MRP alebo adaptívny MRP je nadstavbou MRP II, umožňuje zohľadniť konanie dodávateľov, stanoviť optimálne zásoby, zohľadniť výnimočné požiadavky, a pod. Just in time JIT predstavuje výrobnú filozofiu pochádzajúcu z Japonska, aj keď zárodky tohto systému pochádzajú zo Spojených štátov, a to konkrétne od Henryho Forda (Ford Motor Company), ktorý myšlienku JIT takmer aj uskutočnil, chýbal mu však základný prvok – flexibilita vo výrobe. Základným východiskom JIT boli dva predpoklady: • zásoby materiálu, medziproduktov a hotových výrobkov sú plytvaním času, peňazí a energie, • zásoby vytvárajú problémy. Just - in – time II Koncept rozšírený o činnosti riadené dodávateľom, ktoré prebiehajú v závode zákazníka. Osem základných princípov 1. plánovanie a výroba na objednávku, 2. výroba v malých sériách, 3. eliminácia strát, 4. plynulé toky vo výrobe, 5. zaistenie kvality vo výrobe, 6. rešpektovanie zamestnancov, 7. eliminácia náhodností /veľké zásoby, nadbytoční zamestnanci/, 8. udržovanie dlhodobej a jasnej strategickej línie. Kanban IDENTIFIKAČNÁ KARTA Karta • slúži na manuálne decentralizované riadenie výroby, • slúži ako objednávacia karta na zhotovenie súčiastok, • slúži na identifikáciu vyrábanej produkcie. pracovisko je povinné odoberať diely na svojom vstupe, v potrebnom predstihu vracia svojmu dodávateľovi kartu kanban, ktorá je pre neho objednávkou pre výrobu ďalšieho množstva výrobkov, dodávateľ je povinný pripraviť požadovaný materiál a v požadovanom množstve ho uložiť do prepravného systému (paleta, kontajner, vozík a pod.), k nemu pripojiť kartu a dať signál prepravnému systému na prevezenie materiálu zákazníkovi, žiadne pracovisko nemôže vyrábať, ak k tomu nemá oprávnenie - kartu kanban žiadny zákazník sa nesmie predzásobovať Kanban - pôvod Kanban PREVENCIA CHÝB A STRÁT POKA – YOKE, SMED, METÓDA „5“ Cieľ – predchádzať náhodným chybám ľudskej práce. Chybné neúmyselné činy – pomýlenie, zabudnutie, zámena, nepozornosť, nepochopenie... Poka – Yoke je technika – technické prvky, senzory, počítadlá je metóda – kontaktu, fixnej hodnoty, následnosti krokov, zákroku, poplachu je vnútorným postojom – smerovanie k nulovým chybám, stratám SMED – redukcia časov na zoraďovanie Systematický proces pre minimalizáciu časov prestoja (časov čakania, prípravy) Ľubovoľný proces – výroba, spracovanie objednávky zákazníka, objednanie materiálu, technická príprava výroby, zásoby vo výrobe a sklade... TMP Postupnosť 5 – S Seiri - separovať - odstráň všetko nedôležité Seiton - systematizovať - daj všetko na správne miesto Seisto - stále čistiť - udržuj všetko čisté Seiketsu - štandardizovať – všetky zmeny v rámci 1-3 Shitsuke - sebadisciplína – dodržiavať navrhnuté štandardy Poka–Yoke • • • BAKA-YOKE, kde baka – úplný, yoke – prevencia) tzv. „blbovzdornosť“ resp. „proti chybám“ , ktorá znamená úpravu pracoviska a inštaláciu pomocných prvkov, tak aby bolo možné jednotlivé pracovné činnosti vykonávať dobre, bez omylov a s nulovými chybami resp. dosiahnuť najvyššiu úroveň kvality teda 100%. je prostriedkom pre prevenciu proti chybám, ktorý na to, aby mohol podniku priniesť očakávané výsledky je potrebné osvojiť si jeho podstatu. Zahŕňa: • korekčné (opravné) funkcie • funkcia stop – JIDOKA v prípade, ak sa vo výrobe zistí odchýlka stroj resp. výrobná linka sa okamžite zastaví, ak odchýlku nezaregistruje robotník, zariadenie sa vypína automaticky, je vhodná, ak počet nepodarkov za určitý čas je nízky, ale oprava za chodu nie je možná resp. v prípade kontinuálnych a stálych nepodarkov (straty vznikajúce pri zastavení linky sú nižšie, ako by boli straty vznikajúce pri korekciách za chodu), • signálna funkcia – ANDON/svetlo vyžaduje si zásah človeka, pretože systém síce signalizuje odchýlku (zvukový resp. svetelný signál), ale linku nezastaví, využitie má v prípade, ak počet nepodarkov za určitý čas je nízky, ale oprava za chodu je možná, • praktické funkcie • kontaktovú – nedostatky objaví kontaktom, kontrola tvaru, rozmerov, • konštantného počtu – prebieha kontrola množstva výrobkov za určitý čas, • výkonovú – signalizuje možnosť vzniku nepodarkov pri nedodržaní technologického postupu. Poka-Yoke SMED Plytvanie: 1. pri príprave na zmenu 2. pri montáži a demontáži 3. pri zoraďovaní, nastavovaní polohy a skúškach 4. pri čakaní na zahájenie výroby OTED - One Touch Exchange of Die - výmenu nástrojov skracuje na niekoľko sekúnd Analýza činností pri zoradení POSTUP IMPLEMENTÁCIE 1. 2. 3. 5. 4. TPM - Totálne produktívna údržba Je cielená na maximalizovanie celkovej efektívnosti výrobného zariadenia. Totálna efektívnosť pri využívaní strojov a zariadení Totálny systém údržby zahrňujúcí preventívnu a produktívnu údržbu Totálna účasť všetkých pracovníkov Cieľ TPM je úplná eliminácia strát, kde patria neplánované: prestávky, nastavovanie zariadení, straty pri prispôsobovaní, krátke prestávky keď sa nepracuje, chyby a prepracovávanie produktov, znížená rýchlosť, straty pri nábehu výroby, atď. Améba Améba je jednobunkový organizmus, ktorý mení svoju veľkosť a tvar a prispôsobuje svoje správanie prostrediu. V podnikovej organizácii je améba najmenšia organizačná jednotka efektívny a samoriadený autonómny tím, ktorý sa delí, zlučuje, rozpadá a pohybuje sa z miesta na miesto, ako biologická améba, má okolo 50 členov, vo výrobe sa delí podľa procesov, v oblasti predaja podľa výrobkov alebo oblasti výroby. Hlavným kritériom výkonu je pridaná hodnota améby, ktorá sa počíta: • Prvky systému: 1. Podnikový zásobník. 2. Produkcia. 3. Prepojenie. 4. Rozpad. • • Celkový prietok = Celková expedícia (predaj) – nákupné platby ostatným amébám Celková pridaná hodnota = Celková výroba - (nákupné platby externým dodávateľom + prevádzkové náklady + administratívne náklady) Pridaná hodnota na hodinu = Celková pridaná hodnota/počet hodín Divízni manažéri kontrolujú améby podľa 4 kritérií: 1. Výrobná kapacita 2. Výrobný plán vzhľadom k dodacím termínom 3. Zlepšovanie produktivity améb a členov 4. Veľkosť zásob Améby sú obyčajne definované podľa produktov, ktoré vyrábajú alebo predávajú a podľa charakteru prác napr. výroba, marketing, výskum. METÓDY TVORIVÉHO MYSLENIA • • • • • Metódy tvorivého myslenia Brainstorming, brainwriting, benchmarking, tvorba scenárov, strom cieľov Heuristické Expertné Prognostické Simulačné Metódy tvorivého skúmania Empirické metódy pozorovanie, analógia, dotazníky, testy, experiment, meranie Exaktné metódy analýzy, indukcie, dedukcie, abstrakcie, konkretizácie, historická metóda, systémový prístup Špecifické metódy matematické, štatistické, grafické, rozhodovanie pri neurčitosti a neistote, rozhodovacia tabuľka – Systémová teória: dedukcia, indukcia, abstrakcia, analógia, konkretizácia Delfská metóda Anketový prístup Najpoužívanejší expertný prognostický prístup Metóda systematického získavania a porovnávania názorov expertov 3 základné princípy: – Princíp anonymity expertov – Princíp spätej väzby – Princíp štatistického spracovania výsledkov Synektická metóda (Synectics) • Intenzívne vybavovanie analogických situácií u riešiteľov Brainwriting • 6 expertov • 3 možné spôsoby riešenia • 5 minút • Načrtnúť horizont a posunúť ďalšiemu expertovi: • Heuristické slovo „heuristika“ má v slovníku cudzích slov uvedený význam ako „postup nachádzania nových vedných poznatkov založený na vyhľadávaní a hodnotení zdrojov“ a prídavné meno „heuristický“ sa zaužívalo ako výraz vyjadrujúci metódu založenú sčasti na subjektívnom hodnotení (úsudku),ktorého výsledky sú ďalej spracované podľa exaktných postupov (algoritmov) tak, aby mohlo byť vyslovené konečné rozhodnutie. • medzi heuristické metódy rozhodovania vo všeobecnosti patria : – metódy rozhodovacej analýzy, – metóda rozhodovacieho stromu, – rozhodovacie tabuľky, – najnovšie aj: metóda simulovaného žíhania, genetické algoritmy, neurónové siete rozhodovací strom Prognostické prognóza – je pravdepodobnostná predpoveď o budúcom vývoji javov a procesov a jej úlohou je znížiť neurčitosť budúceho vývoja, pretože je neistý vzhľadom na veľké množstvo a charakter faktorov, ktoré ho ovplyvňujú metódy prognózovania • kvantitatívne /matematicko-štatistické/ - realizujú sa pomocou výpočtovej techniky, nedostatkom je, že sledujú doterajšie vývojové tendencie ale neberú do úvahy zásadné inovácia ani zlomy vo vývoji, ich využívanie je obmedzené, používajú sa len ako doplnkové techniky • kvalitatívne /expertízne, úsudkové/ - sú založené na znalostiach, skúsenostiach, intuícií a kreativite expertov, medzi najčastejšie využívané metódy patria delfská, brainstorming, metóda scenára Simulačné simulácia je výskumná metóda, ktorej podstata spočíva v tom, že skúmaný dynamický systém nahradíme jeho simulátorom a s ním realizujeme pokusy s cieľom získať informácie o pôvodnom skúmanom systéme SYSTÉMOVÁ TEÓRIA Systémový prístup - javy chápe komplexne v ich vnútorných a vonkajších súvislostiach, podľa zadaných hľadísk umožňuje analyzovať a následne syntetizovať definované objekty. Systémový prístup sa opiera o vedecké metódy poznávania ako je analýza, syntéza, abstrakcia, konkretizácia, indukcia a dedukcia. Vychádzajú zo súčasného stavu vedeckého poznania javov a z logiky zákonitostí vývoja analyzovaných skutočností. Jedná sa tu vždy o logický, vedecky orientovaný a často zložitý myšlienkový proces postupného vytvárania hypotéz s predvídaním účinkov, na ktorých je založený ďalší postup riešení. • • • • • • • Dedukcia – odvodenie dôsledku z jedného alebo niekoľkých tvrdení, vyvodzovanie nových záverov, Indukcia – úsudok smerujúci od jednotlivého k obecnému, Abstrakcia – zovšeobecnenie s potláčaním detailov, Konkretizácia – spresnenie, realizácia, Syntéza – zjednocovanie, zovšeobecnené zhrnutie, zo získaných poznatkov vytvoriť predstavy o vlastnostiach celku Analýza – rozbor, rozklad, postup od abstraktného ku konkrétnemu Analyzovať – rozčleniť objekty na jednotlivé časti skúmania ich vlastností a vzájomných väzieb Jednoduché nástroje c) sedem starých nástrojov riadenia kvality: • histogram • regulačný diagram • pareto diagram • vývojový diagram, • korelačný diagram d) sedem nových nástrojov riadenia kvality: • afinitný diagram • relačný diagram • stromový diagram • maticový diagram • maticová tabuľka • sieťový graf • rozhodovací diagram Cieľom štatistických metód je na všetkých úrovniach manažmentu kvality hľadať a analyzovať príčiny chýb a využívať výsledky na riešenie problémov a na zlepšovanie kvality „svojho“ procesu. Jednoduché štatisticko-analytické metódy umožňujú pomocou: • výberových charakteristík v dohodnutých časových intervaloch kontrolovať a regulovať proces pomocou regulačného diagramu, • tabuľky početnosti spracovať namerané hodnoty, • histogramu grafický zobraziť rozptýlenosť procesu, • Ishikawovho diagramu analyzovať príčiny problémov, • stratifikácie zisťovať príčiny variability rozdelením nameraných hodnôt do vhodných skupín, • bodového diagramu zobraziť ako sa kvalita a vlastnosti procesov menia vplyvom pôsobenia rôznych faktorov, • Paretovho diagramu určiť priority a ukázať v akom poradí sa majú riešiť problémy. • Jednoduché nástroje Ishikawa diagram materiál zámena stroj údržba nástroj málo početné nevhodný spôsob meranie nedostatočné osvetlenie pracovníci kvalifikácia zaučenie rezné podmienky prašnosť prostredie metóda Riešený problém Nespôsobilý proces Korelačný diagram (Scatter diagram) Korelačný diagram je nástroj na sledovanie vzájomnej závislosti dvoch parametrov a určenie ich vzťahu. (pozitívny, negatívny, žiadny). Diagram určuje vzájomný vzťah (koreláciu), ale neodhalí, ktorý parameter je príčinou a ktorý následkom. R - korelačný koeficient - vypovedá o tom, ako silno faktory spolu súvisia. Pohybuje sa v rozmedzí intervalu <-1,1>. Regresná analýza (Regression Analysis) Regresná analýza pomáha nájsť matematický model, ktorý určuje vzťah dvoch a viacerých parametrov. Pomáha nám: - riadiť a predpovedať chovanie sledovaných veličín - predpovedať hodnoty výstupných premenných aj tam, kde na výpočet nebol dostatok dát - zistiť body, ktoré sa výrazne odlišujú od očakávaného výsledku. Ďakujem Vám za pozornosť Drum - Buffer - Rope • Metóda patrí do oblasti synchronizácie tokov. Prvým riešením z dielne Dr. Goldratta bola výrobná aplikácia TOC. Pomáhala manažérom riešiť najmä problémy s plnením termínov. • drum – buffer – rope (DBR) znamená bubon – zásobník – lano. • podstata tohto systému riadenia vychádza z OPT (Optimized Production Technology) - úzke miesto, tu podobne ako bubon, udáva rytmus práce celého systému. Pred úzkym miestom je vytvorený časový zásobník, ktorý zabezpečuje jeho plynulú činnosť a vysoké využitie. Týmto spôsobom vzniká medzi úzkym miestom a vstupným miestom do systému spätná väzba, ktorá je v terminológií DBR nazývaná lanom. Lano „ťahá“ dielce z predchádzajúcich výrobných pracovísk.