Transcript Kognitívne funkcie a kvalita života u pacientov so sklerózou multiplex

Kognitívne funkcie a
kvalita života u pacientov
so sklerózou multiplex
PhDr. Gabriela Mikulášková, PhD
Inštitút psychológie FF PU
Autori štúdie


Roberto Cutajar, Elisa Ferriani, Cinzia
Scandellari, Loredana Sabattini, Carmela
Trocino,
Lino P Marchello and Sergio Stecchi
Multiple Sclerosis Center, Italy
Teoretické východiská


Za posledných niekoľko rokov narástol záujem o rozvoj
presných meradiel kvality života
Pojem "kvalita života" súvisí s definíciou zdravia, podľa
ktorej je zdravie definované v rámci
viacdimenzionálneho modelu, ktorý zahŕňa popis
fyzických, psychických a sociálnych podmienok
jednotlivca a populácie (WHO, 1994)

Novšie prístupy ku kvalite života pacientov s SM
zdôrazňujú, že tradičné metódy ohodnotenia
funkčného stavu pacienta zdôrazňujú prevahu
diagnostiky neuromotorických funkcií oproti
neuropsychickým funkciám. Zdôrazňujú úzku
prepojenosť medzi kvalitou/stavom kognitívneho
aparátu a kvalitou života. Zároveň týchto štúdii je málo
i napriek zisteniam Rudicka (1992), ktorý preukázal, že
prítomnosť SM má významnejší vplyv na kvalitu života
pacienta ako chronické tráviace ťažkosti a reumatická
artritída.



Štúdia (Aschoff and Braitinger 1986) poukázali, že pri
predikcii vzťahu medzi klinickým obrazom a kvalitou
života pacienta, stanovený stupeň závažnosti choroby
a jej trvania, nie sú postačujúcimi kritériami.
Rao et al (1992) porovnával 2 skupiny SM pacientov,
ktoré boli zrovnocennené v stupni pohyblivosti, ale líšili
sa prítomnosti kognitívneho deficitu. Zistil, že pacienti
s kognitívnym deficitom boli častejšie bez práce, s
menším množstvom soc. kontaktov, s prevahou sex.
dysfunkcií a vnímali neschopnosť vykonávať domáce
práce.
Halligan et al (1988) tento vzťah nepotvrdil.
Metodológia výskumu



uskutočnili sa 4 stretnutia s pacientmi trpiacimi SM v 9
mesačnej perióde počas 3 rokov
výskumu sa zúčastnilo 40 ľudí (12 mužov, 28 žien)
kritéria výberu do vzorky: vek 20 - 50 rokov
negatívna psychiatrická diagnóza
vizuomotorický deficit
dysfunkcia dominantnej hornej končatiny
narušenie rečových funkcií
počas výskumu bol hodnotený aj momentálny
emocionálny stav, ktorý by mohol negatívne
interferovať na kognitívny výkon
Metódy zberu dát
1. Short form - 36 (SF - 36) Dotazník
merania kvality života



zdôrazňuje pacientov subjektívny pohľad na jeho
kvalitu života
obsahuje 36 pložiek
položky sú posudzované na 8 stupňovej škále
Likertoveho typu
Dimenzie dotazníka SF – 36








Fyzické funkcie (PF)
Telesná oblasť (RP)
Bolesť (BP)
Celkové zdravie (GH)
Vitalita (VIT)
Sociálne fungovanie (SF)
Emocionálna oblasť (ER)
Mentálne zdravie
2. Lurijov test frontálneho poškodenia
(LNNB)






hodnotí sa opticko - priestorové hodnotenie pohybu
vizuálne funkcie
porozumenie jazyka
matematické funkcie
pamäťové funkcie
intelektové procesy
3. Test behaviorálnej pamäte


všeobecne zahŕňa každodenné používania pamäte
je zameraný na pamäť skôr v "ekologickom" zmysle
4. Beckova škála depresivity



21 položiek
vychádza z kognitívneho modelu depresie
dôležitým faktom spúšťajúcim depresiu
sú dysfunkčné predpoklady
5. STAIC
 Dotazník merajúci úzkosť ako stav a
úzkostlivosť ako črtu
Výsledky
Tabuľka č. 1: Transformované skóre v dotazníku SF
- 36 (Dotazník kvality života)
1. Fyzické funkcie (PF)
81.74±19.48
2. Bolesť (BP)
71.53±25.22
3. Sociálne fungovanie (SF)
64.50±23.35
4. Mentálne zdravie (MH)
62.53±19.27
5. Emocionálna oblasť (ER)
55.18±34.02
6. Vitalita (VIT)
50.29±20.96
7. Celkové zdravie (GH)
48.44±24.25
8. Telesná oblasť (RP)
45.29±36.39
Tabuľka č.2 korelačná matica LNNB (Lurijov test frontálneho
poškodenia) BDI (Dotazník depresivity) a SF - 36
(Dotazník kvality života)
LNNB (frontal) Lurija
BDI (skóre depresivity) 0.3400 P=0.04
PF (fyzické funkcie) 70.4341 P=0.012
 pacienti vykazujúci vyššiu úroveň frontálneho poškodenia
vykazujú vyššiu mieru depresivity a poukazujú najmä na pocit
fyzickej nedostatočnosti, ktorá ovplyvňuje ich kvalitu života.
 súvislosť medzi frontálnym poškodením a ďalšími oblasťami
kvality života (emocionálna oblasť, vitalita, sociálne fungovanie a
pod.) sa nepreukázal
Tabuľka č.3 Korelácia medzi behaviorálnou
pamäťou (RMBT) a kvalitou života (SF - 36)
RMBT (skóre v dotazníku behaviorálnej pamäťe)
ER (emocionálna oblasť) 70.4015 P=0.0028
 pacienti uvádzajú výraznejšie problémy s behaviorálnou
pamäťou zároveň poukazovali na narušenie ich kvality
života najmä v emocionálnej oblasti. Zistenie nepriamo
implikuje dôležitú úlohu pamäte pri emocionálnej
vyrovnanosti.
Tabuľka č.4. Korelácia medzi depresivitou (BDI) a kvalitou
života (SF - 36)
BDI (skóre v dotazníku depresivity)
MH (mentálne zdravie) 70.7197 P=0.000
RP (telesná oblasť) 70.7068 P=0.000
PF (fyzické funkcie) 70.7867 P=0.000
SF (sociálne fungovanie) 70.4294 P=0.018
ER (emocionálna oblasť) 70.6543 P=0.000
 pacienti s depresívnym prežívaním zároveň hodnotia svoje
mentálne zdravie za ohrozené
 uvádzajú narušenie kvality života v telesnej oblasti a popisujú u
seba častejšie emocionálne ťažkosti a problémy so sociálnym
fungovaním.
Tabuľka č.5. Korelácia medzi depresivitou (BDI),
mierou úzkosti/úzkostlivosti (STAIC) a frontálnym
poškodením (LNNB)
STAI1 70. 6635 P=0.000
STAI2 0.7398 P=0.000
LNNB 0.3400 P=0.04
skupina depresívnych pacientov s SM vykazuje častejšie
narušenú frontálnu funkcionalitu,
 skupina despresívnych pacientov vykazuje vyššiu mieru
úzkosti a úzkostlivosťou (ktoré má tendenciu
progredovať)
Diskusia



pacienti napriek tomu, že fyzická oblasť v dotazníku
kvality života je hodnotená najviac pozitívne, vnímajú
svoj fyzický stav ako obmedzujúci
kvalita života pacientov so SM a kognitívnymi
poruchami, jednoznačne ovplyvňuje „well – being“ vo
všetkých dimenziách konštruktu
pacientov dojem subjektívnej psychologickej
nevýkonnosti výrazne koreluje s jeho depresívnym
prežívaním a emocionálnymi problémami
Ďakujem Vám za pozornosť a prajem
príjemný deň!