Transcript Martin Slosiarik – prezentacia – Rodina a ekonomika

Hodnota rodiny
vo vnímaní slovenskej spoločnosti
Mgr. Martin Slosiarik
Ako dôležité sú vo Vašom živote ...
(odpovede respondentov, ktorí považujú danú hodnotu za veľmi dôležitú, v %)
87,8
100
89,5
87,3
64,8
62,0
61,1
90
80
70
46,3
60
33,7
29,5
50
31,9
28,7
rodina
33,5
práca
40
30
27,0
26,7
priatelia a známi
26,4
voľný čas
20
10
5,6
5,0
4,3
politika
0
2
náboženstvo
SK 1991
SK 1999
SK 2008
zdroj: SÚ SAV - European Value Survey
Hodnota rodiny v zrkadle výskumov


rodina je kontinuálne najdôležitejšia hodnota (až 90% populácie považuje túto hodnotu za veľmi
dôležitú vo svojom živote)
vysoká miera zhody existuje v týchto oblastiach rodinného života:





v ktorých oblastiach rodinného života existujú rozdielne názory:


3
dieťa potrebuje domov s obidvoma rodičmi, aby vyrastalo šťastne (súhlasí 87%
populácie, v roku 1991 to bolo 95%)
nesúhlas s tvrdením, že manželstvo je zastaralá inštitúcia (78% nesúhlasí s týmto
tvrdením – v roku 1991 to bolo až 86%)
súhlas s tvrdením, že pracujúca matka môže vytvoriť rovnako vrúcny vzťah a pocit
bezpečia pre svoje deti ako matka, ktorá nie je zamestnaná (83% respondentov
súhlasilo s týmto výrokom – v roku 1991 to bolo len 57%)
zvyšujúca sa zhoda na tom, že k finančnému zabezpečeniu rodiny majú prispievať aj
manžel aj manželka (súhlasí 90% populácie – v roku 1991 to bolo 79%)
či žena potrebuje deti, aby sa cítila byť v živote naplnená – potrebuje 53%, nie je to
nevyhnutné 41% (v roku 1991 69% respondentov uviedlo, že potrebuje deti)
ak žena chce mať dieťa ako slobodná matka bez toho, aby mala stáleho partnera schvaľuje 31%, neschvaľuje 28%, záleží od okolností 37% (v roku 1991 ale schvaľovalo
25% a neschvaľovalo až 42%)
zdroje: SÚ SAV - European Value Survey
FOCUS, omnibusové prieskumy
Predstavy o správnej žene
(odpovede respondentov, ktorí považujú danú vlastnosť za veľmi dôležitú, v %)
70
schopnosť postarať sa o domácnosť
príjemná spoločníčka
51
jemnosť citlivosť k problémom iných
51
schopnosť samostatne rozhodovať
48
50
46
racionálne myslenie
42
38
príjemný vzhľad
35
40
autorita doma/ v rodine
podnikavosť
71
Oslabilo sa kľúčové tradičné rodové očakávanie
od ženy, aby bola „strážkyňou domáceho krbu“.
Zároveň sa výrazne oslabilo očakávanie, že
žena má pristupovať k iným ľuďom s jemnosťou
a citlivosťou a dnes je dôležitejšie to, aby bola
viac príjemnou spoločníčkou, než empatickou
osobou.
Naopak, výraznejšie sa rozšírilo presvedčenie
o význame čo najvyššieho vzdelania pre
správnu ženu a podnikavosti (reakcia na fakt, že
v spoločnosti sa výraznejšie presadil princíp
výkonu).
24
10
18
23
schopnosť finančne zabezpečiť rodinu
17
16
túžba vyniknúť v práci
4
34
16
čo najvyššie vzdelanie
záujem o veci verejné
52
45
50
tolerancia k iným
58
86
6
10
schopnosť obete pre spoločnosť
8
8
rok 2006
fyzická sila
7
5
rok 1995
zdroj: FOCUS/ IVO
Predstavy o správnom mužovi
(odpovede respondentov, ktorí považujú danú vlastnosť za veľmi dôležitú, v %)
79
schopnosť finančne zabezpečiť rodinu
schopnosť samostatne rozhodovať
61
podnikavosť
60
42
54
57
racionálne myslenie
autorita doma/ v rodine
46
schopnosť postarať sa o domácnosť
44
46
43
39
príjemný spoločník
42
45
tolerancia k iným
34
33
fyzická sila
čo najvyššie vzdelanie
5
17
30
túžba vyniknúť v práci
25
29
8
Oslabilo sa kľúčové tradičné rodové očakávanie
od muža, aby bol „živiteľom rodiny“.
Určitý pokles normatívnej požiadavky na
„schopnosť samostatne rozhodovať“ v spojitosti
s poklesom požiadavky byť „autoritou doma“
môže skôr poukazovať na vyššiu mieru
vyzdvihovania partnerského modelu vzťahov
v manželstve/ rodine v porovnaní s minulosťou.
Naopak, výraznejšie sa rozšírilo presvedčenie
o význame čo najvyššieho vzdelania pre
správneho muža a podnikavosti (opäť reakcia
na fakt, že v spoločnosti sa výraznejšie presadil
princíp výkonu).
32
jemnosť citlivosť k problémom iných
príjemný vzhľad
53
72
92
38
15
záujem o veci verejné
14
13
rok 2006
schopnosť obete pre spoločnosť
11
13
rok 1995
zdroj: FOCUS/ IVO
Porovnanie predstáv 2006
(porovnanie 2006, odpovede respondentov, ktorí považujú danú vlastnosť za veľmi dôležitú, v %)
schopnosť postarať sa o domácnosť
44
príjemná/ý spoločník/čka
43
jemnosť citlivosť k problémom iných
58
48
tolerancia k iným
45
42
racionálne myslenie
46
príjemný vzhľad
autorita doma/ v rodine
35
podnikavosť
34
24
schopnosť finančne zabezpečiť rodinu
18
túžba vyniknúť v práci
17
schopnosť obete pre spoločnosť
8
fyzická sila
7
Špecificky mužské vlastnosti:
- finančne zabezpečiť rodinu
- samostatne sa rozhodovať
- podnikavosť
- autorita doma/ v rodine
- fyzická sila
54
46
60
32
79
25
10
14
záujem o veci verejné
61
42
15
čo najvyššie vzdelanie
Špecificky ženské vlastnosti:
- schopnosť postarať sa o domácnosť
- byť príjemnou spoločníčkou
- jemnosť a citlivosť k problémom iných
- príjemný vzhľad
51
30
schopnosť samostatne rozhodovať
6
70
správna žena
správny muž
11
Univerzálne vlastnosti:
- tolerancia k iným
- racionálne myslenie
- čo najvyššie vzdelanie
- túžba vyniknúť v práci
- záujem o veci verejné
- schopnosť obetovať sa pre spoločnosť
34
zdroj: FOCUS/ IVO
Čo je podmienkou šťastného manželstva
(odpovede respondentov, ktorí považujú danú vlastnosť za veľmi dôležitú, v %)
84
86
vernosť
ochota diskutovať o problémoch
69
NESLEDOVANÉ 1991
68
deti
88
64
68
dobrý sexuálny život
53
žiť oddelene od svokrovcov
45
52
52
dobré bytové podmienky
mať čas aj pre osobné záľuby
rok 1991
K miernemu zvýšeniu došlo naopak v prípade
faktora „žiť oddelene od svokrovcov“.
45
30
47
23
rovnaký spoločenský pôvod
18
22
rovnaké náboženské presvedčenie
7
rok 2013
NESLEDOVANÉ 1991
rovnaké rozdelenie domácich prác
rovnaké názory na politiku
Výrazne (až o 20 percentuálnych bodov) sa ale
znížil faktor „detí“, ako podmienky šťastného
manželstva.
K poklesu došlo aj u ďalších dvoch faktorov
„rovnaké rozdelenie domácich prác“ a „rovnaké
náboženské presvedčenie“.
53
54
dostatočný/ primeraný príjem
Najdôležitejšou podmienkou šťastného
manželstva stále zostáva „vernosť“.
34
10
12
zdroj: FOCUS/ IVO
Čo je podmienkou šťastného manželstva
(odpovede respondentov, ktorí považujú danú vlastnosť za veľmi dôležitú, v %)
81
vernosť
88
71
ochota diskutovať o problémoch
64
65
deti
72
73
dobrý sexuálny život
47
55
dostatočný príjem
45
54
žiť oddelene od svokrovcov
46
53
50
dobré bytové podmienky
51
mať čas aj pre osobné záľuby
37
28
28
rovnaké rozdelenie domácich prác
20
24
rovnaký spoločenský pôvod
8
Deti sú pre mladých ľudí mierne menej dôležitou
podmienkou šťastného manželstva.
Mladí ľudia podstatne viac zdôrazňujú ako
podmienky šťastného manželstva „dobrý
sexuálny život“ a „mať čas na osobné záľuby“.
Vyšší dôraz dávajú mladí ľudia aj na „ochotu
diskutovať o problémoch“, „dostatočný príjem“,
„žiť oddelene od svokrovcov“.
Naopak, starší ľudia viac zdôrazňujú „rovnaké
náboženské presvedčenie“ ako podmienku
šťastného manželstva.
17
rovnaké náboženské presvedčenie
rovnaké názory na politiku
Aj pre mladých ľudí ostáva najdôležitejšou
podmienkou šťastného manželstva „vernosť“, i
keď za veľmi dôležitú podmienku ju považuje o
čosi menej mladých ľudí v porovnaní so
staršími.
31
9
11
mladí (do 35 rokov)
starší (nad 60 rokov)
zdroj: FOCUS/ IVO
K čomu by mali byť deti vychovávané
(odpovede respondentov, ktorí považujú danú vlastnosť za dôležitú, v %)
82
82
pracovitosť
61
76
slušnosť
88
66
samostatnosť
58
50
52
tolerancia k iným/ znášanlivosť
sporovlivosť/ šetrné zaobchádzanie s
vecami
47
9
samostatnosti – 66% respondentov
(v roku 1991 - 58%)
33
35
tolerancii, ohľaduplnosti k iným ľuďom –
50% respondentov (ale v roku 1999 túto
hodnotu vybralo ako dôležitú pre výchovu detí
až 73% Európanov oproti 57% na Slovensku)
30
33
náboženská viera
vytrvalosť
25
24
nesebeckosť
24
20
10
8
pocitu zodpovednosti – 78% respondentov (v
roku 1991 - 61% a v roku 1999 - 67%)
slušným spôsobom – 76% respondentov
(ale v roku 1991 - 88%)
32
poslušnosť
fantázia/ predstavivosť
pracovitosti – uviedlo 82% respondentov, túto
hodnotu zdôrazňujú respondenti na Slovensku
významne častejšie než je európsky priemer
78
pocit zodpovednosti
Pokiaľ ide o výchovu detí, tak deti by mali byť
vychovávané predovšetkým k:
2008
1991
posledná v poradí predstavivosť (v roku 1999
získala na Slovensku 3%, zatiaľ čo priemer v
Európe bol viac ako 6-násobný 20%)
zdroj: SÚ SAV, European Value Survey
Rodina koncom 80. rokov 20. storočia







10
Slovensko patrilo na konci 80. rokov minulého storočia ku krajinám, ktoré možno charakterizovať,
že boli na polceste k modernite
na jednej strane relatívne moderná spoločnosť (z hľadiska technického pokroku, urbanizácie,
bohatstva a vzdelania), na druhej strane tradičné rodinné systémy
Slovensko patrilo (napriek klesajúcemu trendu) ku krajinám s najvyššou mierou sobášnosti, a
napriek tomu malo jednu z najnižších mier rozvodovosti
do roku 1990 malo tiež jednu z najvyšších mier pôrodnosti, s väčšinou detí narodených do
manželského zväzku
ženy sa stávali matkami veľmi skoro (priemerný vek pri narodení prvého dieťaťa bol 22 rokov),
najplodnejšou skupinou boli ženy vo veku 20-24 rokov, väčšina žien končila s rodením detí do 25.
roku života
prevažovali rodiny s dvomi deťmi narodenými rýchlo po sebe, po vyčerpaní voľna na
starostlivosť o ne nasledoval de facto trvalý návrat žien do zamestnania (nutnosť dvoch príjmov
na zabezpečenie rodiny a všeobecná povinnosť pracovať)
dobové analýzy dávali „nedokončenú modernizáciu rodinných systémov“ do súvislosti s
tradičnými postojmi obyvateľstva (vysoká hodnota rodiny, pozitívne vnímanie inštitúcie
manželstva, preferovanie manželskej rodiny ako najvhodnejšieho prostredia pre výchovu detí),
silnou sociálnou kontrolou (predovšetkým na vidieku), sociálno-ekonomickými faktormi (sociálna
politika, novomanželské pôžičky, pridelenie bytu viazané na uzatvorenie manželstva či narodenie
dieťaťa)
Rodina koncom 80. rokov 20. storočia (pokr.)




rodinu si zakladali veľmi mladé páry – hovorilo sa o kumulácii troch najdôležitejších životných
štartov (manželského, rodičovského a pracovného) do veľmi krátkeho časového obdobia
vo verejnej sfére sa nebolo možné realizovať a tak ľudia „unikali“ do rodinného kruhu
absencia ideovej zmeny, ktorú systém nedovoľoval tiež prispievala k prežívaniu tradičných
rodinných systémov
celkový obraz rodinného správania na konci 80. rokov charakterizovala:







11
univerzálnosť manželstiev (bez skúsenosti s týmto zväzkom zostávala iba minimálna časť
mužov a žien)
uzatváranie manželstva v nízkom veku
krátka etapa samostatného života mladých ľudí
silné vzťahy vzájomnej závislosti a rozdelenia úloh medzi členmi rodiny
autorita v rukách rodičov
silná medzigeneračná podpora
slabšie postavenie žien.
Porovnanie základných ukazovateľov
reprodukčného správania 1990 - 2013
1990 1995 2000 2008 2011 2012 2013
Sobášnosť (na 1000 obyv.)
7,6
5,1
4,8
5,2
4,7
4,8
4,7
Rozvodovosť (na 1000 obyv.)
1,7
1,7
1,7
2,3
2,1
2,0
2,0
Potratovosť (na 1000 obyv.)
10,6
6,7
4,4
3,4
3,1
3,0
3,0
Pôrodnosť (na 1000 obyv.)
15,2
11,5
10,3
10,7
11,3
10,3
10,1
Úhrnná plodnosť (na jednu ženu)
2,1
1,5
1,1
1,3
1,4
1,3
1,3
Podiel detí narodených mimo manželstva
7,5
12,6
18,3
30,0
34,1
35,4
37,0
Priemerný vek žien pri prvom dieťati
22,0
23,0
23,9
26,6
27,8
27,3
27,4
Priemerný vek žien pri prvom sobáši
21,5
22,3
23,6
26,3
27,2
27,9
28,1
Priemerný vek mužov pri prvom sobáši
23,6
24,7
26,1
28,9
29,9
30,5
30,7
(v%)
12
zdroj: ŠÚ SR
Zmeny po roku 1989




13
sobášnosť – po urýchlenom uzavretí veľkého počtu sobášov hneď v prvom roku zmeny (správy o
pripravovanom zrušení novomanželských pôžičiek a reakcia na nové časy), začala sobášnosť
klesať. V poslednom období si udržuje úroveň cca 5 sobášov na 1000 obyvateľov. Stále prevažujú
sobáše obojstranne slobodných, hoci výskyt tohto vzorca postupne mierne klesá. V súčasnosti je
vyše pätina sobášov aspoň zo strany jedného zo snúbencov opakovaných, pričom častejšie
sobáš opakujú muži.
najvýraznejší rozdiel zaznamenal sobášny vek – u mužov dosahoval v roku 1990 menej ako 24
rokov a do roku 2013 vzrástol na takmer 31 rokov. U žien v roku 1990 bol len čosi viac ako 21
rokov, ale v roku 2013 vzrástol až na viac ako 28 rokov.
rozvodovosť – v prvom porevolučnom roku klesla, potom sa vrátila k svojej pomalej rastovej
tendencii, v roku 2013 je 2,0 rozvodov na 1000 obyvateľov (resp. 42,9 na 100 uzatvorených
manželstiev). Svoj vrchol ale dosiahla v roku 2006 – 2,4 rozvodov na 1000 obyvateľov (resp. 49,0
rozvodov na 100 uzatvorených manželstiev). Mení sa profil rozvádzajúcich sa párov – sú to čoraz
viac starší muži a ženy a dlhšie trvajúce manželstvá (v priemere takmer 15 rokov).
pôrodnosť – za posledné dve desaťročia zažilo Slovensko rýchly prepad pôrodnosti (z 2,1 až na
1,1 detí na jednu ženu v roku 2000, v roku 2013 to bolo 1,3 detí na jednu ženu). Z popredných
priečok sme sa v rámci EÚ dostali na úplne posledné. Príčina je odklad rodičovstva do vyššieho
veku, zhoršenie podpory pri zakladaní rodín, otvorenie nových možností pre mladých ľudí, s čím
súvisí diferenciácia životných stratégií. Mierne oživenie pôrodnosti ku ktorému v posledných
rokoch dochádza, sa vysvetľuje práve odkladom rodičovstva (silná generácia sedemdesiatych
rokov nemala deti v kedysi bežnom pôrodnom veku)
Zmeny po roku 1989 (pokr.)





14
dnes sa najviac detí rodí ženám vo veku 25-29 rokov, nasleduje kategória 30-34 ročných a až
potom kategória, na ktorú kedysi pripadalo najviac narodených detí (20-24 ročné ženy). Toto sa
odzrkadľuje aj v názoroch verejnosti – kým v roku 1995 sa za najvhodnejší vek ženy pre
narodenie prvého dieťaťa považoval vek 23 rokov, v roku 2006 to už bolo 25 rokov (novšie údaje
nie sú k dispozícii, ale môžeme predpokladať, že dnes je to ešte vyšší vek).
posun rodičovstva do vyššieho veku znamená zároveň výrazné zmeny vo vzájomnom vzťahu
rodičovstva a trhu práce. Nedochádza tak ku kumulácii štartov manželského, rodinného a
pracovného života.
na rozdiel od minulosti, keď medzi deťmi prevažovali deti narodené ako druhé v poradí, dnes sú to
prvé deti (dosahujú až 40%). V súvislosti s tým sa medzigeneračne očakáva nárast žien a rodín s
jedným dieťaťom, a aj bezdetných žien (z 10% v rámci generácie z päťdesiatych rokov na 17-20%
zo žien zo sedemdesiatych rokov).
výraznejšie tiež stúpol podiel detí narodených mimo manželstva – v roku 1990 tvorili necelých
8%, v roku 2013 tvoria viac ako tretinu (37,0%).
s vyššie uvedeným súvisí aj vyššia miera akceptácie slobodného materstva v populácii (v roku
2006 bol tolerantný postoj k mimomanželskému materstvu dvakrát silnejší ako odmietavý postoj –
47% ku 22%)
Zmeny po roku 1989 (pokr.)


potratovosť – zaznamenala veľmi pozitívny vývoj z 9,1 potratov na 1000 obyvateľov v roku 1990
sa v súčasnosti potratovosť dostala na 3,0 potratov na 1000 obyvateľov. Aj napriek tomu treba ale
zdôrazniť, že stále až cca 70% potratov tvorí umelé prerušenie tehotenstva a 30% spontánne
potraty.
pri vypovedaní o nových vzorcoch rodinného správania však treba uplatniť aj regionálne
hľadisko. Slovensko z regionálneho hľadiska bolo vždy pestré a údaje potvrdzujú prehlbovanie
týchto rozdielov:
–
–
–
–
–
–
15
rozdiely sú v miere sobášnosti
existujú okresy, kde sú rozvody skôr raritou, inde rozvodovosť presahuje aj o tretinu celoslovenský priemer
v niektorých okresoch interrupcie nepoznajú, v iných majú nadpriemerný výskyt
pomerne široký rozptyl má priemerný vek žien pri prvom sobáši a pôrode – kým v Bratislave sa pri prvom
sobáši dostal nad 30 rokov a pri prvom dieťati taktiež na 30 rokov, v niektorých okresoch východného
Slovenska je to aj o niekoľko rokov skôr
najväčšie diferencie sú v podiele detí narodených mimo manželstva – pohybuje sa od 4% (oravské a
kysucké okresy) do 44% (juhovýchodné okresy). Najviac sú zastúpené v okresoch, ktoré sú z hľadiska
modernity najzaostalejšie. Toto nepotvrdzuje všeobecné simplifikujúce konštatovanie o preberaní vzorcov
západného modelu správania.
vzorce rodinného správania samozrejme podmieňujú aj ďalšie faktory – etnické zloženie obyvateľstva,
náboženské vyznanie, vzdelanostná úroveň obyvateľstva, odlišné životné podmienky a pod.
Zmeny po roku 1989 (pokr.)






16
ďalším trendom sú menšie rodiny
pred rokom 1990 prevažovali rodiny s dvoma rodičmi (tzv. úplné rodiny). Hoci v roku 2011 tvorili
stále väčšinu 52% oproti roku 2001 o 4% menej, oproti roku 1991 o 15% menej a oproti roku 1970
sa ich podiel znížil dokonca o 24%.
pokles domácností s dvoma rodičmi sprevádzal rast neúplných rodín (r.1991 -10%; r.2001 – 12%;
r.2011 – 16%) a osamelo žijúcich jedincov (r.1961 -10%; r.1991 – 22%, r.2001 – 30%, r.2011 –
29%). Pritom jednočlenné domácnosti netvoria ako kedysi len starší ľudia, ale aj mladí a slobodní
(singles).
menej dospelých členov a menej detí v rodinách, spolu s nárastom jednočlenných domácností
vedie k zmenšovaniu domácností. Počet členov sa v priemere znížil z 3,4 osôb v roku 1970 na 2,6
v roku 2001, respektíve v roku 2011.
posun k jednodetnému modelu rodiny do budúcnosti znamená veľké zoštíhlenie širšej rodiny
demografické trendy tiež menia možnosti rodín postarať sa o svojich starších členov – na jednej
strane sa v dôsledku predlžovania strednej dĺžky života predlžuje obdobie potrebnej starostlivosti
o starších, ale na druhej strane znižovanie plodnosti redukuje potenciál rodín pre starostlivosť
Vnímanie životnej úrovne (v%)
Otázka: „Ako by ste zhodnotili súčasnú životnú úroveň Vašej
domácnosti?″ 2001 - 2014
Rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi odpoveďami.
17
Rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi odpoveďami.
zdroj: FOCUS
Očakávania zmeny životnej úrovne (v%)
Otázka: „Myslíte si, že životná úroveň Vašej domácnosti sa v
budúcom roku ... ″ 2001 - 2014
Rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi odpoveďami.
Rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi odpoveďami.
18
zdroj: FOCUS
Ďakujem Vám za pozornosť
19