Transcript Tokio HOD
Ján Hurek 1121A Hlavné mesto Japonska a sídlo japonského cisára Názov znamená Východné hlavné mesto Jedno z najväčších miest na svete s počtom obyvateľov viac ako 13 miliónov Rozloha 2,187.66 km2 s predmestiami a aglomeráciami okolitých miest tvorí najväčšiu metropolitnú oblasť na svete, nazývanú Veľké Tokio, kde žije až 35 miliónov obyvateľov Rozloha aglomerácie 13,572 km2 Do roku 1868 sa nazývalo Edo Prímestské vlaky Metro Autobusy Taxíky Trajekty Električka Tokijské metro je okrem Japonských dráh (Japanese Railways, JR) najdôležitejším a najvyužívanějším dopravným systémom v Tokiu Je prevádzkované dvomi subjektami: ◦ Tokijské metro - je súkromná spoločnosť vlastnená zčasti japonskou vládou, zčasti mestským úradom. Prevádzkuje celkovo 9 liniek. ◦ Toei– spravované Tokijským metropolitným úradom pre verejnú dopravu. Tento úrad okrem toho prevádzkuje aj jedinú tokijskú električkovú linku Toden Arakawa, mestské autobusy a jednokoľajku v zoologickej záhrade. Súpravy sú udržované v dokonalej čistote aj technickom stave, a jazdia veľmi často a na čas – s presnosťou na sekundy Linky Tokio metra a Toei sú oddelené, rovnaké trate využívajú výnimočne Oproti tomu trate Japonských dráh (JR) využívajú obe spoločnosti pomerne často. Vzniká tak kombinovaná prevádzka podzemných a nadzemných dráh, tzv. „throughservice“. na konečnej stanici metra vlak nekončí, ale pokračuje ďalej, ale už pod menom inej dopravnej spoločnosti. Táto spravuje predmestské linky a na túto ďalšiu cestu sa vzťahuje aj iná jazdná tarifa. Firmy spolupracujú jedna s druhou, „požičiavajú“ si aj vlaky. Predmestia Tokia spájajú s centrom viaceré vlakové spoločnosti. Okolo centra Tokia premáva vlaková linka JR Yamanote. Vlaky smerujúce do periférnych časí mesta väčšinou začínajú svoju cestu na jednej zo zastávok Yamanoto Line. 13 hlavných liniek metra je napojených na zastávky tejto linky a tak husto prepájajú celé tokijské centrum aj s periférnymi časťami mesta Názvy staníc sú ako všetko, uvedené dvojjazyčne, teda aj anglicky. Linky sú farebne odlíšené a takto sú nafarbené aj nástupištia a vlakové súpravy Tokyo metro Toei Linka Ginza Linka Tozai Linka Marunouchi Linka Chiyoda ...a tak ďalej Cena lístkov sa odvíja od počtu prejdených kilometrov, resp. vzdialenosti medzi stanicami Na stanici je mapa staníc, kde sa dá zistiť, koľko bude stáť cestovné do cieľovej stanice Túto sumu treba vhodiť do automatu a on podľa toho vytlačí lístok z tvrdého papiera, kde je nanesená magnetická vrstva s údajmi Lístok sa vkladá do turniketu pri vstupe do stanice, ten vám ho na svojom druhom konci vráti a môžete cestovať Ak neviete cenu lístka do konečnej stanice, môžete si kúpiť najlacnejší a v stanici určenia sumu doplatiť v automate na úpravu cestovných lístkov (ticket adjustment machine ) ešte pred výstupným turniketom Okrem toho sú dostupné na každej stanici metra, respektíve prímestského vlaku aj celodenné lístky. Môžete si ich zakúpiť od staničného personálu, prípadne použiť automat. S celodenným lístkom Tokyo Free Kippu môžete cestovať metro linkami oboch spoločností a vlakmi v centre mesta. Tento lístok platí aj na autobusy spoločnosti Toei a vyjde vás na 1580 jenov. Lacnejšie vás vyjde Toei and Tokyo Metro One-Day Economy Pass (1000 jenov), s ktorým môžete jazdiť jeden deň metro linkami oboch spoločností, ktoré podzemnú dopravu v centre prevádzkujú. Ekonomických 600 jenov zaplatíte za celodenný lístok, avšak môžete jazdiť len jednou spoločnosťou – deviatimi linkami Tokyo Metro. Niektoré špeciálne lístky určené turistom sa dajú kúpiť na letisku Narita. Ak chcete cestovať častejšie oplatí sa kúpiť kaisūken, pás jedenástich lístkov (za cenu desiatich) – v automatoch sú označené špeciálnym gombíkom. Ak sa chcete vyhnúť papierovým lístkom úplne, stačí si zaobstarať (pokojne aj z automatu) za 500 jenov čipovú kartu. Najväčší dopravca v okolí Tokia - JR East vydáva svoju kartu Suica, ostatní dopravcovia potom majú vlastnú kartu - PASMO. Tieto karty sú bežne zameniteľné, takže vám stačí pre všetky spoločnosti len jedna. Potom už ju stačí len v automate nabiť a pri každom prechode turniketom jednoducho priložiť k snímaču. Automaty možno spravidla prepnúť aj do angličtiny. Na čipovú kartu si tiež môžete nahrať (a zároveň na jej líc nechať vytlačiť) lístok pre dochádzanie do firmy alebo školy. Lístok pre dochádzanie - tékiken - vám bude vždy vystavená len na konkrétny úsek. Za úseky ostatné sa vám už strháva z karty "kredit". Ak však cestujete cez úsek, kde bežne prichádzame, porovnajú sa ceny cestovných lístkov mimo úseku, kde prichádzame s cestovným lístkom za celú trasu a naúčtuje sa vám automaticky cena nižšia. Karty je mimo platenie cestovného možné použiť aj pre platenie v automatoch na nápoje na stanici, v niektorých reštauráciách aj v obchodoch. V Japonsku prakticky neexistujú celosieťové lístky, ako u nás v MHD. Snáď len s výnimkou jednodňových turistických u niekoľkých spoločností. Tokijské autobusy obsluhujú miesta, kam vlaky metra nechodia Iba málo z nich je označených v angličtine, cestujúci si musia zapamätať znaky alebo čísla Cieľová destinácia je napísaná na prednej časti autobusu. Platí sa pri vstupe do autobusu, jednotná suma 200 JPY (1€ = 107,930 JPY) sa vkladá do boxu vedľa vodiča. Reprodukovaný hlas hlási mená nasledujúcich zastáviek. V turistických informačných centrách je k dispozícii anglická mapa a leták jednotlivých autobusových liniek. Taxíky sú vhodné najmä pri kratších cestách po centre mesta, aj keď neustála dopravná zápcha ich spomaľuje. Základný poplatok sa pohybuje okolo 660 JPY za prvé dva kilometre, potom zaplatíte 80 JPY za každých 274 metrov, plus platíte za čas kedy ide taxík pomalšie ako 10 km/h. Od 23:00 hod. do 05:00 hod. sú ceny o dvadsať percent vyššie. Taxíky zastavíte na väčšine ciest, červené svetlo vedľa vodiča znamená, že je taxík obsadený, zelená, že je voľný. Ich stanoviská nájdete na najrušnejších častiach mesta, ale potom ako prestanú jazdiť vlaky, pripravte sa na dlhé čakanie. Na cestovanie autom potrebujete v Tokiu dobrý dôvod. Hustota premávky je neuveriteľná, miesta na parkovanie sú drahé (ak ich vôbec nájdete), dopravné značenie je pre neznalých zmätočné. Jazdí sa vľavo. Trajekty na dlhé trate obsluhujú tokijské ostrovy a prevážajú cestujúcich do domácich a zahraničných prístavov. Po riečnych tepnách mesta pláva niekoľko trajektových liniek známych ako suijō basu. Najpopulárnejšia je plavba medzi Asakusou na rieke Sumida-gawa, (denne každých 40 minút, s cenou 660 JPY), veľké okná trajektu ponúkajú úžasný výhľad na mesto. Populárne sú tiež plavby po Tokijskom zálive z Hinode Sanbashi. Električky začali jazdiť v Tokiu v roku 1911, ale po veľkom zemetrasení v roku 1923, kedy bola poškodená väčšina električkových liniek, boli doplnené autobusy. V čase svojej najväčšej slávy prepravovali električky na 41 linkách viac než 2 milióny cestujúcich denne. Počas päťdesiatych a šesťdesiatych rokov však došlo k prudkému nárastu automobilovej dopravy, takže sa električkové linky začali postupne rušiť. V rokoch 1967 až 1972 bolo zrušené 181 km električkových koľají. Poslednú električkovú linku (japonsky tóden) tak možno dnes nájsť v tokijskej štvrti Arakawa, s dĺžkou trate 13 km Električková trať je vysadená viac ako 15 tisícmi ružovými kríkmi, ktoré dotvárajú malebnú atmosféru malomesta, na čo sú samozrejme miestni obyvatelia patrične pyšní. Električka ale nezostáva len historickým reliktom, je pomerne využívaná, pretože spája miesta, kam sa inak nedá dopraviť. Vozidlá prichádzajú na vyvýšené nástupište každé tri až štyri minúty, na električku sa čaká vo fronte a lístok vám predá vodič za 160 jenov Verejnej doprava vo vnútri Veľkého Tokia dominuje jedna zo svetovo najrozsiahlejších mestských železničných sietí, skladajúcich sa z čistých a efektívnych povrchových a podpovrchových vlakov. Denne využíva dráhy 40 miliónov cestujúcich, to je 14,6 miliardy cestujúcich ročne Metro prepraví 22% z tejto sumy, to je 8 660 000 cestujúcich za rok Chôdza a jazda na bicykli sú oveľa častejšie ako v mnohých mestách po celom svete. Súkromné automobily a motocykle hrajú druhoradú úlohu v mestskej doprave.