Transcript D o p r a v a

Doprava
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
Úlohy dopravy
Smery vývoja dopravy
Dopravné oblasti
Železničná doprava
Cestná doprava
Vodná doprava
Letecká doprava
Potrubná doprava
Špeciálne druhy dopravy
Úlohy dopravy
 Môžeme ju definovať ako cieľavedomé premiestňovanie
nákladov a osôb v priestore
 Je samostatným hospodárskym odvetvím a zjednocuje
ostatné hospodárske odvetvia.
 Ovplyvňuje rozvoj mobility obyvateľstva
 Zamestnáva asi 3-4 % ekonomicky činného obyvateľstva ( vo
vyspelých krajinách až 6% ). Výnimku tvoria krajiny, kt. sa
špecializujú na poskytovanie dopravných služieb – Grécko,
Libéria, Nórsko, alebo ťažia zo svojej výhodnej polohy –
Panama, Singapur
 Význam dopravy i jej úlohy v rôznych krajinách zodpovedajú
ich hospodárskej úrovni
 Pomáha vyrovnávať rozdielne možnosti jednotlivých krajín a
ľuďom získavať v nich to, čo sa im nedostáva tam, kde žijú
 Dĺžka svetovej dopravnej siete ( bez leteckých a námorných
liniek) je cez 33 miliónov km, z toho na cestnú dopravu
pripadá asi 88%, na železnice a potrubné trasy asi po 5%, na
vnútrozemské vodné cesty asi 2%
 Spotrebuje asi ¼ svetovej ťažby palív, 1/3 elektriny, ¾
všetkých mazadiel a olejov
 Zaisťuje ročne prepravu viac ako 100 mld. ton nákladu a asi
820 mld. osôb
 Základné zložky dopravy ( umožňujú premiestňovanie ) sú :
dopravné prostriedky ( autá, vlaky, lode, lietadlá ), dopravné
cesty ( diaľnice, železnice, námorné linky, potrubia ), dopravné
zariadenia ( letiská, prístavy, čerpadlá pohonných hmôt, ...)
 Lokalizáciu dopravných ciest a zariadení ovplyvňujú : sídelnogeografické a hospodársko-geografické podmienky, prírodné
podmienky (tvary reliéfu, riečne a jazerné plochy, členitosť
morského pobrežia ), poloha
Dopravný prostriedok
Dopravné cesty
Dopravné zariadenia
 Základné druhy dopravy : 1. podľa charakteru prostredia v kt.
sa uskutočňuje - pevninská ( suchozemská a vodná ),
námorná a vzdušná
2. podľa použitej dopravnej cesty - železničná, cestná,
vnútrozemská vodná, potrubná, námorná, letecká, špeciálne
druhy dopravy
Smery vývoja dopravy
 Veľmi pružne reaguje na vývoj v ostatných odvetviach
hospodárstva
 Sú na ňu kladené 3 základné požiadavky : skrátenie času
prepravy, zníženie ekonomických nákladov pri preprave,
zvýšenie bezpečnosti prepravy
 Smery vývoja dopravy : 1. rast rýchlosti dopravných
prostriedkov
2. zvyšovanie prepravnej kapacity dopravných prostriedkov
Smery vývoja dopravy
3. zjednotenie dopravných ciest, zariadení a prostriedkov
4. koncentrácia prepráv na hlavné dopravné ťahy
5. znižovanie negatívnych vplyvov dopravy na ŽP
Dopravné oblasti
1.
2.
3.
4.
5.
Oblasti s modernou dopravou – Európa ( mimo v. časti
Ruska ), USA, j. Kanady, s. Mexika, Japonsko, v. Austrália,
Nový Zéland, j. Afriky a niektoré menšie izolované oblasti
Oblasti s veľkým podielom jednoduchej miestnej dopravy
– veľká časť Afriky, j., jz., jv. Ázie, J. Amerika
Severné oblasti Kanady a Ruska
Oblasti s dominujúcou riečnou dopravou – rieka Amazon,
časť územia v povodí Konga
Oblasti takmer bez pozemnej dopravy – zaľadnené územia,
vysoké pohoria,...
Železničná doprava
 Prepravuje hl. náklady na veľké vzdialenosti
 Vo vyspelých krajinách dochádza k uzatváraniu nerentabilných
tratí v dôsledku konkurencie automobilovej dopravy a k stále
väčšej koncentrácii výkonov na hlavné ťahy
 Osobná žel. doprava sa uplatňuje hl. v prímestskej doprave a
začína sa viac uplatňovať aj v diaľkovej preprave ( hlavne vďaka
zvyšovaniu rýchlosti a kvality ) – napr. TGV vo Francúzsku,
Hikari v Japonsku a ostatné vyspelé štáty ich vo výstavbe
nasledujú
 V menej vyspelých krajinách sa žel. sieť stále rozširuje, naráža
však na problémy – napr. rôzne rozchody koľajníc
 Má veľký význam v transkontinentálnej preprave nákladov
( Rusko, USA, Čína, ...)
 Je pomerne šetrná k ŽP
 Najvyššiu hustotu žel. tratí ( v km/ 100km²) má Belgicko ( 15,2 ),
Nemecko, V. Británia ( Slovensko : 7,5km/100km²)
TGV
Hikari
Pendolino -ETR 480
Cestná doprava
 Patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim druhom
 Zaisťuje prepravu osôb a nákladov na menšie vzdialenosti
 Kvalita cestnej siete je veľmi rozdielna v závislosti od
hospodárskej úrovne štátu ( od nespevnených ciest až po
viacprúdové diaľnice )
 Osobné autá zvyšujú mobilitu obyvateľstva a využívanie
území – umožňujú dopraviť osoby (ale aj tovar – kamióny,
nákladné autá ) z východiska až do miesta určenia
 Rastie počet dopravných prostriedkov
 K negatívam patrí pomerne veľký podiel na znečisťovaní
ovzdušia ( oxidy dusíka,...) a veľká nehodovosť.
 Vysokú hustotu cestnej siete - nad 100km/100km² – majú
napr. Nemecko, V. Británia, USA – obl. Veľkých jazier a sv.
štátu, ... Slovensko : 36,5 km/100km²
Vodná doprava
 Námorná doprava zabezpečuje hlavne prepravu veľkoobjemových
materiálov ( rudy, uhlie, ropa, obilie, drevo ) na veľké vzdialenosti
 Význam osobnej námornej dopravy klesá, rastie iba trajektová a
kabotážna preprava osôb
 Prevažná časť dopravy využíva Atlantický oceán
 Najväčšie flotily majú : Libéria, Panama, Japonsko, V. Británia,
Grécko, Nórsko
 Prístavy sú dôležité centrá hospodárskej výroby ( miestom
prekládky tovarov ) – Rotterdam, Singapúr, Kóbe, Šanghaj,
Marseille, Hamburg, Dubaj, Hong-kong, ...
 Vnútrozemská vodná doprava má veľký význam v rozvojových
krajinách a na veľkých riekach S.Ameriky a Ruska
 Príklady : päť severoamerickýcj jazier a r. sv. Vavrinca, Rýn, Dunaj,
Labe, Volga, Amazon, Paraná, Orinoco, Indus, Ganga, Mekong, Níl,
Kongo, Niger, Zambezi, ...
 Slúži na prepravu tovarov ( stavebný materiál, drevo, uhlie, ...) ale
aj osôb
 V porovnaní s cestnou a železničnou dopravou je lacnejšia
Panamský prieplav prepojuje
Atlantický oceán s Tichým
oceánom v mieste Panamskej šije.
Skracuje cestu o viac než 8. 000
kilometrov. Dĺžka: 82 (77) km,
šírka: 150-305 m, hĺbka: 12,5-13,7
m. Výškový rozdiel prekonáva 6
vzdúvadiel, plavba trvá 7-9 hodín,
je prístupný pre lode s ponorom
11,2 m, denná priepustnosť je 48
lodí
Suezský prieplav je kanál spájajúci Stredozemné more
a Červené more.
Dĺžka: 195 km
Šírka: 365 m
Hĺbka: 19.5 – 20 m
Obmedzenia: pre lode do 150 000 BRT a ropné tankery
do 250 000 BRT
Priemerný čas preplávania: 15 hodín (11-16 hodín)
Denná priepustnosť: 1 konvoj (20 a viac lodí)
severným smerom, 2 konvoje južným smerom
Je prekopaný na úrovni morskej hladiny a zásobovaný
vodou z Nílu. Nie sú v ňom žiadne , lebo nie sú
potrebné. Popri ňom vedie železnica, pod ním jeden
cestný tunel.
Letecká doprava
 Využíva sa hlavne na prepravu osôb na veľké a stredné
vzdialenosti v najvyspelejších štátoch sveta, ale aj v krajinách
s veľkou rozlohou ( Rusko, Kanada,...)
 Najvýznamnejšie trasy medzinárodných leteckých liniek vedú
cez Atlantický oceán medzi Európou a S. Amerikou, medzi S.
Amerikou a Latinskou Amerikou
 Najvýznamnejšie letiská sveta : Atlanta, Chicago, Los
Angeles, Londýn, Tokio, Franfurkt n. Mohanom, Paris, ...( na
svete je asi 44 000 letísk)
 Jej najväčšou prednosťou je rýchlosť
Altanda, časť letiska
Letisko – Frankfurt n.Mohanom
Letisko v Kobe ( na umelom ostrove)
Potrubná doprava
 Prepravuje tekuté a plynné
látky hlavne na veľké
vzdialenosti ( ropa, plyn,
voda,...)
 Najvýznamnejšie
transkontinentálne
plynovody a ropovody
vychádzajú z Aljašky, zo záp.
Sibíri, zo str. Ázie a z oblasti
Perzského zálivu
 Najhustejšiu sieť majú
vyspelé krajiny – USA, štáty
záp. Európy )
 Má pomerne malý vplyv na
ŽP
Špeciálne druhy dopravy
 Nachádzajú sa v oblastiach s osobitným hospodárskym
využívaním alebo v extrémnych prírodných podmienkach (
visuté lanovky, úzkokoľajné železnice, ťažné zvieratá, nosiči,
pásová doprava, ...)
 K tomuto druhu dopravy môžeme priradiť aj dopravu správ a
informácii ( tzv. spoje) . Toto odvetvie dopravy má hlavný
vplyv na rozvoj modernej spoločnosti, zaznamenáva
obrovský rozvoj, využitie internetu je ukazovateľom stupňa
rozvoja spoločnosti, zabezpečuje prístupy k informáciám
všetkým jeho užívateľom bez priestorového obmedzenia