Transcript atletika
ATLETIKA Katarína Ballayová Diana Hubočanová O ATLETIKE Atletika je jedna z hlavných športových disciplín, ktorá pôvodne zahŕňala prirodzené pohyby človeka, dnes sem však patrí: beh (hladký, prekážkový, štafetový, cestný, terénny) športová chôdza viacboj skok (do výšky, o žrdi, do diaľky, trojskok) vrh guľou a hod diskom, hod oštepom, hod kladivom Podstatou jednotlivých atletických disciplín, ktorých je viac ako 25, je základná alebo z nej odvodená lokomócia zameraná na prekonávanie vzdialeností chôdzou, behom, skokom, vrhom, alebo ich kombináciou. Možnosť objektívne hodnotiť svoje výkony v súťaži a dávkovanie zaťaženia v príprave podnecuje rozvoj vôľových vlastností, bojovnosť a tiež snahu zvyšovať svoju výkonnosť. Tieto vlastnosti a úsilie formujú osobnostné črty, ktoré pozitívne môžu pôsobiť na zvyšovanie zdatnosti a pracovnej výkonnosti. Atletiku zaraďujeme medzi individuálne športy. Atletika sa vykonáva prevažne vonku, v nekrytých priestoroch v rozličných klimatických podmienkach. Vyžaduje to nielen väčšiu prispôsobivosť na hraničné zaťaženie pohybom, ale aj na zmeny teploty, vlhkosti ovzdušia, či zmeny podkladu pri pohybovom zaťažení. Pestovanie atletiky vytvára kladné podmienky na otužovanie, na termoreguláciu, na pozitívne ovplyvňovanie autoregulačného systému organizmu človeka. Okrem vôľových vlastností človeka možno v atletickej príprave pôsobiť aj na rozvoj iných psychických vlastností a na intelektuálny rozvoj. Ide o špecifické psychické vlastnosti (napr. koncentrácia pozornosti na vykonanie krátkodobého, okamžitého pohybu, alebo dlhodobej pohybovej činnosti vždy s hraničným úsilím. Základné formy atletiky – podľa toho, aký špeciálny cieľ sa sleduje (účel a zameranie), sú: základná, zdravotná, rekreačná, kondičná, výkonnostná a vrcholová atletika Atletický výkon je podmienený: - dynamickými faktormi – materiálne a sociálne podmienky - taktické schopnosti - koordinačná schopnosť - úroveň kondície a pohybových schopností - získané predpoklady na súťaženie - ideál, zameranie a iné vlastnosti osobnosti - konzervatívnymi faktormi – genetické predpoklady MAJSTROVSTVÁ SVETA Majstrovstvá sveta v atletike sa konajú každé dva roky, Majstrovstvá Európy v atletike sa konajú každé štyri roky. Organizácie atletiky je Medzinárodná atletická federácia (IAAF) založená v roku 1912. V staroveku atletika znamenala telesné cvičenie, zápas, prirodzené ľudské pohyby. Novodobá atletika sa rozvinula v 19. storočí v Spojenom kráľovstvee, odtiaľ sa rozšírila po svete. BEH Beh je druh pohybu, pri ktorom sa človek alebo živočích pohybuje pomocou končatín takým spôsobom (prevažne väčšourýchlosťou ako pri iných spôsoboch pohybu), že v určitých fázach pohybu sa žiadna z končatín nedotýka povrchu, po ktorom sa pohyb vykonáva (na rozdiel napr. od chôdze alebo plazenia). SKOK Skok môže byť: pohyb vznikajúci odrazom nôh od zeme, pozri skok (pohyb) VRH GUĽOU Vrh guľou je atletická disciplína. Cieľom je vrhnúť guľou ťažkou (7,26 kg - priemer 13 cm) čo najďalej, atléti nesmú guľou hádzať. Ženy používajú ľahšiu a menšiu guľu, váži 4 kg a má priemer 11 cm. HOD DISKOM Hod diskom je športová atletická disciplína, v ktorej je cieľom športovca odhodiť malý ťažký disk do čo najväčšej vzdialenosti. Pred hodom sa diskár postaví do vyznačeného spevneného kruhu, v ktorom sa s roztiahnutými pažami roztočí, aby tým získal väčšiu kinetickú energiu. V pravej chvíli pri otočke pustí disk, ktorý počas letu naplocho rotuje a pristane do vyznačeného výseku. Hodnotená je vzdialenosť prvého dotyku disku so zemou od kruhu. HOD OŠTEPOM Hod oštepom je atletická disciplína, v ktorej sa hádže oštepom na vzdialenosť. Hod oštepom je disciplína pre mužskýdesaťboj a pre ženský sedemboj. Mužský oštep je dlhý od 260 do 270 centimetrov a má hmotnosť 800 gramov, ženský oštep je dlhý od 230 do 240 centimetrov a má hmotnosť 600 gramov. Aby hod platil, musí oštep letieť do kruhového výseku vymedzeného bielymi čiarami. Musí tiež dopadnúť hrotom vpred, nieje však nutné, aby sa zapichol do zeme (ale musí zanechať stopu). HOD KLADIVOM Hod kladivom je atletická disciplína, v ktorej sa športovci snažia odhodiť tzv. kladivo do čo najväčšej vzdialenosti. Športové náčinie označované ako kladivo nemá podobu bežného kladivá, ide o kovovú guľu pripevnenou silným kovovým drôtom k držadlu. Atletika patrí medzi absolútne najstaršie športy, jej „čiastková“ podoba je známa vyše štyri tisíc rokov. Samotné slovo atlét, pochádzajúce z gréckeho athletes – borec, silák, pretekár, vyjadrovalo zároveň povolanie, profesiu svojho nositeľa. Výraz atletika z gréckeho athlon znamenala pôvodne zápas, cvičenie, ale tiež cenu, o ktorú sa pretekalo. To signalizuje, že už v antickom Grécku atletika znamenala pre mnohých živobytie. ATLETIKA NA SLOVENSKU Za atletické preteky sú vo všeobecnosti považované také, na ktorých sa zúčastnia minimálne dvaja atléti. Z tohto pohľadu môžeme hovoriť o zaujímavej akcii v Bratislave, ktorá sa mala uskutočniť 2. februára 1827 o tretej popoludní. Nešlo o preteky, skôr o exhibíciu, keďže na štart, ktorý bol na Dlhej ulici (dnešná Panská), sa postavil jediný účastník behu. Ako oznamuje dobový informačný leták pozývajúci Bratislavčanov na atraktívne predstavenie, jeho hlavný aktér „známy rýchlobežec (doslovne schnelllaufer) Göhrich má tú česť predviesť sa, s povolením vrchnosti, ctenému publiku, ak to V stanovenom termíne chce absolvovať „svoj druhý a posledný rýchlobeh z Dlhej ulice až na Szabedhedy“, miesto vzdialené približe tri a pol kilometra od miesta štartu v mierne stúpajúcom teréne. V ďalšej časti textu sa dozvedáme, že Göhrich sa na výkon podujme „v plnej zbroji, teda v prednom a zadnom brnení, s prilbou, šabľou, vysokými čižmami s ostrohami.“ Teda tak, ako vo svojom prvom behu, ktorý absolvoval v čase 29 minút, pričom teraz chce čas stlačiť na 19 minút. Prosí úctivo dámy i pánov, aby sledovali jeho výkon po celej trati a preto sa uchádza o veľké množstvo divákov a vysoký príjem zo vstupného. Tento cenný archívny dokument z obdobia „(pred)atletického romantizmu“ svedčí o mnohom. Aj keď nešlo o atletické preteky, pretože na štarte bol iba sám a vzhľadom na výzbroj a výstroj by mohlo ísť skôr o akúsi brannú individuálnu disciplínu, každopádne možno tento výkon dávať do súvisu so športom ako takým i s atletikou. Tá pravá kráľovná športov začala na uhorskej športovej scéne účinkovať vo väčšej miere v posledných dvoch decéniách 19. storočia. Jej prudký rozvoj nastal najmä po Hrách I. olympiády 1896 v Aténach. Grécka vláda sa sťažovala, že sa o tejto kandidatúre dozvedela neskoro, navyše ju trápili finančné suchoty, veď Grécko bolo prinútené ohlásiť v roku 1893 štátny bankrot. Ministerský predseda Trikupis sa preto postavil proti hrám. Keď však priaznivci olympijskej myšlienky presadili svoje zámery, podal premiér demisiu. Grécko a Atény zachránil korunný princ Konštantín, prezident a zakladateľ organizačného výboru hier. Financovanie zabezpečili dary, predaj prvých poštových známok so športovou tématikou. Iba muži z trinástich krajín štartovali v deviatich športoch. Až 230 z 311 olympionikov bolo gréckeho pôvodu., Na programu hier bol šerm, cyklistika, zápasenie, tenis, streľba a gymnastika. Pre nevyhovujúce počasie zrušili jachting. Víťaz každej súťaže dostal okrem olivovej vetvičky a diplomu striebornú medailu, druhý vavrínovú vetvičku a bronz a tretí – ako je to teraz zvykom – nedostal vtedy nič. Vôbec prvým aténskym olympijským víťazom bol Američan: atlét James Brendan Conolly. Podľa vzoru antických športovcov atléti súťažili i v hode diskom (vyhral Robert Garrett z USA) a v maratónskom behu, ktorého víťazom sa stal Spyridon Louis, až dovtedy neznámy grécky pastier ovcí, ktorý sa stal ústrednou postavou hier. Iba muži z trinástich krajín štartovali v deviatich športoch. Až 230 z 311 olympionikov bolo gréckeho pôvodu., Na programu hier bol šerm, cyklistika, zápasenie, tenis, streľba a gymnastika. Pre nevyhovujúce počasie zrušili jachting. Víťaz každej súťaže dostal okrem olivovej vetvičky a diplomu striebornú medailu, druhý vavrínovú vetvičku a bronz a tretí – ako je to teraz zvykom – nedostal vtedy nič. Vôbec prvým aténskym olympijským víťazom bol Američan: atlét James Brendan Conolly. Podľa vzoru antických športovcov atléti súťažili i v hode diskom (vyhral Robert Garrett z USA) a v maratónskom behu, ktorého víťazom sa stal Spyridon Louis, až dovtedy neznámy grécky pastier ovcí, ktorý sa stal ústrednou postavou hier. Ďakujeme za pozornosť!