Transcript Kosová - Celoživotný rozvoj učiteľa


1970 UNESCO
◦ P. Lengrand: Úvod do celoživotného učenia sa

1972 UNESCO, OECD
◦ Učiť sa byť: Svet vzdelávania dnes a zajtra

1974 UNESCO
◦ T. Husén: Učiaca sa spoločnosť

1982 Rada Európy
◦ Správa o vzdelávaní dospelých



...
...
2000 Komisia ES
◦ Memorandum o celoživotnom vzdelávaní

70 – 80-te roky – kríza profesie
◦ Starnutie učiteľských zborov, feminizácia,
nedostatok učiteľov, nízke platy,
neatraktívnosť profesie, nezáujem o ňu,
nemožnosť kariérneho rastu a pod.
◦ Rezignácia až vyhorenie, prežívanie
ohrozovania autority , nepripravenosť na
individualizáciu edukácie, neistota,
neschopnosť prijať zmenu a pod.

90-te roky – profesionalizácia, opatrenia
na zmenu statusu a kvality
◦ reformy učiteľského vzdelávania,
univerzitarizácia, profesijné štandardy,
výskum, reformy ďalšieho vzdelávania,
zvyšovanie platov, investícií do školstva,
sociálne zabezpečenie

Prvé desaťročie
◦ Na makroúrovni vzdelávacej politiky – obdobie
strnulosti
◦ Na mikroúrovni edukačnej praxe – dynamický pohyb

združovanie inovatívnych učiteľov, projekty (ITV - 1992,

zavádzanie inovácií do výučby, ich spontánne šírenie
Orava IOWA - 1994, Krok za krokom - 1994, waldorfská škola - 1994,
škola M. Montessoriovej - 1993, 1995)
Ďalšie obdobie do roku 2007
◦
◦


Bariéra neporozumenia, zánik alternatív a asociácií
Oslabenie inovačného pohybu
Po roku 2008
◦
◦
Deklarovaná pro-reformná vzdelávacia politika
Skeptickí, unavení a rezignovaní učitelia

Do začiatku 20. st. – chrám pre
privilegovaných
◦ Zmyslom výchovy kultivácia človeka
◦ Nadčasové hodnotové ideály, osobný medziľudský
vzťah
◦ Samo vzdelanie je vysokou hodnotou

Do 50-60-tych rokov – výťah do vyššej
sociálnej triedy
◦ Industrializácia, hospodársky rast
◦ Priorita organizačno-technologických vzťahov,
masové vzdelávanie pre potreby štátu
◦ Inštrumentálna povaha vzdelávania, formalizovaný
vzťah, neutrálne in-formovanie
◦ Riadi sa objednávkou štátu, hodnotou je diplom

Globalizácia - poistka pred deklasovaním
◦ Demokratizácia sociálneho života
◦ Sebarealizujúci sa ľudský subjekt, edukácia ako
tvorba originálnej individuality
◦ Riadi sa objednávkou trhu, ziskuchtivým
finančným kapitálom (premena veľkých firiem na
siete a dočasné nájomné služby)
◦ Závislosť na meniacom sa trhu práce
a distribúcii vzdelávania (biznis)
◦ Vzdelanie – produkt na jedno použitie - tovar
 užitočnosť, cena, rebríčky, uplatniteľnosť na trhu,
mediálna odozva

Rýchlo využiteľná a vymeniteľná
polovzdelanosť

Tvrdošijne a optimisticky presadzovať
myšlienku rozvoja človeka, schopného:
◦ postaviť vlastnú sebarealizáciu na princípoch
sebaprekročenia vlastných, okamžitých záujmov
◦ a súnaležitosti a zdieľaní života s ostatnými
ľuďmi a celou prírodou.


Úloha učiteľa je oveľa zodpovednejšia
a pre budúcnosť dôležitejšia, ako
je spoločnosť dnes ochotná priznať
Nie iba škola je zlá, ale spoločnosť,
konajúca proti človeku a ľudskosti, je
vážne chorá

Vonkajšie vplyvy
◦ Medzinárodný tlak, kríza spoločnosti, profesie,
nároky reformy, demotivácia učiteľov, pád
hodnoty vzdelania, trh, zodpovednosť profesie

Dilemy KVU
◦ Nadväzovať na autonómiu univerzít
◦ Pripravovať na nejasnú reformu
◦ Podporovať školskú politiku a zároveň byť
trhové
◦ Rozvoj a ochromenie vzdelávacieho trhu
◦ Množstvo peňazí a nemožnosť ich využiť pre
potreby školy
◦ Nejasný zmysel povinnej edukácie
Špecifická viacúrovňová integrácia:

Pedagogiky a psychológie do (psycho)didaktiky

Didaktiky a každého vedného odboru do
odborovej (psycho)didaktiky

Didaktík medzi sebou (1. stupeň, vzdel. oblasti)

Teórie a praxe – dlhodobý cyklický proces:
o Teoretické znalosti – teória vyučovania a vychovávania
o Znalosti v činnosti (knowledge in action) – prax
o Kontextové znalosti (na teórii založená odborná reflexia
praxe → vlastná teória výučby) – najmä odborové didaktiky
Učiteľ má byť vybavený na diagnostiku a
rozvoj vnútorných kvalít inej ľudskej
bytosti a seba samej ako učiteľa


Expertné diagnostikovanie subjektov a situácií
Procesy rozhodovania a intervencie so
znalosťou kauzality pre
◦ Psychodidaktickú transformáciu obsahu odboru do učiva
◦ Riešenie výchovných situácií


Interpersonálne stratégie
Reflexia a sebareflexia edukačného konania
(Coolahan, Vonk, Shulman, Hustler, Yntire, Perrenoud, Berliner,
Spilková, Vašutová)
Jadro učiteľskej profesionality je
psychodidaktické a odborovo-didaktické


KVU - stála odborná reflexia praxe
Izolovanosť učiteľskej profesie
◦ Uvádzanie do profesie - tútorstvo

Učiaca sa škola
◦ Konštruktívna odborná spätná väzba
◦ Tímová spolupráca – plánovanie, akčný výskum,
hodnotenie – mentorstvo
◦ Škola ako centrum vlastného vzdelávania –
vzdelávanie šité na mieru

KVU ako štátom regulovanej profesie
nemožno v plnosti ponechať na trh
◦ Sieť s rozdelenými úlohami
◦ Štát – koncepčná podpora vzdelávacej politiky,
školy ako zamestnávateľa
◦ Vzdelávací trh v závislosti od prostriedkov škôl pre
objednávanie vzdelávacích služieb