Transcript Ološtiak

Predmet všeobecnej jazykovedy.
Dejiny jazykovedy.
Štrukturalizmus
Štruktúra prednášky
•
•
•
•
predmet všeobecnej jazykovedy
vývin a periodizácia jazykovedy
lingvistický štrukturalizmus
štrukturalizmus v slovenskej jazykovede
2
Študijná literatúra
• ČERNÝ, J.: Ferdinand de Saussure a vznik strukturální
lingvistiky. In: Dějiny lingvistiky. Olomouc: Votobia 1996, s.
127 – 145.
• ČERNÝ, J.: Pražská škola a funkční jazykověda. In: Dějiny
lingvistiky. Olomouc: Votobia 1996, s. 148 – 164.
• DOLNÍK, J.: Predmet všeobecnej synchrónnej jazykovedy. In:
Všeobecná jazykoveda. Opis a vysvetľovanie jazyka.
Bratislava: Veda 2010, s. 10 – 17.
• http://olostiak.webz.cz/pracovne.html
3
Predmet VJ
• „Lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom
jazyka na základe materiálu z čo najväčšieho počtu
rozmanitých jazykov. Jej hlavným cieľom je
odhaľovať najvšeobecnejšie zákony jazykových
systémov, ich stavby, fungovania a vývinu.“ (EJ, s.
480)
4
Predmet VJ
• J. Dolník (2009, s. 10):
• „... objektom synchrónneho jazykovedného bádania
je jazyková komunikácia. Keďže ide o všeobecnú
jazykovedu, skúmanie sa zameriava na všeobecné
otázky a zákonitosti tejto komunikácie.“
5
Predmet VJ
1. rečová aktivita odosielateľa, ktorá spočíva v
produkovaní rečových celkov umožňujúcich
spoznanie zámeru odosielateľa (alebo aspoň
priblíženie sa k jeho zámeru), resp. interpretácie,
ktoré sú mimo rámca zámeru
2. odovzdávaný komunikát ako výsledok rečovej
aktivity odosielateľa, čiže rečový produkt
6
Predmet VJ
3. komunikačný kanál, ktorý spája aktérov jazykovej
komunikácie v tom zmysle, že cez neho
prechádzajú odosielané produkty rečovej aktivity
(dôležitá je povaha kanála)
4. apercepcia príjemcu (recipienta, adresáta), čiže
percepcia (vnímanie) a identifikácia jeho zmyslu
(apercepcia = vnímanie s porozumením)
7
Predmet VJ
• J. Dolník (2009, s. 14):
• „Predmetom všeobecnej synchrónnej jazykovedy sú
tie aspekty jazykovej komunikácie, skúmaním
ktorých sa odhaľujú všeobecné zákony a
zákonitosti...“
8
Predmet VJ
1. ...stavby jazyka so zreteľom na jeho osvojovanie si
a na jeho fungovanie ako predpokladovej bázy
reči, ako aj na jeho (synchrónnu) dynamiku
2. ...požívania jazyka vo vzťahu
a) k jednotlivcovi ako kognitívnej bytosti
b) k jednotlivcovi ako sociálnej bytosti, a teda k
lingvosociete.
9
Predmet VJ
• „...všeobecná jazykoveda má zahrnúť všetko, čo
umožňuje spoznanie a systemizáciu všeobecných
zákonov a zákonitostí týkajúcich sa jazyka a jeho
používania.“ (Dolník, 2009, s. 14 – 15)
10
Predmet VJ
• genéza jazykov
• zákonitosti historického vývinu jazykov
• vzťah jazyka a myslenia, jazyka a kultúry, jazyka a
spoločnosti
• teória, koncepcie a metódy výskumu lingvistiky
• vývinové tendencie lingvistiky
11
Predmet VJ
•
•
•
•
•
•
•
jazykový znak (dotyk so semiotikou)
jazyková typológia
jazykové kontakty
stratifikácia jazyka
dejiny lingvistiky
lingvistické smery a prúdy
jazyk a čas, jazyk a priestor
12
Periodizácia dejín lingvistiky
1) Predhistorické obdobie
2) Historické obdobie
a) predvedecké (starovek – zač. 19. st.)
b) vedecké (od zač. 19. stor.)
13
Predhistorické obdobie
•
•
•
•
nie sú zachované písomné pamiatky
Mezopotámia (od 7 tis. pred n. l.)
Egypt (4 tis. – 525 pred n. l.)
Čína, Kréta, Arábia, Fenícia, Judea,
predkolumbovská Amerika
14
Historické obdobie – starovek
• India
• Grécko
• Rím
15
India
•
•
•
•
•
zač. 3. tis.
védska literatúra (16. – 9. st.)
sanskrit/sanskrt
vysoká úroveň lingvistiky
Pánini (5. – 4. st.)
–
Osem kníh (1. dochovaná gramatika sanskritu)
16
India
• dokonalý opis fonetiky a gramatiky sanskritu
• minimálna jednotka – slabika (aksara) ako
najmenšia vysloviteľná časť
• slabičná abeceda (36 znakov, niektoré spoluhlásky
so samohláskou a)
• 250 doplnkových znakov
17
India
• pojmy koreň, sufix, koncovka
• podstatné mená, slovesá, predložky, častice
• tvorenie slov – tri druhy kompozít
–
–
–
dvandva (zlučovacie kompozitá: čierno-biely)
tatpuruša (určovacie kompozitá: veľkofilm)
bahuvrihi (exocentrické, posesívne: modrooký,
vtákopysk)
18
Grécko
• Sokrates, Platón, Aristoteles
• Kratylos (etymológia slov, pôvod jazyka,
arbitrárnosť a motivovanosť)
• Platón – motivovanosť, Aristoteles – arbitrárnosť
• slovné druhy a gramatické kategórie
• Dionýzios Thrácky
19
Rím
•
•
•
•
Marcus Terentius Varro (De lingua latina)
Marcus Fabius Quintilianus (rétorika)
Aelius Donatus (gramatika)
Priscianus (klasifikácia slovných druhov: nomen,
verbum, participium, pronomen, adverbium,
praepositio, interiectio, coniunctio)
20
19. storočie
• rozhranie medzi predvedeckou a vedeckou
jazykovedou
• začiatky modernej jazykovedy = začiatky
systematického využívania vedeckej metodológie
21
19. storočie
• porovnávacia a historická jazykoveda (R. Rask, F.
Bopp, J. Grimm, A. Schleicher)
• mladogramatizmus (K. Brugmann, B. Delbrück, H.
Paul)
• W. von Humboldt
22
Prínosy lingvistiky 19. stor.
•
•
•
•
zavedenie prísnej vedeckej metodológie
riešenie základných otázok jazykového vývoja
genetická klasifikácia ide. jazykov
objasnenie základných javov artikulačnej fonetiky
23
Na prelome 19. a 20. stor.
• smery kritizujúce HaPJ, mladogramatizmus
• francúzska psychologická a sociologická škola
(Antoine Meillet, Joseph Vendryès)
– vplyv sociologických faktorov
– sémantika, štylistika
– jazyk ako spoločenský fenomén
24
Na prelome 19. a 20. stor.
• škola „slov a vecí“ (Hugo Schuchardt)
– história slov a história vecí (skúmanie denotátov)
– jazyk ako výtvor jednotlivca, odraz života a charakteru indivídua
– individuálny štýl, ktorý sa neskôr generalizuje
• estetický idealizmus v jazykovede (Benedetto Croce, Karl
Vossler)
– jazyk je individuálny výrazový akt, ktorý sa spontánne vytvára v
okamihu prehovoru (vyzdvihuje sa parole)
– jazyk je nástroj ducha, materiálny jav, ktorým človek zvecňuje svoje
myšlienky a pocity
25
Na prelome 19. a 20. stor.
• neolingvistika (Matteo Giulio Bartoli, Giulio Bertoni)
– nadväznosť na tézy estetického idealizmu a lingvistickej geografie
– človek vytvára jazyk v duchovnom i fyzickom zmysle svojou vôľou,
predstavami, myšlienkami, cítením
– jazykové spoločenstvo je fikcia, skutočný je iba hovoriaci jednotlivec
so svojím estetickým cítením
– jazyková inovácia sa spája s jednotlivcom
– vývoj jazyka je podmienený najmä zemepisnými a historickými
podmienkami
26
Na prelome 19. a 20. stor.
• kazanská škola (Jan Baudouin de Courtenay, Mikołaj
Kruszewski)
– jazyk istého spoločenstva – individuálny jazyk
– jazykový vývoj a súčasný stav jazyka
– hláskové varianty a invariant; fyziofonetika (fonetika) a
psychofonetika (fonológia); termín fonéma (v protiklade s hláskou)
27
Na prelome 19. a 20. stor.
• Petrohradská/Leningradnská škola (Lev Vladimirovič Ščerba)
– vzťah lex. a gram. kat., slovtovorba, syntax (teória syntagiem ako zákl.
syntaktických prvkov), lexikografia
• moskovská škola (Filip Fjodorovič Forunatov)
– fonetické zmeny, význam štruktúry jazyka a vplyv historických
podmienok
– spoločenský charakter jazyka
– synchrónia a diachrónia
28
Na prelome 19. a 20. stor.
• W. D. Whitney
– arbitrárnosť jazykového znaku
– rozdiel medzi artikulovanou rečou a inými komunikačnými nástrojmi
– predchodca štatistickej a kvantitatívnej lingvistiky (skúmal frekvenciu
anglických hlások)
– vplyv na Saussura
29
20. stor. – štrukturalizmus
•
•
•
•
•
•
jazyk je systém znakov, medzi ktorými sú isté vzťahy
jazyk plní rozličné funkcie
rozlišovanie jazykovej histórie a súčasnosti
synchronický prístup
jazyk je spoločenský jav, komunikatívna funkcia
vznikajú nové lingvistické disciplíny (napr. fonológia)
30
Hlavné štrukturalistické smery
• Ženevská škola (F. de Saussure, Ch. Bally, A. Séchehaye)
• Pražská škola a funkčná jazykoveda (V. Mathesius, B. Trnka, B.
Havránek, J. Mukařovský; R. Jakobson, N. S. Trubeckoj, S.
Karcevskij)
• Kodanská škola a glosématika (L. Hjelmslev)
31
Štrukturalistické smery
• Jerzy Kuryłowicz a poľská lingvistika
– komparatistika+štrukturalizmus
– teória izomorfizmu
• Émile Benveniste, Lucien Tesnière, Gustave Guillaume
• André Martinet a funkčná jazykoveda
– dvojitá artikulácia (rozdelenie výpovede na slová a ďalej na fonémy)
32
Štrukturalistické smery
• Sovietska lingvistika
– neskorší nástup štrukturalizmu (50. roky)
– širšie poňatie štrukturalizmu (+generatívna gramatika a ďalšie
metódy)
– Nikolaj Jakovlevič Marr (nové učenie o jazyku: jazyk má triedny
charakter, jazyk vykorisťovateľov a jazyk vykorisťovaných)
– rýchly odklon od klasického štrukturalizmu k moderným hraničným
disciplínam, najmä k matematickým metódam)
– fonológia, sémantika, lexikografia
• americký deskriptivizmus (E. Sapir, L. Bloomfield)
33
Ďalšie lingvistické smery
•
•
•
•
•
•
•
•
generatívna a transformačná gramatika
kvantitatívna lingvistika
teória informácie
korpusová lingvistika
strojová lingvistika a kybernetika
filozofia jazyka
pragmalingvistika, sociolingvistika, psycholigvistika
kognitívna lingvistika
34
Ferdinand de Saussure
• 1857 – 1913
• štúdiá a pôsobenie: Lipsko – Paríž – Ženeva
• O systéme indoeurópskych hlások (1879)
– jazykové javy sú usporiadané do systému
– možno vysloviť aj teóriu o nedoloženom prvku
• publikačná činnosť a mlčanie
35
Ferdinand de Saussure
• Kurz všeobecnej jazykovedy – Cours de linguistique génerale
(1916)
• český preklad Kurs obecné lingvistiky (1990, 1996, 2007)
• editori Charles Bally a Albert Séchehaye
• poznámky z prednáškových cyklov z rokov 1907 – 1911
36
Kurz
•
•
•
•
•
synchrónia – diachrónia
langue – parole
jazyk ako systém
semiológia
teória jazykového znaku
37
Diachrónia – synchrónia
• diachrónia: časová následnosť jazykových prvkov a javov
• synchrónia: vzťahy medzi prvkami a javmi, ktoré koexistujú
vedľa seba súčasne
• námietka: S a D nemožno od seba striktne oddeľovať (v danej
fáze vývinu koexistujú vedľa seba aj nové, aj „dožívajúce“
prvky)
• riešenie: dialektická spätosť
38
Langue – parole
• langue: slov., čes. rus. jazyk, angl. language, špan. lengua,
nem. Sprache: abstraktný systém pravidiel, spoločenský jav,
„majetok“ celého jazykového spoločenstva
• parole: slov., rus. reč., čes. promluva, angl. speech, špan.
habla, nem. Rede: konkrétna realizácia jazyka konkrétnym
jednotlivcom
• autor zdôrazňuje, že ide o úplne odlišné veci (napr. pri
určitých poruchách reči postihnutý rozumie (pozná langue),
ale nedokáže tvoriť (parole)
• lingvistika sa má zaujímať o langue
39
Jazyk ako systém
• jazyk a šach
• nie je dôležitá fyzikálna vlastnosť javu, ale jeho funkcia a
vzťah k ostatným javov
• paradigmatickosť a syntagmatickosť
40
Semiológia
• náuka, ktorá študuje fungovanie znakov v ľudskej spoločnosti
• jazyk je najdôležitejším znakovým systémom, ktorý slúži
ľudskej spoločnosti -> jazyk je spoločenský jav
• lingvistika ako súčasť semiológie
• úzka spätosť s tézami o systémovosti -> hodnotu znaku
vytvára to, čím sa odlišuje od ostatných znakov
41
Teória jazykového znaku
•
•
•
•
bilaterálnosť
pojem (signifié, označované)
zvukový obraz (signifiant, označujúce)
vlastnosti jazykového znaku: arbitrárnosť, lineárnosť,
diskontinuita (diskrétnosť, nespojitosť, oddelenosť: o, m, d ->
dom)
• absolútna arbitrárnosť a relatívna motivovanosť
• deskriptívna – historická – komparatívna argumentácia
42
Pražská škola a funkčná
jazykoveda
• Pražský lingvistický krúžok – PLK (1926)
• 1929: Tézy
• 1945/1948 – 1989 (utlmenie a zánik organizovanej
činnosti)
• 1990 – obnovenie
• http://www.praguelinguistics.org/cs
43
Predstavitelia
• 1. generácia: V. Mathesius, B. Trnka, B. Havránek, J.
Mukařovský; R. Jakobson, N. S. Trubeckoj, S. Karcevskij
• 2. generácia: P. Trost, J. Vachek, Ľ. Novák, V. Skalička, F.
Vodička
• ďalšie generácie: M. Dokulil, F. Daneš, J. Firbas, P. Sgall, O.
Leška
44
Vydavateľská činnosť
• Travaux du Cercle Linguistique de Prague (8 zv., 1929 – 1939)
• Travaux linguistique de Prague (4 zv. 1964 – 1971)
• Travaux du Cercle Linguistique de Prague, nouvelle série /
Prague Linguistic Circle Papers (od 1995)
45
Pražská škola a funkčná jazykoveda
• prekonanie mechanického rozdielu medzi synchróniou a
diachróniou
• realizácia synchrónneho opisu jazyka ako dynamického
systému
• vypracovanie metód štruktúrnej lingvistiky najmä s
konštituovaním fonológie
• aplikácia štruktúrnych metód v diachronickom výskume
• genealogický opis diverg. vývoja jazyka bol doplnený o
zhodnotenie konvergencie a miešania jazykov
• funkčná jazykoveda (funkcie jazyka, funkčné štýly a i.)
46
Vilém Mathesius
• O potenciálnosti jevů jazykových (1911)
• synchrónia
• jazyk nie je nemenný (pružná stabilita)
47
Teze
• Teze předložené prvému sjezdu slovanských filologů v Praze
1929
• orientácia na štruktúrnu jazykovedu
• funkčné poňatie jazyka
• jazyk je funkčný systém, to sa týka aj jednotlivých jazykových
subsystémov
• všeobecná lingvistika, slavistika, synchrónia aj jazykový vývoj,
fonológia, gramatika, písaný a hovorený jazyk, spisovný jazyk
a jazyková kultúra, básnický jazyk, typológia, metodológia aj
praktické využitie vo výučbe jazyka
48
Fonológia
•
•
•
•
N. S. Trubeckoj: Základy fonológie (1939)
dištinktívna funkcia
fakultatívne a kombinatorické varianty
fonologické protiklady (privatívne, graduálne; ekvipolentné;
konštatntné, neutralizovateľné)
• korelácia, korelačné páry
49
Morfológia
• morfonológia, morfematika
• B. Havránek: Genera verbi v jazycích slovanských, Aspekt a
čas ve staroslověnštině
• V. Skalička: morfologická typológia jazykov
• R. Jakobson (O štruktúre ruského slovesa)
– aplikácia fonologickej teórie privatívnej opozície do
morfológie
– bezpríznakovosť a príznakovosť členov morfologických
opozícií
50
Aktuálne vetné členenie
• V. Mathesius, J. Firbas, P. Sgall, F. Daneš, E. Hajičová, J.
Panevová, A. Svoboda
• funkčná vetná perspektíva; miera výpovedného dynamizmu
• východisko výpovede – jadro výpovede
• téma – réma (Hermann Ammann, 1928)
51
Slovenský štrukturalizmus
•
•
•
•
•
19. stor. M. Hattala (jediný profesionálny jazykovedec)
po r. 1918
Jozef Škultéty (jediný slov. profesor filológie na UK)
českí profesori
prvá generácia slovenských profesionálnych lingvistov: J.
Stanislav, Ľ. Novák
52
Slovenský štrukturalizmus
• inštitucionálne etablovanie (30. roky 20. st.)
• Ľ. Novák – organizačná činnosť
– vedúci Jazykového odboru Matice slovenskej
– hlavný redaktor Zborníka matice slovenskej (oddiel Jazykoveda)
– 1926 Slovenská učená spoločnosť -> 1943 SAVU (generálny tajomník),
v rámci nej Jazykovedný ústav; časopis Acta Linguistica Slovaca
53
Slovenský štrukturalizmus
• 1942 Slovenská jazykovedná spoločnosť
• Bratislavský lingvistický krúžok (1945 – 1951)
• Ľ. Novák, J. M. Kořínek, A. Isačenko, E. Pauliny, J.
Ružička, J. Štolc, V. Blanár, J. Horecký
• časopis Slovo a tvar
• Recueil linguistique de Bratislava (1. zv. 1948, 2. 9. zv.
1968 – 1990)
54
Slovenský štrukturalizmus
• Ján Stanislav
• Liptovské nárečia (1932) – prvý pokus aplikovať
štrukturalizmus a najmä fonológiu na analýzu nárečia
• inventár foném typických pre dané nárečie a podnárečie
• po kritike N. S. Trubeckého sa vzdáva štrukturalizmu
• predstaviteľ mladogramatizmu
55
Ľudovít Novák (1909 – 1992)
• dejiny SJ, spis. slov., fonológia, ortografia, všeobecná
jazykoveda, porovnávacia jazykoveda, ugrofinistika, slavistika,
romanistika
• Jazykovedné glosy k československej otázke (1953)
• K najstarším dejinám slovenského jazyka (1980)
• reforma slovenského pravopisu
56
Ďalší predstavitelia
• Jozef Štolc (1908 – 1981)
– dialektológia, morfológia, stredoškolské učebnice
• Eugen Jóna (1909 – 2004)
– dejiny SJ a S jazykovedy, lexikológia, lexikografia, dialektológia
• Štefan Peciar (1912 – 1989)
– slavistika, fonetika, lexikológia a lexikografia, jazyková kultúra,
jazykové vzťahy S a Č
57
Ďalší predstavitelia
• Eugen Pauliny (1912 – 1983)
– Štruktúra slovenského slovesa (1943)
– gramatika, fonológia, dialektológia, dejiny spis S, predchodca
sociolingvistiky na S
• Jozef Ružička (1916 – 1989)
– slovakista, germanista
– morfológia, syntax, jazyková kultúra a spis. S, pravopis, dejiny
spis. slov.
• Pavol Ondrus (1919 – 1980)
– dialektológia, morfológia, lexikológia
58
Ďalší predstavitelia
• J. Horecký (1920 – 2006), F. Miko (1920 – 2010), V.
Blanár (1920), J. Oravec (1922 – 1986), J. Mistrík (1921
– 2000), M. Ivanová-Šalingová (1923), A. Habovštiak
(1924 – 2004), Š. Ondruš (1924 – 2011), Ľ. Ďurovič
(1925), E. Sekaninová (1926 – 2007), L. Dvonč (1926 –
2003), F. Buffa (1926), R. Krajčovič (1927), K.
Habovštiaková (1929)
59
Ďalší predstavitelia
• Á. Kráľ (1932), J. Doruľa (1933), J. Findra (1934), M.
Majtán (1934), J. Furdík (1935 – 2002), J. Mlacek
(1937), I. Ripka (1937), J. Kačala (1938), K. Buzássyová
(1938), J. Sabol (1939), J. Bosák (1939)
• J. Dolník (1942), S. Ondrejovič (1946)
60