Transcript Jánošík

Radošinské naivné divadlo
Divadlo mi dalo zmysel života i veľa pekných ľudských príležitostí
a spochybnilo naivnú ilúziu, že divadlom možno meniť svet,"
hovorí dramatik, textár, scenárista, herec a režisér Stanislav Štepka,
ktorý Radošinské naivné divadlo založil.
"
Začiatky
Dedinka v údolí, občanov dvetisíc, kostol, tri jazierka a priamo v
strede dediny nevídaná okresná rarita – futbalové ihrisko s drevenou
ohradou, a kúsok od ihriska kultúrny dom.
Píše sa rok 1963, už rok filmový svet vzrušuje smrť legendárnej
Marilyn, ale už len chvíľu bude žiť prezident Kennedy, a u nás a na
blízkom okolí sa štátnici z Východu stále bozkávajú na tri vrhy, veď
pred tromi rokmi v tejto malej krajine na papieri a v ústave zvíťazil
socializmus, čo aj na porazenej krajine tuším vidno: všade vládne
päťročný plán a nezničiteľný tesil, a Havana je pre nás oveľa bližšie
ako to nakoniec
ako Michalovce, divadlá zívajú ušľachtilou nudou... a Semafor je až v
dopadlo
Prahe,
Slovenské
pohľady
uverejňujú
na
pokračovanie
Solženicynovu
Niečo z rokov minulých, ako to bolo, ako to malo byť a
novelu Jeden deň Ivana Denisoviča a na moskovskom filmovom
Myslela
som si, že ludý sú len dobrí a zlí. Potom som prišla na to,
festivale víťazí slávna Felliniho Spoveď 8 a pol, a každý piatok už od
že obeda
zlí móžu
byt uajnás
mrchaví
dobrí
aj na
múdri.
Najhoršá
sa všade
trpezlivoačaká
v rade
mäso na
nedeľu a kombinácia
do
sa nasú
jarmrchaví
stále vychádza
s motykami,
svetsa
zamdlieva
Beatles a vtedy,
prepolí
život
a sprostí.
Takých
najvácprinamnoží
Madrid, lahostajní.
a tu sa zatiaľ iba
veľmi bola
nesmelo
a opatrne
šepká kedysik
o
kedReale
sú múdri
O tom
naša
Človečina
a o tom
prvých politických rehabilitáciách a básnikovi Novomeskom. A
jeuzávery
aj neská,
ked je múdrych pár a sprostých nejde vykynožit any nasilu!
komunistických zjazdov od Moskvy po Bratislavu sú
Pozývam
vásľudu
do stále
nášho
dyvalla,
aby ste
s nami
poslušnému
pokynom
i povelom,
veďsa
čo -spolu
pivo stojí
korunuzasmáli na tom,
vína trinásť,
dali prácu na tri smeny a k
jakípäťdesiat
nýkedya liter
dokážeme
bytženám
malísme
a smíšni...
panelákom postavili jasle, a tí, čo budú nadmieru dobrí a najmä
poslušní, môžu sa raz dostať za to aj do Bulharska, a tie zvyšné
slovenské vrstvy sa pekne po starom cez dovolenky zídu v dedinách
pri stavbách domov.
Stanislav Štepka a Milan Markovič
zakladatelia






RND – vznik 1963 v Radošine
Dedinský ochotnícky súbor
Od r. 1970 – v Bratislave ako profesionálne divadelné teleso
Naďalej zdanie ochotníckeho, neškoleného, ľudového súboru
je symbolom neopakovateľného, nevšedného, múdreho a taktiež aj
neuveriteľne láskavého humoru
Repertoár – výlučne hry S. Štepku (umelecký šéf skupiny)
Charakter tvorby



Originálny humor
Útočná satira – nastavuje spoločnosti krivé zrkadlo
Terčom sú ľudské slabosti a neresti, tzv. národná mentalita, konzumný
spôsob života, vytváranie falošných mýtov a idolov
 Paródia – pokrivený obraz ľudí a súčasnosti
 Groteskná nadsádzka, hyperbola, karikatúra
 Využitie dedinského dialektu (z okolia Trnavy)

Zmes mestského žargónu a umeleckého, knižného štýlu
Montáže scénok, vtipných komentárov a pesničiek
 Voľnosť hercov na improvizáciu a vsuvky
 Protagonisti – drobní hrdinovia, svet vnímajú detsky priamym spôsobom.
Ich naivnosť nie je hlúpa, ale je to ľudová múdrosť prefíkaných šašov a
klaunov (blízke talianskej komédii dell´arte)
 Pre všetky svoje hry píše aj texty piesní.

Hry
Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z
 Jááánošííík, Človečina, Raňajky v tráve
 Alžbeta Hrozná alebo Krw Story
 Ženské oddelenie
 Slovenské tango
 Nevesta predaná Kubovi
 Pavilón B
 Niekto to rád slovenské

Pavilón B
A nakoniec úplne čerstvá súčasnosť.
7. novembra 2008 mala svoju premiéru
jubilejná, päťdesiata hra Radošinského naivného
divadla, Niekto to rád slovenské. Ako už
samotný názov napovedá, Stanislav Štepka sa
pohral s parafrázou slávneho amerického filmu,
ktorý mu vytvoril rámec pre hru o inom slávnom
slovenskom rodákovi – vynálezcovi Jozefovi
Murgašovi. A keďže sa dej odohráva v Amerike
začiatkom minulého storočia a v tvorbe RND
nikdy nechýbali pesničky, vzniklo unikátne CD
s kompletným spievaným repertoárom tejto hry.
Unikátne z viacerých dôvodov - skomponovala
ich Ľubica Čekovská presne v duchu „starých
zlatých čias“ a rovnako verne hudobné podklady
k nim nahrali fenomenálni Bratislava Hot
Serenaders. O speváckej kvalite hercov RND nie
je potrebné veľa hovoriť, keďže v tomto
divadle sa vždy (aj) spievalo, je to ďaleko viac,
ako bežné „herecké“ spievanie. Tí, ktorí majú
doma vo svojich zbierkach trebárs albumy
Milana Lasicu s Bratislava Hot Serenaders, určite
nebudú sklamaní.
Sedem hlavných hriechov
Jááánošííík
„pribúda hrdinov, ubúda ľudí“
(Štepka)
Najúspešnejšia hra (viac ako 500
repríz)
 Podtitul správa o hrdinovi alebo


hra na hrdinu

Terčom posmechu s prvkami
postmoderny nie je jánošíkovská
tradícia, ale tí k ktorí vyrábajú
falošné idoly, ošúchané heslá a
frázy






Kompozícia:
Prológ – Zrodenie legendy
Epilóg – koniec legendy
Jednotlivé scény majú názvy
prevzaté z ľudových piesní a z
Bottovej skladby Smrť Jánošíkova
Základ – vtipné komentáre, repliky,
slovné hry, parafrázy
Jánošíkova reč – popretkávaná
citátmi z klasických diel
Hudba – M. Markovič
Jánošík: Mamička, Anička, sused Samo, čo je?
Čo sa udialo za tie dni a noci, čo som nebol
doma?
Samo: Nyšt takého zvláštneho. Robíme na
pánskom i po nocách doma, aj do kostola
chodýme, sem-tam sa volado narodý, ba
volakerí už aj pomreli. A tak.
Anička: Jurko, predsa si prišiel? Moja láska!
My love!
Jánošík: Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený.
Mamička: Nič zvláštne. Iba otec umrel.
Jánošík: A v tomto mojej duše ohlase celý
svet mi je zavretý.
Samo: Už sme ho aj pochovali. Hrob je ešte
celkom teplý.
Jánošík: Z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi
z ohňov nebeských letí, ona mi kýva zo sto
životov.
Mamička: Mala som s ním sto životov. Cez
deň na robotách, poobede ležal v kaštieli na
dereši, v noci som ho mastila a nad ránom
už bol zasa hore a brúsil valašku. No nedožil
sa toho krásneho dňa, keď si pravda sadne
za stôl jeho ľudu.
Jánošík: (až keď dorecitoval, zbadá, čo je vo
veci): Otecko, otecko môj! A ty tu ležíš? A
ja reku, že si v robote. To som ja, tvoj
synček, tvoj maznáčik. Bol som vo svete, v
Pešti som študoval. A boli by ma aj
vysvätili, ale sa ma báli!
Samo: Vzmuž sa, Duro, ešte neny nyšt
stratené!
Anička: Poslúchni hlas svojho srdca. Povedz,
čo na srdci, to na jazyku.
Jánošík: Už tri dni a tri noci som nemal nič v
hube. Čo ste varili?
Mamička: Ako vždy.
Jánošík: Zasa nič.
Samo: Čil mosíš myslet na veci náronné.
Durko. Slovenské dedyny a slovenské dejiny
sa kukajú na teba. Tak čo? Ideš, alebo ich
neháš v štichu?
1. Analyzujte ukážku z hľadiska jazykových
prostriedkov – ktoré postavy akým jazykovým
štýlom hovoria.
2. Nájdite parafrázy citátov z diel slovenských
autorov.
Mamička: (Po chvíli váhania vezme z pitvora pušku, s literárnym gestom ju podáva
Jurajovi Jánošíkovi): Choď!!!
Jánošík (Nechápavo zíza na všetky božie strany, potom skontroluje na čele matke
teplotu): A kde mám ísť? Ja mám byť chlap, ja mám byť hrdina? Ja mám byť vzor?
Vy sa budete doma vyvaľovať v duchnách – a ja zatiaľ prídem o obličky! Ja nechcem
byť hrdina, chcem sa vyučiť za normálneho človeka... Máme plány s Aničkou;
povedz, Anička, ale neprezraď...! Mama, cúvni! Nechcem vojsť do čítaniek, chcem
iba pekne prežiť život... Mamička, ale ty, preboha, máš načisto literárny pohľad. Tak
ja teda idem. Už sa hrozne teším. Tristo rokov bude zo mňa žiť táto literatúra – a ja
ani tridsať... Nechcem vojsť do histórie s guľkou medzi lopatkami. Radšej pri
maminej sukni, alebo v robote, s lopatou a vidlami vosť do života. To je tá šanca,
ktorá má logiku a význam, čistá a múdra, ktorej verím a dôverujem... Odkážte mojej
materi, nech ma nečaká k večeri, ani zajtra k obedu, lebo ma drábi povedú... Nuž čo,
idem. A zvyknem si aj na šibenicu...
1. Na základe ukážky zistite, akého Jánošíka predstavuje Štepka vo svojej hre?

Ďakujem za pozornosť.

PhDr. Eva Fajčíková