Demografická zmena a jej dopady na ekonomický rast a verejne

Download Report

Transcript Demografická zmena a jej dopady na ekonomický rast a verejne

Demografická zmena a dôchodkový systém
Čo prinesie a čo s tým môžeme urobiť
Vladimír Baláž
Prognostický ústav SAV
Koľko detí sa nám rodí, toľko bude raz
prispievať na náš dôchodok
50 000
1
40 000
0,5
30 000
0
Slovensko má čoraz menej detí. A preto starne. Prudký zlom prišiel po roku 1990
Jedna žena mala kedysi v priemere 3,5 detí, dnes len 1,4.
Dôvody: vyššie vzdelanie žien, viac možnosti pre kariéru, cestovanie a vlastný životný štýl.
2
2010
1,5
2005
60 000
2000
2
1995
70 000
1990
2,5
1985
80 000
1980
3
1975
90 000
1970
3,5
1965
100 000
1960
4
1950
1955
1960
1965
1970
1975
1980
1985
1990
1995
2000
2005
2010
110 000
1955
Počet narodených detí na jednu
ženu v plodnom veku
1950
Počet narodených detí
Ako bude starnúť Európa a Slovensko
48
Obyvateľstvo v optimálnom veku
25-54 rokov (% celku)
Miery zamestanosti vo vekovej
skupine 20-64 rokov (%)
76
46
74
44
72
42
70
40
68
38
66
36
EÚ27
34
Slovensko
32
EÚ27
62
Slovensko
2060
2055
2050
2045
2040
2035
2030
2025
2020
2015
2010
2060
2055
2050
2045
2040
2035
2030
2025
2020
2015
60
2010
30
64
Slovensko v súčasnosti ešte stále čerpá demografickú dividendu a má vysoký podiel obyvateľstva v
optimálnom veku. Nedokáže však tento potenciál využiť. Slovensko má vysoké miery nezamestnanosti
nízke miery zamestnanosti Po roku 2025 začne potenciál demografickej dividendy rapídne miznúť a
3
konvergovať k priemeru
EÚ27.
Kto bude koho platiť
Pracujúci ns 1 dôchodcu
Pracovná sila, pracujúci a dôchodcovia
v SR (mil.)
2,00
2,80
2,60
1,75
2,40
1,50
2,20
2,00
1,25
1,80
dôchodcovia
zásoba prac. sily
prispievajúci
1,60
1,40
1,00
Eurozóna
0,75
Slovensko
V súčasnosti do Sociálnej poisťovne jedného dôchodcu sponzorujú 1,6 pracujúcich. Pomer sa vyrovná v
roku 2040. V roku 2060 bude na jedného dôchodcu prispievať už len 0,74 pracujúceho.
Eurozóna na tom bude podstatne lepšie vďaka vyššej pôrodnosti, imigrácii a mieram zamestnanosti.
4
2060
2055
2050
2045
2040
2035
2030
2025
2020
2015
2060
2055
2050
2045
2040
2035
2030
2025
2020
2015
2010
2010
0,50
1,20
Výdavky na sociálne služby, % HDP
EÚ27
Slovensko
2060
2055
2050
2045
2040
2035
2030
0
2060
0
2055
5
2050
5
2045
10
2040
10
2035
15
2030
15
2025
20
2020
20
2015
25
2010
25
2025
30
2020
30
35
2015
35
podpora v nezam.
vzdelanie
dlhod. starostlivosť
zdravotná starostlivosť
dôchodky
40
podpora v nezam.
vzdelanie
dlhod. starostlivosť
zdravotná starostlivosť
dôchodky
2010
40
Okrem rastu výdavkov na dôchodky sa v súvislosti so starnutím obyvateľstva budú významne zvyšovať aj
výdavky na zdravotnú starostlivosť. Klesajúci objem pracovných síl zníži nezamestnanosť a tým aj náklady na
podpory v nezamestnanosti
Divokou kartou sú náklady na dlhodobú starostlivosť. Tá je v SR len v plienkach, ale nároky na ňu budú prudko
rásť.
Verejný dôchodkový systém je
prietokový ohrievač
Príspevky vybraté na verejné
dôchodky (% HDP)
10
Miera náhrady mzdy verejným
dôchodkom (%)
50
9
45
8
EÚ27
40
7
35
6
EÚ27
Slovensko
30
5
Slovensko
2060
2055
2050
2045
2040
2035
2030
2025
2020
2015
2060
2055
2050
2045
2040
2035
2030
2025
2020
2015
2010
2010
25
4
Vyspelé štáty majú vyššie mzdy ako Slovensko. Podstatne vyššia časť pridanej hodnoty ide na mzdy a menšia na zisky
a renty. Preto je aj podiel vybratých príspevkov na dôchodky v pomere k HDP v EÚ27 dvojnásobný oproti Slovensku.
Proti Slovensku budú hrať demografické faktory: rýchle starnutie a nízka imigrácia. Objem príspevkov vybratých do
Sociálnej poisťovne klesne zo 4,9% v roku 2010 na 4,4% v roku 2060. V EÚ27 tento podiel stúpne z 8,7% na 9,4%,
vďaka imigrácii a vyššej pôrodnosti.
Rastúci počet dôchodcov spôsobí, že vybratá suma príspevkov sa prerozdelí na väčší počet ľudí a priemerná miera
náhrady mzdy dôchodkom klesne (v SR zo 43,7% na 28,9%). Vo vyspelých štátoch klesne miera náhrady tiež, ale
6
nebude ich to tak trápiť,
lebo majú slušné súkromné dôchodky.
Zdroje ekonomického rastu, %
HDP: 2010-2060
2,5
1.1 Totálna produktivita
faktorov
2,0
1.2 Vybavenosť kapitálom
1,5
1,0
2.1 Celkový počet
obyvateľov
0,5
2.2 Priemerná miera
zamestnanosti
2.3 Podiel obyvateľstva v
produktívnom veku
0,0
-0,5
2.4 zmena v počte
odpracovaných hodín
-1,0
Slovensko
EÚ27
V priemere za celé obdobie bude celý pozitívny rast HDP Slovenska vo výške 2,3% ročne pochádzať len z
produktivity práce, pričom jednu tretinu zabezpečí vybavenosť kapitálom a dve tretiny celková produktivita
faktorov. Skutočný nárast HDP však bude nižší (1,6%) vzhľadom na negatívny príspevok demografických
faktorov (-0,1%) a faktorov trhu práce (-0,5%). Porovnanie s EÚ27 naznačuje, že EÚ27 zaznamená aj pozitívny
príspevok niektorých demografických faktorov a faktorov trhu práce a to najmä v dôsledku vyššej pôrodnosti a
migrácie, ktoré sa priaznivo prejavia na celkovom počte obyvateľstva a miere zamestnanosti.
Čo môžeme urobiť?
Možnosť 1: Výrazne zvýšiť dane a odvody (aj multinacionálnym monopolom), aby sme vybrali viac do
Sociálnej poisťovne
• Realizuje sa. Otázka je, kde je únosná hranica. Multinacionáli vedia o daňovej optimalizácii všetko.
Možnosť 2: Podporiť rozvoj odvetví s vysokou pridanou hodnotou a mzdami.
• Deje sa veľmi pomaly. Pre slovenské vlády to nebola priorita.
Možnosť 3: Zvýšiť pôrodnosť a imigráciu a tým zlepšiť demografickú situáciu
• Žiadnemu vyspelému štátu sa nepodarilo zvýšiť pôrodnosť na udržateľnú hranicu 2,1-2,2 dieťaťa na jednu
ženu v plodnom veku. Pôrodnosť klesá dokonca aj v moslimských krajinách ako Irán. Príčina: kultúrne
faktory (vzdelanie a kariéra pre ženy).
• Imigrácia je veľmi nepopulárna. Slovensko je navyše pre kvalitných migrantov neatraktívne.
Možnosť 4: Premeniť prvý pilier na čisto sociálnu dávku o odstrániť z neho zásluhovosť. Veľká časť
staršej populácie rapídne schudobnie.
• Deje sa. Nový spôsob valorizácie a prepočítania Pomerného mzdového osobného bodu posilňuje
solidaritu a znevýhodňuje každého, kto zarobí viac ako 1000 eur mesačne.
Možnosť 5: Zvýšiť mieru zamestnanosti
• Deje sa. Darí sa nám zvyšovať mieru zamestnanosti najmä vo vekovej skupine 55-64. Ako hlavné dôvody
tohto vývoja možno označiť vyšší podiel staršej pracovnej sily vo verejnom sektore a lepšie vzdelanie.
Bude potrebné venovať viac prostriedkov na kariérne poradenstvo a ďalšie vzdelávanie starších
pracovníkov. Zvlášť sa treba zamerať na programy ďalšieho vzdelávania pre občanov s nízkym stupňom
dosiahnutého vzdelania.
Možnosť 6: Predĺžiť vek odchodu do dôchodku
• Deje sa a bude pokračovať. Všetci budeme pracovať dlhšie a budeme tomu radi.
Možnosť 7: Podporiť rozvoj súkromných dôchodkov (II. a III. pilier, životné poistky, podielové fondy)
• V súčasnosti ideme proti tomuto trendu. Cieľ konsolidácie verejných financií je správny, ale ďalšie škrty v
druhom pilieri by Slovensko vrhli do totálnej závislosti na sociálnych dôchodkoch z Sociálnej poisťovne.