Transcript Michal Vašečka_Masarykova univerzita, Brno

Konferencia Využi šancu! Zlepšovanie
pripravenosti mladých ľudí pre trh práce.
Blok 4 Sociologický kontext nezamestnanosti
mládeže a jej dopady na celú spoločnosť
Košice, 7. júna 2013
Nezamestnanosť v čase neskorej moderny
Michal Vašečka
Fakulta sociálních studií, Masarykova Univerzita
[email protected]
Nezamestnanosť
 An ´unemployed´
existence is a worse
negation of life than
death itself
Jose Ortega y
Gasset
Hlavné tézy prezentácie
 Nezamestnanosť mladých prináša multidimenzionálne vysoké
náklady, ktoré výrazne prevyšujú potenciálne drahé intervencie.
Riešenie vysokej miery nezamestnanosti mladých sa stáva najväčšou
výzvou pre tvorcov verejných politík vo vyspelom svete postindustriálneho obdobia.
 Vzhľadom na štrukturálne premeny spoločnosti je zrejmé, že
konvenčné riešenia nezamestnanosti mladých nebudú úspešné.
 Výzvou do budúcna je potreba paradigmálnej zmeny politík.
 Dlhodobo vysoká nezamestnanosť mladých ohrozuje sociálnu
kohéziu spoločnosti a bude viesť k nárastu radikálnych nálad v
spoločnosti.
Význam zamestnania v živote človeka
 Zamestnanie má v živote človeka nezastupiteľné postavenie. Je
dôležitou podmienkou jeho dôstojnej existencie, prináša mu nielen
materiálny prospech, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a
spoločenskej užitočnosti.
 Práca zaraďuje človeka do mnohých sociálnych vzťahov,
uspokojuje jeho potreby ctižiadosti, vlastného uplatnenia a
sebaúcty.
 Zamestnanie nemá len ekonomický charakter, ale má i sociálny a
psychologický význam, ktorý je daný tým, že človeka formuje po
rozumovej, emocionálnej, duševnej i telesnej stránke.
 Práca je pre človeka biologická a sociálna nevyhnutnosť.
Nezamestnanosť mladých
na Slovensku
 Slovensko má piatu najvyššiu nezamestnanosť
mladých ľudí v EÚ. Nezamestnanosť mladých v
Grécku dosiahla na konci roku 2012 64%.
 Medzi rokmi 2008 a 2011 nezamestnanosť
mladých narástla o 14,2%.
 Podľa údajov Európskeho štatistického úradu
Eurostat (november 2012) je bez práce každý tretí
mladý Slovák vo veku do 25 rokov.
Nezamestnanosť mladých v EÚ
 Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov (22,7%) je viac než
dvojnásobná v porovnaní s celkovou populáciou v EÚ (9,2% - 3Q 2012).
 Šance mladých ľudí pri získaní práce sú nízke. Z tých mladých ľudívo
veku 15-24 rokov, ktorí boli nezamestnaní v roku 2010 si v roku 2011
prácu našlo len necelých 30%.
 Ak si aj mladý človek nájde prácu, má problém si ju udržať, keďže je
veľké zastúpenie mladých medzi pracovníkmi na dobu určitú a pri práci
na čiastočný úväzok.
 Rastie miera pasivity a rezignácie (12,4% mladých nezamestnaných v
EÚ malo záujem o prácu, ale prestali si ju hľadať).
 Koľko tento problém Európu stojí? Spoločenské náklady na mladých ľudí
bez zamestnania a mimo vzdelávacieho procesu predstavuje 1,2 % HDP
EÚ, čiže cca 150 mld EUR ročne.
Nezamestnanosť mladých v OECD
Mýty ohľadne nezamestnanosti
na Slovensku
 1. Nezamestnanosť je spoločenský a sociálny problém.
 2. Vysoká nezamestnanosť na Slovensku je dočasná, je
dôsledkom ekonomickej krízy, resp. nevhodnej politiky
vlády.
 3. V budúcnosti bude možné efektívne znižovať mieru
nezamestnanosti a priblížiť sa k mieram nezamestnanosti
typickým pre krajiny EÚ v 80-tych a 90-tych rokoch. Ideálne
k plnej zamestnanosti.
 4. Nezamestnanosťou sú postihnutí predovšetkým
nekvalifikovaní, osoby s kumulovanými hendikepmi,
príslušníci niektorých etnických a migrantských skupín,
obyvatelia marginalizovaných oblastí a mladí ľudia.
 5. Kľúčom k zamestnanosti je vyššie vzdelanie.
 6. Slovensko je „odsúdené“ na vysokú nezamestnanosť.
Nezamestnanosť v post-industriálnom období
- When work disappears
 Úpadok priemyselnej výroby
 Nasýtenie sektoru služieb
 Zavádzanie nových technológií
 Rast významu globálneho korporátneho sveta
 Nasýtenie domáceho trhu predmetmi dlhodobej spotreby
 Inflácia ašpirácií pre-kvalifikovaných a nerealistické
očakávania nekvalifikovaných
„Costs“ vysokej nezamestnanosti mladých
Ekonomické náklady
Psychologické náklady
Sociálne náklady
Celospoločenské náklady
Ekonomické náklady
 Nižší rast HDP;
 Ekonomické externality
priame i nepriame;
 Nevyužívanie znalostí a
zručností flexibilnej časti
spoločnosti;
 Nižšie celoživotné zárobky
a úspory mladých, ktorí
neskoro vstupujú na trh
práce, alebo na neho nikdy
nevstúpia
Psychologické náklady
 Rozbitie štruktúry času
 Sociálna izolácia
 Vynútené zmeny
identity
 Rast sociálnej
deprivácie - relatívnej i
absolútnej
Sociálne náklady
 Rast apatie
nezamestnaných i celej
spoločnosti
 Zhoršovanie zdravotného
stavu nezamestnaných
 Znižovanie ekonomického,
kultúrneho i sociálneho
kapitálu nezamestnaných
Celospoločenské náklady
 Fragmentarizácia sociálnej kohézie
 Vytrácanie sa sociálnej solidarity
 Prehlbovanie sa marginalizácie celých segmentov spoločnosti
 Rast anómie
 Rast ontologickej neistoty
 Prehlbovanie sa nedôvery v spoločnosti
 Rast odcudzenia na vertikálnej i horizontálnej úrovni
 Panika stredných vrstiev
 Radikalizácia spoločnosti
Riešenia ?
 Strednodobé technické riešenie:
 Efektívne využitie Eurofondov - presun na tvorbu pracovných miest.
 „Záruka pre mladých“ (Komisia navrhuje, aby každý mladý človek do
25 rokov mal do 4 mesiacov po ukončení vzdelania alebo po strate
práce, prístup k zamestnaniu, ďalšiemu vzdelávaniu alebo stáži).
 „Individualizácia“ služieb Úradov - poradenstvo by malo byť šité na
mieru každého uchádzača.
 Dlhodobé koncepčné riešenia:
 Kroky vedúce ku knowledge-based society
 Posilňovanie sektoru služieb
 Príprava na prechod k spoločnosti voľného času
Štrukturálne premeny spoločnosti
v čase neskorej moderny
 Everybody was saying we must have more leisure. Now they are
complaining they are unemployed.
Prince Philip
 Post-industriálna spoločnosť
 Post-demokratická spoločnosť
 Post-optimistická spoločnosť
 Post-náboženská spoločnosť
 Post-nacionálna spoločnosť
Jobless world?
This is the end of the world as we know it…
 Post-industriálna „Tretia vlna“ odpovede a riešenia „druhej vlny“
prestávajú byť aktuuálne
 Paradigmálna zmena politík príprava za svet s neustále
klesajúcim objemom „práce“
 Paradigmálna zmena vízie
spoločnosti
 Príprava na radikalizáciu
spoločnosti v čase neskorej
moderny
Záverom - negatívne trendy vývoja
pohľadom sociológa
 Reakciou na neriešiteľnú situáciu v oblasti zamestnanosti môže
byť iba nárast frustrácie a radikálnych názorov mladých ľudí.
 Sociálna konštrukcia reality a reprodukcia radikálnych názorov
(Berger - Luckmann)
 Dôsledky „definície situácie“ (Thomasova teoréma)
 „Samozrejmý svet“ - vnútorný svet mladých radikálov (Alfred
Schutz)
 Chýbajúca dôvera ako zdroj radikalizácie mladých ľudí (Giddens)
 Generačná identita a radikalizmus mladých ľudí (Mannheim)