Transcript Klasická - Webnode

Adriana Kastrati
POCR 4
Klasické teórie
Teória absolútnych nákladov
 Teória komparatívnych nákladov (D.
Ricardo)
 Zákon vzájomného dopytu (J. S. Mill)
 Krivky recipročného dopytu a ponuky (A.
Marshall)

Neoklasické teórie











Teória ciel
Peňažná teória
Heckscher-Ohlinova teória
Stomper-Samuelsonova teoréma
Rybczynského teoréma
Leontiefov paradox
Teória zahranično-obchodného multiplikátora
Vplyv vedecko-technického pokroku (V. M. Posner)
Schopnosť transformácie (Ch. P. Kindleberger)
Teória dostupnosti (I. B. Kravis)
Neoklasická syntéza (Ch. P. Kindleberger)
Klasická teória – neviditeľná ruka
trhu a štátne zásahy (A. Smith)
„neviditeľná ruka“ trhu  účinný trhový
mechanizmus
 kládol dôraz na voľný obchod


3 kľúčové myšlienky: prirodzené výhody; ak
nás môže iná krajina zásobiť lacnejším
tovarom, ako si ho my sami dokážeme
vyrobiť; práca
Obmedzenia teórie absolútnych
nákladov

Predpokladalo sa, že dve vzájomne
obchodujúce krajiny získajú ekonomické
výhody len vtedy, ak jedna z nich (príp.
aj druhá z nich) je absolútne
produktívnejšia
Klasická teória – Teória
komparatívnych nákladov (D. Ricardo)

Krajina sa špecializuje na výrobu a
vývoz tých tovarov, ktoré pri výrobe
dosahujú nižšie komparatívne náklady
ako partnerská krajina
Klasická teória – Teória
komparatívnych nákladov (D. Ricardo)

D. Ricardo sformuloval možnosti
výhodnej medzinárodnej deľby práce,
zdôvodňujúc a vymedzujúc hranice
relácií nákladov, v ktorých sa
medzinárodná špecializácia výroby
môže efektívne rozvíjať.
Klasická teória – spoločné znaky
Klasický model medzinárodného obchodu:
 Dve krajiny – dva tovary
 Práca jediná vytvára hodnotu
 Náklady výroby sú konštantné a pomer
výnosov k nákladom je stály
 VF sú mobilné vo vnútri krajiny
 Dokonalá konkurencia
 Vo vzájomnom obchode dosahujú krajiny
rovnaké výhody
Klasická teória - Zákon
vzájomného dopytu (J.S. Mill)

Predpokladal výmenný pomer jednotiek
tovarov 1:1 (neupresnil výmenné pomery)

Cenové pomery sú dôležité, lebo určujú
okamžite a priebežne dosahované
výhody zo zahraničného (resp.
medzinárodného) obchodu
Klasická teória – Rozšírenie o
faktor dopytu
Podstatu Millovho zákonu vzájomného
dopytu možno vyjadriť nasledovne:
1. Výmenné relácie medzi dvoma krajinami
sa vytvárajú v rámci hraníc určených
komparatívnymi nákladmi
2. Výmenné relácie v MO sa vytvárajú v
prospech krajiny, ktorá má pomerne
menší dopyt po dovážanom tovare
Klasická teória – Krivky recipročného
dopytu a ponuky – A. Marshall

„Recipročne“ znamená, že krivka dopytu
krajiny A po tovare krajiny B je súčasne
ponukovou krivkou krajiny A pri jej
vývoze do krajiny B (a naopak)
Klasická teória – tvorba ceny
podľa Marshalla
Cena je ovplyvňovaná:
 Výrobnými nákladmi
 Dopytom a ponukou v MO
 Ďalšie dôležité faktory ako napr.
pôsobenie monopolov, platobné a
dodacie podmienky...
Neoklasická teória
Vychádza z nasledovných prístupov z klasickej
teórie:
Doktrína ekonomického liberalizmu, t. j.
voľnej trhovej ekonomiky a slobodného MO
 Ricardov princíp komparatívnych výhod (ale

bez pracovnej teórie hodnoty)
Nákladová teória hodnoty
 Millov zákon vzájomného dopytu

Neoklasická teória – vplyv keynesiánstva
Odmietali presvedčenie o automatickom
vyrovnávaní obchodnej i platobnej bilancie
 Sayov zákon trhu bol spochybnený, keď sa
uznala možnosť nadvýroby, nezamestnanosti
a všeobecnej ekonomickej nerovnováhy
 V ekon. analýze vystúpili do popredia faktory
vnútornej výroby a zamestnanosti
 Klasická teória nedokázala vysvetliť otázku
výnosov z MO vo vzťahu k rozdeľovaniu
dôchodkov

Colná politika
Klasická teória komparatívnych N bola dlho
ponímaná ako dôkaz toho, že všetky krajiny
získavajú ekon. výhody zo slobodného MO
 Neskoršie neoklasické teórie viedli k záveru, že
nie je jasné, či clá napomáhajú alebo škodia
ekon. vývoju
 Nevie sa, či slobodný MP je vo svetovom
hospodárskom prostredí najlepším režimom

Neoklasická teória

V neoklasickej teórii sa stala dôležitou
otázka ciel a miezd, kapitálu ako
výrobného faktora.
Peňažná teória MO

V neoklasickom modeli sa zásadne berú
do úvahy peniaze.

Náklady sa vyjadrujú v peniazoch
Začlenenie kapitálových faktorov
Predpoklady klasickej školy padli v neskorších
ekon. podmienok:
 Cenové mechanizmy sa veľmi zmenili –
monopolistický a oligopolistický charakter trhov
deformoval „zdravú“ tvorbu cien
 Monetárny systém sa taktiež zmenil v
dôsledku obehu papierových peňazí s rôznym
krytím, rôznou kúpnou silou aj menovým
kurzom
Teória platobnej bilancie

V neoklasickej teórii sa objavila
významná téza: ak sa zvýši export danej
krajiny, zvýši sa aj jej import a to bez
cenových zmien

Zmena v exporte krajiny ovplyvní úroveň
domáceho produktu aj zamestnanosti
Význam a vplyv dôchodkov

Keynesiánsky predpoklad: v ktorejkoľvek
krajine sú úspory dôležitou makroekonomickou
veličinou, lebo sú spojené s domácimi
investíciami (t.j. pohybom domáceho produktu a
zamestnanosťou)
Novšie prístupy v ponímaní
platobnej bilancie

Najdôležitejší rozdiel od klasického poňatia
mechanizmu platobnej bilancie tkvel v tom,
že v revidovanej teórii sa počítalo s tým, že
krajiny s deficitom platobnej bilancie ho
môžu odstraňovať prostredníctvom
vedomých opatrení zameraných na nízku
úroveň dôchodkov a nízku úroveň
zamestnanosti
V modernom mechanizme platobnej bilancie
vystupujú nové dôležité faktory:
Medzinárodná ekon. (ne)rovnováha
 Používanie priamej či nepriamej regulácie
platobnej bilancie, silné medzinárodné
kapitálové pohyby a vplyv devízových kurzov

Vplyv vedecko-technického pokroku
(M. V. Posner)
Rozpracoval teóriu tzv. imitačnej medzery, kt.
vysvetľuje, ako vplýva technický prvok na
tovarovú štruktúr a dynamiku MO
 Na základe vynálezov, výskumov... sa
začínajú vyrábať nové výrobky
 Posner rozdelil imitačnú medzeru na 3 časti:

- obdobie reagovania do zahraničia
- obdobie domáceho reagovania
- zaškoľovacie obdovie
Neoklasická syntéza (Ch. P.
Kindleberger)
Mnohofaktorová analýza
 Prepojenie mirko- a makroekonomickej
problematiky
 Prepojenie čistej teórie s peňažnou teóriou MO
 Súčasťami syntézy je hlavne MO
 MO sa chápe v rámci fungovania medzinárodnej
trhovej ekonomiky, resp. svetového
hospodárstva
