Transcript Sociálna stratifikácia

Sociálna stratifikácia
 Je vyjadrením existencie sociálnych nerovností v konkrétnej spoločnosti.
Čím sú sociálne nerovnosti (vertikálna sociálna diferenciácia) medzi
ľuďmi markantnejšie, tým sa sociálna stratifikácia stáva viditeľnejšou.
 Čím je spoločnosť sociálne homogennejšia (jav nivelizácie ako formy
zmierňovania sociálnych nerovností), tým existuje väčšia motivácia zo
strany indivíduí po odlíšení sa od ostatných.
 Predstavuje systém hierarchického usporiadania rôznych kategórií
obyvateľstva v spoločnosti, na základe ich sociálneho statusu
 Výsledkom takého hierarchického usporiadania sociálnych statusov je
vznik sociálnych vrstiev (social classes).
Sociálna stratifikácia
 Sociálna stratifikácia je črtou celej spoločnosti a nie reflexiou
individuálnych rozdielov a odlišností.
 Rozvrstvenie spoločnosti na sociálne vrstvy pretrváva v čase a
sociálne nerovnosti sa reprodukujú z generácie na generáciu.
 Sociálna stratifikácia je univerzálnym javom, ale podľa typu
kultúry, počtu obyvateľstva, hospodárskeho systému je
rôznorodá.
 Keďže sociálna stratifikácia vyjadruje sociálne nerovnosti v
spoločnosti, existuje tiež tendencia sociálne nerovnosti
ospravedlniť systémom vier, ideológiou, alebo ich vysvetľovať ako
prirodzené a legitímne.
Sociálny status
 Predstavuje miesto alebo pozíciu, ktorú v konkrétnej
spoločnosti indivíduum zastáva.
 Askriptívny: pripísaný indivíduu (napr. dieťati narodenému v
šľachtickej rodine alebo v inač privilegovanom spoločenstve
sa pripisujú tituly, ktoré ho oprávňujú zastávať privilegované
postavenie vo vzťahu k ostatným)

Kastovný a otrokársky stratifikačný systém
 Získaný: dosiahnutý na základe podaného výkonu (napr.
absolvovaním všetkých troch stupňov vzdelávania, získaním
prestížnych symbolov v podobe akademických a vedeckých
titulov a iné.)

Stavovský a triedny stratifikačný systém
Sociálny status
Bohatstvo (wealth)
Sociálny status jedinca
Moc (power)
Prestíž (prestige)
Sociálny status
 Statusová konzistentnosť
 Vyjadruje stupeň uniformity sociálneho postavenia indivídua
v rozličných dimenziách sociálnych nerovností.
 Ide o zhodu alebo podobnosť sociálneho postavenia v
dimenziách vlastníctva bohatstva, uplatňovania moci a
požívania spoločenského rešpektu.
 Čím je stratifikovaný systém otvorenejší (napríklad triedny
stratifikačný systém), tým je konzistentnosť statusu nižšia.
 Naopak, čím je stratifikačný systém uzavretejší (napríklad
kastovný alebo otrokársky stratifikačný systém), tým je
konzistentnosť sociálneho statusu vyššia.
Udržateľnosť sociálnych nerovností
 Základnou príčinou, prečo sociálne nerovnosti
pretrvávajú celé generácie je existencia
ospravedlňujúcich ideológií.
 Ideológie: kultúrou podmienené viery a presvedčenia,
ktoré ospravedlňujú spoločenské zriadenie, ako tiež
existujúce nerovnosti medzi ľuďmi
 Napríklad: Presvedčenie, že bohatí ľudia sú šikovní a
pracovití a naopak, že chudobní ľudia sú leniví
predstavuje ideologický základ ospravedlnenia
príjmových nerovností. Príjmové nerovnosti medzi
ľuďmi sa chápu ako správne.
Funkcie sociálneho rozvrstvenia
spoločnosti
 Tézy Kingslea Davisa a Wilberta Moora (štruktúrno –
funkcionalistické hľadisko)
 Sociálna stratifikácia ma pozitívnu funkciu na fungovanie
spoločnosti.
 Sociálne rozvrstvenie existovalo v rôznej podobe v každej
známej spoločnosti
 Keďže niektoré povolania sú pre fungovanie spoločnosti
významnejšie a pre ich výkon je nevyhnutný talent, dlhá a
nákladná príprava, potom sú prirodzene vyššie odmeňované a
ostatní ich majú v úcte.
Funkcie sociálneho rozvrstvenia
spoločnosti
 Naopak existujú povolania, ktoré pre fungovanie spoločnosti
nemajú primárny význam a pre ich výkon sa nevyžaduje
talent alebo dlhá príprava. Preto sa prirodzene spájajú z
nižšou odmenou a menším rešpektom zo strany ostatných.
 Funkcionálna dôležitosť pozície pre spoločnosť a miera jej
gratifikácie odmenou, mocou alebo prestížou, vytvára
základne sociálne nerovnosti.
 Táto stratégia podľa Davisa – Moora podporuje produktivitu a
výkonnosť, vedie ľudí, aby nasledovali vyššie odmeny a tým
pracovali usilovnejšie, dlhšie a lepšie.
Funkcie sociálneho rozvrstvenia
spoločnosti
 Sociálne nerovnosti a latentný konflikt
(kofliktualistické hľadisko)
 Sociálna stratifikácia vyjadruje stav, kedy niektorí ľudia
sú v spoločnosti zvýhodňovaní (prostredníctvom
privilégií, obsadenia prestížnych pracovných pozícií,
vysokých odmien) a naopak ostatní sú znevýhodňovaní
(podriadenie sa príkazom a zákazom, ktoré určujú
zvýhodnení, obsadenie málo prestížnych pracovných
pozícií, zabraňovanie sociálnej vzostupnej mobility)
Funkcie sociálneho rozvrstvenia
spoločnosti
 Tézy Karla Marxa
 Základným spoločenským vzťahom a faktorom vzniku sociálnych nerovností v
spoločnosti je vzťah ľudí k prostriedkom výroby (buď k týmto prostriedkom majú
prístup a legitímne ich môžu vlastniť, alebo naopak ich prístup je obmedzený a teda
sú zbavený možnosti ich legitímneho vlastnenia)

Rozdielnosť postavenia v spoločnosti vyplýva zo základného vzťahu: vlastníctvo
kapitálu alebo výrobných prostriedkov, alebo naopak vlastníctvo energie pre výkon
práce.

Kapitalistická spoločnosť reprodukuje triednu štruktúru z generácie na generáciu. K
tomu dochádza spôsobom, že získané bohatstvo sa dedí z generácie na generáciu a
podlieha akumulácií. Každá nová generácia má lepšie východiskové pozície pre
akumuláciu kapitálu.

Vykorisťovanie a útlak v kapitalistickej spoločnosti dôjde do etapy, kedy robotnícka
väčšina spoločne zvrhne kapitalizmus a nastolí nový socialistický systém s kolektívnym
vlastníctvom výrobných prostriedkov
Funkcie sociálneho rozvrstvenia
spoločnosti
 Tézy Maxa Webera
 Sociálna stratifikácia vyjadruje multidimenzionálne umiestnenia sa
jednotlivca v spoločnosti

Tri rôzne dimenzie nerovnosti

Ekonomické nerovnosti sú vyjadrené v termínoch „triedy“ – resp. vrstvy
(class)

Nerovnosti pôvodu sú vyjadrené v termíne „status“ alebo spoločenská
prestíž

Mocenské nerovnosti v termíne „moc“ (power)
Funkcie sociálneho rozvrstvenia
spoločnosti
 Sociálne nerovnosti a sociálne interakcie v spoločnosti
(prístup symbolického – interakcionalizmu)
 Sociálne postavenie jedinca ovplyvňuje jeho každodenné
interakcie
 V mnohých spoločenstvách ľudia primárne vstupujú do
rovnocenných sociálnych interakcií. Teda, ľudia nadväzujú
interakciu s rovnako alebo podobne postavenými ľuďmi
 K tomu dochádza preto, keďže ľudia určitého sociálneho
postavenia obývajú rovnaký sociálny priestor, ktorý je odlišný
od sociálnych priestorov iných sociálnych vrstiev.
Funkcie sociálneho rozvrstvenia
spoločnosti
 V rôznom sociálnom prostredí, ľudia používajú
variabilný jazykový kód, ktorý ich odlišuje od iných
sociálnych vrstiev. Charakter symbolického prejavu je
často identifikačným znakom patričnosti jedinca do
určitej sociálnej vrstvy.
 O sociálnom postavení človeka hovoria okrem iného
spotrebiteľské zvyky, spôsob obliekania, trávenie
voľného času, členstvo v rôznych organizáciách
 Termínom „očividná spotreba“ (conspicious
consumption) sociológovia označujú „nakupovanie a
používanie tovarov, kvôli vyjadreniu svojho sociálneho
postavenia v spoločnosti.
Funkcie sociálneho rozvrstvenia
spoločnosti