Umelecký opis

Obsah

1. Opisný slohový postup 2. Druhy opisu 3. Umelecký opis 4. Výrazové prostriedky 5. Jazyk opisu 6. Kompozícia opisu 7. Témy z minulých rokov 8. Použitá literatúra

Opisný slohový postup

Sústreďuje sa na zachytenie vlastností osôb, predmetov a javov, zachytáva aj následnosť činností.

Vlastnosti vymenúva, ale nevysvetľuje.

Poradie komponentov v útvaroch opisného slohu sa môže meniť (okrem niektorých, napr. návod, opis pracovnej činnosti).

Môžeme najprv opísať park, potom budovy na námestí alebo presne naopak.

Druhy opisu

Podľa povahy opisného predmetu:

• • •

a) statický opis

opisuje statické predmety; je to zvyčajne odborný opis; využíva veľa podstatných a prídavných mien; • • •

b) dynamický opis

opisuje aj statický predmet; opis sa dynamizuje predovšetkým väčším počtom slovies a využitím personifikácie a metafory; zvyčajne je to umelecký opis.

Podľa zaradenia do štýlov:

•

a) jednoduchý opis

nachádza sa v hovorovom štýle (napr. opis pekného kabáta vo výklade); • • • • • • • •

b) odborný opis

nachádza sa v odbornom štýle, je súčasťou výkladu; je zovretejší než jednoduchý opis; používa veľa mien a málo slovies; využíva odborné termíny, konštrukcie s trpným rodom, často ho doplňujú nákresy, tabuľky, schémy; znaky odborného opisu má opis pracovného postupu, napr.

návod, recept; má určenú slovesnú osobu, napr. 1. os. pl. (pridáme soľ), 2. os.

pl. rozkazovacieho spôsobu (pridajte soľ).; obracia sa na konkrétneho adresáta; časti návodu alebo receptu nemôžeme svojvoľne vymieňať ;

• • • • c) lyrický opis alebo umelecký opis využíva výrazové prostriedky lyriky (metaforu, personifikáciu, epitetá, prirovnania atď.); je súčasťou literárnych diel (napr. osoby v realistickej próze); veľmi výrazné miesto má v poézii (napr. prírodná lyrika); v rozprávaní spomaľuje, brzdí dej (napr. naturizmus, lyrizovaná próza).

Umelecký opis

• Vyskytuje sa v literatúre a v subjektívne zafarbených prejavoch.

• Umelecký opis je v istom zmysle náladový. Niekedy je vyhrotený tak, že neopisuje náladu v širokom zmysle slova, ale vyvoláva istý dojem, napríklad dojem strachu, hrôzy, šťastia a pod.

• Základom umeleckého opisu nie je presný prenos videného, ale transformácia na základe nášho vnímania. Objekt je často opisovaný nepriamo, pripodobňuje sa k niečomu inému. V takýchto prípadoch sa uplatňuje básnická metafora, personifikácia, metonymia a pod.

Výrazové prostriedky

Básnické prirovnanie – menej známy, menej výrazný objekt alebo predstava sa osvetlí tým, že sa prirovná k niečom známejšiemu, napr. rýchly ako blesk, vysoký ako topoľ.

Využívame spojky: ako, než, sťa Básnický prívlastok – epiteton (z gréc. pridaný). Nie je to každý prívlastok /prídavné meno/, ale taký, ktorý má emocionálny význam. Zasahuje emócie, je schopný citovej reakcie. V niektorých príručkách sa rozlišuje epiteton constans (stály prívlastok) – používa sa automaticky, čiže prívlastok tvorí s podstatným menom stále spojenie, napr. biele húsky, švárny šuhaj a epiteton ornans (ozdobný prívlastok) je náročnejší, ide o neobvyklé spojenie prídavného a podstatného mena, ktoré je originálne, prekvapivé, dráždi fantáziu, napr.: Živý bič, pásikavé

more.

Metafora (z gréc.

prenesenie)

– nepriame obrazné pomenovanie, ktoré vzniká zámenou slova alebo slovného spojenia iným slovom alebo slovným spojením na základe podobnosti dvoch javov.

Pršalo lístie – padalo ako dážď Jar života – prvé ročné obdobie života, mladosť Metonymia (z gréc. zámena mena menom) – nepriame obrazné pomenovanie, ktoré vzniká zámenou slova alebo slovného spojenia iným slovom alebo slovným spojením na základe vnútornej alebo vecnej súvislosti.

Čítam Kukučína - v skutočnosti čítam iba jeho dielo, pretože M.

Kukučín je už po smrti. Počúvam Rytmusa – ja nepočúvam Rytmusa, pretože ten tu pri mne nie je, ja počúvam jeho hudbu.

Synekdocha - druh metonymie, pri ktorom ide o vzťah časti k celku.

Prišlo tam celé mesto ( nie mesto, ale jeho obyvatelia) Ulička drieme (nie ulica, ale obyvatelia istej ulice) Hyperbola (z gréc. zveličenie) – štylistická ozdoba založená na zveličovaní (preháňaní).

Sto rokov čakám na autobus. Už som ti to tisíckrát hovorila!

Litotes (z gréc. jednoduchosť, zdržanlivosť) – básnické zjemnenie. Využívame ho aj v bežných situáciách praktického života, napríklad ak nechceme o niekom povedať, že je hlúpy, povieme, že nie je najmúdrejší.

Jazyk opisu

• Základom je presné, vecné a výstižné pomenovanie, teda sa v ňom uplatňujú najmä podstatné mená.

• Ak si všímame aj vlastnosti, tak sa používajú tiež prídavné mená.

• V dynamickom opise uplatníme vo väčšej miere slovesá.

• Pretože daný objekt opisujeme v istých vzťahoch, používame aj príslovky, ale dôležité sú i predložky a spojky.

• V náučnom opise sa vyskytujú tiež číslovky (napr. ak ide o presný počet istých častí, výpočet častí objektu a pod.)

Kompozícia opisu

Ak chceme poskytnúť jasnú informáciu o tom, ako zvolený objekt vyzerá, musíme pri jeho opise zachovať určitý postup.

Opis začíname celkovým pohľadom. Najprv priblížime, ako objekt vyzerá, ako zapadá do istých súvislostí, aké sú jeho miery, farba a podobne. Potom prejdeme k opisu jednotlivostí.

Pri opise zvolíme miesto, odkiaľ sa začneme pozerať.

• • • • •

Náš pohľad môže postupovať napríklad: zhora dole, zdola hore, zľava doprava, spredu dozadu, od stredu smerom k obvodu.

Témy z minulých rokov

2007 Táto ulica mi je známa... (Umelecký opis) 2009 Aj zima má svoje čaro (Umelecký opis) 2010 Môj svet (Umelecký opis školy) 2011 Táto ulica mi je známa... (Umelecký opis) 2013 Kamlenokodovidí... (Umelecký opis Slovenska)

Použitá literatúra

WEIDLEROVÁ, A. – WEIDLER, E.: Sloh na dlani. vydanie. Bratislava: Príroda 2005. ISBN 80-07-01332-6 Druhé HINCOVÁ, K – HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1.- 4. ročník

stredných škôl.

Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2008, ISBN 978-80-10-01557-3 CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Enigma 2010, 369 s. ISBN 978-80-89132-93-5