MILAN RÚFUS

download report

Transcript MILAN RÚFUS

  

Slovenský básnik a textár

básnikov.

, predstaviteľ mladej generácie Využil vplyvy poézie

amerických beatnikov

, zaradil sa k

„rockovej“ básnickej generácii

.

Počas svojej textárskej kariéry spolupracoval s mnohými

interpretmi (B. Dubasová, M. Žbirka, Palonder, V. Patejdl) a skupinami (Money Factor, Elán).

         

Malý zúrivý Robinson Hluchonemá hudba Kniha polomŕtvych

ZBIERKY BÁSNÍ

Snežienky & Biblie Dnes nie je Mikuláša Výstrel z motyky

(spoluautor)

PIESŇOVÉ

Kráľ Dávid

(libreto k muzikálu)

TEXTY

Voda, čo nás drží nad vodou Utrpenie mladého poeta

ÚVAHY, ESEJE

Blízko, ale čoraz ďalej

A REPORTÁŽE

  

Debutová zbierka, v ktorej sa predstavil ako básnik kontrastného videnia sveta v jeho ustavičnom pohybe so všetkými nedostatkami, ale aj kladmi. Jeho básne sa vyznačujú humorom, iróniou, ba až sebairóniou a sarkazmom . Po formálnej stránke z jeho poézie zazvučal rytmus a živosť hovorového jazyka dnešnej mladej generácie, teda dynamika moderného básnického jazyka.

Veríme menej svojim novým láskam a púpavám a snom a sebe samým Človek má iba málo krajín S kvietkovanými lietadlami Inzerátový ideál Čo nefajčí a nepije A pretože je život krutý Vo filmoch treba happy end Kolumbom do rúk vajcia namäkko No predsa človek nerád nechá lístok Odpusťte že som utiekol

Spisujem básne inak som celkom normálny Aj topánky mám obe rovnaké Môj štýl je absolútne moderný Vo váze nepripúšťa kvety len ohňostroje na stopkách Nenechávam sa bozkávať Múzou bolo by škoda papiera A pri písaní používam hlavu pretože ináč neviem čo by som s ňou tak mohol robiť Spisujem básne inak som celkom normálny Aj topánky mám obe rovnaké Ľavé

 

V druhej básnickej zbierke si ešte viac uvedomil prejavy . rozporuplnosť sveta a jeho negatívne Nekompromisne ich pomenúva a komentuje, aby tak upozornil na stav spoločnosti a ohrozenia samotných základov dôstojnosti života a potrebu ich zachovania. , ľudského spolunažívania

 

V básnickej zbierke vyslovil skepsu nad súčasným stavom spoločnosti , ale zároveň aj nádej , že ešte stále nie je neskoro, že ešte stále nie je všetko stratené . Vyslovil to s nalieha vosťou dynamiky „rockovej“ generácie a moderným básnickým jazykom.

Štvrtá básnická zbierka obsahuje baladickú lyriku , ktorú Urban takmer kompletne venoval svojim láskam: Nataši, Zuzanke, Ivanke, Táni... a iným.

Úvodné päťveršie z básne

Zuzanke

:

„Bojím sa otvoriť konzervu, že tam nájdem anjela.

Kam sa len obrátiš, všade vízie a zvestovania. Zo snov sa vytratil cudzí plač. Asi mi bolo kdesi v diaľke odpustené. Kto môže vedieť, koľko zla po ňom zostalo?"

Žijeme o ničom. Žijeme tvárou k zemi.

Psi z podzemia sú preč. A my sme ako oni.

Ak toto má byť svet, preboha, načo je mi?

Snežienka vyrastie. A vopred sa už skloní.

Bolo to zúfalé. Zúfalo nevyhnutné.

Dobro je iba v nás. Aj tak sa končí hrozne.

Nádej je améba. Vždy si z nej niekto utne.

Láska je ako jazz - umiera skôr, než doznie.

Ak niečo chápeme, nevieme, či to sedí.

Je málo otázok a veľa odpovedí.

Musím si v ústraní vyliečiť naivitu.

 

Osud poslednej Urbanovej knihy je pomerne neobvyklý. Je to vlastne posmrtne zostavený zborník nepublikovaných básní staršieho dáta .

Napísal ju mladý, ani nie dvadsaťročný básnik a i po rokoch potvrdzuje, že v autorovi sa vtedy prihlásil nevšedne talentovaný tvorca.

  „Pamätám sa ,ako sme s Jožom Urbanom sedeli v legendárnej bratislavskej kaviarni U Michala, kde sa zvykli schádzať nádejní slovenskí básnici. Popilo sa čosi červeného vína, na účtenku každý napísal verš, poskladal a poslal ďalej, potom sme to čítali a smiali sa, až nás nakoniec táto hra kaviarenských opičiakov unavila. A vtedy mi Jožo podal rukopis svojej básnickej zbierky Dnes nie je Mikuláša. Nechcel ho späť, možno preto, že v nej boli básne venované jeho vtedajšej múze Táni Lehenovej, ktorá ho medzičasom opustila,“ hovorí básnik Kamil Zbruž, ktorý objavil rukopis dávno zabudnutej básnickej zbierky Joža Urbana rok po jeho tragickej smrti. ,,Sedemnásť rokov ležal rukopis pod hrncami, novinami a zožltnutými papiermi v kuchyni mojej babičky. Nie sú to len náhodne zoradené básne napísané na kaviarenskom stole; je to premyslená mozaika intenzívnych

pocitov, ktoré Jožo Urban prežíval ako dvadsaťročný chalan pri

počúvaní hudby Pink Floyd. Krásne verše venoval aj svojej osudovej láske, hoci sa o ňom vedelo, že bol búrlivák a svoje milenky bil. O to nežnejšie o nich písal,“ dodáva jeho generačný súpútnik.

Mal dvadsať rokov a nemal načítané skoro nič z toho čo má vedieť inteligent klasikov odhadzoval po desiatej strane a odpľúval si v hľadisku na futbalovej lige Šestnásťkrát prestal fajčiť a jeho mama vravela nech nepije Nechal sa ušliapať na jednom koncerte Skupina Karthago zhrabla kopu prachov za to že preňho napísala Requiem Vymýšľal vlastné deti v nedeľu poobede Mal po krk antikoncepčného pána boha Raz ráno videl sivé tanky loziť po oblohe Závidel snobom a mal rád kvety ktoré vlastnoručne nakradol Čítal si detektívky a poéziu v stokusových nákladoch Pozeral večerníčky Rozprávkovému dedkovi do tváre fúkal dym Rátal si svoje milovania Koľkokrát sa už podviedol a s kým Netopil svoje lásky Vedel že aj tak vyplávu zdeformované neúprosnou vodou Nechcelo sa mu chodiť na disko a loziť po obchodoch a hrať sa na nejaký štýl Bol šťastný že sa vôbec narodil V sedemdesiatom roku prestal veriť na Ježiškov O svoju lásku sa bál vždy keď pred ním pobiehala nahá s nejakou krásnou knižkou Keď rozdávali Poéziu s nadávkami sa vtisol do radu A neudrelo mu to na mozog keď začal písať svoju baladu

  

Zbireka poppoézie .

V textoch dominuje láska . Dovoľuje poodhaliť tie časti duše, na ktoré nie sme osobitne pyšní, no takisto oceniť aj minimálnu náklonnosť a cit. Básnik spája príbehy lásky s príbehom človeka aj napriek hlbokej individuálnej tragédii...

Keby bolo niečo Čo sa ti dá zniesť Okrem neba nado mnou a miliónov hviezd Tak by som to zniesol Vždy znova a rád K tvojim nohám dobré veci ako vodopád Keby som mal kráčať Sám a zranený Šiel by som až tam kde tvoja duša pramení Keby som ten prameň Našiel náhodou Bola by to voda čo ma drží nad vodou Môžeš zabudnúť Stačí kým tu si Iba ďalej buď Nič viac nemusíš Chcem sa z teba napiť Šaty odhoď preč Čo má byť sa stane Tak cez moje dlane Ako čistý prameň teč Ak ťa ešte trápi Smútok z rozchodov Ono sa to poddá Ty si predsa voda Čo ma drží nad vodou

Ďakujem za pozornosť

Vypracovala: Mgr. Martina Demeterová