Medzivojnová poézia

Download Report

Transcript Medzivojnová poézia

Slovenská medzivojnová poézia

autor: Štefan Kohári

VITALIZMUS

      životný elán („elán vital“) – odtiaľ názov vitalizmus.

básnici oslavujú život, životodarnú aktivitu a činorodosť nechcú sa vracať do minulosti, dôležitejšia je pre nich súčasnosť a budúcnosť. ospevujú krásu ženy, Sú tu aj stopy poetizmu, najmä v princípe hry a hravosti Hlavný predstaviteľ

Ján Smrek

, básnik životného optimizmu, neúnavný hľadač lásky a harmónie.

      

Ján Smrek

vlastným menom Ján Čietek, narodil sa v roľníckej rodine, základná škola v Modre ho národne uvedomuje. Po vojne tam absolvuje aj učiteľský ústav. Už ako stredoškolák spolupracuje s Národnými novinami, počas prvej svetovej vojny narukoval ako vojak rakúsko-uhorskej armády. Neskôr pôsobí ako redaktor, vydáva lit. časopis Elán , po r. 1948 istý čas nesmie písať. Snažil sa o kultiváciu slovenčiny, odmietal snahy o československý jazyk.

Stredobodom jeho pozornosti bola žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. Jeho básne sú plné optimizmu. Poézia má podľa neho vyvolávať najmä pocity krásna a harmónie, má byť citová a muzikálna. Najvýznamnejšie zbierky: Odsúdený k večitej žízni (1922) , Cválajúce dni (1925), Božské uzly (1929) Básnik a žena (1934), Hostina (1944), Studňa (1945) Nerušte moje kruhy (1965), Maľovaná abeceda (1954, pre deti)

DAV-isti

     skupina mladých, ľavicovo orientovaných slovenských intelektuálov, ktorá vznikla v roku 1922 v Prahe združovali sa okolo časopisu DAV (1924-1937), ktorý viedol V.Clementis, neskôr L. Novomeský. boli to zväčša študenti, socialisti zo Slovenska, v r. 1924 vydávajú Zborník mladej slovenskej literatúry. Zaoberali sa otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky aj politiky. Členmi DAV-u boli: Laco Novomeský , Vladimír Clementis, Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Ján Rob Poničan,

     

Ladislav Novomeský

(1904 – 1976) pochádzal z rodiny krajčíra, gymnaziálne štúdiá absolvoval v Budapešti, neskôr učiteľský ústav v Modre okrem poézii sa venoval aj publicistike, redaktor Rudého práva , neskôr najvýznamnejšia osobnosť časopisu DAV v časoch SNP bol podpredsedom ilegálnej Slovenskej národnej rady v 50. rokoch obvinený z buržoázneho nacionalizmu a odsúdený na 10 rokov (jeho priateľa V. Clementisa popravili), po piatich rokoch väzenia oslobodený a očistený.

Neskôr pôsobí v Slovenskej akadémii vied a ako predseda Matice slovenskej Najvýznamnejšie zbierky: Nedeľa (1927), Romboid (1932), Otvorené okná (1935), Svätý za dedinou (1939), Pašovanou ceruzkou (1948)

Nadrealizmus

       Nadrealizmus - niečo nad skutočnosť v 30. rokoch na Slovensku vystúpila skupina mladých básnikov, ktorí zareagovali na blížiace sa nové vojnové obdobie. vzbúrili sa proti dobe, snažili sa podať protest aj proti zastaralému básnickému umeniu. ich básňam zdanlivo chýbala logika, neobsahovali interpunkciu, rým, rytmus, básnické prostriedky, strofy. Snažili sa dať poézii novú tvár. opierali sa o javy podvedomia, o sen, fantáziu. medzi zakladateľov nadrealizmu patrí rečňovaniek.

Rudolf Fabry zbierkou Uťaté ruky. Využíva momentálne nápady a približuje sa reči detských Nadrealistická sedmička: Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavol Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko

Rudolf Fabry

(1915 – 1982)     Narodil sa v rodine strojníka, po absolvovaní gymnázia v Trnave vyštudoval kreslenie a zemepis v Prahe Jeho činnosť bola predovšetkým žurnalistická – pôsobil v denníku Práca , či v časopisoch ako Život (šéfredaktor), Film a divadlo, neskôr Expres Jeho prvá básnická zbierka Uťaté ruky sa všeobecne pokladá za signál nástupu nadrealizmu v slovenskej literatúre – ako svojskej podobe surrealizmu. Najvýznamnejšie básnické zbierky: Uťaté ruky (1935), Vodné hodiny hodiny piesočné Ja je niekto iný Kytice tomuto životu Každý sa raz vráti Nad hniezdami smrti vánok (1938), (1946), (1953), (1964), (1969)

       

Katolícka moderna

vytvorili ju v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori, kňazi, ktorí sa združili okolo františkána Rudolfa Dilonga. za programové vystúpenie básnikov katolíckej moderny sa považuje Antológia mladej slovenskej poézie, ktorú Dilong zostavil v roku 1933. základnou myšlienkou bolo heslo: služba Bohu, cirkvi, národu , ich poézia vychádzala z náboženských a národných hodnôt spracúvali aj tematiku návratov do detstva, motív vojny, mlčania a poézie, kontrast svetlo – tma, využívajú náboženskú terminológiu svoju tvorbu uverejňovali najmä v časopise Kultúra.

boli pozitívne naklonení vláde vo fašistickom slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny, z tohto obdobia pochádza aj väčšina ich zbierok.

po roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť prestala tvoriť, alebo bola vo väzení.

Autori: Rudolf Dilong Svetloslav Veigl.

, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Ján Harant, Andrej Žarnov. Ich nasledovníkmi Pavol Ušák Oliva, či

    

Rudolf Dilong

(1905 – 1986) Pochádza z rodiny plátenníka, od dvoch rokov sirota, v roku 1920 sa stal členom františkánskej rehole, neskôr katolícky kňaz.

Spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi, vyznával ľudácky nacionalizmus a katolicizmus, ktoré sú prítomné aj v jeho tvorbe, ovplyvnený bol však aj surrealizmom a tvorbou slovenských nadrealistov Počas 2. svetovej vojny pôsobil pri armáde ako vojenský kňaz Po vojne emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny, kde bol duchovným vo františkánskom kláštore.

Najvýznamnejšie básnické zbierky 1933 Dýchajte lazy! 1934 Hviezdy a smútok 1935 Helena nosí ľaliu 1936 Mladý svadobník 1939 Na Hlinkovu gardu 1939 Gardisti, na stráž 1942 Hanička 1942 Vojna 1944 Plač