Transcript Ján Gotčár katolícky kňaz, slovenský národovec

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti
Žilinského samosprávneho kraja
Ján Gotčár
katolícky kňaz, slovenský národovec
(1823 – 1883)
Opát Ján Gotčár
*1.
6. 1823, Makov
† 19. 8. 1883, Bratislava – Rača
Pseudonym:
J. G. z Kysúc, Kysučan
„V tichej dedinke Makove pri žriedle bystrej
Kysuce dňa 1. júna 1823 narodil sa náš,
blahej pamäti oslávenec Janko Gotčár.
Otec jeho bol nadpolesným tamže, v tehdajšom
Panstve kniežaťa Eszerházyho“.
Národné noviny (roč. 14, č. 104, 6. 9. 1883, s. 2-3).
Rodný dom Jána Gotčára v Makove
Štúdium






1834-38 gymnázium v Žiline, kde vynikal svojou
šikovnosťou i talentom,
1838-40 v Českom Těšíne,
1840-41 v Kecskeméte (resp. Kecskeméthe -Kečkeméte),
1841-42 v rumunskom Arade,
od 1842 na univerzite v Trnave, kde vyštudoval filozofiu,
1846 vyštudoval teológiu v Banskej Bystrici.
Trnava
Počas štúdia v trnavskom seminári sa
upevňovalo národné povedomie Jána
Gotčára, stretával sa tu v kruhu národne
uvedomelých študentov s Jánom Palárikom a
aktívne sa zapájal do šírenia odkazu
bernolákovcov.
Spolu s Jozefom Karlom Viktorínom a
žilinským rodákom Jánom Miloslavom
Geromettom sa snažili získať do národného
hnutia čo najviac študentov.
Galéria známych slovenských osobností tzv. tablo
slovenských výtečníkov resp. zakladajúci členovia
Matice slovenskej
Pôsobiská Jána Gotčára



Po absolvovaní katolíckej teologickej fakulty v Banskej Bystrici
bol v roku 1846 vysvätený za kňaza a ako kňaz pôsobil v Pešti.
Tu spolupracoval s mladými slovenskými vysokoškolákmi.
Revolučné roky 1848-49 prežil opäť v Banskej Bystrici, kde bol
vymenovaný za profesora na tamojšom gymnáziu (1846–56).
V päťdesiatych rokoch bol najskôr riaditeľom gymnázia
v Užgorode a potom hlavným dozorcom škôl v rumunskom
Veľkom Varadíne (slov. historický názov mesta Oradea).
Ján Gotčár sa stal spoluzakladateľom slovenského
katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom a
podporoval duchovne i materiálne slovenských
katolíckych študentov.
Turčiansky Svätý Martin sa stal strediskom politického, národného a
kultúrneho diania slovenského národa.
V dňoch 6. – 7. 6. 1861 sa tu konalo národné zhromaždenie, na ktorom
predstavitelia nášho verejného života prijali Memorandum národa
slovenského, obsahujúce štátoprávne, politické a kultúrne požiadavky
národa. V centre národného diania bol prítomný aj Ján Gotčár.
Založenie Matice Slovenskej
4. august 1863, Martin



Ján Gotčár bol spoluzakladateľom
Matice Slovenskej, významnej
národnej inštitúcie.
Stal sa členom prípravného výboru
pri založení Matice Slovenskej.
Vypracoval stanovy Matice
Slovenskej.
Vyšívaný obal stanov Matice Slovenskej
Memorandum národa slovenskéko,
vyslanstvo r. 1861
Predný rad zľava:
Št. Závodník, J. M. Hurban,
A. Pongrác, Štefan Marko
Daxner, Ján Francisci,
Ján Palárik, Jur. Holček,
M. Keller, Ján Gotčár,
zadný rad zľava:
Št. Hýroš, Viliam Pauliny-Tóth,
Ľ. Thurzo, Peter Makovický,
A. Androvič, Michal Mudroň,
Š. Pálka ml.
Bratislava – Rača “Račištorf“

Za silnej maďarizácie a po zatvorení slovenských
gymnázií, bola Jánovi Gotčárovi zakázaná akákoľvek
verejná činnosť.

Vdp. farár Móric Alster, jeho priateľ, spoluzakladateľ
Matice Slovenskej a podporovateľ slovenského gymnázia
v Kláštore pod Znievom, po smrti svojej matky, ktorá
s ním žila na fare, prichýlil v roku 1876 na faru svojho
priateľa Jána Gotčára.

Na hodoch 1. mája roku 1882 mal Ján Gotčár v Rači
slávnostnú kázeň.
„Dobrovoľný hasičský zbor v Račištorfe“
Meno Jána Gotčára je spojené aj so vznikom hasičského
zboru v Rači dňa 4. mája 1882.
Ján Gotčár, ktorý posledných sedem rokov
pred svojou smrťou žil v Rači (1876 – 1883),
zomrel 19. augusta 1883 v Rači. Pochovali ho
na račianskom cintoríne.
V oddelení barónskych hrobov na strednom
pomníku v roku 2000 mu osadili pamätnú
tabuľu, ktorú venoval MÚ Rača.
Cintorín Bratislava –Rača
stredný pomník kňazov, detail
Nekrológ
Národné noviny 23. 8. 1883 (roč. 14, č. 98)
si jeho úmrtie pripomenuli “palcovými“ titulkami:
„Veterán - rodoľub slovom i
skutkom vždy v predných
radoch činný, vysokozaslúžilý.
Večná a slávna pamäť mu v
národe“.
Makov – rodisko Jána Gotčára

V júli roku 2000 Miestny odbor MS v
Makove odhalil pamätnú tabuľa Jána
Gotčára v parčíku pred kostolom.

V okresnom meste Čadca je po ňom
pomenovaná jedna z ulíc.

26. júna 2013 sa konala v Makove
odborná konferencia venovaná J.
Gotčárovi.
Makov – pamätná izba venovaná významnému
rodákovi Jánovi Gotčárovi
Osobnosť Jána Gotčára v knižných publikáciách
Pri spracovaní boli použité materiály:
Textová časť:



KOL.: Biografický lexikón Slovenska 3 (G-H), Martin, 2007, s. 147
BREZÁNY, Štefan Attila.: Dejatelia Kysúc v kultúre, umení a vede. Martin - Čadca, 1971, s. 53 – 54.
RUSŇÁKOVÁ, Elena: Osobnosti Makova (1) – Ján Gotčár (Gočár). In: Hlas Makova, ročník I.,
č. 3/1999 – august, s. 4-5.
Obrazová časť:


skeny fotografií z Regionálneho oddelenia Kysuckej knižnice v Čadci
HAVLOVIČ, Ľudovít: Pamätná tabuľa opátovi Jánovi Gotčárovi - Stredný pomník kňazov, pôvodne barónsky
(Pomníky na cintoríne v Rači. 7. kapitola). In: Rača. Z dejín a pamiatok obce. 1. vydanie. Bratislava : FB, 2002, s.
62-63. ISBN 80-968284-3-6.
Web:



HAVLOVIČ, Ľudovít: Rača z dejín a pamiatok obce. [online]. Dostupné na: <http://ludovithavlovic.racan.sk/>.
Matica slovenská: pamiatky vecné – tablo slov. výtečníci. Tablo z r. 1860 – 70. Archív literatúry a umenia MS.
Signatúra: M2/1(resp. Výtečníci slovenskí. Dostupné
na:<http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Slovak_Celebrities_1863.jpg>).
http://www.makov.sk/.
Názov:
Ján Gotčár
katolícky kňaz, slovenský národovec
Zostavila:
Viera Višňáková, Úsek regionálnej dokumentácie a výskumu
regionálnej literatúry,
Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK
Rok:
2013, september