Transcript poezia1.polovice20.storocia

Slovenská poézia
1. polovice 20. storočia
Symbolizmus
literárny smer z poslednej tretiny 19. storočia.
Jazykový symbol sa vytvára najmä metaforou,
personifikáciou alebo metonymiou (napr. topole –
symbol smútku)
Básnik má skutočnosť vyvolávať, nie
pomenúvať, pretože „pomenovať predmet
znamená potlačiť tri štvrtiny zážitku, ktorý máme
z rozkoše hádania tajomného“.
Symbolizmus zbližuje poéziu s hudbou, melódia
mala podporiť celkový dojem z veršov. Táto
poézia často sprevádzaná rôznymi skladbami
Ivan Krasko, Janko Jesenský
Ivan Krasko (1876 – 1958)
Vlastným menom Ing. Ján Botto (príbuzný štúrovského
autora)
Pseudonym mu vybrali S.H.Vajanský a J. Škultéty (on
mal ps. Janko Cigáň)
Narodil sa roľníckej rodine, študoval na maďarskom
gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr na nemeckom
gymnáziu v Rumunsku a chemickým inžinierom sa stáva
v Prahe
pracuje ako chemik v Čechách, po vypuknutí 1. sv. vojny
narukuje na front, neskôr v Československu poslanec za
agrárnu stranu
Tvorba: Nox et solitudo (Noc a samota)
Verše
Vitalizmus
literárny smer medzivojnovej poézie
básnici oslavujú život, nechcú sa vracať
do minulosti, dôležitejšia je pre nich
súčasnosť a budúcnosť.
ospevujú život, krásu ženy, životodarnú
aktivitu a činorodosť, životný elán (elan vital –
odtiaľ názov vitalizmus).
hľadajú harmóniu, optimizmus
Ján Smrek
Ján Smrek
vlastným menom Ján Čietek, narodil sa v
roľníckej rodine, absolvoval učiteľský ústav v
Modre, už ako stredoškolák spolupracuje s
Národnými novinami
Počas 1. svetovej vojny narukoval ako vojak
rakúsko-uhorskej armády.
Neskôr pôsobí ako redaktor, vydáva lit. časopis
Elán
snažil sa o kultiváciu slovenčiny, odmietal snahy o
československý jazyk.
Najvýznamnejšie zbierky: Odsúdený k večitej žízni
(1922) , Cválajúce dni (1925), Božské uzly (1929)
Básnik a žena (1934), Maľovaná abeceda (1954,
pre deti)
ďalšie zb.: Hostina, Studňa, Zrno, Nerušte moje
kruhy
DAV-isti
skupina mladých, ľavicovo
orientovaných slovenských
intelektuálov, ktorá vznikla
roku 1922 v Prahe a vydávala
časopis DAV (1924-1937).
boli to zväčša študenti,
socialisti zo Slovenska,
zaoberali sa otázkami umenia,
filozofie, literatúry, kritiky,
politiky.
Laco Novomeský, Daniel
Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír
Clementis, Ján Rob Poničan
Ladislav Novomeský (1904 – 1976)
pochádzal z rodiny krajčíra, gymnaziálne štúdiá
absolvoval v Budapešti, neskôr učiteľský ústav v Modre
okrem poézie sa venoval aj publicistike, redaktor Rudého
práva, neskôr najvýznamnejšia osobnosť časopisu DAV
v časoch SNP bol podpredsedom ilegálnej Slovenskej
národnej rady
Neskôr pôsobí v Slovenskej akadémii vied a ako predseda
Matice slovenskej
Najvýznamnejšie zbierky: Nedeľa (1927),
Romboid (1932),
Otvorené okná (1935),
Svätý za dedinou (1939)
Ďalšie zb.: Pašovanou ceruzkou, Vila Tereza,
Stamodtiaľ a iné
Nadrealizmus
(niečo nad skutočnosť)
vychádzajú z francúzskeho surrealizmu
v 30. 20. storočia na Slovensku vystúpila skupina mladých básnikov,
ktorí zareagovali vo svojej tvorbe na blížiace sa nové vojnové
obdobie, aj na udalosti vo vlastnom štáte, kritika fašizmu
vzbúrili sa proti dobe, svojou poéziou sa snažili podať protest proti
udalostiam, ktorých boli svedkami
básniam zdanlivo chýbala logika, boli na prvé prečítanie
nezrozumiteľné, nabúrali aj klasickú stavbu básne – verš, rým,
strofu, neobsahovali ani interpunkciu, či rytmus
opierali sa o javy podvedomia (o sen, o fantáziu), využívajú
momentálne nápady a detské rečňovanky
Medzi zakladateľov nadrealizmu patrí Rudolf Fabry zbierkou Uťaté
ruky.
nadrealistická sedmička:
Rudolf Fabry, Štefan Žáry,
Vladimír Reisel, Pavol Bunčák,
Ján Rak, Ján Brezina, Július Lenko
Rudolf Fabry
(1915 – 1982)
Narodil sa v rodine strojníka, po absolvovaní gymnázia v
Trnave vyštudoval kreslenie a zemepis v Prahe
Jeho činnosť bola predovšetkým žurnalistická – pôsobil v
denníku Práca, či v časopisoch ako Život (šéfredaktor),
Film a divadlo, neskôr Expres
Jeho prvá básnická zbierka Uťaté ruky sa všeobecne
pokladá za signál nástupu nadrealizmu v slovenskej
literatúre – ako svojskej podobe surrealizmu.
Najvýznamnejšie básnické zbierky:
Uťaté ruky (1935),
Vodné hodiny hodiny piesočné (1938),
Ja je niekto iný (1946)
Ďaľšie zb.: Nad hniezdami smrti vánok,
Skala nekamenná, bralo neskalnaté,
Na štít ruža krváca
Katolícka moderna
za programové vystúpenie básnikov
katolíckej moderny je považovaná
Antológia mladej slovenskej poézie,
ktorú Dilong zostavil v roku 1933.
vytvorili ju v tridsiatych rokoch 20. storočia mladí autori,
ktorí sa združili okolo františkána Rudolfa Dilonga.
zameriavajú sa na náboženské a národné hodnoty
základnou myšlienkou bolo heslo: služba Bohu, cirkvi,
národu, boli pozitívne naklonení vláde vo fašistickom
slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny.
Po roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť prestala
tvoriť, alebo bola vo väzení
využívali náboženskú terminológiu, tematicky sa vracali
do detstva, rodného kraja, k nenaplnenej láske, v pozadí
ich poézie výrazná náboženská symbolika, viera v Boha
Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan,
Andrej Žarnov, Pavol Ušák Oliva, Svetloslav Veigl.
Rudolf Dilong (1905 – 1986)
Pochádza z rodiny plátenníka, od dvoch rokov sirota, v roku 1920 sa
stal členom františkánskej rehole, neskôr katolícky kňaz.
Spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi, vyznával ľudácky
nacionalizmus (fašistický slovenský štát) a katolicizmus, ktoré sú
prítomné aj v jeho tvorbe, ovplyvnený bol však aj surrealizmom a
tvorbou slovenských nadrealistov
Počas 2. svetovej vojny pôsobil pri armáde ako vojenský kňaz
Po vojne emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny, kde bol
duchovným vo františkánskom kláštore.
Najvýznamnejšie básnické zbierky
1934 Hviezdy a smútok
1935 Helena nosí ľaliu
1939 Na Hlinkovu gardu
1939 Gardisti, na stráž
1942 Hanička
1942 Vojna
próza: Ruža pre Dagmar