Transcript 10A_Dane_a_ekonomicka_uloha_statu

10A Dane a ekonomická úloha
štátu
Daň – povinná, zákonom určená, spravidla
sa opakujúca platba, ktorú odvádzajú
fyzické a právnické osoby štátu v určenej
výške a v stanovenej lehote.
Prečo štát vyberá dane?

Základným dôvodom na vyberanie daní je hlavne
krytie výdavkov štátu - obrana, štátne úrady,
školstvo, zdravotníctvo, kultúra, poskytovanie
verejných statkov.
Ďalšie dôvody pre výber daní:
Dane sa tiež používajú na zamedzenie činností, o ktorých je štát presvedčený, že
sú škodlivé. Napríklad daň za cigarety a alkoholické nápoje (takzvané dane “za
hriechy”), boli zavedené kvôli získaniu finančných zdrojov, ale aj preto, aby
ľudí odlákali od fajčenia a požívania alkoholických nápojov.
 Niekedy sú dane zavedené na ochranu vybraných domácich producentov. Sú to
dane v podobe cla. Ich zavedením ide štátu o to, aby niektoré importované
výrobky neboli na našom trhu lacnejšie ako domáce.


.
Prečo štát vyberá dane?



Dane sa tiež používajú na podporu vybraných aktivít. Štát chce
napríklad podporiť podniky pri zvyšovaní produktivity, pri
riešení zamestnanosti v niektorých regiónoch, alebo vyjadriť
podporu zahraničným investíciám, ponúkne podnikom
zníženie daní alebo takzvané daňové prázdniny firmám, ktoré
sú ochotné pristúpiť na podmienky štátu.
Štát môže ešte pomocou daní regulovať úroveň ekonomickej
aktivity. Tým, že štát reguluje výšku daní, priamo ovplyvňuje
množstvo peňazí, ktoré majú firmy a spotrebitelia k dispozícii.
Všetky uvedené dôvody – okrem krytia verejných
výdavkov – sú z pohľadu čoraz väčšieho množstva
ekonómov kritizované.
Rast verejných výdavkov

verejný sektor tvoria ŠR, rozpočty VÚC a obcí, mimorozpočtové fondy
(nemocenské, dôchodkové, zdravotné...)

výdavky verejného sektora sa v poslednom storočí vo všetkých krajinách
zvyšovali (z priemeru 10% na cca 40%). Rástol význam verejných statkov vo
vyspelých spoločnostiach a intenzívnejšie prerozdeľovanie

nezanedbateľný vplyv majú aj tlaky záujmových skupín a bujnenie
byrokracie
Podiel verejných výdavkov na HDP v % v SR
70
59
60
50
62,8
51,8
58,4
53,5 55,9
39,7 40,2
40
37,1 38,3 39,3 37,9 36,9 35,8
30
20
10
0
1995
1997
1999
2001
2003
2005
2007
podiel verejných
výdavkov na HDP v %
Daňová sústava
Daňová sústava je súhrn daní, ktoré sa vyberajú na
území štátu v určitom období. Jej úlohou
je zabezpečenie príjmov na krytie všetkých potrebných
výdavkov štátu.
Daňová sústava SR sa skladá:
 - z priamych daní – platia subjekty za seba zo svojho
príjmu alebo majetku a odvádzajú ich priamo,
 - z nepriamych daní – platia subjekty v cene výrobkov
alebo služieb, ale odvádzajú ich prostredníctvom inej
osoby t.j. nepriamo.
Delenie daní
Priame dane
1. Príjmové dane (dôchodkové)
a) daň z príjmov fyzickej osoby
b) daň z príjmov právnickej osoby
2. Majetkové dane (miestne)
a) daň z nehnuteľností
b) daň za psa
c) daň za užívanie verejného priestranstva
.....
Delenie daní
Nepriame dane
1. Daň z pridanej hodnoty
2. Spotrebné dane
 - z vína
 - z piva
 - z liehu
 - z tabakových výrobkov
 - z minerálneho oleja
 - z elektriny, uhlia a zemného plynu
Typy daní

Progresívna - vyššie príjmy sú zdaňované vyššou sadzbou a naopak

http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/c/816/category/dane-aodvody/article/novela-zakona-o-dani-zprijmov-1-1-2013.xhtml

Degresívna - odčerpáva väčšie percento z nižšieho príjmu a naopak, nižšie
percento z príjmu vyššieho. Hoci daň z pridanej hodnoty nie je založená na
príjmoch, má degresívny účinok

Proporcionálna (lineárna, rovná) daň - je spôsob zdanenia, ktorý uplatňuje na
všetky subjekty rovnakú sadzbu. "Skutočná rovná daň" ( true flat tax) pokrýva
všetky priame aj nepriame dane v ekonomike, pričom nepozná nezdaniteľné
minimum (nezdaniteľnú časť základu dane). Takýto systém zdaňovania nemá
žiadna krajina v Európe.

Najčastejšie sa rovná daň uplatňuje na dane z príjmu, pričom býva väčšinou
spojená s inštitútom nezdaniteľného minima. To rovnú daň približuje k
progresívnej dani.
Typy daní

Najviac sa k "skutočnej rovnej dani" priblížilo Slovensko v roku 2004, keď
schválilo jednotnú sadzbu 19% na daň z príjmu fyzických osôb, právnických
osôb a DPH. Daňový systém SR platný od roku januára 2005 obsahoval inštitút
jednotného nezdaniteľného minima, ktoré sa nezdaňovalo vôbec, všetky príjmy
nad zdaniteľné minimum sa zdaňovali jednou sadzbou 19%. Nezdaniteľné
minimum bolo jednotné pre všetky úrovne príjmu fyzických osôb.

Po korekciách slovenského daňového systému od roku 2007 sa Slovensko
vzdialilo od rovnej dani. Sadzba dane z príjmu fyzických a právnických osôb síce
zostala rovnaká 19%, ale výška nezdaniteľného minima sa znižuje s rastom
základu dane daňovníka (tzv. milionárska daň). Jeho výška sa odvíja od platného
životného minima. Takto stanovené zdaňovanie má charakter progresívneho
zdaňovania.

Od 1. januára 2011 sa zvýšila sadzba DPH z 19% na 20%. DPH na knihy a lieky
vo výške 10% ostáva aj naďalej nezmenená.
Aká výška zdanenie je optimálna?
Prípadová štúdia:
Pani Nováková pracuje na skrátený úväzok. Šéf firmy jej ponúka,
aby si úväzok predĺžila o 3 hodiny, čo by zvýšilo jej mesačnú
mzdu o 160€.Vyzerá to lákavo – ale potom začne p.
Nováková počítať: z dodatočného príjmu bude musieť
zaplatiť 13,4%, teda 21,44€ na poistenia. Zo zvyšných
138,56€ bude musieť zaplatiť 19% daň z príjmu, čo činí
26,32€. Zostane jej teda 112,23€.
Pani Nováková porovná túto dodatočnú čistú mzdu
s obetovanými 2 hodinami času, ktoré by musela každý deň
tráviť v práci a rozhodne sa ponuku neprijať. Má deti a tri
hodiny času denne sú pre ňu cennejšie než dodatočných
112,23 € mesačne.
pozri: Deň daňovej slobody
Aká výška zdanenie je optimálna?
Ľudia porovnávajú čistú mzdu s obetovanými
príležitosťami.
Vysoké dane potlačujú podnety k pracovným
výkonom.
Obdobne – vysoké dane potlačujú motiváciu
podnikateľom k investovaniu. Podnikateľ
porovnáva riziko investície s čistým
výnosom po zdanení. – firmy prevádzajú
kapitál z krajín s vysokými daňami do krajín s
nízkymi daňami. Krajiny s vysokými daňami
trpia odlivom kapitálu do zahraničia.
Dane a tieňová ekonomika


Tieňová ekonomika – zahŕňa tie ekonomické
aktivity, z ktorých sa neodvádzajú dane.
Patria tu najmä naturálne protislužby a
najrôznejšie daňové úniky (práca načierno,
na výplatnej páske má zamestnanec len
minimálnu mzdu a zvyšok dostáva na ruku).
Keď sú dane vysoké, vyplatí sa riskovať
daňový únik. Tieňová ekonomika prekvitá
najviac v krajinách s vysokými daňami.
Lafferova krivka

Keď miera zdanenia rastie, daňové príjmy
rastú stále menej.
Arthur
Laffer
predstaviteľ
ekonómie
ponuky.
Skúmal vzťah daňových
sadzieb a výnosov z daní.
Rast
daňovej
záťaže
môže vyvolať negatívny
dopad na ekonomický
rast.