Transcript 10_Ekonomicka_uloha_statu

Ekonomická úloha štátu
Hospodárska politika, ciele a nástroje,
ekonomické funkcie štátu – efektívnosť,
rovnosť, stabilita, hospodárska politika a
jej ciele, nástroje hospodárskej politiky
Na úlohu štátu v ekonomike existuje viacero názorov.
Základné prístupy k úlohe štátu sú:
•minimálny štát – štát má zabezpečovať len právo a
poriadok zamerané na ochranu vlastníckych práv (obrana,
súdnictvo, bezpečnosť)
• úloha štátu by mala byť aktívna i v iných oblastiach
spoločenského života napr. ekonomickej oblasti - sociálny
štát – štát má zabezpečovať i niektoré ekonomické statky a
regulovať trh (obmedzovať obchod, zavádzať regulácie,
poskytovať niektoré statky – školstvo, zdravotníctvo)
Vo väčšine krajín trh zohráva primárnu úlohu trh a štát do
jeho fungovania vo väčšej, či menšej miere zasahuje.
Diskusia o tom aká je správna miera št. zásahov neustále
pokračuje a ekonómovia v nej nenašli zhodu.
Z dlhodobého hľadiska je však jednoznčane preukázaná
závislosť medzi ekonomickou slobodou a prosperitou
krajiny.
Ekonomicky slobodnejšie krajiny majú vyššie tempo rastu
HDP na obyvateľa aj vyššie HDP-
Verejné statky – statky zabezpečované štátom alebo
samosprávou z verejných zdrojov (daní a poplatkov)
2 základné charakteristik verejných statkov:
• – problém vylúčenia niektorých jednotlivcov zo spotreby
(poskytovanie je plošné)
•- problém čierneho pasažiera (pokiaľ by sa verejné statky
poskytovali a platili dobrovoľne, mali by ľudia tendenciu
neplatiť za ne a užívať ich výsledky)
Ekonomická úloha štátu
Štát reprezentovaný vládou nesie zodpovednosť za
efektívny a stabilný vývoj ekonomiky. Jeho úlohou je
zabezpečiť v ekonomike stabilitu, efektívnosť a rovnosť.
Ciele HP štátu:
stabilita - cieľom je primeraný rast HNP, zamestnanosť,
cenová stabilita, rovnováha pracovnej bilancie,
efektívnosť - je zabezpečovaná konkrétnou hospodárskou
politikou. Štát sa snaží zmierniť negatívnu činnosť
monopolov, zabezpečiť konkurenciu, obmedziť
znehodnocovanie životného prostredia, podporovať verejný
sektor.
rovnosť - pre štát nie je žiadúce prehlbovať rozdiely v
uspokojovaní potrieb spôsobenú dôchodkovou nerovnosťou.
Úlohou štátu je zmierňovať dôchodkovú nerovnosť cez
aktívnu redistribučnú politiku. Na tento cieľ sa môže
používať zdaňovanie, dotácie, subvencie atď.
ochrana trhovho systému
poskytovanie verejných statkov
starostlivosť o externality
Hospodárska politika
Hospodárska politika štátu - všetky ciele, nástroje,
metódy a formy, ktoré uplatňuje štát a jeho príslušné
orgány v jednotlivých oblastiach hospodárskej činnosti
(peňažná, rozpočtová, daňová, obchodná, sociálna,
dôchodková, zahraničnoobchodná oblasť) v danom
období.
Subjekty hospodárskej politiky:
•vláda,
•štátne inštitúcie,
•ministerstvá a iné vládne úrady,
•medzinárodné organizácie
Hospodárska politika
Najdôležitejšími cieľmi sú zamestnanosť a cenová stabilita.
Tieto ciele sa dosahujú pod vplyvom:
úrokovej sadzby
•nominálneho dôchodku
•peňažnej masy (množstva peňazí v obehu)
•celkových výdavkov
•menového kurzu
Hospodárska politika, ktoré sleduje všetky ciele, sa nazýva
stabilizačná politika.
CIELE HOSPODÁRSKEJ POLITIKY
z časového hľadiska:
krátkodobé ciele - dni, týždne, mesiace
strednodobé ciele - 1 - 5 rokov
dlhodobé ciele - 5 - 10 rokov
z hľadiska stability:
zamestnanosť (U) - úroveň nezamestnanosti. Štát sa snaží
dosiahnuť zamestnanosť blízku prirodzenej resp. dobrovoľnej
nezamestnanosti.
cenová stabilita (P) - priemerná ročná inflácia. Štát sa snaží
zabrániť cenovým šokom
ekonomický rast (G) - priemerné ročné tempo rastu HNP a
HDP. Štát sa snaží udržať rovnomerný ekonomický rast.
rovnováha platobnej bilancie (B) - Štát sa snaží udržať
rovnaký priemerný podiel salda bežného účtu platobnej
bilancie na nominálnom HDP. Tento podiel má vplyv na
stabilitu menového kurzu.
optimálne rozdeľovanie dôchodkov
Hospodárska politika
Magický štvoruholník (trojuholník,
MAGICKÝ ŠTVORUHOLNÍK n - uholník) predstavuje ciele
hospodárskej politiky. Čím je
väčší obsah štvoruholníka, tým je
hospodárska politika lepšia. Dlhšie
strany
znamenajú
úspešnejšiu
hospodársku politika.
pozri – Pohľady na ekonomiku
slovenska s.36
- vedieť vysvetliť - podrobne!!!
http://www.ssds.sk/publikacie/pes/pes
2011.pdf
Nástroje
hospodárskej
politiky
Štát používa na regulovanie hospodárskych procesov štyri
skupiny nástrojov:
1.nástroje monetárnej politiky – menová politika centrálnej
banky, vplyv na vývoj ekonomiky regulovaním množstva peňazí
v obehu a peňažného úveru.
2.nástroje fiškálnej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky cez
príjmy a výdavky štátu (realizácia cez štátny rozpočet).
3.nástroje dôchodkovej politiky - vplyv na vývoj ekonomiky
cez vývoj dôchodkov a cenovú politiku.
4.nástroje vonkajšej obchodnej a menovej politiky - vplyv
na vývoj ekonomiky cez medzinárodný obchod a platby a
pohyb kapitálu.
Monetárna politika
Po zrušení zlatého štandardu sa stala CB mocnou inštitúciou, ktorá
robí monetárnu politiku.
Monetárnou politikou CB ovplyvňuje peňažnú zásobu.
Charakter menovej politiky závisí na tom ako je CB závislá na
vláde.
Peňažná zásoba – suma peňazí, ktorú banková sústava
vytvorí a ktorú ľudia firmy držia ako peňažné zostatky.
Ciele a nástroje monetárnej politiky
Nástroje
Sprostredkujúce
ciele
Diskontná
sadzba
Operácie na Peňažná zásoba
voľnom trhu
Povinné
minimálne
rezervy
Devízové
rezervy
Úroková miera
Menový kurz
Konečné ciele
Nezamestnanosť
Inflácia
Obchodná bilancia
Monetárna politika
Nepriame nástroje
- diskontná sadzba je úroková miera, za ktorý si komerčné banky
požičiavajú peniaze od centrálnej banky. Cez ňu môže banka
regulovať úverové možnosti komerčných bánk. Zvýšením úrokovej
sadzby sa úverové možnosti bánk znížia a naopak.
Ak úvery bánk závisia len minimálne od centrálnej banky, je tento
nástroj neúčinný.
-stanovenie povinných minimálnych rezerv – centrálna banka
má zo zákona právo určiť komerčným bankám minimálnu hranicu,
pod ktorú nesmú ich rezervy klesnúť. Ak centrálna banka zníži
mieru rezerv, peňažná zásoba vzrastie, a naopak.
-- operácie na voľnom trhu - centrálna banka nakupuje alebo
predáva štátne cenné papiere rôznym subjektom. Ak chce zvýšiť
peňažnú zásobu - nakupuje a naopak.
- devízové rezervy – centrálna banka na devízovom trhu
intervenuje (ovplyvňuje dopyt alebo ponuku po vlastnej mene), aby
stabilizovala menový kurz, na teto účel využíva devízové rezervy
(zásoby cudzích mien)
Typy monetárnej politiky
EXPANZÍVNA MONETÁRNA POLITIKA
- predstavme si, že v krajine je vysoká nezamestnanosť. CB zníži
diskontnú sadzbu alebo začne nakupovať vládne dlhopisy (alebo
urobí oboje). Tým zvýši ponuku peňazí a zníži úrokovú mieru.
Znížením úrokovej miery sa dosiahne depreciácia (znehodnotenie)
domácej meny. Po zvýšení peňažnej zásoby a znížení úrokovej
miery je pre firmy i občanov ľahšie získať peniaze (peniaze
zlacnejú), čím sa dosiahne rast investícií a spotreby. Zníženie kurzu
domácej meny bude viesť k rastu vývozu. Vďaka tomu sa môže
krátkodobo znížiť nezamestnanosť, zlepšiť obchodná bilancia, no
zvýši sa inflácia.
Expanzívna monetárna politika vykonáva:
•nákup štátnych obligácii na voľnom trhu
•znižovanie miery povinných minimálnych rezerv
•znižovanie diskontnej sadzby
Typy monetárnej politiky
REŠTRIKTÍVNA MONETÁRNA POLITIKA
-predpokladajme, že v krajine je vysoká inflácia. Centrálna banka
teda zvýši svoju diskontnú sadzbu alebo začne predávať vládne
dlhopisy. Tým sa zníži peňažná zásoba a zvýši úroková miera.
Zvýšením úrokovej miery dôjde k zhodnocovaniu domácej meny.
Zníženie peňažnej zásoby a zvýšenie úrokovej miery vyvolá pokles
investícií, spotreby. Zhodnotenie meny zároveň zníži vývoz.
Dôsledkom takejto politiky bude zníženie inflácie, krátkodobo však
aj zvýšenie nezamestnanosti a zhoršenie obchodnej bilancie.
Reštriktívna monetárna politika prevádza:
•predaj štátnych obligácii na voľnom trhu
•zvyšovanie miery povinných minimálnych rezerv
•zvyšovanie diskontnej sadzby
(zopakovať rovnicu výmeny, súvis monet. politiky s infláciou)
Fiškálna politika
Fiškálna politika je pojem, ktorý označuje zmeny v príjmoch
alebo výdavkoch vlády, ktorých cieľom je ovplyvňovať
kúpyschopný dopyt. Prostredníctvom fiškálnej politiky sa vláda
snaží ovplyvňovať celkovú úroveň zamestnanosti, produkcie,
cien a príjmov
Verejné inštitúcie prerozdelia cez verejné financie cca 40%
HDP.
Nástroje
dane
Bezprostredné
ciele
ovplyvňvanie
výdavky na nákup agregátneho dopytu
tovarov a služieb agregátnej ponuky
Konečné ciele
zamestnanosť
hospodársky rast
cenová stabilita
Štátny rozpočet
Štátny rozpočet je centralizovaný peňažný fond, ktorý vo forme
súvahy porovnáva príjmy a výdavky štátu.
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 – pozrieť, zhodnotiť
Funkcie:
•Alokačná – štát pomocou ŠR prideľuje zdroje na financovanie verejných
statkov a služieb
•Distribučná – je to prerozdeľovanie HDP s cieľom zmierňovať sociálne
nerovnosti trhovej ekonomiky, poskytovať sociálnu sieť
•Stabilizačná – presadzovanie hospodárskej politiky štátu, snaha
zmierňovať hospodárske cykly.
•Regulačná – sú to možné priame zásahy štátu do ekonomiky.
pozn.
Štát sa svojimi zásahmi snaží odstraňovať zlyhania trhu. V skutočnosti sa však ukazuje, že štát
zlyháva prinajmenšom rovnako ako trh. Preto v súč. prevláda prístup, hovoriaci o tom, že štát má
najmä vytvárať stabilné a prehľadné pravidlá pre fungovanie ekonomických subjektov a obmedziť
priame zásahy do ekonomiky.
Štátny rozpočet
Štátny rozpočet – môže byť vyrovnaný, deficitný alebo
prebytkový. Ak je rozpočet deficitný, znamená to, že príjmy vlády
sú nižšie ako výdavky.
Vláda, ktorá hospodári s deficitným rozpočtom, sa zadlžuje
(verejný dlh je vlastne súčtom všetkých doterajších deficitov
rozpočtu znížených o doterajšie splátky dlhu). Zadlžovaním sa
však prenášajú náklady na budúce generácie, a preto sa považuje
za škodlivé.
Ako funguje fiškálna politika?
Podľa toho aké ciele chce vláda dosiahnuť, rozoznávame reštriktívnu
a expanzívnu fiškálnu politiku.
Expanzívna fiškálna politika – jej cieľom je zvyšovanie
hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti
Zníženie daní a rast vládnych výdavkov zvyšujú z
krátkodobého hľadiska agregátny dopyt a nominálny produkt.
Reštriktívna fiškálna politika- jej cieľom je spravidla boj proti
inflácii.
Zvýšenie daní a znižovanie vládnych výdavkov znižujú
agregátny dopyt a nominálny produkt.
Expanzívna fiškálna politika
prostredníctvom vládnych výdavkov
krátkodobo:
vyššie výdavky
vyššie investície a spotreba
zvýšenie agregátneho dopytu
viac pracovných
miest, rast HDP
dlhodobo:
financovanie si žiada vyššie dane a odvody, vládne investície spôsobia
rast úrokových mier a vytlačia tým súkromné investície
klesá
agregátna ponuka i dopyt
pokles pracovných miest
konečným efektom sú len vyššie ceny, nie vyšší produkt.
Expanzívna fiškálna politika
prostredníctvom zníženia daní
krátkodobo:
nižšie dane
rast súkr. investícií a spotr.
zvýšenie agregátneho dopytu
viac pracovných
i ponuky
miest, rast HDP
dlhodobo:
súkromná investičná aktivita vedie k inováciám, rastu HDP aj
potencionálneho produktu. Ak sa však po znížení daňových sadzieb
vyberá menej daní, štát nemôže financovať všetky verejné statky a
musí dôjsť k poklesu verejných výdavkov, čo môže mať reštriktívne
účinky na ekonomiku.
Reštriktívna fiškálna politika
používa sa najmä s cieľom bojovať proti inflácii
zníženie verejných výdavkov alebo zvýšenie daní
zníži investície a spotrebu
zníži sa celkový
dopyt
dôjde k zníženiu cenovej hladiny,
k odstráneniu finančných tlakov
Problémy fiškálnej politiky
Fiškálna politika je dôležitým a silným nástrojom v rukách
vlády, ale iba vtedy, ak ju vláda využíva veľmi obozretne, v
správnom čase, správnej miere, správnym spôsobom, bez
silných politických vplyvov.
Medzi ekonómami je fiškálna politika stále predmetom
diskusií, najmä kvôli jej hlavným problémom:
•dôsledky fiškálnej politiky sa nedajú presne predvídať
•reakcie vlády sú oneskorené
•fišk. politika je veľmi silno ovplyvnená politickým
rozhodovaním, politici uprednostňujú krátkodobé ciele
•prílišný rast vládnych výdavkov vytláča súkromné
investície, vytvára závislosť na štáte a vyžaduje si vysoké
dane
•účinky fiškálnej politiky môžu byť výrazne oslabené, alebo
aj prevýšené, menovou politikou centrálnej banky a
zahraničnými udalosťami.
Ilúzia multipikátora
Dôchodková politika
Je dôležitou súčasťou HP. Svoj základ má v sústavnom riešení vzájomného
vzťahu cien a miezd. Vyplýva to zo skutočnosti, že mzdy vystupujú ako
najdôležitejšia zložka dopytu. Ceny zase ovplyvňujú najmä ponuku.
Funkcie dôchodkovej politiky:
1. stabilizácia cenovej hladiny – ceny môže vláda ovplyvňovať zmenami
sadzieb nepriamych daní, tj. dane za výrobky, tovary a služby. Patria
sem DPH a spotrebné dane.
2. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivca – štát sa usiluje
reguláciou dôchodkových príjmov rozdiely znižovať
3. ovplyvňovať celkového dopytu – prostredníctvom regulovania cenovej
hladiny miezd, podpôr v nezamestnanosti a sociálnych dávok, daní,
odvodov.
Nástroje dôchodkovej politiky :
1. priama vládnu reguláciu miezd a cien,
2. daňové zákony,
3. priznanie alebo nepriznanie daňových úľav.
Mzdová politika – patrí k nástrojom sociálnej politiky. Hlavným nástrojom
je minimálna mzda. Minimálna mzda má zabezpečiť minimálnu životnú
úroveň občanov. Jej výška je 327,2 € (1. 1. 2012), je daná nariadením
vlády a je záväzná pre všetky podnikateľské subjekty.
Zahraničnoobchodná politika

súhrn prostriedkov a opatrení,
prostredníctvom ktorých štát reguluje
pohyb tovarov, služieb a kapitálu cez
hranice štátu.

štát reguluje územnú a tovarovú štruktúru
svojho zahraničného obchodu.

prostredníctvom zahraničnoobchodných
opatrení vláda podporuje alebo obmedzuje
pohyb tovarov (napr: dovozné a vývozné
kvóty - stanovenie množstva), dovozné
clá, subvencovanie exportu...(podrobnejšie
prez. č.11)