Transcript Logika pre právnikov II

Logika pre právnikov
Seminár o výuce
logiky
na vysokých
školách
Olomouc, 23.-25.9.2010
Doc. PhDr. František Gahér, CSc.,
Katedra logiky a metodológie vied
Filozofická fakulta Univerzity Komenského
Bratislava
[email protected]
Is the life of the law logic?
Oliver Wendell Holmes Jr.:
• “"The life of the law has not been logic,
but experience.”
• Životom práva nemá byť logika, ale
skúsenosť.
• Všeobecné propozície nerozhodujú
konkrétne prípady. Rozhodnutie závisí od
úsudku alebo intuície,ktoré sú oveľa
jemnejšie, než ako ich môže vyjadriť
nejaká vyššia premisa.
•
•
•
•
•
Akú logiku poznali vtedy na právnických
školách?
Modifikovaný kategorický sylogizmus?
Kedy sa začala šíriť v právnych kruhoch
výroková logika a kedy predikátová?
Nie skôr, ako po prvej svetovej vojne.
Takže kritika voči fragmentu logiky.
Historická a kultúrna podmienenosť
noriem a regulatívov (poddanstvo,
otroctvo, homosexualita, a pod.) – nie je
problémom logiky
Aldisert, Ruggero, J. – Clowney,
Stephen – Peterson, Jeremy:
Logic for Law Students: How to
Think Like a Lawyer
• Na právnických fakultách sa už dlhšie neučí
logika.
• To je tragické, keďže základné princípy logiky
pokračujú vo vystužovaní práva a vedú
myslenie sudcov.
• vysvetľuje jadro princípov logiky a
toho, ako ich aplikovať v učebniach na
právnických fakultách,
• začína prehľadom základov
deduktívneho sylogizmu a potom sa
venuje induktívnej generalizácii a
použitiu a odmietnutiu analógie.
Autori sú presvedčení, že študenti,
ktorí ovládnu základy logiky
uvedené v tejto štúdii, budú lepšími
právnikmi a budú sa cítiť oveľa
komfortnejšie, keď sami budú
predkladať prezentované
argumenty sudcom a porotám.
Pedagogický pohľad:
• Cieľ: 1.: Presvedčivo demonštrovať užitočnosť
logiky pre právnu teóriu a právnu prax.
• Cieľ: 2.: Vytvoriť takú „príručku“ pre študentov
práva, že si ju otvoria a prečítajú aj po rokoch v
prípade, že narazia na problém, o ktorom sú
v nejakej, aj veľmi malej miere presvedčení, že
jeho riešenie je v kompetencii logiky či logickej
sémantiky (metodológie). Aby sa nespoliehali
len na intuíciu a rutinnú prax a cítili potrebu
prehlbovania či aspoň obnovovania svojho
logického a logicko-sémantického poznania.
Komentár:
• Cieľ 1. je veľmi ťažko dosiahnuteľný;
• Cieľ 2. je skoro romanticko-idealistický, ale
stojí za to.
• Otázka1.: Ako učiť, aby boli dosiahnuté ciele?
• Otázka2.: Čo učiť, aby boli dosiahnuté ciele?
• Otázka3.: Kto má učiť, aby boli dosiahnuté
ciele?
Upútavka:
• poskytujeme kompaktný súbor nástrojov
(„tool box“) na komplexné riešenie
základných typologických problémov,
• poslucháč by mal vedieť samostatne
identifikovať v konkrétnom prípade typ
problému (problémov) a vedieť aplikovať
súbor nástrojov na riešenie konkrétneho
problému, ktorý je typovo známy (ideálne
– ak aj na typovo nový problém).
Obmedzenia:
• čas (1 semester 1/1) a pripravenosť
a schopnosť členov auditória (učiteľ ako
manažér obmedzených zdrojov – času
a kvality študentov).
• Kvalitná príprava si vyžaduje viac času –
aspoň dva až tri semestre.
• Ako získať takýto priestor v konkurečnom
boji o študentohodiny?
Úskalie:
• Právnik s dostatočným právnym vzdelaním a
so zdravou intuíciou a
dostatočnou skúsenosťou (právna prax,
rutina) nemusí nájsť žiadne prípady, ktorých
riešenie by vyžadovalo aplikáciu „čistej“ logiky,
a tým ani nemusí cítiť potrebu systematického
vzdelávania sa v logike (všeobecný stav),
• len nepatrný počet právnikov sa zaujíma o
logiku.
Výhodná situácia
(logika pre teóriu práva):
• Na prvý pohľad vhodné predpolie: pojmy
Vyplýva (propozičné spojky, deduktívne
usudzovanie), Obsah zmluvy (teória významu
výrazu), Definície pojmov v právnych normách.
• Komentár:
• V textoch právnych noriem i v právnej teórii je
dostatok ostrovov, nazvaných priamo výrazmi z
logickej nomenklatúry, takže dostatok miesta na
úspešné „vylodenie“;
• intuícia a prax túto potrebu však zatláča.
Dilema:
(ako učiť, resp. kto a čo má učiť):
• Logik verzus právnik
• Úskalie 1.: Fundovaní logici nemusia
dostatočne rozumieť právnej
problematike.
• Úskalie 2.:Fundovaní právnici môžu byť
viac či menej len insitnými
logikmi.
Taktika 1.:
• Keďže predmetom skúmania
a vzdelávania nemá byť právo, ale logika,
tak nádejnejšia cesta:
• logik, ktorý sa snaží orientovať v právnej
problematike.
Taktika 2.:
• Právnik, ktorý je orientovaný v logike.
• Príklad 1.:
• Aldisert, Ruggero, J.: Logic For Lawyers,
A Guide to Clear Legal Thinking. 3.ed.,
National Institute for Trial Advocacy, 1997
Prednosti:
• Vynikajúci prehľad v kazuistike (common law),
neobyčajne bohatá odborná skúsenosť, presná
identifikácia veľkého množstva logických chýb
v právnej praxi.
Nedostatky:
• výklad logiky Ponúka iba fragmentárny (zlomok
komplexného súboru nástrojov).
• Aplikácia iba fragmentu logiky a jej princípov
(propozičná logika a elementy teórie pojmov na
nanajvýš poloformálnej úrovni, čomu zodpovedá
aj identifikácia chýb).
Drobnosti: Dojem znalosti histórie logiky (výskyt
chýb).
Zhrnutie:
• rozhodne oslovuje a osloví právnikov,
• logická problematika nie je skreslená, skôr
vykreslená iba v jej „detskej“ či
„dorasteneckej“ podobe,
• nevyužíva dostatočne potenciál logiky.
Príklad 2.: Knap, Viktor – Holländer, Pavel a kol.:
Právne myslenie a logika. 1988.
Prednosti:
• záber na takmer všetky relevantné oblasti logiky
- VL, PL, logika tried, logika vzťahov, sémantika,
aletické l., deontické l., logická teória otázok,
pravdepodobnostná logika, logika hmlistých
množín;
• metodologické prvky: teória právnej
argumentácie – výklad právnych textov,
normatívno-regulačný proces.
Nedostatky:
• konfúzia logiky a epistemológie:
• dialektická logika ako prepracovanie heglovskej
teórie do praxeologickej (marxistickej)
epistemológie a metodológie verzus formálna
logika (principiálna „nadradenosť“ dialektickej
logiky nad formálnou logikou);
• v oblasti logiky – nie systémový výklad
logiky,
Nedostatky:
• daň za istú insitnosť: zvláštne chyby: spojka
„vždy, ak -, tak“ (s. 85), „vždy, vtedy a len vtedy,
ak“ (s. 115), „vždy, ak“ (s. 117);
• „Ak je teda p negované párnym počtom negácií,
rovná sa p, to znamená, je pravdivé“ (s. 118);
• „hypoteticko-kategorický úsudok“ (modus
ponens) (s. 122);
• prepojenie logickej teórie a práva či právneho
myslenia len prostredníctvom príkladov, ktoré sú
často príliš školské;
- len náznak kazuistiky,
- plytká sémantická analýza.
Zhrnutie:
• mohla osloviť iba tých právnikov, ktorí sa
o logiku zaujímali (pre väčšinu právnikov
nebola príťažlivá);
• široký záber logickej problematiky s malým
či minimálnym dopadom na riešenie
právnych problémov – rozsiahla teoretická
príprava (často školometská) bez väčšieho
efektu pre právnu prax.
Taktika1.: Logik, ktorý sa snaží
orientovať v právnej problematike.
Úskalie:
• Názor: Právne usudzovanie, vyplývanie
a pod. nie sú pojmy (deduktívnej,
monotonickej) logiky, ale nejakej
špeciálnej „právnej“ logiky,
presvedčivého, ale vyvrátiteľného
usudzovania (defeasible reasoning),
právneho zdôvôdňovania (reason based
logic) a pod.
Dilema 2. (Kto má učiť?):
• Deduktívny logik (Dedlog) verzus „právny“
(nie deduktívny) logik (Nonmonlog)
• Dilema 3. (Čo má učiť?):
• Deduktívna logika verzus „právna“ logika,
epistemológia, ...
Taktika 1.A:Príklad 1.
Gabbay, D. M. – Woods, J. : The Logical
Structure of English Criminal law (fortcoming):
• Matematický (formálny) charakter
hlavného prúdu rozvoja logiky viedlo
odborníkov v oblasti práva (k tendencii) k
záverom, že logika nie je vhodná pre
prakticky orientované právo. Napriek tomu
sa autori snažia ukázať väčšiu
upotrebiteľnosť logiky, ako sa doteraz
očakávalo.
Autori sú formálni logici a sú
presvedčení, že:
• štruktúra zákonov ako dosvedčuje
každodenná prax je prístupná ich logicky
precíznej artikulácii (formulácii).
• Logika je podľa nich disciplína, ktorá
opisuje, ako sa logický agent skutočne
správa a keďže skutočný agent sa často
správa veľmi praktickými spôsobmi, je to
niečo, čo logika musí vedieť zachytiť.
Systém „novej“ logiky – dve časti:
• Prvá časť je pojmový model logiky cieľových pojmov.
• Druhá časť je formálnym modelom, ktorého výsledky
z pojmového sveta sú posunuté k ďalšej systematizácii
a kde je možné zjednodušenie.
• Aby formálny model nebol za hranicami dosahu a
záujmu čitateľov, nie je v knihe rozvíjaný.
• V knihe budú len podstatné prepojenia k logickej
štruktúre trestného práva ( jeho zákonov).
• Presné formálne rozpracovanie je vyhradené pre inú
publikáciu.
Proposed Table of Contents
1.A logic of the law
2. A logic of practical reasoning
3. The logical structural of legal interrogation
4. A logic of proof
5. A logic of evidence
6. A logic of probability
7. A logic of relevance
8. A logic of precedent and presumption
9. A logic of plausibility
10. A logic of abduction
11. The logical structure of legal argument
Zhrnutie:
• Návrh sa nedá konkrétnejšie hodnotiť
(dostupný len zámer), ale zhoda s mojím
návrhom v tom, že :
• Logika (v nejakej podobe) je
aplikovateľná na problematiku práva;
• Aby nebol ohrozený celkový úspech
podujatia, je vhodná zdržanlivosť
v používaní formálnych systémov.
Taktika1. B: nie deduktívny logik
(Nonmonlog)
• Príklad 1. B:
• Hage, Jaap: Studies in Legal Logic, Dordrecht,
Springer, 2005.
Prednosti:
• zdanlivá alebo skutočná blízkosť
k myšlienkovým postupom v právnej praxi
(zdôvodňovaniu, argumentovaniu, zisťovaniu,
vypočúvaniu a pod.) – javová zhoda štruktúr
logických a právnych myšlienkových postupov.
CONTENTS
•
•
•
•
•
•
•
•
•
1: LAW AND DEFEASIBILITY
2: LAW AND COHERENCE
3: REASON-BASED LOGIC
4: COMPARING ALTERNATIVES
5: RULE CONSISTENCY
6: WHAT IS A NORM?
7: LEGAL STATICS AND LEGAL DYNAMICS
8: DIALECTICS IN ARTIFICIAL INTELLIGENCE AND LAW
9: LEGAL REASONING AND LEGAL INTEGRATION
Nedostatky alebo diskutabilné
časti:
• snaha riešiť veľa problémov naraz
(logické, epistemologické i metodologické
aspekty; filozofia práva);
• slabá rozpracovanosť symbolického
systému (reason-based logic as
monotonic (even deductive)(to však len
ako heslo, žiadne rozpracovanie) or
nonmonotonic logic (RBL);
• dialektická a dialogická logika);
Nedostatky alebo diskutabilné
časti:
• často školské či naivné príklady;
• príklady z právnej praxe s dôrazom na
kazuistiku demonštrujú len veľmi
elementárne neformalizované princípy
(porovnávanie alternatív – tzv. Qualitative
comparative reasoning);
• mnohé logicko-sémantické problémy nie
sú riešené či vôbec nie sú spozorované.
Pedagogický pohľad:
• žiadny kompaktný „tool box“ – súbor
nástrojov;
• niekoľko rozlične budovaných logík;
• Nanajvýš súbor inšpirácií, podnetov,
filozofických ideí, hesiel, pritom návrhy
riešení veľmi ohraničených problémov.
Taktika 1. A. (pre právnu prax):
• Rozhodujúca upútavka: demonštrovať
zlyhávanie intuície a rutiny.
Úskalie:
• Presvedčivé príklady s vysvetlením
riešenia až vo vybudovanom systéme.
• Takže na začiatku len príklady
problémov (napr. sylepsa).
Príklad 2. A: deduktívny logik
•
•
•
•
•
•
•
•
Logika pre právnikov
1. Logická štruktúra jednoduchých viet a základná
teória pojmov
pojem verzus predstava,
funkcionálna povaha pojmov (operácia aplikácie),
extenzionálna teória významu výrazu, princíp
nahraditeľnosti,
skladanie významov výrazov - modifikátory,
viacznačnosť, neostrosť, nepresnosť právnych
výrazov,
teória definícií I.,
chybné definície.
Logika pre právnikov
•
•
•
•
2. Logická štruktúra súvetí
propozičné funkcie (výrokové spojky) a
princíp skladobnosti,
problém koncíznosti textu a jav sylepsy,
spôsob vyjadrenia všeobecnosti –
kvantifikátory, anafora a vzťažné dvojice.
Logika pre právnikov
• 3. Vyplývanie
• výskyty výrazov v právnych, ktoré explicitne hovoria o vyplývaní,
• logické usudzovanie a vyplývanie (I) – na úrovni propozičnej logiky –
nie celé systémy (tie iba v prílohách), ale len tie pravidlá, ktoré sa
vyskytujú alebo očakávane sa môžu vyskytnúť v právnej teórii či
praxi),
• príklady chybného usudzovania z právnej praxe – typologicky
usporiadané,
• logické usudzovanie a vyplývanie (II) – na úrovni predikátovej logiky
– nie celý systém (tie iba v prílohách), ale len tie pravidlá, ktoré sa
vyskytujú alebo očakávane sa môžu vyskytnúť v právnej teórii či
praxi),
• príklady chybného usudzovania z právnej praxi – typologicky
usporiadané.
Logika pre právnikov
•
•
•
•
•
4. Teória otázok a odpovedí
druhy otázok,
presupozícia otázky,
druhy odpovedí,
chybné otázky a chybné odpovede.
Logika pre právnikov
•
•
•
•
•
5. Zdôvodňovanie a vysvetľovanie
v práve I.
deduktívne logické zdôvodňovanie,
analógia – vhodné a nevhodné použitie,
presvedčivé, ale vyvrátiteľné (nie
deduktívne) zdôvodňovanie a
usudzovanie (I.) (nemonotónne),
abdukcia (I.) – hľadanie najlepšieho
vysvetlenia.
Logická sémantika pre právnikov
(Logika pre právnikov II)
•
•
•
•
1. Príkazy, zákazy, povinnosti a možné
stavy vecí
inštrument možných svetov a intenzionálna
teória významu,
supozícia de dicto a de re výrazov v práve
(rozlíšenie medzi úradom a jeho
obsadzovateľom),
deontická logika ako aplikácia logiky
preferovaných možných stavov
a preferovaných trajektórií zmien možných
stavov (základné pravidlá usudzovania (III)
a nesprávne úsudky).
Logická sémantika pre právnikov
(Logika pre právnikov II)
•
•
•
•
•
•
2. Hyperintenzionálne kontexty
Pojmové a propozičné postoje,
doxastické a epistemické postoje,
kontrafaktuálie,
štruktúrovanosť významov výrazov
a princíp ekvivalencie,
pravidlá vyplývania a usudzovania (IV)
a nesprávne úsudky.
Metodológia pre právnikov.
1. Tvorba právnych noriem z pohľadu
logiky a metodológie vied
• inštrument racionálneho zákonodarcu princípy konzistentnosti, konkluzívnosti,
jednoznačnosti, úplnosti, koncíznosti,
• systém zákonov z hľadiska logických
podmienok konzistentnosti (slovník,
definície, syntaktické pravidlá,
sémantické pravidlá, vyplývanie),
Metodológia pre právnikov.
2. Interpretácia právnych textov
•
pojem výkladu – „interpretácie” textu,
•
typy pravidiel (smerníc) výkladu: sémantické, historické,
praxeologické;
•
sémantické pravidlá výkladu - racionálny zákonodarca
(argumentum a rubrica);
•
funkcionálne pravidlá výkladu - vôľa zákonodarcu, cieľ zákona
(výklad na základe analógie, resp. nepodobnosti zákona (a
simili,… a contrario), princíp obmedzenia výnimiek (exceptiones
non sunt extendae))
•
usudzovanie v práve na základe analógie zákona a vôle
zákonodarcu (argumentum a fortiori - argumentum a maiori ad
minus;… a minori ad maius).
Metodológia pre právnikov.
3. Vysvetlenie (explanácia)
a zdôvodnenie v práve II.
• - príčiny udalostí, podmienky, motívy
konania a činov.
Metodológia pre právnikov.
4. Argumentácia a diskusia v právnej praxi
• mimologické typy argumentácií,
• typy diskusií: teoretická, praktická, dogmatická;
•
námietky voči argumentácii: vecné, procesné,
formálne;
• typy eristickej argumentácie a príklady z praxe:
argumentum ad hominem, argumentum ad
personam, argumentum ad populum,
argumentum ad vanitatem, argumentum ad
misericordiam, argumentum ad ignorantiam,
argumentum ad verecundiam.
Literatúra- výber:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Aldisert, Ruggero, J.: Logic For Lawyers, A Guide to Clear Legal Thinking. 3.ed.,
National Institute for Trial Advocacy, 1997.
Aldisert, Ruggero, J. – Clowney, Stephen – Peterson, Jeremy: Logic for Law
Students: How to Think Like a Lawyer.
Gabbay, D. M. – Woods, J. : The Logical Structure of English Criminal law
(fortcoming)
Gahér, František: Logika pre každého. - 3. dopl. vyd. - Bratislava : Iris, 2003. - 431 s.
Hage, Jaap: Studies in Legal Logic, Dordrecht, Springer, 2005.
Knap, Viktor – Holländer, Pavel a kol.: Právne myslenie a logika, Obzor, Bratislava,
1989.
Steward, Shapiro, Vagueness in Context, Oxford 2006
Toulmin. Stephen E. : The Uses of Argument, Updated edition, Cambridge,
Cambridge University Press (first published 1958)
Walton Douglas: Agumentation Methods for Artificial Intelligence in Law. Heidelberg, Germany, Springer (2005)
Ziembinski, Zygmunt: Metodologiczne zagadnienia prawoznawstwa, Warszawa,
PWN, 1974.
Ďakujem za pozornosť
Doc. PhDr. František Gahér, CSc.,
Katedra logiky a metodológie vied
Filozofická fakulta Univerzity Komenského
Bratislava
[email protected]