Transcript 3_Trh_a_trhovy_mechanizmus

Trh a trhový systém. Trhový
mechanizmus.
Trh, trhový mechanizmus, subjekty trhu, nedostatky a
nedokonalosti trhu, dopyt, ponuka, cena, trhová
rovnováha, dokonalá a nedokonalá konkurencia,
monopol.
Ekonómia je veda o voľbe – o
rozhodovaní sa.
 Akým spôsobom môžeme vyriešiť
problém rozdeľovania vzácneho a
obmedzeného zdroja?
 Aké kritériá môžeme pri rozdeľovaní
použiť? Navrhnite rôzne spôsoby.

1.
2.
3.
4.
5.
Prečo je cenový mechanizmus najbežnejšou
metódou alokácie vzácnych statkov, služieb,
a zdrojov v trhovej ekonomike?
Efektívny výsledok
Jednotlivci môžu ovplyvniť výsledok na základe ich
túžby po produkte.
Usmerňuje zdroje pre ich najhodnotnejšie využitie.
Sila a sloboda jednotlivcov je posilnená
Poskytuje motiváciu pre spotrebiteľov ako aj
výrobcov.
Existuje mnoho spôsobov rozdeľovania, žiaden nie je dokonalý, no
rozdeľovanie pomocou cien je najefektívnejšie a
najspravodlivejšie.
Najefektívnejší preto, lebo iba prostredníctvom cien ľudia dokážu
koordinovať svoje aktivity tak, aby boli čo najlepšie uspokojované ich
potreby a želania (najviac boli uspokojované tie najintenzívnejšie).
Trhový spôsob rozdeľovania vzácnych statkov a služieb je najspravodlivejší
preto, lebo vďaka cene ako meradlu hodnoty sa vzácne statky a služby
dostávajú k tým, ktorí si ich najviac cenia.
V tých málo prípadoch, keď sa cena nedá využiť ako
najspravodlivejší systém (zaistenie určitého sociálneho minima,
aby nikto neumrel od hladu; poskytovanie základnej zdravotnej
starostlivosti) väčšinou iný spôsob rozdeľovania
určuje štát.
Trh a trhový mechanizmus.
Trh je miesto, kde sa stretávajú predávajúci a kupujúci za účelom výmeny
tovarov a služieb.
DELENIE TRHOV
podľa počtu predávaných tovarov
čiastkový trh - predáva a kupuje sa len jeden druh tovaru,
agregátny trh - trh všetkých tovarov a služieb,
podľa predmetu kúpy a predaja
trh výrobných faktorov
trh tovarov a služieb - predaj a nákup tovarov určených na osobnú spotrebu
finančný trh
podľa územného hľadiska
miestny (regionálny) trh - trh na na území určitej oblasti
národný trh - trh v rámci celého štátu
svetový trh - trh prekračujúci hranice štátov. Vznikol na základe
medzinárodnej deľby práce.
Trh a trhový mechanizmus.
PODMIENKY TRHU
súkromné vlastníctvo - každý tovar má majiteľa,
slobodné rozhodovanie ako naložiť s tovarom,
sloboda človeka,
komunikácia medzi výrobcom a spotrebiteľom - na jej základe je
určovaná cena,
voľné ceny (liberalizácia),
voľný pohyb tovarov,
zásahy štátu len na základe zákona, nie slobodne.
Trh a trhový mechanizmus.
V trhovej ekonomike pôsobí trhový mechanizmus s tendenciou
neprestajne obnovovať a utvárať ekonomickú rovnováhu.
Trhový mechanizmus:
predstavuje vzájomné vzťahy medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi.
(jednoduchšia definícia)
je súhrn vzťahov a procesov, ktoré napomáhajú koordinácii slobodných
rozhodnutí o výrobe a spotrebe, pričom najdôležitejším nosičom
informácií je cena tovaru.
Trhový mechanizmus tvoria tri procesy:
proces tvorby dopytu
proces tvorby ponuky
proces tvorby ceny
Dopyt
Rozhodovanie spotrebiteľa je založené na porovnávaní hraničného
(dodatočného, marginálneho) úžitku s cenou, dopyt je teda
výsledkom tohto porovnávania.
Prírastok uspokojenia po spotrebovaní ďalšej jednotky tovaru sa
nazýva hraničný úžitok. Tento hraničný úžitok s každou ďalšou
spotrebovávanou jednotkou klesá. Najvzácnejšia je preto vždy prvá
jednotka spotrebúvaného statku.
Ak je hraničný úžitok daného statku vyšší než jeho cena, spotrebiteľ si
ho kupuje. Akonáhle je však jeho hraničný úžitok nižší než cena,
spotrebiteľ už ďalšiu jednotku statku nekúpi.
Spotrebiteľ rozdeľuje peňažnú čiastku, ktorú má k dispozícii
tak, aby sa hraničné úžitky z nákupu jednotlivých statkov pokiaľ
možno rovnali. Množstvo statkov, ktoré je spotrebiteľ ochotný
kúpiť za určitú cenu nazývame dopyt.
Dopyt
Dopyt (demand) je súhrn rozhodnutí kupujúcich o kúpe tovarov.
Spotrebitelia sa samostatne rozhodujú čo a v akom množstve budú
nakupovať.
Delenie dopytu:
individuálny - dopyt jedného kupujúceho, resp. dopyt po výrobkoch
jedného podniku,
čiastkový – dopyt všetkých spotreb. Po jednom druhu tovaru (od
rôznych výrobcov)
trhový - dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku,
Činitele veľkosti dopytu:
•cena,
•výška dôchodku resp. príjmu obyvateľov,
•vkus a preferencie spotrebiteľa (záľuby, móda, tradície),
•ceny substitútov,
•rozsah trhu (počet domácností)
•komplementárne tovary
Ak ceny stúpajú, spotrebitelia požadujú väčšie/menšie množstvo?
Menšie
Ak ceny klesajú, spotrebitelia požadujú väčšie/menšie množstvo?
Väčšie
Vždy?
Zákon dopytu
Ak cena rastie potom
požadované množstvo klesá.
Ak cena klesá potom
požadované množstvo rastie.
Pozor: Čo spôsobuje zmenu v správaní spotrebiteľov ?
(cenový efekt)
Krivka dopytu
Činitele posunu krivky dopytu doprava: zvýšenie dôchodkov
obyvateľstva (zvýšenie kúpnej sily), zvýšenie počtu kupujúcich, zmena
preferencií, zmiznú substitúty.
Pri danej cene môžu spotrebitelia kúpiť väčšie množstvo tovarov a
služieb.
• Keď sa mení cena daného statku, posúvajú sa spotrebitelia po danej
dopytovej krivke.
•Keď sa menia ostatné faktory, ktoré majú vplyv na dopyt (substitúty,
veľkosť dôchodkov, preferencie spotrebiteľov) mení sa sám dopyt –
posúva sa dopytová krivka.
Posuny krivky dopytu: príklady
•Čo sa stane s dopytom po hamburgeroch ak sa
cena hot-dogov zvýši?
•Čo sa stane s dopytom po tyčinke Snickers ak sa
zistí, že čokoláda nás robí krajšími?
Cenová elasticita dopytu
Napriek tomu, že všetky krivky dopytu klesajú zľava doprava, ich tvar
a sklon sa líšia.
Predpokladajme, napríklad, že liter mlieka a liter Coca-Coly stojí
každý 1 €. Ak cena mlieka vzrastie z 1 € na 1,5 €., ľudia budú kupovať
menej mlieka. Podobne, ak cena Coca-Coly vzrastie z 1 € na 1,5 €,
ľudia budú kupovať menej Coca-Coly. Hoci sa ale ceny zvýšili
rovnako, pokles v predaji Coly bude pravdepodobne väčší ako pokles
v predaji mlieka. Dôvodom je, že ľudia nájdu viac substitútov za Colu
ako za mlieko a teda požadované množstvo mlieka ostane väčšie.
Na meranie dopadu cenového efektu využívajú ekonómovia cenovú
elasticitu dopytu.
Ak je vplyv ceny veľký, dopyt je elastický. Malá zmena ceny teda
vyvolá relatívne veľkú zmenu požadovaného množstva.
Ak je vplyv ceny malý, dopyt je neelastický. V tomto prípade
zmena ceny spôsobí len malú zmenu v požadovanom množstve.
zdroj:online učebnica, jasr.sk
Elasticita dopytu je rozdielna pri rozdielnych statkoch a službách z
niekoľkých dôvodov:
Dostupnosť substitútov
Keď existuje viac substitútov (blízkych alebo vzdialených), dopyt je
obyčajne viac elastický
Percento rozpočtu
Čím väčšie percento osobného rozpočtu musíme na tovar vynaložiť,
tým má jeho dopyt tendenciu byť elastickejší. Ľudia skôr zmenia svoje
nákupné zvyklosti, ak sa zmení cena tovaru, ktorý tvorí podstatnú časť
celkových výdavkov.
Čas
Čím viac času majú ľudia pripraviť sa na zmenu ceny, tým býva dopyt
elestickejší. Ak cena benzínu ostáva vysoká, ľudia majú čas
prispôsobiť sa. Hľadajú a využívajú viac subsitútov. Ak však ľudia majú
málo času a už majú spravené plány, dopyt po benzíne bude skôr
neelastický.
Ponuka
•Ponuka predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú výrobcovia
ochotní pri určitých cenách predať.
•Rozhodovanie sa výrobcov o množstve a cene svojho výstupu je
založené na porovnávaní hraničných nákladov a hraničných príjmov.
•K zmenám ponuky dochádza v princípe vtedy, keď sa menia náklady
výrobcu.
•Hraničné náklady predstavujú prírastok celkových nákladov
vyvolaných zvýšením výroby o jednotku.
•Hraničné príjmy predstavujú prírastok celkového príjmu
dosiahnutého výrobou a predajom ďalšej dodatočnej jednotky statku.
Ak sa zmenia ceny, správanie výrobcov sa predvídateľne
mení.
Ak ceny stúpnu, výrobcovia ponúkajú väčšie/menšie množstvo?
Väčšie
Ak ceny klesnú, výrobcovia ponúkajú väčšie/menšie množstvo?
Menšie
Čo ovplyvňuje ponuku ?
Náklady na výrobu:
- práca
- suroviny
- vybavenie
- nástroje
a strojné vybavenie
Posuny krivky ponuky

Náklady na výrobu
◦ Zmena dostupnosti zdrojov
◦ Zmeny v technológií
◦ Zmeny v stratégií/politike (napr. dane)

Počet výrobcov
•príklady:
•Čo sa stane s ponukou DVD ak sa nahrávacia
technika stane efektívnejšou? Prečo?
•Čo sa stane s ponukou nových domov po lete
hrozných požiarov, ktoré zničili veľa lesných
plôch? Prečo?
Ponuka
PROCES TVORBY PONUKY
Ponuka (supply) predstavuje množstvo tovarov, ktoré podniky vyrábajú
a predávajú na základe slobodného rozhodnutia za určitú cenu.
Delenie ponuky:
individuálna - ponúkané množstvo tovarov od jedného výrobcu,
čiastková - ponuka jedného výrobku od viacerých výrobcov
agregátna - všetok tovar, ktorý sú výrobcovia ochotní vyrábať a
ponúkať pri rôznej veľkosti cien.
Činitele veľkosti ponuky:
•množstvo vyrobeného tovaru,
•ceny ponúkaného tovaru,
•ceny nakupovaných výrobných faktorov, náklady,
•rozdiel medzi výnosmi a nákladmi,
•ceny alternatívnych výrobkov, ktoré môže
podnik vyrábať s danými zdrojmi,
•organizácia trhu (prítomnosť monopolu).
Krivka ponuky
Činitele posunu krivky ponuky doprava: zdokonalenie
technologických postupov, zvýšenie produktivity práce, znižovanie
výrobných nákladov, znižovanie cien výrobných faktorov, lacnejšia výroba
tovarov a služieb.
Pri danej cene sa predá väčšie množstvo tovarov
• Keď sa mení cena daného statku, posúvajú sa výrobcovia po
danej krivke ponuky.
•Keď sa menia ostatné faktory, ktoré majú vplyv na ponuku
(náklady, produktivita práce, technológia, ceny výr. faktorov) mení
sa sama ponuka – posúva sa
ponuková krivka.
PROCES TVORBY CENY
Vzájomné pôsobenie dopytu a ponuky nazývame trhovým
mechanizmom. Trhová rovnováh nastáva v priesečníku krivky ponuky a
krivky dopytu. Tento bod sa nazýva equillibrium - rovnováha.V tomto
bode je ponuka rovná dopytu, čiže množstvo dobrovoľne ponúkaného
tovaru je rovné množstvu dobrovoľne dopytovaného tovaru. Cena, za
ktorú sa predáva v tomto bode, sa nazýva rovnovážna cena.
Trhy sú dynamické a trhová rovnováha netrvá na konkurenčných
trhoch dlho: kupujúci a predávajúci reagujú na zmeny v dopyte a v
ponuke na základe informácií, ktoré im prenáša cena.
Equillibrium je však vzácny a výnimočný jav. Ponuka a dopyt sa neustále
menia, preto aj cena sa posúva nahor a nahor. Cena pri aktuálnom
vzťahu dopytu a ponuky sa nazýva trhová cena.
Prebytok tovarov (ponuky) - cena je príliš vysoká, spotrebitelia
nenakupujú. Cena je preto tlačená nadol.
Nedostatok tovarov (ponuky) - cena je príliš nízka, podniky nechcú
vyrábať. Cena je nato tlačená nahor.
Ponuka počítačov
Cena
Ponuka
$2,500
$1,800
$1,500
$1,100
$ 900
$ 700
$ 500
$ 150
$
20
1 3
6
11
15
20
23
29 31
Množstvo
Rovnovážna cena
Cena pri ktorej je množstvo statkov,
ktoré sú ľudia ochotní a schopní
kúpiť rovné množstvu, ktoré sú
výrobcovia ochotní a schopní
predať.
QD = QS
Funkcia ceny:
informačná – cena dáva ľuďom signál, čo s oplatí kupovať resp.
vyrábať.
motivačná – Ceny poskytujú podnety pre výrobcov. Ľudia využívajú
ceny, aby odpovedali na ďalšie dve základné otázky, na ktoré ľudia musia
odpovedať v každej ekonomike. Okrem rozhodnutia, komu budú
pridelené vyrobené výrobky a služby (Pre koho vyrábať?), sa musia ľudia
rozhodnúť aj Čo? a Ako vyrábať?.V trhovej ekonomike sú tieto
rozhodnutia založené na trhovej cene.ľudia, ktorí na cenový signál
správne zareagujú, môžu zarobiť
alokačná (prídelová) – zvýšenie ceny vedie k tomu, že výrobné
zdroje (práca, kapitál a pôda) sú premiestňované (alokované) na výrobu
zdražených tovarov (môžu viac zarobiť).
Vo všeobecnosti platí, že čím je niečo vzácnejšie, tým je to drahšie a tým
menej ľudí si to bude chcieť kúpiť. Ekonómovia to nazývajú prídelový
efekt cien. Prideľovanie znamená distribúciu alebo alokáciu produktov.
Trh a trhový mechanizmus.
ELASTICITA DOPYTU A PONUKY
Cenová elasticita dopytu (ponuky) vyjadruje o koľko sa zmení
požadované (ponúkané) množstvo tovaru, keď sa zmení jeho cena.
Trh a trhový mechanizmus.
Podľa veľkosti koeficientu rozlišujeme nasledujúce typy
elasticity dopytu:
ED > 1
elastický
dopyt
pokles ceny o 1%
(pružný) zmena ceny vyvolá
vyvolá rast dopytu o
väčšiu zmenu dopytu
5%
zmena ceny vyvolá pokles ceny o 10%
menšiu
zmenu vyvolá rast dopytu o
dopytu
5%
ED < 1
neelastický dopyt
ED = 1
zmena ceny vyvolá pokles ceny o 10%
jednotková elasticita
rovnakú
zmenu vyvolá rast dopytu o
dopytu
dopytu
10%
ED = 0
nulová
elasticita
za určitú cenu sa
zmena ceny nevyvolá
(dopyt je dokonale
predá
akékoľvek
žiadnu zmenu dopytu
neelastický)
množstvo tovaru
ED = nekonečno nekonečná elasticita
pri
minimálnom
zmena ceny vyvolá
znížení ceny môže
nekonečnú
zmenu
dôjsť k nekonečnému
dopytu
zvýšeniu dopytu
Trh a trhový mechanizmus.
Krížová elasticita dopytu - veľkosti dopytu po danom tovare sa zmení, ak
sa zmení cena iného tovaru.
Činitele elasticity dopytu
•postavenie daného tovaru v hierarchii potrieb spotrebiteľa (elasticita dopytu
luxusného tovaru je väčšia ako elasticita dopytu tovarov bežnej spotreby),
•možnosť uspokojiť danú potrebu tovarmi substitútmi,
•podiel výdavkov na nákup tovaru v rozpočte spotrebiteľa,
•dĺžka časového obdobia.
Trh a trhový mechanizmus.
ELASTICITA PONUKY
Elasticita ponuky je vlastne reakcia výrobcov na zmenu cien.
EP > 1
elastická ponuka
zmena ceny vyvolá väčšiu rast ceny o 1% vyvolá
zmenu ponuky
rast ponuky o 5%
EP < 1
neelastická ponuka
zmena
ceny
vyvolá rast ceny o 10% vyvolá
menšiu zmenu ponuky
rast ponuky o 5%
EP = 1
jednotková
ponuky
EP = 0
nulová
elasticita
výrobcovia sú ochotní
zmena ceny nevyvolá
(ponuka je dokonale
predať
tovar
za
žiadnu zmenu ponuky
neelastická)
akúkoľvek cenu
EP = nekonečno
elasticita zmena
ceny
vyvolá rast ceny o 10% vyvolá
rovnakú zmenu ponuky rast ponuky o 10%
nekonečná elasticita
zmena
ceny
nekonečnú
ponuky
pri minimálnom zvýšení
vyvolá
ceny môže dôjsť k
zmenu
nekonečnému zvýšeniu
ponuky
Trh a trhový mechanizmus.
Činitele elasticity ponuky
•podmienky, možnosti skladovania, trvanlivosť výrobkov - ak je
skladovanie náročné, elasticita ponuky je väčšia,
•technológia výrobného procesu,
•dĺžka časového obdobia - elasticita ponuky s dĺžkou časového
obdobia rastie.
Konkurencia
Trhy fungujú správne len vtedy, ak sa otvorené a konkurenčné.
Vstup na trh teda musí byť voľný pre každého, kto chce spotrebiteľom
ponúkať svoje produkty.
Konkurencia znižuje ceny a zvyšuje kvalitu tovarov a služieb.
Na otvorených trhoch sú výrobcovia nielen pod
tlakom existujúcej, ale aj pod tlakom potenciálnej konkurencie.
Existujú aj trhy licencované, ktoré sa vyznačujú administratívnymi
prekážkami vstupu konkurencie na ne.
Monopolný trh je trh, na ktorom ponúka tovary alebo služby iba
jeden predávajúci. Nie je teda ohrozený konkurenciou ostatných
výrobcov, stále tu však existuje konkurencia v zmysle
substitučných statkov. Neregulované monopoly mávajú na
konkurenčnom trhu len krátkodobú životnosť, regulácia cien vedie
k vzniku dlhodobých monopolov. Niektoré monopoly sú vytvárane
štátom (administratívne monopoly).
Konkurencia
Základné predpoklady pre dobré fungovanie trhu:
• voľná tvorba cien
•konkurencia (znižuje cenu, zvyšuje kvalitu)
Konkurencia nezávisí len od počtu konkurentov, ale hlavne od otvorenosti trhu. (Ak je trh
otvorený pre vstup nových firiem, potom je to trh konkurenčný aj keby na ňom momentálne
bola len jediná firma.
Licencované trhy - cena na nich je vyššia než na otvorených trhoch.
Počty licencií sú určované skôr politikou než situáciou na trhu (podliehajú tlaku výrobcov,
organizácií, profesijných komôr)
Otvorené trhy – výrobcovia nie sú len pod tlakom existujúcej, ale tiež pod tlakom
potencionálnej konkurencie. (Ak by príliš zvýšili ceny, alebo prestali inovovať výrobky, je len
otázkou času, kedy na trh vstúpia noví konkurenti)
Konkurencia
Konkurencia je procesom v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych
subjektov trhu, pričom sa všetci usilujú dosiahnuť nejakú hmotnú
výhodu.
Delenie konkurencie:
na strane ponuky (medzi výrobcami)
cenová - výrobcovia znižujú ceny na získanie spotrebiteľov.
Zároveň predpokladajú, že konkurencia nebude schopná
prispôsobiť sa takýmto nízkym cenám. Formou cenovej
konkurencie je aj dumping (pod výrobné náklady) - maximálne
zníženie cien s cieľom získania nových zákazníkov.
necenová - výrobcovia sa snažia zvýšiť dopyt necenovými faktormi
(reklama, obalová technik, dobré meno, spotrebiteľské súťaže).
na strane dopytu (medzi spotrebiteľmi)
Kupujúci nezápasia s predajcami
Kupujúci zápasia/súťažia s inými
kupujúcimi
Predávajúci zápasia s inými
predávajúcimi
Trhová konkurencia: Výhra- Výhra
Predávajúci ako aj
kupujúci si viac cenia to
čo výmenou získali ako
to, čoho sa dobrovoľne
vzdali.
Konkurencia
na strane ponuky:
dokonalá - ideálny stav. Podmienky:
•veľký počet predávajúcich a kupujúcich (žiadny nemôže ovplyvniť cenu - výrobca
je cenovým príjemcom),
•úplná voľnosť vstupu do výroby (rovnaký prístup k výrobným faktorom),
•výrobok je homogénny (výrobcovia vyrábajú rovnaký výrobok), dopyt po nich je
nekonečne elastický
•po znížení ceny sa predajú všetky výrobky.
na strane ponuky:
nedokonalá - tovary vyrába iba určitý počet výrobcov s možnosťou ovplyvňovať ceny.
monopol - istý výrobok vyrába len jeden výrobca.
absolútny (úplný, čistý). Podmienkou je:
veľký počet kupujúcich
výrobok je homogénny a nemá žiadne substitúty
prirodzený - súťažením na trhu získa podnik monopolné postavenie (autorské
práva, patenty, inovácie). Prirodzený monopol však spravidla netrvá dlho: ak
takáto firma začne zneužívať svoje postavenie a dosahovať
monopolné zisky, priláka tým na trh nové
firmy, ktoré sa stanú jej konkurentmi.
administratívny - chránený zákonmi štátu. Niekedy vláda priamo vytvorí
administratívne monopoly – napríklad poštu – a nikto iný nesmie určitý
výrobok alebo službu ponúkať.
Takéto trhy spravidla nie sú známe tým, že by na nich spotrebitelia dokázali
kúpiť kvalitné a lacné služby, ani nie sú známe výrazným technologickým
pokrokom.
Monopolný výrobca získava predajom svojho výrobku monopolný zisk.
Konkurencia
oligopol (podniky sú cenovými tvorcami)
homogénny -firmy vyrábajú rovnaké alebo skoro rovnaké výrobky
(surovinové odvetvia, v leteckej doprave)
heterogénny - firmy vyrábajú čiastočne odlišný produkt (autá, stroje)
monopolistická konkurencia (diferenciácia produktu) - spotrebiteľ
uprednostňuje výrobky 1 firmy pred výrobkami iných firiem. Firma sa snaží udržať
si zákazníkov. Firma sa snaží odlíšiť od iných výrobcov podobných
produktov(kvalita, služby zákazníkom, servis, záruka, značka, reklama)
Ak firma v dokonalej konkurencii je cenový príjemca, monopol cenový tvorca,
potom oligopol je hľadačom ceny.
Protimonopolné opatrenia
-štát reguluje činnosť monopolov
-bol zriadený Protimonopolný úrad SR – jeho hlavnou úlohou
je chrániť a podporovať konkurenčné prostredie v slovenskej
ekonomike
-- má právo schváliť alebo odmietnuť fúziu resp. akvizíciu
podnikov
Fúzie a akvizície (po anglicky mergers and acquisitions) je označenie transakcií
súvisiacich s kupovaním, predávaním a zlučovaním pôvodne samostatných
podnikov. Najhlavnejšími dôvodmi pre fúziu a akvizíciu je reštrukturalizácia
subjektov, zlepšenie platobnej bilancie, získanie väčšieho podielu na trhu a
podobne. Ďalšími dôvodmi môžu byť napríklad úspory z rozsahy, rozšírenie
sortimentu, rozloženie rizika pri podnikaní, prevod know-how a rôzne iné.
V praxi sa fúzia a akvizícia odlišujú. Fúzia je spojenie dvoch a viacerých
rovnako silných subjektov do nového subjektu a akvizícia je prevzatie slabšieho
podniku silnejším.