Transcript Daň z príjmov – spoločné otázky

13.11.2013
JUDr. Anna Románová, PhD.
 základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy
prevyšujú daňové výdavky ( § 19 ZDP) pri rešpektovaní
vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a
daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období,
ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 písm. j) ZDP)
(zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od
dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy)
 daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky
prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a
časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových
výdavkov v príslušnom zdaňovacom období (§ 2 písm.
k) ZDP)
Všeobecné pravidlá zisťovania ZD:
 Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva
alebo vedúci evidenciu podľa podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11
alebo 14 ZDP - z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
 Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva - z
výsledku hospodárenia,
 Daňovník, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v
individuálnej účtovnej závierke – z tohoto výsledku
 u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý
nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného
predpisu a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a)
alebo písmena b) - z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
ak tento zákon neustanovuje inak
Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami sa
 zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona
zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,
 zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku
hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované
do základu dane (napr. cez transferové oceňovanie)
 zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku
hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do
základu dane (napr. ak je vybratím zrážkovej dane
splnená daňová povinnosť)
Do ZD sa nezahŕňa:









príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 ZDP je splnená daňová povinnosť
príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení
ZI…
suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších
predpisov,
DPH vzťahujúca sa na HMa NM,
 1. na ktorú si platiteľ dane uplatnil nárok na odpočet pri registrácii, pričom o DPH je povinný znížiť
vstupnú cenu HM a NM,
 2. ktorú je platiteľ dane povinný odviesť pri zrušení registrácie, o ktorú upraví vstupnú cenu HM a
NM,
suma rovnajúca sa hodnote 45% z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného
stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,
dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného HM v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované
vo výnosoch (táto dotácia sa zahrnie do ZD počas doby odpisovania),
príjem prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok ,
dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu
podľa § 6 ods. 14 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových
výdavkov; tieto príjmy sú zahrnované do ZD postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto
príjmov …, resp. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom
účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,
príjem a obstarávacia cena CP účtovaná do výdavkov pri zabezpečovacom prevode CP u dlžníka a pri
spätnom prevode CP u veriteľa.
 Súčasťou ZD daňovníka s neobmedzenou daňovou
povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata
stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí.
 ZD daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,
ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky
prostredníctvom stálej prevádzkarne podlieha
pravidlám podľa § 18 – úprava základu dane
zahraničných závislých osôb
 ZDP v § 17 ďalej presne uvádza ďalšie prípady úpravy
ZD o ďalšie skutočnosti
Úprava základu dane zahraničných
závislých osôb
 Súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o
ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch
zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby,
pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými
osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento
rozdiel znížil základ dane ------> metódy:
 1. vychádzajúce z porovnávania ceny:
 metóda nezávislej trhovej ceny
 metóda následného predaja
 metóda zvýšených nákladov
 2. vychádzajúce z porovnávania zisku:
 metóda delenia zisku
 metóda čistého obchodného rozpätia
 3. iné v súlade s princípom nezávislého vzťahu
Úprava základu dane zahraničných
závislých osôb – pokračovanie
 Metódu môže na žiadosť daňovníka odsúhlasiť správca
dane
 Správnosť použitia metódy vyčíslenia rozdielu sa
preveruje pri daňovej kontrole
 Dokumentácia sa uchováva po dobu zániku práva
vyrubiť daň (5, max. 10 rokov)
Výdavky:
- Nie každý vynaložený výdavok je daňovým výdavkom!
 Pozitívny rozmer =
čo je daňový
výdavok
 Negatívny rozmer =
čo nie je daňový
výdavok
Výdavky uznané za daňové výdavky
 Všeobecná definícia § 2 písm. i) ZDP: výdavok (náklad) na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne
vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka
alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11
alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak
 § 19 ods. 1 ZDP:


Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný
výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do
výšky tohto limitu
Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho
zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške
ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť
do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v
tomto zákone.
Daňové výdavky limitované ZDP
 ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných








predpisov
na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného
prostredia podľa osobitných predpisov,
na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie
(BOZP, vzdelávaie, rekvalifikácia, stravovanie, mzdy...)
cestovné náhrady, „odvody” za zamestnancov,
reklama, pohonné hmoty,
odpisy Hm a NM, rezervy a opravné položky, členské
miestne dane a miestny poplatok
škody nezavinené daňovníkom (podmienečne)
......
Nedaňové výdavky - § 21 ZDP
 všeobecne (ods. 1 veta prvá): daňovými výdavkami nie
sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným
príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník
účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na
daňové účely nie je dostatočne preukázané
 menovite (ods. 1 a 2): obstaranie DHM, NM, technické
zhodnotenie majetku, daň zaplatená za iného, sankcie a
pokuty, výdavky na vyplácané podiely na zisku, úplatky,
výdavky na reprezentáciu okrem reklamných predmetov
do 16,60 eur/ks, výdavky na osobnú spotrebu.... – tento
výpočet je taxatívny
Osobitný režim VOS a KS




Osobné (VOS), resp. zmiešané (KS) spoločnosti
Charakter daný spôsobom ručenia
Rozlišovanie zdaňovania na úrovni spoločnosti a spoločníkov
VOS – všetci spoločníci v „osobitnom“ daňovom režime, pri KS – len
komplementári
 Východisko: § 3 ods. 2 písm. c) predmetom dane nie je podiel na zisku
(dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva
...... okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému
spoločníkovi VOS, podielu na zisku spoločníka VOS a komplementára
KS a okrem podielu spoločníka VOS a komplementára KS na
likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu
pri zániku účasti spoločníka vo VOS alebo pri zániku účasti
komplementára v KS.... Dôvod: tá prvá skupina sa týka zisku
rozdeľovaného po zdanení, ale pri VOS a kompl. KS tento zisk zdanený
na úrovni spoločnosti nebol!
VOS
 Zdanenie na úrovni spoločnosti: § 12 ods. 4 Predmetom dane
daňovníka, ktorý je VOS.... sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou
 § 12 (5) Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom VOS, je aj
príjem podľa § 14 ods. 4 a 6:
 (4) Základ dane daňovníka, ktorý je VOS, sa zisťuje za spoločnosť ako
celok podľa § 17 až 29. Tento základ dane sa medzi jednotlivých
spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk
podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie
zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov
rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane
vypočítaný podľa § 17 až 29.
 (6) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom VOS, je
aj časť základu dane alebo časť daňovej straty VOS pripadajúca na
spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej
straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré
VOS podala daňové priznanie.
Spoločník
A
ZD VOS
Spoločník
B
 VOS vyčísli ZD, ale daň
neplatí – vyčíslený ZD sa
prenáša na spoločníkov
 Časť ZD VOS rozdelená medzi
spoločníkov sa pripočíta k ZD
jednotlivého spoločníka a ten
následne zdaňuje (platí) daň nie
len z vlastných individuálnych
príjmov, ale i za VOS (v časti na
neho pripadajúcej)
Komplementári KS:
 § 12 (6) Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom
KS, je aj príjem podľa § 14 ods. 5 a 7:
 (5) Základ dane daňovníka, ktorý je KS, sa zisťuje za spoločnosť
ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa
odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v
rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi
komanditistov a komplementárov. Zostávajúci základ dane je
základom dane KS. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane
vypočítaný podľa § 17 až 29.
 (7) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je
komplementárom KS, je aj časť ZD alebo daňovej straty KS
pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť ZD
alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa
rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na
komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.
Komple
mentar
A
Komandi
tista 1
ZD KS
Komple
mentar
B
Komandi
tista 2
 Komanditisti samotní  KS vyčísli ZD a
nepreberajú žiadnu
časť základu dane KS
rozdelí ho na dve
časti – 1. časť
pripadajúca na
komplementárov sa
prenáša na
komplementárov; 2.
časť je zvyšok, ktorý
zdaňuje samotná KS
 Komplementári
preberajú časť ZD KS
a túto zdaňujú spolu
svojimi ďalšími
príjmami obdobne
ako spoločníci VOS
(každý z nich v
stanovenom pomere)
§ 22 (1) ZDP:
Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie
postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a
nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je
účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo 14
ZDP a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných
príjmov.
Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v §
26 až 28 ZDP a nehmotného majetku v odseku 8, ak
nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený
z odpisovania podľa § 23 ZDP.
Hmotným majetkom odpisovaným na
účely ZDP sú (§ 22):
 samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí,
ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých
vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické
funkcie dlhšie ako jeden rok,
 budovy a iné stavby okrem
 prevádzkových banských diel,
 drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie
lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie
lesnej výroby a poľovníctva,
 pestovateľské celky trvalých porastov podľa odseku 5 (ovocné
stromy/kríky + podmienky, chmeľnice, vinice) s
dobou plodnosti dlhšou ako tri
roky,
 zvieratá uvedené v prílohe č. 1 ZDP,
 iný majetok podľa odseku 6 (otvárky nových lomov, technické rekultivácie,
technické zhodnotenie…).
Nehmotným majetkom na účely tohto
zákona je (§ 22 ods. 7):
 dlhodobý nehmotný majetok podľa zákona o
účtovníctve, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400
eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické
funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého
nehmotného majetku zaúčtovaného právnym
nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie
vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu
podľa zákona o účtovníctve len pri uplatnení reálnych
hodnôt podľa § 17c ZDP.
HM a NM vylúčený z odpisovania:












a) pozemky,
b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú
starobu,
c) ochranné hrádze,
d) umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
e) hnuteľné národné kultúrne pamiatky,
f) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných
geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
g) predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.
a) preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou,
ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,
b) nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania
družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa
podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu
vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,
c) inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii,
d) hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom
práva počas zabezpečenia tohto záväzku,
e) hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa
osobitného predpisu, ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou
obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov
Kto odpisuje HM a NM:
 Zásadne vlastník, ale aj nevlastník, ak účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo
14 o:
 HM pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva na
veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke tohto
majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,
 DHM majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným
zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci užíva,
 nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda
povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva
nehnuteľnosť užíva,
 HM prenajatom formou finančného prenájmu,
 HM a NM štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý bol zverený do správy
rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe.
 Technické zhodnotenie prenajatého HM uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca
na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu HM o tieto
výdavky.
 NM aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu.
Spôsob odpisovania:
 HM:
 Do výšky vstupnej ceny
(§ 25 ZDP)
 Podľa pravidiel
stanovených ZDP
 Pozor na možné
rozdiely medzi
daňovými a účtovnými
odpismi!
 NM:
 Do výšky vstupnej ceny
(§ 25 ZDP)
 V súlade so zákonom o
účtovníctve
Vstupná cena:
 Vymedzená v § 25
 Napr. obstarávacia cena, suma vo výške vlastných nákladov,
suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom
vlastníckeho práva k majetku, ktorý pri nezaplatení
pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva
veriteľa, ...
 Jej súčasťou je technické zhodnotenie (§ 29), t.j. (na účely
tohto zákona) výdavky na dokončené nadstavby, prístavby
a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie
prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a
nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie
obdobie ALEBO neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie
obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky
považovať za výdavky na technické zhodnotenie
Odpisovanie HM:
 4 odpisové skupiny – zaradenie podľa prílohy č. 1 (ak sa
nedá zaradiť, v konečnom dôsledku sa zaradí do sk. č.
2):
 1. – 4 roky (napr. osobný automobil)
 2. – 6 rokov (nábytok, hudobné nástroje, kotly, lietadlá)
 3. – 12 rokov (lode, plavidlá, drobné stavby, železničné
lokomotívy, výťahy, eskalátory)
 4. – 20 rokov (budovy, IS)
Metódy odpisovania:
Rovnomerné:
 Ročný odpis = vstupná
cena/doba odpisovania
pridelená odpisovej skupine
(1/4, 1/6, 1/12, 1/20)
 Napr. osobný automobil:
Zrýchlené:
 Použitím koeficientov:
skupina
1. rok
Ďalšie
roky
1.
4
5
2.
6
7
3.
12
13
4.
20
21
 1. rok: 10.000/4 = 2.500
 2. rok: 10.000/4 = 2.500
 3. rok: 10.000/4 = 2.500
 4. rok: 10.000/4 = 2.500
 Napr. osobný automobil:
 1. rok: 10.000/4 = 2.500
 2. rok: 2xZC/(koef. – počet rokov
odpisovania, t.j. 5-1) = 2x 7.500/4 =
3.750
 3. rok: 2x 3.750/(5-2)= 2.500
 4. rok: 2x 1.250/(5-3)= 1.250
Kontakt:
[email protected]