Transcript verejná správa 10.12.2011

Sociálna práca vo verejnej správe
(I. časť)
Študijný odbor: Sociálna práca
Prednášajúci: PhDr. Ján Beňuš
Použitá literatúra:
Nižňanský, V.: Verejná správa na Slovensku. Bratislava: 2005.
Nižňanský, V.: Decentralizácia na Slovensku. Bratislava: 2005.
Škultéty, P.: Verejná správa a správne právo. Bratislava: 1995.
Zákon NR SR č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
 Časopisy: Verejná správa, Sociálna politika a zamestnanosť
 www stránky: - www.employment.gov.sk
- www.upsvar.sk
- www.civil.gov.sk




Verejné financie – verejný sektor
metodické prístupy
 Tradičný
(stredoeurópsky) prístup – je
založený na definíciách, systematizovaní a
triedení poznatkov
 Anglosasky /pozitívny/ prístup je- založený na
sledovaný základných súvislostí a vzťahov
popisovanej problematiky.
Verejný sektor – anglosaský
prístup
 Nezaoberá sa definovaním pojmu „verejný sektor“
 Vysvetľuje funkcie verejného sektora, štátu,
verejných financií
 Popisuje základné rozdiely medzi súkromným a
verejným sektorom
 „Trhový sektor je možné všeobecne charakterizovať ako
súkromný, neregulovaný, v ktorom prostredníctvom
ekonomických aktivít vznikajú výstupy v rozsahu, ktorý
zodpovedá ochote spotrebiteľa platiť. Alokácia tovarov a
služieb závisí výlučne od existencie alebo neexistencie
zisku.“
 „Verejný sektor je možné všeobecne charakterizovať ako
plánované
netrhové poskytovanie služieb, rozsah
poskytovania ktorých sa determinuje kolektívne,
prostredníctvom demokratických rozhodovacích procesov,
pričom alokácia vytvorených statkov sa realizuje podľa
odhadu potrieb finálneho spotrebiteľa.“
Ďalšie definície „verejného sektora
 ide o časť NH, ktorá je financovaná z verejných financií,
riadená a spravovaná verejnou správou, rozhoduje sa v
nej verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole. Na
vymedzenie verejného sektora sa tu využívajú 4 základné
rozmery: verejné financie, verejná správa, verejná voľba,
verejná kontrola (Strecková)
niektorí autori k tejto definícii pridávajú rozmer „štátneho
vlastníctva“ – tj všetko čo je v štátnom vlastníctve patrí do
verejného sektora, resp. tvorí verejný sektor
Rektorík pridáva do definície aj rozmer „potrieb“ –
„Verejný sektor je tá časť NH, kde sa vo verejnom
záujme realizujú verejné služby, je financovaná
prevažne z verejných rozpočtov, je riadená a
spravovaná verejnou správou, rozhoduje sa v nej
verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole“
 Peková a Pilný : „verejný sektor je tá časť NH,
ktorá zabezpečuje verejné statky kolektívnej
spotreby pre obyvateľstvo na neziskovom princípe“
Ochrana : „verejným sektorom rozumieme tú oblasť
spoločenskej reality, resp. Podsystém jednotlivých
sfér spoločenského života, ktorá sa nachádza vo
verejnom vlastníctve, v ktorej sa z politického
hľadiska rozhoduje verejnou voľbou a uplatňuje sa
v nej verejná kontrola, pričom účelom fungovania
verejného sektora je naplňovanie verejného
záujmu a správa vecí verejných. Verejný sektor je
produktom verejnej politiky štátu. Rozhodovacia
činnosť vo verejnom sektore sleduje dve určujúce
kritériá –
kritérium efektívnosť a kritérium
spravodlivosti.“
Verejné financie - definície
 sú oblasťou ekonómie, ktorá študuje aktivity vlády a
alternatívne zdroje financovania vládnych výdavkov
(Hyman)
 ide o komplex,, ktorého centrom sú procesy tvorby
verejných príjmov a realizácie verejných výdavkov
(Musgrave)
 ide o pojem, slúžiaci na označenie špecifických finančných
vzťahov a operácií prebiehajúcich v rámci ekonomického
systému medzi autoritami (orgány a inštitúcie) tzv. verejnej
správy na jednej strane a
 ostatnými subjektmi na strane druhej (občania, domácnosti,
firmy, neziskové organizácie). (Hamerníková, Kubátová)
 Stiglitz – hlavné funkcie štátu v trhovo orientovanej
ekonomike:
 tvorba právneho systému a prostredia pre
slobodné podnikanie
 alokačná funkcia – zabezpečovanie
 mikroekonomickej efektívnosti – funkcia VEFI
 makroekonomická regulácia
 redistribúcia – ekonomické zabezpečovanie
sociálnej politiky – funkcia VEFI
 pohľady jednotlivých ekonomických smerov na ekonomickú úlohu
štátu sa výrazne rozchádzajú – jediným spoločným momentom je
rešpektovanie štátu ako garanta práva (právneho štátu)
 Smith –
zakladateľ modernej teórie „neviditelnej ruky“ –
slobodné trhové hospodárstvo rieši problém optimálne alokácie
na Smitha nadviazali viaceré liberálne orientované smery, ktoré
za jedinú legitímnu funkciu štátu považujú ochranu vlastníckych
práv a súkromné podnikanie
 Keynes – zakladateľ novej makroekonomickej teórie založenej
na aktívnej stabilizačnej funkcii štátu alternatívy ku keynesovskej
hospodárskej politike – snaha hľadať také formy štátnych
intervencií, ktoré nedeformujú trh a jeho autoregulačné
schopnosti - Friedman – z pohľadu alokačnej funkcie štátu napr.
rešpektuje určitú mieru štátnych zásahov spojených s riešením
problematiky kolektívnych statkov a externalít
Rozsah štátnych intervencií do ekonomiky:
veľkosť verejných financií
 štátne intervencie do ekonomiky sú súčasťou fungovania
všetkých existujúcich ekonomík (komunálne, družstevné byty;
verejná doprava, cesty, verejno-právna televízia, rozhlas –
prenos signálu, formy sociálneho poistenia, množstvo
administratívnych rozhodnutí, dane, ...)
 stanovenie podielu štátu v jednotlivých ekonomických
procesoch – zložitý problém
 neexistuje jeden exaktný ukazovateľ na meranie veľkosti
verejného sektora
 medzinárodné
štatistické
pramene
používajú
pre
kvantifikovanie
Veľkosti verejného sektora:
 podiel verejných výdavkov na HDP
 podiel verejných príjmov na HDP
 počet zamestnancov vo verejnom sektore
ideálny model (podiel, počet) neexistuje,
každá krajina má svoje špecifiká, zvyky,
národné zvláštnosti, ktoré je potrebné
rešpektovať
Vývoj veľkosti verejného sektora a jeho príčiny
veľkosť verejného sektora je štrukturálnou
otázkou a kvalifikovaná odpoveď v tomto smere vyžaduje
podrobnú analýzu jednotlivých segmentov verejného
sektora
 adekvátna
 „Otázka, aký veľký má byt verejný sektor, je jednou z
otázok, pri ktorej sa zdá, že je možné na ňu teoreticky alebo
experimentálne odpovedať, avšak pri bližšom skúmaní sa
ukáže, že odpoveď je skôr výsledkom zhodnotení
skúseností a realizáciou určitého zámeru.
 Táto otázka nemá charakter typu problémy ako konštruovať
kozmickú loď, ale je podstatne bližšie otázke, kde hľadať
ľudské šťastie.“ (J. E. Powell, 1968)
snahy zmenšiť veľkosť verejného sektora je v súčasnosti
vo vyspelých krajinách obmedzená faktorom rastu verejných
výdavkov v poslednom období je stúpajúci vývoj objemu
transferových platieb (redistribúcia) pričom alokácia
výdavkov má skôr klesajúcu tendenciu – dôvody:
 demografický vývoj (rast podielu staršej generácie dôchodky),
 vývoj zdravotného stavu obyvateľstva (tlak na alokačné aj
transformačné výdavky – technologický pokrok vytvára nové
možnosti liečby mnohých ochorení),
 znižovanie objemu alokačných výdavkov (širšie využívanie
alternatívnych foriem zabezpečenia verejných služieb)
 Wagnerov zákon:s rastom HDP na obyvateľa budú
rasť aj verejné výdavky
príčiny rastu verejných výdavkov:
 demografický vývoj
 geografické faktory
 urbanistické faktory
 technologický vývoj
 historicko-politické súvislosti a rast životnej
úrovne
Základné teoretické vysvetlenia príčin rýchleho rastu verejného sektora:
 Nahradzovacia hypotéza: vychádza z predpokladu, že v krízových
obdobiach (vojny) verejné výdavky prudko rastú, po skončený krízy sa už
nevrátia na pôvodnú úroveň

Baumolov zákon: cena jednotky výkonu vo verejnom sektore rastie
relatívne rýchlejšie ako v súkromnom sektore (napr. z titulu nízkej
produktivity práce)

Fiškálna ilúzia: nedostatočné vedomosti daňových poplatníkov o podstate
zdaňovania a verejných výdavkov vedú k nadspotrebe
 Demonštračný efekt: predpokladá, že občania pod vplyvom príkladov
vyvíjajú tlak na rast verejných výdavkov

Teórie štátu blahobytu: počas celého obdobia ekonomického rastu je
vláda pod trvalým tlakom na vyrovnávanie individuálnych blahobytov
 Teórie byrokracie: vychádzajú z ekonomickej podstaty byrokracie
VEREJNÝ SEKTOR A EKONOMICKÝ RAST
 ekonómovia často prezentujú závislosť medzi
veľkosťou verejných výdavkov a ekonomickým
rastom – čím sú vyššie verejné výdavky, tým
viacej sa spomaluje ekonomický rast
 verejné výdavky, štátne intervencie nemajú vo
vzťahu k rastu HDP, resp. k trvalo udržateľnému
rastu jednoznačný charakter
 súčasné trendy ukazujú, že bez určitej miery
štátnych intervencií by bolo len veľmi ťažké
predpokladať trvalo udržateľný rast
 teórie verejnej voľby a teórie byrokracie poukazujú
na príčiny, prečo štátne intervencie môžu
negatívne ovplyvňovať ekonomickú efektívnosť a
tým aj ekonomický rast
 kľúčovým
problémom preto nie je veľkosť
verejných výdavkov alebo počet zamestnancov vo
verejnom sektore, ale štruktúra a výkonnosť, vzťah
medzi
vloženými
zdrojmi
a
vytvorenými
výsledkami, ktoré sa líšia prípad od prípadu,
odvetvie od odvetvia
Regionálna diferenciácia SR
 Národnostné zloženie
 Vierovyznanie
 Umelé prerušenie tehotenstva
 Vzdelanie
 Hrubý domáci produkt
 Zahraničné investície
 Miera nezamestnanosti
Socioekonomické charakteristiky
problematických regiónov v SR




Vysoká celková miera nezamestnanosti
Vysoký počet nezamestnaných mladých ľudí
Vysoký podiel dlhodobej nezamestnanosti
Nízka absorbčná schopnosť malých a
stredných podnikov v oblasti zamestnanosti
 Nedostatočný rozvoj súkromného podnikania
 Odchod vzdelaných ľudí
 Nedostatočná technická infraštruktúra
Súčasti reformy verejnej správy
 Decentralizácia kompetencií
 Dekoncentralizácia úloh
 Administratívna (inštitucionálna) reforma
 Reforma územného a správneho
usporiadania
 Reforma kontrolného systému
Chronológia reformy verejnej správy
 1989
 2004
Organizácia verejnej správy na Slovensku po
roku 1989 (1)
 Do roku 1989 bola miestna verejná správa vykonávaná prostredníctvom
národných výborov – orgánov socialistickej moci.
 V septembri 1990 prijala Slovenská národná rada zákon
c. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Týmto sa obnovila miestna samospráva na
úrovni obcí. Došlo k oddeleniu štátnej správy a územnej samosprávy a k
zavedeniu tzv. oddeleného modelu verejnej správy.
V roku 1990 prišlo k zrušeniu krajskej úrovne štátnej
 správy a miestna štátna správa bola na území Slovenska organizovaná v 38
okresoch a 121 obvodoch.

V roku 1996 prišlo k ďalšej reorganizácii miestnej štátnej
 správy. Bolo zrušených 121 obvodov a opätovne sa zaviedla krajská úroveň
štátnej správy. Slovenská republika bola rozdelená na 8 krajov a 79 okresov.

Organizácia verejnej správy na Slovensku po roku 1989 (2)
 K 1. januáru 2002 vznikla druhá úroveň miestnej
samosprávy, v rámci hraníc administratívnych krajov. V súlade s ústavou
sa nazýva vyšší územný celok – VÚC. Verejná správa je teda v
súčasnosti organizovaná na
 troch úrovniach: štát – kraj – obec. Každá úroveň má svojich
volených predstaviteľov, rozdelené úlohy a zodpovednosť. Niektoré
úlohy sú delené medzi štátnou správou a samosprávou (Rozdelenie
kompetencií).
 Volení predstavitelia všetkých troch úrovní (Národná rada,
zastupiteľstvo VÚC, mestské/obecné zastupiteľstvo) ako aj primátori
miest/starostovia obcí a predsedovia samosprávy VÚC sú volení na
základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním na obdobie 4 rokov.
 Na Slovensku existuje od roku 1990 tzv. oddelený model verejnej
správy (štátna správa – územná samospráva), ktorý funguje na troch
stupňoch: obec – kraj – štát.
Usporiadanie verejnej správy od 1.1.2004
K 1.januáru 2004 prišlo k ďalšej zmene usporiadania
verejnej správy. Dôvodom bol presun viac ako 400
kompetencií zo štátnej správy na samosprávu a
zámer zvýšiť efektívnosť a kvalitu riadenia v
štátnej správe. Paralelne so zmenami vo verejnej
správe sa mení aj súdny systém a polícia.
Nedostatky spojené
s centralizáciou verejnej správy
 Nízka miera flexibility na miestne požiadavky
 Normatívne rozhodovanie
 Oneskorené reakcie na vzniknuté problémy
 Priveľká koncentrácia operatívnych činností
Nedostatky v kontrole vo verejnej
správe
 Absencia vonkajšej nezávislej kontroly
 Nedostatočná kontrolná činnosť v
samospráve
 Nedôsledná kontrola prijatých opatrení
 Nevyvodzujú sa dôsledky zo zistených
nedostatkov
 Duplicita kontrolných akcií
 nedostatočná príprava a organizácia kontroly
 Nedostatočná databáza informácií z kontrol
Nedostatky v štátnej správe
 Zložitejšie riadiace vzťahy
 Zvýšené nároky na súčinnosť
 Zníženie prehľadnosti finančných tokov
 Náročnosť personálneho, materiálového a
finančného zabezpečenia
 Nevhodná územná pôsobnosť
 unifikácia organizačných štruktúr
Vzdelávanie zamestnancov vo verejnej
správe I. (ciele)
 Vytvoriť efektívne fungujúci vzdelávací
systém vo verejnej správe
 Vytvoriť inštitucionálne a právne
zabezpečenie vzdelávania vo verejnej správe
 Zlepšiť prepojenie vzdelávacích programov s
praxou verejnej správy
Vzdelávanie zamestnancov vo verejnej
správe II. (nedostatky)
 Nedostatočné finančné zdroje na vzdelávanie
zamestnancov verejnej správy
 Absencia systému riadenia a rozvoja
ľudských zdrojov vo verejnej správe
 Absencia manažmentu kvality vzdelávania
 Nedostatočná koordinácia inštitúcií
zapojených do vzdelávania
Vedomosti o verejnej správe u
obyvateľstva (problémy)
 Postavenie a úloha verejnej správy
 Rozlíšenie úloh štátnej správy a územnej
samosprávy
 Zmeny vo verejnej správe po roku 1989
 Rozlíšenie obligatórnych a fakultatívnych úloh
verejnej správy
 Hospodárenie s verejnými financiami
 Profesionalita zamestnancov vo verejnej
správe
Celosvetové trendy reformných
procesov vo verejnej správe
 Od priemyselnej k informačnej spoločnosti
 Od národnej k svetovej ekonomike
 Od krátkodobého k dlhodobému plánovaniu
 Od centralizmu k decentralizácii
 Od inštitucionálnej podpory k svojpomoci
 Od reprezentatívnej k participatívnej demokracii
 Od hierarchie k sieťam
 Od kvantity ku kvalite
 Od monoštruktúry k diverzite
Trendy reforiem verejnej správy v SR
 Zmena chápania postavenia verejnej správy v






spoločnosti
Fiškálna decentralizácia
Podpora verejnej správy podnikateľskému sektoru
Uplatňovanie nových metód riadenia verejnej správy
Vytváranie nových mechanizmov kontroly
Vývoj informatizácie verejnej správy
Rast kvalifikácie zamestnancov verejnej správy
Princípy reformy verejnej správy na
Slovensku
 Občianska spoločnosť
 Subsidiarita
 Efektívnosť
 Transparentnosť
 Flexibilita
Oddelený model verejnej správy
 Oddelenie výkonu štátnej správy a
samosprávy
 Výrazný presun kompetencií zo štátnej
správy na samosprávu
 Diferenciácia kompetencií
 Redukcia orgánov štátnej správy
 Presun kompetencií štátu na verejno-právne
inštitúcie
 Kooperácia štátnej správy a samosprávy v
územných celkoch
Integrovaný model verejnej správy
 Previazanie štátnej správy a územnej
samosprávy
 Minimálne odovzdanie kompetencií štátu
samospráve
 Prenesený výkon štátnej správy
 Presun výkonu kompetencií z centrálnej
úrovne na nižšie stupne
 Zachovanie vplyvu štátu na výkon väčšiny
kompetencií
Kritériá výberu modelu verejnej správy
 Vplyv zákonov na činnosť verejnej správy
 Objektivita a nestrannosť výkonu verejnej správy
 Rešpektovanie pôsobnosti štátnej správy a
samosprávy
 Vzájomná koordinácia činností
 Miera uplatnenia decentralizácie a dekoncentralizácie
 Objem výdavkov a prehľadnosť finančných tokov
Výsledný model verejnej správy na
Slovensku
 Štátna správa (ústredné orgány,
špecializovaná štátna správa)
 Regionálna samospráva (samosprávne kraje
– VÚC)
 Územná samospráva (obce)
Výlučné kompetencie štátu
 Obrana štátu
 Zahraničná politika
 Zabezpečenie vnútroštátneho poriadku
 Štátne občianstvo
 Ochrana práv a slobôd
 Správa štátneho majetku
 Štátne evidencie
 Vydávanie štátnych dokladov
 Výkon štátnej kontroly
 Hospodárska politika
Sociálna správa na Slovensku
Orgány štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti:
 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
 Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
 Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny (I.)
a) riadi výkon štátnej správy uskutočňovanej Ústredím práce,
b)
c)
d)
e)
f)
sociálnych vecí a rodiny a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,
schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny,
schvaľuje návrhy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov
práce, sociálnych vecí a rodiny na zriadenie a zrušenie
detašovaných a vysunutých pracovísk
kontroluje výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a
služieb zamestnanosti,
vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v
správnom konaní v prvom stupni rozhoduje Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny,
určuje Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny úlohy v oblasti
politiky trhu práce vyplývajúce zo stratégie zamestnanosti,
Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny (II)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
určuje v spolupráci so Štatistickým úradom Slovenskej
republiky rezortné štatistické zisťovania a administratívne
zdroje v oblasti sociálnych vecí a politiky trhu práce,
určuje minimálny obsah, rozsah a periodicitu zberu a
spracovania údajov v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb
zamestnanosti,
určuje postup a podrobnejšie podmienky udeľovania
povolenia na zamestnanie cudzincovi alebo osobe bez štátnej
príslušnosti,
zodpovedá za tvorbu koncepcie rozvoja v oblasti sociálnych
vecí, rodiny a služieb zamestnanosti,
usmerňuje zamestnávanie cudzincov a osôb bez štátnej
príslušnosti v Slovenskej republike a občanov Slovenskej
republiky v zahraničí,
plní ďalšie úlohy
Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny (postavenie)
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je zriadené pre
územné obvody všetkých úradov práce, sociálnych vecí a
rodiny.
2) Ústredie je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi
príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva.
3) Sídlom ústredia je Bratislava.
4) Ústredie je služobným úradom zamestnancov ústredia a
zamestnancov pracoviska zriadeného ústredím.
5) Ústredie riadi generálny riaditeľ. Generálneho riaditeľa ústredia
vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh
ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
1)
Schéma organizačnej štruktúry Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny (pôsobnosť)
Ústredie vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti a plní ďalšie úlohy na
úsekoch:
1. štátnych sociálnych dávok,
2. sociálnej pomoci,
3. evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a
evidencie voľných pracovných miest,
4. sprostredkovania vhodného zamestnania,
5. poskytovania poradenských služieb,
6. vzdelávania a prípravy na trh práce,
7. aktívnych opatrení na trhu práce,
8. zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín
občanov,
9. prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z Európskeho
sociálneho fondu,
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalšie úlohy)
a) riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v
oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti uskutočňovaný
úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,
b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom
konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
c) určuje územné obvody, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku budú
realizovať osobitné opatrenia v oblasti služieb zamestnanosti,
d) schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru úradov práce, sociálnych vecí a
rodiny,
e) spracúva štatistické výkazy a predkladá ich ministerstvu,
f) zabezpečuje tvorbu, prevádzku a rozvoj jednotného informačného systému v
oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti,
g) organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a systematické odborné
vzdelávanie zamestnancov ústredia, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny
a zariadení sociálnych služieb,
h) spolupracuje so samosprávnymi krajmi pri tvorbe koncepcií regionálneho
rozvoja v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti,
i) realizuje záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z uzatvorených
medzinárodných zmlúv v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti,
j) je príslušným orgánom pre koordináciu štátnych sociálnych dávok
k) poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje zo
štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov.
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
(postavenie)
-
-
-
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sa zriaďuje s
pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo
viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja.
ÚPSVaR je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi
príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ústredia.
ÚPSVaR je služobným úradom zamestnancov úradu a
zamestnancov pracoviska zriadeného úradom.
ÚPSVaR riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého
vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh
ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
Sídla Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny
1 Bratislava
2 Malacky
3 Pezinok
4 D. Streda
5 Galanta
6 Piešťany
7 Senica
8 Trnava
9 Partizánske
10 P. Bystrica
11 N.M.n.Váhom
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
Prievidza
Trenčín
Komárno
Levice
Nitra
Nové Zámky
Topoľčany
Čadca
Dolný Kubín
Námestovo
Lipt.Mikuláš
Martin
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
Ružomberok
Žilina
B.Bystrica
B.Štiavnica
Brezno
Lučenec
Revúca
R. Sobota
Veľký Krtíš
Zvolen
Bardejov
Humenné
36 Poprad
37 Prešov
38 Stará
Ľubovňa
39 Stropkov
40 Vranov n. T.
41 Košice
42 Michalovce
43 Rožňava
44 S. N.Ves
45 Trebišov
46 Kežmarok
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
(pôsobnosť)
ÚPSVaR vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a
služieb zamestnanosti a plní ďalšie úlohy na úsekoch:
1. štátnych sociálnych dávok,
2. sociálnej pomoci,
3. evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a
evidencie voľných pracovných miest,
4. sprostredkovania vhodného zamestnania,
5. poskytovania poradenských služieb,
6. vzdelávania a prípravy na trh práce,
7. aktívnych opatrení na trhu práce,
8. zvýšenej starostlivosti o pracovné uplatnenie osobitných skupín
občanov,
9. prípravy a realizácie projektov spolufinancovaných z Európskeho
sociálneho fondu,
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalšie úlohy)
a) vykonáva v prvom stupni štátnu správu v oblasti sociálnych vecí
b)
c)
d)
e)
f)
a služieb zamestnanosti,
vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v
správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje obec pri
prenesenom výkone štátnej správy alebo zariadenie sociálnych
služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo
príspevkovú organizáciu,
získava podklady a posudzuje ich na účely poskytovania dotácií
v pôsobnosti MPSVaR,
vedie evidenciu fyzických osôb a právnických osôb na účely
poskytovania dotácií v pôsobnosti MPSVaR
poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické
údaje zo štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov.
ÚPSVaR môžu na zabezpečenie výkonu niektorých činností po
schválení MPSVaR zriaďovať a zrušovať pracovisko mimo
svojho sídla a určovať jeho územný obvod.
Personálne riadenie v sociálnej správe
(v podmienkach ÚPSVaR)









Analýza pracovných miest
Získavanie a výber zamestnancov
Adaptácia
Prepúšťanie
Vzdelávanie
Odmeňovanie
Starostlivosť o zamestnancov
Evidencia
Odmeňovanie
Hodnotenie zamestnancov v sociálnej
správe (v podmienkach ÚPSVaR)











Prístup k plneniu povinností
Iniciatíva zamestnanca
Vzťah k prehlbovaniu kvalifikácie
Prínos pre služobný úrad
Plnenie písomných pokynov predstaveného
Hodnotenie chybovosti výstupov zamestnanca
Hodnotenie pracovnej morálky
Návrhy na zlepšenie a zefektívnenie práce
Dodržiavanie etických princípov
Hodnotenie nestrannosti zamestnanca
Ďalšie kritériá
Územno-správne členenie
 osobitný druh regionálneho členenia, ktorého
základnou funkciou je zabezpecit priestorové
fungovanie verejnej správy na území daného
štátu
Územno-správne členenie Slovenskej republiky
 ÚZEMNÉ USPORIADANIE – priestorová a hierarchická
organizácia samosprávnych územných celkov V SR existujú
dva druhy samosprávnych územných celkov:
 Obec – najmenší samosprávny územný celok SR.
Počet obcí v SR je 2928.
 Vyššie územné celky (VÚC) – zákon o VÚC bol
schválený v roku 2001. VÚC sa priestorovo zhodujú s
krajmi SR, je ich teda 8.
 SPRÁVNE USPORIADANIE – priestorové a hierarchické
usporiadanie územných celkov štátnej správy
ÚZEMNÉ A SPRÁVNE USPORIADANIE SR PRÁVNA
ÚPRAVA
v zákone NR SR c. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom
usporiadaní SR
v zákone SNR c. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v zákone c.
302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o
samosprávnych krajoch)
zákon NR SR c. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy
v zákone c. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch
v zákone c. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov a o zmene a
doplnení zákona c. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky c. 263/2006
 v zákone NR SR c. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej







republiky
v zákone NR SR c. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch
v zákone NR SR c. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných
menšín
v nariadení vlády SR c. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva Zoznam obcí
a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy
vo vyhláške MV SR c. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb
v Metodickom pokyne na prípravu a vykonávanie územných zmien c.
203-2003/08597 z 19. mája 2003,
uverejnenom v Operatívnych pokynoch pre krajské úrady a
okresné úrady MV SR, ciastka 4 z 28. 7. 2003
Územné a správne usporiadanie Slovenskej
republiky
 obsahuje delenie územia štátu na územné celky a
 správne celky,
 postup pri vykonávaní územných zmien,
 určovaní názvov obcí, časti obcí, ulíc a iných verejných
 priestranstiev,
 problematiku číslovania stavieb,
 správne členenie Slovenskej republiky podľa územných
obvodov úradov miestnej štátnej správy v zriaďovateľskej
pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a smernice, pokyny a
usmernenia pre orgány miestnej (územnej) štátnej správy
a obce pri vykonávaní týchto činnosti.
Ústavný rámec Slovenskej republiky
 Ústavný rámec pre územnú samosprávu v Slovenskej republike tvoria
najmä Ústava Slovenskej republiky, kde je osobitná časť – štvrtá hlava venovaná územnej samospráve v clánkoch 64 – 71.
 Ústava upravuje jednotlivé úrovne územnej samosprávy, orgány, vzťahy
územnej samosprávy so štátom a základné pravidlá jej financovania a
fungovania.
 Ústavný zákon, nazývaný aj ústavný zákon o konflikte záujmov má
preventívne pôsobiť ako nástroj predchádzajúci konfliktu záujmov v
jednotlivých oblastiach verejnej správy, vrátane územnej samosprávy.
 Vyjadrenie vo forme ústavného zákona sleduje väčšiu náročnosť pri
účelových zmenách tohto predpisu
Teoretický úvod do verejných
financií
 Rozpočet verejnej správy








štátny rozpočet
rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne, Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou
Verejné vysoké školy
štátne fondy (Štátny fond rozvoja bývania, Národný jadrový
fond, Environmentálny fond)
Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku,
Slovenská konsolidačná, a.s.
Slovenská televízia a Slovenský rozhlas
príspevkové organizácie v rámci sektora verejnej správy
65
Výdavky verejnej správy v roku 2011
ZÁKON c. 523/2004 Z.z.
o rozpoctových pravidlách verejnej správy
 Tento zákon upravuje:
 a) rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len "verejná správa"), osobitne
štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci
verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom,
 b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a
zostavovanie záverečného úctu verejnej správy a štátneho záverečného
úctu,
 c) postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo financií"), ďalších ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy1) a iných právnických osôb verejnej správy v
rozpočtovom procese,
 d) zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a
hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.
Subjekty verejnej správy
(1) Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v
registri organizácií vedenom Štatistickým úradom
Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a
zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou
metodikou platnou pre Európsku úniu, a to:
 a) v ústrednej správe,
 b) v územnej samospráve,
 c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného
poistenia.
(2) V ústrednej správe sa vykazujú štátne
rozpočtové organizácie a štátne príspevkové
organizácie, štátne účelové fondy (ďalej len "štátny
fond"), Fond národného majetku Slovenskej
republiky a Slovenský pozemkový fond. V ústrednej
správe sa vykazujú aj verejné vysoké školy a ďalšie
subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri
podla odseku 1. V územnej samospráve sa
vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi
zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie. Vo fondoch sociálneho poistenia a
fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje
Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.
A. ÚSTREDNÁ SPRÁVA B. ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA
štátne rozpočtové organizácie
štátne príspevkové organizácie
štátne účelové fondy (ŠFRB, jadrový)
Fond národného majetku SR
Slovenský pozemkový fond
verejné VŠ vyššie
územné celky(VÚC) a nimi zriadené
rozpočtové a príspevkové organizácie
obce
a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie
C. FONDY SOCIÁLNEHO A ZDRAVOTNÉHO POISTENIA
Sociálna poisťovňa
Zdravotné poisťovne
(1) Rozpočtová organizácia je právnická osoba
štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je
svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny
rozpocet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho
územného celku.
Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s
prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho
rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona
sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov.
(5) Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu
možno zriadiť
a) zákonom,
b) rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej
správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo
vyšší územný celok.
(6) Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu
štátnej správy ako rozpočtovej organizácii plní ministerstvo
financií.
(7) Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia
bola
zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej
vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými
vzťahmi.
(2) Príspevková organizácia je právnická
osoba štátu, obce a vyššieho územného
celku, ktorej menej ako 50 % výrobných
nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na
štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na
rozpočet vyššieho územného celku zapojená
príspevkom. Platia pre ňu finančné vzťahy
určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.
1) Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa
zriaďuje zákonom na financovanie osobitne
určených úloh štátu. Správcom štátneho fondu
je ústredný orgán štátnej správy ustanovený
zákonom. Správca štátneho fondu predkladá
ministerstvu financií návrh rozpočtu štátneho
fondu na príslušný rozpočtový rok, prehľaď
pohľadávok štátneho fondu a záväzkov
štátneho fondu a návrh záverečného účtu
štátneho fondu.
(
(2) Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje
zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu
možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo
štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok.
(3) Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4) Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond
neručí za záväzky Slovenskej republiky.
(5) Štátny fond nemôže byt zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej
osoby. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje
zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu
možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo
štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok.
(3) Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4) Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond
neručí za záväzky Slovenskej republiky.
(5) Štátny fond nemôže byt zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej
osoby.
rozpočtové pravidlá územnej samosprávy
(1) zákon upravuje
a)rozpočty územnej samosprávy, ktorými sú rozpočet
rozpočet vyššieho územného celku,
obce a
b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového
hospodárenia,
zostavovanie a
schvaľovanie
záverečného účtu obce a
záverečného účtu vyššieho územného celku,
c) finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a
štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov,
finančné vzťahy medzi rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších
územných celkov navzájom, ako aj finančné vzťahy rozpočtov
obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným právnickým
osobám a fyzickým osobám.
(2) Ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy
sa vzťahujú na mestské
časti, ktoré sú
právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako na obce; pri
určovaní príjmov a výdavkov rozpočtu mestských časti podľa
tohto zákona sa prihliada na podmienky vymedzené štatútom
podľa osobitného predpisu.
(3) Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové
organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti sektora
verejnej správy
Teoretický úvod do verejných
financií
 Rozpočtovanie
 Podľa spôsobu zachytávania transakcií:




Podľa časového horizontu:



Hotovostný (rozpočet)
Aktuálny (účtovníctvo)
Modifikovaný hotovostný (ESA95)
Jednoročný rozpočet
Viacročný rozpočet (fixný, kĺzavý)
Podľa voľnosti pri plnení rozpočtu:


Mäkké rozpočtové obmedzenie
Tvrdé rozpočtové obmedzenie
78
Teoretický úvod do verejných
financií
 Rozpočtovanie (pokračovanie)
 Podľa spôsobu stanovenia limitov:





Incremental (indexovaním)
Zero based (každý rok od nuly)
Program based (podľa nákladov na programy – cost
drivers)
Deficit targeting (najprv deficit, potom príjmy, výdavky až
nakoniec)
Zmeny v rozpočte v priebehu roka:


Selektívne (obmedzenie konkrétnych politík / programov)
Plošné (s výnimkou niektorých druhov výdavkov –
obligatórne)
79
Teoretický úvod do verejných
financií
Hodnotenie
Plánovanie
Realizácia
80
Teoretický úvod do verejných financií
 Základné termíny v rozpočtovom cykle




Východiská rozpočtu na nasledujúci rok do 30.4.
Návrh rozpočtu na rokovanie vlády do 15.8.
Návrh rozpočtu na rokovanie parlamentu do 15.10.
Ak parlament neschváli do konca roka, nastáva rozpočtové provizórium
(ide sa podľa rozpočtu predchádzajúceho roka)
 Úprava hospodárenia samospráv






Obmedzenie pre výšku deficitu (25% príjmov) a dlhu (60% príjmov)
Zlaté pravidlo v bežnom rozpočte = vyrovnané hospodárenie
Prebytky v kapitálovom rozpočte možno použiť iba na investície
Posledné úpravy smerovali k sprísneniu pravidiel ohľadne provizória,
nútenej správy, výšky deficitu a započítavania úverov do dlhu
Kvôli kríze sa uvoľnili kapitálové prebytky aj na bežné výdavky (dohoda
ZMOSu s vládou kvôli poklesu výnosu DPFO o 10%)
Novela Zákona o rozpočt urč. výnosu - iba to čo vyberú rozdelia
81
Koncepčný rámec decentralizácie
 Verejné statky



Prospech z nich je nedeliteľný
Nie je nikoho možné vylúčiť z ich spotreby
Nulové marginálne náklady na ich poskytovanie
 Príklady



Obrana – spĺňa všetky kritériá
Verejné osvetlenie – takisto, len s priestorovým obmedzením
Vzdelanie, zdravotníctvo – majú skôr charakter individuálnych
statkov, no ich poskytovanie verejným sektorom je žiaduce z
dôvodu pozitívnych externalít
 Externality



Negatívna externalita: fabrika znečisťujúca vodu rieky
Pozitívna externalita: včelí úľ v blízkosti ovocného sadu
Problém čierneho pasažiera – užíva ale neplatí
82
Koncepčný rámec decentralizácie
 Subsidiarita = jeden zo základných princípov
fungovania EÚ

Ako sa uplatňuje v EÚ? A ako je to na Slovensku?
 Tieboutova hypotéza



Konkurencia v poskytovaní verejných služieb medzi samosprávami
vedie k vyššej efektivite, občania sa na základe svojich preferencií
sťahujú tam kde sú verejné služby zodpovedajúce ich preferenciám
Existuje však vo svete skutočná mobilita? A ako je to na Slovensku?
V realite vládne medzi samosprávami len obmedzená konkurencia,
nakoľko ich východiskové podmienky sú veľmi rozdielne
(geografický monopol – napr. centrá miest, rómske osady)
 Migrácia a efektivita osídlenia


Je potrebné zhodnotiť náklady oproti ziskom (koncentrácia
obyvateľstva vedie k preťaženiu infraštruktúry, dekoncentrácia k
zbytočne vysokým administratívnym nákladom)
Ako je to s efektivitou osídlenia v USA? A ako je to v SR?
83
 Funkcie VF



Stabilizačná (makroekonomická stabilita)
Alokačná (investičné rozhodnutia)
Redistribučná (prerozdeľovanie v záujme rovnosti)
 Prerozdeľovanie prostredníctvom verejných financií


Nerovnosť medzi jednotlivcami – je výhodnejšie ju riešiť na
celoštátnej úrovni (práve kvôli migrácii obyvateľstva)
Nerovnosť medzi komunitami – mala by byť vôbec riešená z
centrálnej úrovne? Odpoveď voličov je áno, má to však úskalia:
 Ak je pomoc účelovo určená, spôsobuje zmeny v správaní
spotrebiteľov a neefektivitu (plytvanie)
 Ak pomoc nie je účelovo určená, profitujú z nej najmä
najbohatšie vrstvy obyvateľstva v danej komunite (zníženie
daňovej záťaže)
 Nadmerná snaha o pomoc regiónom môže viesť k neefektívnosti
osídlenia (či už prílišná urbanizácia alebo naopak regionalizácia)
Pravidlá fiškálnej decentralizácie
 Produkcia vs financovanie verejných služieb


Má centrálna vláda za účelom prerozdelenia verejné služby v
území priamo produkovať, alebo si ich objednávať u samosprávy?
Druhý prístup má dve výhody: lepšie zohľadňuje miestne
preferencie a konkurencia vedie k vyššej efektivite poskytovania
verejných služieb
 Sloboda nakladania s prostriedkami




Účelové dotácie s požiadavkou na spolufinancovanie
Účelové dotácie bez požiadavky na spolufinancovanie
Neúčelové dotácie (blokové granty)
Vlastné zdroje príjmov (väčšinou dane)


Daňové určenie (príjem z dane)
Daňová autonómia (sadzba, výber)
 Účinnosť pomoci z centra


Dôchodkový a substitučný efekt
Ako je to s pomocou prichádzajúcou k nám z EÚ? A ako s
ostatnými programami centrálnej vlády v území?
85
 Vyrovnávanie rozdielov
 Vertikálne – pomocou účelových transferov z
centrálnej úrovne zabezpečujúcich rovnaký
štandard verejných služieb na celom území (u
nás
takto
funguje
napr.
normatívne
financovanie regionálneho školstva)
 Horizontálne
– čiastočným prerozdelením
výnosu vlastných daňových príjmov samospráv
zohľadňujúc tak daňový silu jednotlivých
regiónov
 Zmiešané – prvky vertikálneho i horizontálneho
vyrovnávania obsahuje u nás prerozdelenie
dane z príjmu fyzických osôb
86
Model horizontálneho vyrovnávania, s ktorým
sa uvažovalo pri fiškálnej decentralizácii
–
–
–
Samosprávy usporiadané od najchudobnejšej po najbohatšiu
Zmení sa len „strmosť“ krivky, ale nie poradie
Do spoločného balíka prispievajú všetci rovnakým percentom
z príjmov, z balíka čerpajú nerovnomerne
Pravidlá fiškálnej decentralizácie
 12 pravidiel fiškálnej decentralizácie












Musí byť súčasťou komplexného systému riešenia vzťahov medzi
úrovňami verejnej správy (politická autonómia)
Najprv kompetencie, potom financovanie
Centrálne monitorovanie dopadov
Musí zohľadňovať rozdiely medzi vidiekom a mestom
Vyžaduje silnú daňovú autonómiu
Dodržiavanie dohodnutých pravidiel – stabilita systému
Jednoduchosť a prehľadnosť systému
Musí byť v súlade s celkovými cieľmi decentralizácie
Musí brať do úvahy všetky úrovne verejnej správy
Tvrdé rozpočtové obmedzenie
Flexibilita systému (možnosť jeho úprav v závislosti od vývoja
situácie; v kontradikcií so stabilitou)
Potrebuje svojho zástancu
88
Obce sú financované:
a) návratnými zdrojmi financovania prostriedky rozpočtu
obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku z prijatých
úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, zo
zmeniek a z komunálnych obligácií vydaných obcou alebo
vyšším územným celkom,
b) prebytkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho
územného celku kladný rozdiel medzi príjmami rozpočtu
obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami
rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku,
c) schodkom rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho
územného celku záporný rozdiel medzi príjmami rozpočtu
obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a výdavkami
rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku.
Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k
rozpočtom vyšších územných celkov
(1) Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k
rozpočtom vyšších územných celkov sú:
a)podiely na daniach v správe štátu,
b) dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu
štátnej správy,
c) ďalšie dotácie v súlade so zákonom o
rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
štátnom
Fiškálna decentralizácia
na Slovensku
 Aké veľké majú byť daňové príjmy a aké dane?

Diskusia bola o portfóliu viacerých daní resp. o
„sandwich“ daniach, dohoda bola na DPFO kvôli
územnej príslušnosti a rovnomernému rozloženiu
príjmov v čase

Vlastné daňové príjmy boli vypočítané tak, aby pokryli
originálne kompetencie samosprávy

V prvom roku boli samospráve poskytnuté garancie
minimálneho výnosu (celková suma i individuálne pre
obce)
91
Index reálneho rastu vybraných daní
230
210
190
170
150
DPH
DPFO
DPPO
Spotrebné dane
130
110
90
70
50
1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Fiškálna decentralizácia na Slovensku
 Ciele fiškálnej decentralizácie




Posilnenie finančnej autonómie samospráv
Definovanie vlastných daňových príjmov (originálne kompetencie)
Definovanie jasných pravidiel pre transfery zo štátneho rozpočtu
(prenesený výkon štátnej správy)
Transparentnosť a stabilita financovania samospráv
 Vlastné príjmy samospráv


Podiel na dani z príjmu fyzických osôb (obce 70,3%; VÚC 23,5%)
Miestne dane a poplatky (daň z nehnuteľností, cestná daň, poplatok
za komunálny odpad)
 Transfery zo štátneho rozpočtu


Normatívne financovanie regionálneho školstva
Prenesený výkon štátnej správy (MVRR, MV, MDPT, MŽP)
93
Fiškálna decentralizácia na Slovensku
rozpočet
2005
skutočnosť
2005
rozdiel
%
Daň z príjmu
fyzických osôb
31 354,9
37 630,1
+ 6 275,2
120,0
Daň z
nehnuteľností
4 900,0
6 000,0
+1 100,0
122,4
Cestná daň
2 500,0
2 799,5
+299,5
112,0
38 754,9
46 429,6
+7 674,7
119,8
SPOLU
Rozdelenie dane z príjmu fyzických osôb medzi obce
23%
5%
32%
40%
počet obyvateľov upravený o nadmorskú výšku
počet obyvateľov upravený o veľkostný koeficient
počet obyvateľov v školskom a predškolskom veku
počet obyvateľov nad 62 rokov veku
Fiškálna decentralizácia na Slovensku
Veľkostná kategória
Koeficient
0 – 1000
0,89
1001 – 5000
0,90
5001 – 10 000
0,91
10 001 – 50 000
0,94
50 001 – 100 000
1,13
Košice
1,50
Bratislava
2,35
Rozdelenie dane z príjmu fyzických osôb medzi VÚC
9%
15%
20%
15%
9%
32%
počet obyvateľov
počet obyvateľov vo veku 15-18 rokov
počet obyvateľov vo veku nad 62 rokov
hustota osídlenia
dĺžka ciest 2. a 3. triedy
rozloha
 Horizontálne vyrovnávanie regionálnych rozdielov medzi VÚC
VÚC
2005
2006
2007
2008+
BA
0,6388
0,7592
0,8796
0,9518
TT
0,8522
0,9015
0,9507
0,9803
TN
1,0095
1,0063
1,0032
1,0013
NR
0,9637
0,9758
0,9879
0,9952
ZI
1,0892
1,0595
1,0297
1,0119
BB
1,1273
1,0849
1,0424
1,0170
PO
1,1129
1,0753
1,0376
1,0151
KE
1,0186
1,0124
1,0062
1,0025
Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k
rozpočtom vyšších územných celkov
(2) Finančné vzťahy podľa odseku l písm. a) sa
zabezpečujú prostredníctvom daňových úradov.
Finančné vzťahy sa zabezpečujú
prostredníctvom
správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do ktorého vecnej
pôsobnosti patrí výkon štátnej správy, ktorý sa preniesol
na obec alebo vyšší územný celok.
Finančné sa zabezpečujú prostredníctvom Ministerstva
financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
financií") alebo správcu kapitoly štátneho rozpočtu, do
ktorého vecnej pôsobnosti patrí činnosť, ktorá sa má
financovať.
(3) Dotácie sa poskytujú na základe
osobitných
predpisov. Na úhradu nákladov, na ktoré sa poskytujú
dotácie
b), možno poskytnúť preddavok
Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom
vyšších územných celkov
(4) Ak sa zákonom prenáša na obec alebo vyšší územný
celok výkon štátnej správy, náklady takto preneseného
výkonu štátnej správy sa obci alebo vyššiemu územnému
celku uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu určenom
zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(5) Návrh finančných vzťahov medzi štátnym rozpočtom a
rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších
územných celkov prerokúva ministerstvo financií s
republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších
územných celkov pred
predložením návrhu východísk
rozpočtu verejnej správy a pred predložením návrhu rozpočtu
verejnej správy na rokovanie vlády Slovenskej republiky
Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a
k rozpočtom vyšších územných celkov
Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo
združenie obcí príslušné ministerstvo alebo
subjekt môže za tieto obce poskytnúť dotáciu
obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného
úradu alebo sídlo
združenia obcí, po
predchádzajúcom súhlase všetkých
obcí,
ktoré spoločný obecný úrad alebo združenie
obcí zriadia.
Postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu
vyššieho územného celku
(1)Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného
celku
je
základným
nástrojom
finančného
hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku,
ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a
vyššieho územného
celku v príslušnom
rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet
vyššieho územného celku je súčasťou rozpočtu
sektora verejnej správy.
(2) Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Postavenie a obsah rozpočtu obce
vyššieho územného celku
a rozpočtu
(3) Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku
vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho
územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých
sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a
fyzickým osobám - podnikateľom pôsobiacim na území
obce alebo vyššieho územného celku, ako aj k
obyvatelom žijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne
zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a
všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného
celku, ako aj zo zmlúv. Rozpočet obce a rozpočet
vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy
Postavenie a obsah rozpočtu obce a rozpočtu
vyššieho územného celku
(4) Súčastou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho
územného celku sú rozpočty príjmov a výdavkov
rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým
organizáciám zriadených obcou alebo vyšším
územným celkom podľa osobitného predpisu, ako aj
finančné vzťahy k právnickým osobám, ktorých je
zakladateľom.
Na hospodárenie rozpočtových organizácií a
príspevkových organizácií
Postavenie a obsah rozpočtu obce
vyššieho územného celku
a rozpočtu
(5) Rozpočet obce obsahuje aj zámery a ciele, ktoré
bude obec realizovat z výdavkov rozpočtu obce (dalej
len "program obce").
Rozpočet vyššieho územného celku obsahuje aj
zámery a ciele, ktoré bude vyšší územný celok
realizovať z výdavkov rozpočtu vyššieho územného
celku (ďalej len "program vyššieho územného
celku").
(6) V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho
územného
celku sa uplatňuje
rozpočtová
klasifikácia.
Príjmy rozpočtu obce
(1) Príjmy rozpočtu obce sú:
a) výnosy miestnych daní a poplatkov
b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z
činnosti obce a jej rozpočtových organizácií
c) výnosy z financných prostriedkov obce,
d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou,
e) dary a výnosy dobrovolných zbierok v prospech obce,
f) podiely na daniach v správe štátu
g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu
štátnej
správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok
a
dotácie zo štátnych fondov,
h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
i) účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej
obce na realizáciu zmlúv
j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na
konkrétny účel,
k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
Príjmy rozpočtu obce
(2) Obec môže na plnenie svojich úloh použiť aj :
a) prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov (ďalej len
"peňažné fondy"),
b) zisk z podnikatelskej činnosti,
c) návratné zdroje financovania,
d) združené prostriedky.
(3) Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa považujú príjmy
rozpočtu obce O použití vlastných príjmov rozpočtu obce
rozhoduje obec samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí
účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy
rozpočtu obce podľa odseku l písm. g) až j) môže obec použiť
len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli.
Vlastné daňové príjmy obcí
8,0%
0,3%
13,0%
78,7%
daň z príjmov fyzických osôb
daň z nehnuteľností
daň za špecifické služby
sankcie
Celkový výnos = 1 800 mil. eur
(1) Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sú:
a) výnos miestnej dane
b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku vyššieho
územného celku a z činnosti vyššieho územného celku a jeho rozpočtových
c) výnosy z finančných prostriedkov vyššieho územného celku,
d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené vyšším územným celkom,
e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech vyššieho územného celku,
f) podiely na iných daniach v správe štátu
g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu
štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,
h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
i) účelové dotácie z rozpočtu obce alebo z rozpočtu iného vyššieho územného
celku na realizáciu zmlúv
j) prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na
konkrétny účel,
k) iné príjmy
Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku
(2) Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh použiť aj
a) prostriedky peňažných fondov,
b) zisk z podnikatelskej činnosti,
c) návratné zdroje financovania,
d) združené prostriedky.
(3) Za vlastné príjmy rozpočtu vyššieho územného celku sa
považujú príjmy rozpočtu vyššieho územného celku O použití
vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku rozhoduje
vyšší územný celok samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí
účel, na ktorý sa majú darované prostriedky použiť.
Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku môže vyšší územný
celok použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky
poskytli.
Vlastné daňové príjmy VÚC
0,5%
20,9%
78,6%
daň z príjmov fyzických osôb
daň z motorových vozidiel
Celkový výnos = 600 mil. eur
sankcie
Výdavky rozpočtu obce
(1) Z rozpočtu obce sa uhrádzajú:
a) záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinností,
b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce a na činnosť
rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
d) výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku
obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh
e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšším
územným celkom, prípadne s dalšími osobami na zabezpecenie úloh
vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov vzniknutých zo
spoločnej činnosti,
f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce,
g) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,
h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na
výdavky na úhradu výnosov z nich,
i) iné výdavky
Výdavky rozpočtu obce
(2) Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým
osobám, ktorých zakladatellom je obec, a to na konkrétne
úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja
územia obce. Obec môže poskytovať dotácie inej obci alebo
vyššiemu územnému celku, ak zabezpečuje niektoré úlohy
pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácii
následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej
udalosti na ich území.
(3) Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu obcou na
úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy môže
obec použiť na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po
prijatí prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov
preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho
rozpočtu obec zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.
Výdavky rozpočtu obce
Právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi,
ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce
alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území
obce, alebo poskytujú služby obyvateľom obce,
môže obec poskytovať dotácie za podmienok
všeobecne záväzným nariadením obce
len na
podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne
prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na
podporu podnikania a zamestnanosti. Mestské časti
Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom
území mesta.
Výdavky rozpočtu obce
(5) Ak obec spolupracuje na základe zmluvy o zriadení
združenia
obcí alebo zakladá právnickú osobu alebo
nadobúda majetkové účasti na podnikaní právnickej osoby
založenej, môže použit rozpočtové prostriedky na úhradu
členského príspevku, na založenie právnickej osoby alebo
na nadobudnutie majetkových účasti na podnikaní takej
právnickej osoby.
(6) V rozpočte obce na príslušný rozpočtový rok sa
prostriedky rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel
použitia prostriedkov. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s
rozpočtom obce a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový
dlh obce.
Výdavky samospráv obcí v roku 2011
Výdavky samospráv obcí v roku 2011
Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú
a) záväzky vyššieho územného celku vyplývajúce z plnenia
povinností,
b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností vyššieho
územného celku a na činnost rozpočtových organizácií a
príspevkových organizácií zriadených
vyšším územným
celkom,
c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej
správy,
d) výdavky spojené so správou, s údržbou a so
zhodnocovaním majetku vyššieho územného celku a majetku
iných osôb, ktorý vyšší územný celok užíva na plnenie úloh,
Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú
e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s iným vyšším
územným celkom alebo s obcou, prípadne s dalšími
osobami na
zabezpečenie úloh vyplývajúcich z
pôsobnosti vyššieho územného celku vrátane záväzkov
vzniknutých zo spoločnej činnosti,
f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce alebo z
členstva v medzinárodnom združení,
g) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných
finančných výpomocí,
h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných
vyšším územným celkom a výdavky na úhradu výnosov z
nich,
i) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(2) Z rozpočtu vyššieho územného celku sa môžu
poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých
zakladatelom je vyšší územný celok, a to na konkrétne
úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech
rozvoja územia vyššieho územného celku.
(3) Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu vyšším
územným celkom na úhradu nákladov preneseného
výkonu štátnej správy môže vyšší územný celok použiť
na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí
prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov
preneseného výkonu štátnej správy prostriedky štátneho
rozpočtu vyšší územný celok zúčtuje v prospech svojho
rozpočtu.
Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(4) Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie obciam na
svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v
záujme rozvoja územia vyššieho územného celku.
Vyšší územný celok môže poskytovať dotácie aj iným obciam
alebo vyšším územným celkom, ak ide o poskytnutie pomoci pri
likvidácii následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej
udalosti na ich území.
(5) Právnickej osobe fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú
sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, môže
vyšší územný celok poskytovať dotácie za
podmienok
ustanovených všeobecne záväzným nariadením vyššieho
územného celku len na podporu všeobecne prospešných služieb,
všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na
podporu podnikania a zamestnanosti.
Výdavky rozpočtu vyššieho územného celku
(6) Ak vyšší územný celok zakladá právnickú osobu
alebo nadobúda majetkové účasti na
podnikaní
právnickej osoby môže vyšší územný celok na tieto
účely použiť rozpočtové prostriedky; rozpočtové
prostriedky môže použiť aj na úhradu členských
príspevkov,
(7) V rozpočte vyššieho územného celku na príslušný
rozpočtový rok sa prostriedky rozpočtujú na konkrétnu
akciu, úlohu alebo účel použitia prostriedkov. Podliehajú
ročnému zúčtovaniu s rozpočtom vyššieho územného
celku a ich poskytnutím nemožno zvýšiť celkový dlh
vyššieho územného celku.
Výdavky samospráv VÚC v roku 2011
Výdavky samospráv VÚC v roku 2011
Fiškálna decentralizácia na Slovensku
 Legislatíva ovplyvňujúca hospodárenie
samospráv





Zákon NR SR č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon NR SR č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon NR SR č. 564/2004 Z.z. o rozpočtovom určení výnosu
dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
Nariadenie vlády Slovenskej republiky o rozdeľovaní výnosu dane
z príjmov územnej samospráve
Zákon NR SR č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
125
Úprava hospodárenia samospráv





Obmedzenie pre výšku dlhu (60% príjmov) a jeho
splátok (25% príjmov)
Zlaté pravidlo v bežnom rozpočte = vyrovnané
hospodárenie
Prebytky a rezervný fond možno použiť iba na
investície
Posledné úpravy smerovali k sprísneniu pravidiel
ohľadne provizória, nútenej správy, výšky deficitu a
započítavania úverov do dlhu
Kvôli kríze sa prechodne uvoľnili kapitálové prebytky
aj na bežné výdavky (dohoda ZMOSu s vládou)
126
Kompetencie vo verejnej správe
Štátna správa
Vláda SR má výkonnú moc. V súlade s tzv. kompetenčným
zákonom sa delia jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné
orgány štátnej správy o výkonné právomoci a zodpovednosť za
výkon štátnej správy. Ministerstvo
vnútra je okrem toho
zodpovedné za koordináciu miestnej štátnej správy v rámci
jednotlivých krajov.
Základnými úlohami štátnej správy sú: hospodárska politika,
zahraničná politika, bezpečnostná politika, obrana,
civilná
ochrana, hasičský zbor, súdnictvo, väzenstvo, colné právomoci,
menové záležitosti, danové úrady (mimo miestnych daní), pošty,
železnice, diaľničný systém, cesty I. triedy, úrady práce a služieb
zamestnanosti, vysoké školstvo, vybrané zdravotnícke, kultúrne a
školské zariadenia, letiská regionálne spolu s obcami a krajmi),
plánovanie, ochrana prírody a regionálna politika (delená s
obcami a krajmi).
Mestá a obce zabezpečujú samosprávnu pôsobnosť
(originálne kompetencie) a vo svojich samosprávnych
kompetenciách môžu vydávať všeobecne záväzné
nariadenia a stanoviská.
Medzi
originálne
kompetencie
(samosprávna
pôsobnosť) patria : miestne komunikácie, hromadná
doprava, verejné priestranstvá, zeleň, čistota, ochrana
prírody a životného prostredia, vodné hospodárstvo,
odkanalizovanie, komunálny odpad, územné plánovanie,
miestny rozvoj, bývanie, predškolské a školské zariadenia,
sociálne zariadenia, polikliniky, niektoré nemocnice,
kultúra, osvedčovanie listín, niektoré priestupky, miestna
polícia, výber miestnych daní a poplatkov, participácia na
regionálnych plánoch.
Vo vybraných oblastiach, kde je to pre štát výhodnejšie,
bol obciam zverený aj výkon prenesenej pôsobnosti
štátnej správy. Ide
o oblasť matrík, stavebného
poriadku a časti kompetencií v školstve. Tieto úlohy
vykonávajú v mene štátu, štát je zodpovedný za
riadenie a kvalitu služieb a financovanie týchto úloh.
Presun úloh na obce sa doteraz uskutocnil
v dvoch etapách: 1990 – 1991 a 2002 – 2004 a
pokračoval ďalej v sociálnej práci aj v roku 2008,
zákonom o sociálnych službách
Kompetencie vo verejnej správe
Samospráva
Mestá a obce zabezpečujú samosprávnu pôsobnosť
(originálne kompetencie) a vo svojich samosprávnych
kompetenciách môžu vydávať všeobecne záväzné
nariadenia a stanoviská.
Medzi
originálne
kompetencie
(samosprávna
pôsobnosť) patria : miestne komunikácie, hromadná
doprava, verejné priestranstvá, zeleň, čistota, ochrana
prírody a životného prostredia, vodné hospodárstvo,
odkanalizovanie, komunálny odpad, územné plánovanie,
miestny rozvoj, bývanie, predškolské a školské zariadenia,
sociálne zariadenia, polikliniky, niektoré nemocnice, kultúra,
osvedčovanie listín, niektoré priestupky, miestna polícia,
výber miestnych daní a poplatkov, participácia na
regionálnych plánoch.
Medzi kompetencie patrí predovšetkým
 SAMOSPRÁVA MIEST A OBCÍ
 VÚC:
 bývanie, predškolské zariadenia,

 základné







územné plánovanie a regionálny
rozvoj
cesty II. a III. triedy, hromadná
doprava
stredné školstvo,
zdravotníctvo, kultúra, sociálne
veci, medzinárodná,
cezhraničná a vnútroštátna
spolupráca,
záväzné nariadenia,
referendum





školstvo, umelecké
školy,
sociálne služby, kultúra, zdravotníctvo
hlasovanie
obyvateľov,
verejné
zhromaždenia
komunálny odpad,
odkanalizovane,
zásobovanie elektrickou energiou, teplom,
plynom, vodou
územné plánovanie,
stavebné konanie, miestny rozvoj
matrika,
osvedčovanie
listín
komunikácie, hromadná doprava,
verejné priestranstvá, zeleň,
čistota,
ochrana prírody
záväzné nariadenia,
stanoviská
Vo veciach sociálnej ochrany majú obce:
 o poskytovaní opatrovateľskej služby a o úhrade za túto





opatrovateľskú službu,
• o poskytovaní prepravnej služby a o úhrade zasa túto
prepravnú službu,
• o poskytovaní starostlivosti v zriadeniach sociálnych služieb,
ktoré zriadila ako svoju organizačnú jednotku,
o skončení poskytovania starostlivosti v tomto zariadení a o
úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení,
• o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú
starostlivosť' v zariadeniach sociálnych služieb,
• o povinnosti občana zaplatiť úhradu za opatrovateľskú
službu, ktorá mu bola poskytnutá neprávom, bez úhrady
alebo za nižšiu úhradu,
o povinnosti občana zaplatiť za prepravnú službu, ktorá
sa poskytla neprávom, bez úhrady, ....
• v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom
konaní v prvom stupni koná a rozhoduje zariadenie
sociálnych služieb,
• o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania
sociálnej služby , o znížení alebo o zvýšení úhrady za
poskytnutú sociálnu službu a o neplatení úhrady za
sociálnu službu.
Samosprávny kraj
.•
Samosprávny kraj pri výkone samosprávnej pôsobnosti najmä :
a) vypracúva a zverejňuje koncepciu sociálnych služieb,
sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva na svojom území
b) Rozhoduje
O poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb,
• o povinnosti občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť
v zariadeniach sociálnych služieb,
• o odňatí sociálnej služby, o zastavení poskytovania sociálnych
služieb, o znížení alebo zvýšení úhrady za poskytnutí sociálnu
službu a o neplatení úhrady za sociálnu službu,
•o zamietnutí žiadosti právnickej osoby a fyzickej osoby
o registráciu na poskytovanie sociálnych služieb,
•• o výmaze subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc z
registra subjektov,
• o zákaze poskytovať sociálnu službu subjektu.
c) rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v
správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje
zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadi! ako
rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
d) zriaďuje a kontroluje zariadenia sociálnych služieb,
POSKYTOVANIE SOCIÁLNEJ POMOCI NEŠTÁTNYMI
SUBJEKTMI
Sociálne služby môže podľa zákona o sociálnej
pomoci poskytovať aj neštátny subjekt. Túto službu
môže však poskytovať iba ten subjekt, ktorý je
zapísaný do registra na základe žiadosti podanej na
príslušnom orgáne, na ktorého území je miesto
poskytovania sociálnych služieb. K žiadosti o
registráciu sa prikladajú doklady uvedené v § 74 ods. 5
a 6 zákona o sociálnej ochrane.
Aktuálna situácia a predpokladaný vývoj
 novela zákona č. 582/2004 o miestnych daniach
zmena členenia pozemkov
 obmedzenie rozptylu sadzieb DzN zo 40 na 10 násobok
 spoločné daňové priznanie pre miestne dane
novela zákona č. 564/2004 o určení výnosu daní
 v nadväznosti na daňovo-odvodovú reformu
 nahradenie výnosu DPFO portfóliom daní (DPFO, DPPO, DPH,
spotrebné dane)
 jednorazové zníženie výnosu podielových daní o takmer 250 mil.
EUR úpravou prerozdelenia (9,72% pre obce a 3,25% pre VÚC)
zdanenie prenájmu a predaja majetku samosprávou (daň z príjmu)
rokovanie o úprave zákonov v školstve a sociálnej oblasti za účelom
zníženia nárokov na rozpočet
prenesený výkon štátnej správy – zvýšenie úhrad zo štátneho
rozpočtu a správnych poplatkov (v súčasnosti sam. doplácajú cca
20%)
137





Ďakujem za pozornosť