Transcript Syntax

JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY
Syntax – skladba
4.ročník
Mgr. Soňa Belokostolská
Obsah:
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
Syntagma
Vetné členy
Veta a súvetie
Polovetné konštrukcie
Modifikácia vetnej stavby
Textová syntax
Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Syntax - skladba
Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spájaním slov
do viet a viet do textov.
Základnou jednotkou je konštrukcia – syntagma, veta a súvetie,
polovetná konštrukcia.
Minimálnou jednotkou je vetný člen
a najvyššou jednotkou text ako komunikačný útvar.
Syntax - skladba
1. Syntagma
Syntagma (sklad) -významové a štruktúrne uzavreté spojenie dvoch
alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah
z reálnej skutočnosti.
prisudzovacia - spojenie podmetu a prísudku; tvorí gramatické jadro
úplnej i neúplnej dvojčlennej vety - Dievča číta. Číta.
určovacia - skladá sa z dvoch členov, ktoré sú vo vzťahu podradenosti,
jeden z nich bližšie určuje druhý člen – pekné dievča; číta knihu
priraďovacia - spojenie dvoch alebo viacerých rovnorodých
syntaktických jednotiek; vzniká tak viacnásobný vetný člen –
Číta knihy a časopisy.
Syntax - skladba
2. Vetné členy
Základné
• podmet
• prísudok
spolu tvoria základ vety, jej gramatické jadro.
Rozvíjacie
• predmet - priamy a nepriamy
• prívlastok – zhodný a nezhodný
• príslovkové určenie – miesta, času, príčiny, spôsobu
• doplnok –Chlapec sa usmieval prekvapený. Psíka našli premrznutého.
• prístavok- Ľuboš, učiteľ telocviku, pripravil športové popoludnie.
Syntax - skladba
3. Veta a súvetie
Veta je základná komunikatívna jednotka jazyka tvoriaca
významový a formálny celok.
Klasifikácia viet:
a) podľa zloženia
b) podľa členitosti
c) podľa obsahu
Syntax - skladba
3. Veta a súvetie
Klasifikácia viet podľa zloženia
1.Jednoduchá veta – má jeden prisudzovací sklad
− holá
− rozvitá
2.Súvetie
• jednoduché – má dva prisudzovacie sklady
− priraďovacie (zlučovacie, stupňovacie, odporovacie, vylučovacie,
dôsledkové, dôvodové)
− podraďovacie ( vedľajšia veta – podmetová, prísudková, predmetová,
prívlastková, príslovková: miestna, časová, príčinná, spôsobová
• zložené – má viac ako dva prisudzovacie sklady
Syntax - skladba
3. Veta a súvetie
Klasifikácia viet podľa členitosti
1.Jednočlenná veta – má nerozčlenené gramatické jadro vyjadrené
vetným základom
− slovesná Prší. Mrzne.
− neslovesná Gymnázium Jána Papánka.; Atlas sveta.; Sem!; Áno. Marš!
2.Dvojčlenná veta
− úplná má vyjadrený podmet Dievča číta.
− neúplná nemá vyjadrený podmet Číta.
Syntax - skladba
3. Veta a súvetie
Klasifikácia viet podľa obsahu
1.Oznamovacia – základný typ; využíva oznamovací alebo
podmieňovací spôsob slovesa; melódia vety je klesavá.
2.Opytovacia využíva oznamovací spôsob slovesa, častice, opytovacie
zámená, slovosled vety; melódia vety je stúpavá alebo klesavá.
− zisťovacia - melódia vety je stúpavá – Prídeš? – odpoveď áno - nie
− doplňovacia – melódia vety je klesavá – Kedy prídeš? – očakávam
doplnenie údaja
3.rozkazovacia (žiadacia) - využíva rozkazovací spôsob slovesa alebo
neurčitok; melódia vety je klesavá.
4. želacia – využíva oznamovací spôsob alebo podmieňovací spôsob
slovesa a častice; melódia vety je stúpavo-klesavá.
5.zvolacia - je variantom predchádzajúcich typov viet, melódia zvolacej
vety je stúpavá alebo stúpavo-klesavá.
Syntax - skladba
4.
Polovetné konštrukcie
sú prechodné konštrukcie medzi jednoduchou vetou a súvetím,
osobitné útvary s nevyjadrenou, skrytou predikáciou
(prisudzovaním). Polovetné konštrukcie obsahujú neurčitý slovesný tvar
(prechodník, príčastie, neurčitok) a majú funkciu vetného člena –
doplnku, voľného prívlastku alebo príslovkového určenia. Ich cieľom
je zhusťovať (kondenzovať) text.
Syntax - skladba
4.
Polovetné konštrukcie
Štylistické využitie polovetných konštrukcií: vyhneme sa hromadeniu
viet so vzťažným zámenom ktorý; súvetia sú prehľadnejšie.
Napríklad:
1. Vybehla z domu, nahlas kričiac od strachu. (a kričala) –
polopredikatívna konštrukcia s prechodníkom.
2. Zašli sme do obchodu kúpiť nejaké potraviny. (aby sme kúpili) polopredikatívna konštrukcia s neurčitkom.
3. Študenti, ovládajúci cudzie jazyky, sa môžu uchádzať o štipendium
na univerzite v zahraničí. (ktorí ovládajú) - polopredikatívna konštrukcia
s činným príčastím prítomným.
Syntax - skladba
5. Modifikácia vetnej stavby
Vetné nepravidelnosti sú osobitné konštrukcie jednoduchých viet,
ktoré vznikajú pri výstavbe textu, napríklad s cieľom vyzdvihnúť niektorý
fakt, vynechať menej dôležité alebo opakujúce sa slová a pod.
1. Vytýčený
(vysunutý)
vetný člen
Príklad
Charakteristika a prostriedky
Čokoládovú zmrzlinu,
tú mám rád.
Vo vlastnej vete je takýto vetný
člen zastúpený zámenom. Pri
ústnom prejave sa oddeľuje
osobitnou intonáciou.
2. Osamostat Mám rád zmrzlinu.
nený vetný
člen
Čokoládovú.
Intonačne aj interpunkčne
(bodkou) je oddelený od
predchádzajúcej vety, hoci
gramaticky aj významovo je jej
súčasťou.
Syntax - skladba
5. Modifikácia vetnej stavby
Príklad
Charakteristika a prostriedky
3. Pripojený
Mám rád zmrzlinu,
ale len čokoládovú.
Od vety ho oddeľuje v písomnom
prejave pomlčka alebo čiarka, v
ústnom prejave osobitná
intonácia.
4. Výpustka
Každý má rád
sladkosti. Ja zmrzlinu.
Vynecháva sa slovo, ktoré je
menej dôležité alebo známe z
predchádzajúceho textu či
situácie.
vetný člen
(elipsa)
Syntax - skladba
5. Modifikácia vetnej stavby
Príklad
Charakteristika a prostriedky
5. Prerušená
Urobil by som to,
ale...
Výpoveď nedokončíme z nejakých
vonkajších alebo vnútorných
príčin. Charakterizujú ju tri bodky
a neukončená melódia.
6. Vsuvka
Sľúbil nám to, ale,
žiaľ, neprišiel.
Vyjadruje autorov postoj k obsahu
výpovede alebo dopĺňa niektoré
fakty. Intonácia tejto časti vety je
poklesnutá, býva oddelená
pauzou a v interpunkcii čiarkami,
pomlčkami či zátvorkami.
výpoveď
(apoziopéza)
(parentéza)
Syntax - skladba
6.
Textová syntax
(nadvetná syntax) skúma syntaktickú výstavbu textu.
Jej základnými jednotkami sú text a veta, ďalej odsek a kapitola. Medzi
vetami v texte je istá obsahová (tematická) nadväznosť vyjadrená
pomocou nadvetných (textových) konektorov - rozličných jazykových
prostriedkov z nižších jazykových rovín.
Konektory
1. Jazykové konektory
• lexikálne -napr. opakovanie jazykových jednotiek, synonymá,
antonymá, metafory atď.
• gramatické -napr. slovosled, syntaktické figúry, elipsy, parentézy,
nevyjadrený podmet
2. Mimojazykové konektory - mimika, gestikulácia
Syntax - skladba
6.
Textová syntax
Nadväznosť viet
1. Retrospektívne konektory (smerom dozadu) – najčastejší spôsob.
K narodeninám dostal nové korčule. Túžil po nich už dávno.
2. Perspektívne konektory (dopredu)
Urobili to náročky. Nič mu vopred nepovedali.
3. Mimo textu – na iný text alebo situáciu.
Ako včera spomínal, bude to veľké prekvapenie.
Syntax - skladba
6. Textová syntax
Vonkajšia výstavba textu (architektonika textu)
Prozaický text
diely
kapitoly
Básnický text
strofy
spevy
Syntax - skladba
Dramatický text
výstupy
dejstvá
6. Textová syntax
Vonkajšia výstavba textu (architektonika textu)
Kapitola je vyššia jednotka ako odsek, rozsiahlejšia a tematicky
uzavretejšia.
Z hľadiska významu môžeme vyčleniť niekoľko typov kapitol.
Typ kapitoly
Charakteristika
1.
kľúčová
Prináša výrazný zvrat v deji.
2.
kulminačná
Dej vrcholí, kulminuje.
3.
digresívna
Predstavuje vybočenie z dejovej línie.
4.
otvorená
Dej plynule prechádza z jednej kapitoly do druhej.
5.
rámcujúca
Kapitoly, v ktorých sa zopakuje kľúčový motív.
Zvyčajne na začiatku a na konci diela – deja.
6.
paralelná
Dej sa rozvíja súbežne.
Syntax - skladba
6. Textová syntax
Vonkajšia výstavba textu (architektonika textu)
Odsek je najmenšia nadvetná textová jednotka, relatívne samostatná
zložka prejavu, významovo ucelená a formálne (graficky) vyčlenená.
Pri jeho vyčleňovaní sa uplatňujú rôzne kritériá –
• tematické kritérium,
• kritérium postoja autora,
• logiky a pod.
Nový odsek vyznačuje novú významovú časť textu, napríklad nový motív,
novú postavu, časový alebo priestorový posun deja.
Správne členenie textu na odseky má význam pre jeho prehľadnosť,
zrozumiteľnosť, zdôraznenie niektorých myšlienok.
Syntax - skladba
6. Textová syntax
Vonkajšia výstavba textu (architektonika textu)
Strofa je zoskupenie veršov na základe spoločnej rýmovej schémy
a uplatnenia rovnakého metrického pôdorysu v rytme.
Najznámejšie typy strof:
Typ strofy
Charakteristika
1.
sonet
záväzný počet veršov 14, dve štvorveršia, dve trojveršia
(prípadné spojenie do šesťveršia)
2.
tercína
trojveršová strofa ss schémou abc/bcb/adc + celú
básnickú skladbu ukončí samostatný verš (napr. Dante:
Božská komédia)
3.
ritornel
trojveršová strofa so schémou aba/adc/efe (napr.
E.B.Lukáč)
4.
Spenserova
stanza
deväťveršovástrofa so schémou ababbcbcc (napr.
G.G.Byron v básnickej skladbe Childe Haroldova púť
Syntax - skladba
7.
Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v jednoduchej vete
Čiarka ako interpunkčné znamienko má vo významovej a gramatickej
stavbe tri základné funkcie:
1. vyčleňovaciu
2. pripájaciu
3. odčleňovaciu
Syntax - skladba
7.
Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v jednoduchej vete
1. Vyčleňovacia funkcia čiarky –
čiarkami sa vyčleňujú tie výrazy, ktoré nie sú vetnými členmi: citoslovcia,
oslovenia, hodnotiace a vysvetľovacie častice, kontaktové výrazy a
vsuvky, ako aj konštrukcie s činným a trpným príčastím, rozvité
prechodníkové konštrukcie.
POZOR!
Ak sa častica vzťahuje len na jeden vetný člen, nevyčleňuje sa čiarkou.
Napr. Je zrejme v depresii.
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v jednoduchej vete
Vyčleňovacia funkcia čiarky
Citoslovcia
To je teda zima, bŕŕŕ! Au, to bolí! Ako by som to, hm,
povedal...
Pozdrav
Ahoj, Petra! (aj ako oslovenie v liste)
Hodnotiace a
vysvetľovacie
častice
Predstavenie bolo, žiaľ, už vypredané. Príde aj Jano, ak,
pravda, nebude ešte chorý. Má už, zrejme, toho dosť.
(zaiste, samozrejme, bohužiaľ...)
Oslovenie
Janko, príď popoludní. Nech sa páči, vaša excelencia! A ja,
blázon, som to nevidel! Však aj oni, chudáci, prišli o majetok.
(patria sem aj citovo hodnotiace výrazy, ktoré vznikli
posunom oslovenia do 1. alebo 3.gramatickej osoby)
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v jednoduchej vete
Vyčleňovacia funkcia čiarky
Kontaktové
výrazy
(vieš, rozumieš, chápeš, prosím atď.) Pomôž mi, prosím ťa.
Pochop, je to pre mňa ťažké. Pochop, prosím ťa, že som
skončil.
Vsuvky
(zložitejšie vsuvky sa vyčleňujú zátvorkami alebo
pomlčkami) Oto, a to sa mu stávalo často, nevedel prísť k
slovu.
Vsuvky s
trpným a
činným
príčastím
To je, stručne povedané, hanba. Žena, pozorujúca more,
ma nevidela.
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v jednoduchej vete
Vyčleňovacia funkcia čiarky
Prechodníkové
konštrukcie
Pravdu povediac, nevidím nič. Písala úlohu, počúvajúc
hudbu.
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v jednoduchej vete
Pripájacia funkcia čiarky
Bezspojkové pripájanie
viacnásobných vetných
členov
Na stole boli vyložené knihy, zošity, perá...
Buďme lepšími, skromnejšími...
Lexikalizované a
frazeologické spojenia
Nevidno ani vtáčika, ani letáčika.
Tvoja odpoveď nemá ani hlavy, ani päty.
Údaje v adrese (ak sú
uvádzané v jednom
riadku)
Peter Krátky, Rovniankovač. 6, Bratislava
Materská škola, Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava
POZOR! V menných zoznamoch, ktoré majú na
prvom mieste priezvisko, oddeľujeme priezvisko od
mena čiarkou. Blšťáková, Jana
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v jednoduchej vete
Pripájacia funkcia čiarky
POZOR!
Čiarkou sa neoddeľujú:
a) postupne rozvíjacie,
významovo
nerovnocenné
prívlastky,
b) dva rozličné druhy
príslovkových určení,
napr. miesta a času.
dobrá čierna káva, moje rodné mesto, prvý
slovenský romantický básnik
Bratislava 1. 5. 2003
1. mája o 16. 00 hodine na nádraží
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v jednoduchej vete
Odčleňovacia funkcia čiarky
Vytýčený vetný člen
To bolo treba, povedať si svoje.
Jano, ten nikdy nemá problémy.
Osamostatnený vetný
člen
Konečne sa dostavili, obaja.
Pripojený vetný člen
Príde, a rád.
Mohlo ho to uživiť, a nie zle.
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v súvetí
Vyčleňovacia funkcia čiarky
V podraďovacom súvetí
pred podraďovacími
spojkami že, aby, ako, keď,
či, čo, preto, lebo, hoci, aký,
ktorý, lenže...
Bol rozhorčený, lebo bežal za autobusom.
Môžeš si predstaviť, ako sa zľakla.
Vloženú vetu oddeľujem
čiarkou z oboch strán.
Dievčatá, ktoré boli na predstavení, boli
nadšené.
V zloženom súvetí
oddeľujeme vedľajšiu vetu
čiarkami z oboch strán.
Pozrel sa, kto to kričí, a zavolal strážnika.
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v súvetí
Pripájacia funkcia čiarky
V bezspojkovom
priraďovacom súvetí
Slnko svietilo, vetrík pofukoval, bol nádherný
deň.
Pred priraďovacími
Sedela v lavici, ale nepočúvala.
spojkami ale, ba, ba ani,
Pršalo, ba lialo ani z krhly.
jednako, lež, a jednako, a
Nikto neotváral, a tak som odišiel.
predsa, a teda, a tak, a tým, a
zatiaľ...
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v súvetí
Pripájacia funkcia čiarky
Pred priraďovacími spojkami
aj vtedy, keď ich uvádzajú
dvojité (trojité) priraďovacie
spojky aj -aj, ani - ani, alebo alebo, či -či,
nielen -ale aj
Ktovie, či klame, či hovorí pravdu.
Alebo sa obleč, alebo ostaň doma.
Čiarku môžeme, ale
nemusíme písať pred
spojkami a, i, aj, ani, alebo, či,
ak majú zreteľne iný význam
ako zlučovací.
Vstúpil (,) a nezaklopal.
Odchádza (,) či zostáva.
Syntax - skladba
7. Čiarka v jednoduchej vete a súvetí
Čiarka v súvetí
POZOR!
Čiarka sa nepíše:
a) pred zámennými spojkovými výrazmi kto, čo, ktorý..., keď stoja
za hlavnou vetou izolovane bez vedľajšej vety. Napríklad: Nevedel ako.
Nepýtaj sa prečo.
b) Pred zámenami čo, kde, kto atď. Napríklad: Nemám čo robiť.
Nemám kde spať.
Syntax - skladba
Ďakujem za pozornosť!
január 2011
Morfológia - tvaroslovie