Transcript Prezentacia
Ekonomika pre sociálnych pracovníkov Ing. Katarína Feketeová Letný semester r.2009 Ekonómia • Ekonómia = oikos-dom, nomos- zákon, • Skúma ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony • Definícia: Ekonómia je skúmanie ako ľudia a spoločnosť rozhodujú o využití vzácnych zdrojov, ktoré môžu mať alternatívne použitie, na výrobu rôznych komodít a na ich distribúciu pre súčasnú alebo budúcu spotrebu, medzi rôzne osoby a skupiny v spoločnosti. Delenie ekonómie • Pozitívna ekonómia: zaoberá sa javmi, ktoré sú vedeckými metódami dokázateľné, teda tým čo je. • Normatívna ekonómia: vysvetľuje aká by mala byť ekonomická realita. • Mikroekonómia: opisuje správanie jednotlivca, podniku, podniku firiem. • Makroekonómia: vysvetľuje vzťahy medzi základnými makroekonomickými veličinami napr.: nezamestnanosť, HDP, inflácia atď. Základné funkcie ekonómie ako vedy • • • poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, usiluje sa ich vysvetliť praktická – ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov, lebo poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie ekonomických subjektov metodologická – tvorí teoretický základ odvetvových a prierezových ekonomík, dejín ekonomických teórií a dejín národného hospodárstva Tri základné otázky ekonómie • čo vyrábať • koľko vyrábať • pre koho vyrábať Ekonomika je teda : • ekonomická činnosť ľudí • národné hospodárstvo istej krajiny a/alebo štruktúra, organizácia a stav národného hospodárstva istej krajiny • vedná disciplína skúmajúca hospodársku činnosť konkrétneho odvetvia či úseku ekonomiky (napr. ekonomika priemyslu, dopravy) Ciel ekonómie • Cieľom a podstatou ekonómie je proces výroby. • Človek si v tomto procese vyberá zo statkov • Statky sú prírodou dané podmienky – rastlinstvo, živočíšstvo atď. ktoré potom spracúva, ale aj každá užitočná vec ktorá uspokojuje naše potreby • Statky poznáme voľné, ekonomické (viazané) • Potreba je prvotným podnetom ekonomickej činnosti Výrobné faktory • Práca: je cieľavedomá a účelná činnosť, jej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami. • Pôda: výrobný faktor používaný na výrobu tovarov a služieb. Nie je voľným statkom lebo je dostupná v obmedzenom množstve. • Kapitál: statky ktoré sú výsledkom výroby nazývame kapitál. Slúžia na výrobu ďalších statkov, nie na bezprostrednú spotrebu. Ekonomické teórie • Klasická teória: Zástancovia tzv. Keynesovského prúdu predpokladajú, že bez aktívneho zásahu štátneho aparátu nemôže ekonomika efektívne fungovať. • Neoklasická teória: Monetaristická teória zdôrazňuje úlohu peňazí v ekonomike zdôrazňuje, že okrem zásoby peňazí by štát nemal zasahovať do ekonomiky. • Neoklasická syntéza: prelínanie Keynesovskej a Monetaristickej teórie. Aplikácie teorií v praxi – Keynes vs. Friedman • V historickom kontexte môžeme vidieť, že v najvyspelejších krajinách pri aplikovaní ekonomických teórií v štátnej hospodárskej praxi dochádzalo k dvom protichodným tendenciám: 1, Keynesovský prúd: išlo o príklon k štátnemu zasahovaniu do hospodárskeho mechanizmu pričom význam peňazí bol pomerne malý 2, Friedmanov prúd: opierajú sa o kvantitatívnu teóriu peňazí, ktorej autorom je nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman(1912), ktorá hovorí, že nadmerné zvyšovanie zásob peňazí vedie k inflácii. Trh a trhový mechanizmus • miesto, kde sa uskutočňujú jednotlivé transakcie, t. j. dochádza k výmene tovarov a služieb medzi jednotlivými ekonomickými subjektami • Na trhu vystupujú 3 hlavné skupiny ekonomických subjektov: • Výrobcovia. • Spotrebitelia. • Štát – špecifický subjekt, ktorý stanovuje podmienky, reguluje a zabezpečuje stabilitu trhu Peniaze a) b) c) d) klasifikácia: tovarové peniaze papierové peniaze drobné mince depozitné (bankové) peniaze Monetárna politika, menová politika Funkcia penazí • Slúžia ako výmenní prostriedok – Bez peňazí by sme ťažko hľadali niekoho na výmenní obchod. Bol by to neefektívny systém. • Jednotka zúčtovania – Pomocou nich sa určujú ceny všetkých ostatných tovarov a služieb. Spoločná jednotka zúčtovania zjednodušuje ekonomický život. • Uchovávateľ hodnoty – Ide o bezhotovostné peniaze. Sú to napr. vklady bankách, ktoré môžeme kedykoľvek použiť na platby prevodom z účtu na účet. Trh • sféra ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trhovými subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov, vyvolané a podnecované rozvojom deľby práce • súhrn rozličných ekonomických a neekonomických nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno ekonomických vzťahov Formovanie trhu a trhový mechanizmus • • • • • • vznik trhu spoločne so vznikom tovarovej výroby charakteristická je rozvinutá deľba práce čím je rozvinutejšia, tým väčšia je závislosť trhových subjektov predstavuje mechanizmus realizácie vyrobených statkov a služieb trhová ekonomika- je peňažná ekonomika tovar – výrobky a služby určené na výmenu Funkcie trhu • • • • zabezpečuje a odovzdáva informácie o cene o situácii na strane dopytu a ponuky trh podnecuje a motivuje správanie sa a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov • fungovanie trhu priespieva k rozdeľovaniu dôchodkov Subjekty trhu • Naturálnu výmenu tovaru za iný tovar nazývame Barter. • Domácnosti: vystupujú na trhu ako kupujúci zároveň na trhu výrobných faktorov ako predávajúci. • Firmy: vyrábajú tovary s cieľom predaja a dosiahnutia zisku. • Štát: špecifický subjekt trhu zasahuje iba v prípade odstraňovania negatívnych javov alebo stimulácie pozitívnych prvkov. Formy a typy trhov: Z územného hľadiska: - trh miestny - trh regionálny - trh národný - trh medzinárodný - trh svetový Podľa stupňa organizovanosti: - organizovaný - neorganizovaný V súlade s existujúcim zákonodarstvom: - legálny - nelegálny Podľa počtu sledovaných tovarov: - čiastkový trh - agregátny trh Z hľadiska predmetu kúpy: - trh výrobkov a služieb - trh výrobných faktorov (práce, pôdy, kapitálu) - trh finančný Základné úlohy trhu: • prenos informácií • poskytovanie podnetov pre správanie sa spotrebiteľa a výrobcu • rozdeľovanie dôchodkov Trhový mechanizmus • mechanizmus pre koordináciu činnosti trhových subjektov prostredníctvom systému cien a trhov. Jeho hlavnými prvkami sú: • dopyt, ponuka • trhové subjekty • rovnovážna cena • trhová konkurencia Krivka a zákon dopytu • Dopyt je závislosť medzi množstvom tovarov alebo služieb, ktoré sú ľudia ochotný a schopný kúpiť, a cenou týchto tovarov a služieb. • Zákon dopytu: Cena rastie, požadované množstvo klesá a naopak, t. j. množstvo sa mení v opačnom smere ako cena.. Krivka a zákon ponuky • Ponuka je závislosť medzi množstvom ponúkaného tovaru a ich cenou • Zákon ponuky: množstvo ponúkaného tovaru stúpa ak stúpa jeho cena a naopak. Cena trhovej rovnováhy • Rovnováha nastáva pri takej cene a množstve, keď je množstvo, ktoré sú kupujúci ochotný kúpiť, zhodné s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotný predať. • Bod, ktorý vytvára na priesečníku kriviek ponuky a dopytu, je rovnovážny bod – cena trhovej rovnováhy E – equilibrium. cena prebytok E ponuka dopyt nedostatok množstvo Vplyv administratívnych zásahov štátu na trhovú rovnováhu • A) NEPRIAMA regulácia, ktorá spočíva v pôsobení na D, P prostredníctvom nástrojov HP • B) PRIAMA regulácia ovplyvňuje cenovú úroveň priamymi zásahmi do cenového vývoja. Konkurencia • Trhový mechanizmus môže efektívne fungovať len v podmienkach konkurencie. Konkurencia predstavuje proces v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov trhu, pričom pričom sa usilujú dosiahnuť nejakú hmotnú výhodu. • Existuje konkurencia medzi ponukou a dopytom ale aj konkurencia na strane ponuky (výrobcovia, jednotlivci) a na strane dopytu. Delenie konkurencie • Dokonalá konkurencia – predstavuje teoretickú abstrakciu, ideálny model fungovania trhovej ekonomiky, ktorý v reálnom trhovom prostredí nikdy nenastane. • Dokonalá konkurencia predstavuje splnenie nasledujúcich podmienok: - existencia veľkého počtu predávajúcich a kupujúcich - zabezpečená úplná voľnosť vstupu každého subjektu do výrobného procesu, a neobmedzený prístup k výrobným faktorom, zároveň môže každý subjekt kedykoľvek od výroby odstúpiť. - predpokladá sa, že všetky subjekty trhu sú dokonale informované o situácii o všetkých trhoch. Delenie konkurencie • Nedokonalá konkurencia – vzniká vtedy, keď tovary vyrába iba určitý počet výrobcov, ktorí istým spôsobom majú možnosť ovplyvňovať niektoré trhové podmienky napr. cenu predávaného tovaru. • Formy nedokonalej konkurencie sú: 1, monopol 2, oligopol 3, monopolistická konkurencia Monopol • Absolútny monopol predstavuje situáciu, keď existuje iba jeden výrobca určitého výrobku proti ktorému stojí veľký počet predávajúcich. • V praxi sa môžeme stretnúť aj s pojmom prirodzený monopol. • Ak je monopol chránený zákonom hovoríme o administratívnom monopole. Oligopol, Monopolistická konkurencia • Oligopol - vzniká vtedy keď výrobok vyrába obmedzený počet firiem, ktoré disponujú veľkou ekonomickou silou • Monopolistická konkurencia – predstavuje takú trhovú štruktúru, keď veľký počet podnikov vyrába výrobok, ktorý je diferencovaný a nie rovnorodý. To znamená, že ide o ten istý výrobok od rôznych výrobcov, ktorý sa odlišuje čiastočne tak aj v úžitkových vlastnostiach, ale aj obalom, farbou, dizajnom. Nepriama regulácia štátu- DANE • • spotrebná daň – je nepriama daň, kt. odvádza výrobca. Je to daň z množstva a platí sa ako určitá suma z každej predanej jednotky tovaru. Vláda túto daň určuje tovary : uhľovodíkových palív a mazív, tabaku a tabakových výrobkov, liehu, piva a vína. daň z pridanej hodnoty – je v súčasnosti vo svete základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu. Na Slovensku v súčasnosti (2008) je výška dane stanovená na 19 % (základná sadzba), avšak na lieky, medicínske potreby a knihy sa vzťahuje znížená sadzba 10 %. V iných krajinách existujú často aj tri a viac sadzieb DPH. Subvencie a Clá • subvencie – týmito platbami v rámci rozpočtových výdavkov vláda sleduje rôzne ciele: napr. zmierniť záporné externality, snaha ovplyvniť stranu ponuky alebo dopytu, udržanie cien určitých výrobkov na stabilnej (nízkej) úrovni. • colné tarify – sú to nástroje ZO politiky. Dôvodom na uplatňovanie colných taríf je predovšetkým ochrana domácej výroby a zamestnanosti. Nepriama regulácia štátu, regulácia cien a množstva • stanovenie MAXIMÁLNEJ ceny Vláda sa snaží zabrániť tomu, aby ceny stúpali na úroveň trhovej rovnováhy. Sleduje cieľ, aby spotrebitelia s nízkymi príjmami netrpeli nedostatkom určitých statkov. Avšak z toho = nadmerný dopyt a nedostatok. • stanovenie MINIMÁLNEJ ceny Vládna politika vedie k tomu, aby ceny klesali na úroveň rovnováhy.Cena tovaru nesmie klesnúť pod úroveň minimálnej ceny, =) čo spôsobí nadmernú ponuku a teda PREBYTOK tovaru na trhu. • určovanie MNOŽSTVA tovaru na trhu Príkladom kontroly množstva je určovanie dovozových kvót. MIKROEKONÓMIA Podnik • trhový subjekt, ktorý transformuje prenajímané výrobné faktory • homogénna jednotka, ktorá sleduje záujem maximalizáciu zisku Aspekty Podnikania • • rentabilita pomer zisku k vynaloženému kapitálu • • hospodárnosť snaha dosiahnuť maximálny efekt s minimálnymi zdrojmi • • podnikateľské riziko nebezpečenstvo spojené s výrobou a predajom tovarov, ktoré môže ohroziť predpokladané hospodárske výsledky podniku Druhy podnikov obchodné spoločnosti • • • osobné obchodné spoločnosti - verejná obchodná spoločnosť - komanditná spoločnosť kapitálové spoločnosti - spoločnosť s ručením obmedzeným - akciová spoločnosť družstvá Verejná obchodná spoločnosť • Verejná obchodná spoločnosť - (skr. v.o.s.) je druh obchodnej spoločnosti. Vzniká združením minimálne dvoch spoločníkov, ktorí ručia za jej záväzky celým svojím majetkom. Riadiť a zastupovať spoločnosť môže každý zo spoločníkov, prípadne sa dohodnú, koho poveria vedením spoločnosti. Podnikajú pod spoločným menom. Môžu ju založiť fyzické aj právnické osoby. Musia podpísať spoločenskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky povinnosti spoločníkov. Ďalej musí obsahovať: • obchodné meno a sídlo spoločnosti • mená a bydliská spoločníkov • predmet podnikania • Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. K zápisu sa pripája aj spoločenská zmluva. Obchodný zákonník neurčuje minimálnu výšku ZI. Kapitál spoločnosti tvoria vklady jednotlivých spoločníkov, podľa ich veľkosti sa potom delí dosiahnutý zisk, ak sa v spoločenskej zmluve nedohodli inak. Na úhrade straty sa podieľajú tiež rovnakým pomerom. Za záväzky zodpovedajú celým svojím majetkom. Komanditná spoločnosť • Komanditná spoločnosť - je druh obchodnej spoločnosti. Združuje dva druhy spoločníkov – komplementárov a komanditistov. • Komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene – celým svojím majetkom, komanditisti ručia obmedzene, len do výšky svojho kapitálového vkladu. Riadiť a zastupovať spoločnosť môžu iba komplementári, ktorí majú vyšší podiel na zisku spoločnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným • Spoločnosť s ručením obmedzeným - (skr. s.r.o.) je druh obchodnej spoločnosti. Jej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. • Založenie - Môže ju založiť jeden alebo niekoľko (max. 50) spoločníkov. Všetci spoločníci ručia za záväzky spoločnosti obmedzene, t.j. iba do výšky svojho . Tento vklad musia zložiť vopred a musí byť spolu minimálne 5 000 eur (staršie 200 000 Sk), pričom vklad každého zo spoločníkov musí byť aspoň 750 eur. • Orgány - Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, ktoré tvoria spoločníci. Môže sa tiež ustanoviť dozorná rada - pre kontrolnú činnosť. • Štatutárnym zástupcom (osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti) je konateľ. Konateľ môže byť jeden, alebo viacerí. Ak je konateľov viac, spoločenská zmluva ustanovuje spôsob konania (samostatne alebo spoločne) v mene spoločnosti. Konateľ môže ale nemusí byť spoločník spoločnosti. Akciová spoločnosť • Akciová spoločnosť - je druh obchodnej spoločnosti. • Je to spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 25 000 eur) je rozdelené na určitý počet podielov – akcií), a tie vlastnia jednotliví akcionári. • Zakladatelia akciovej spoločnosti predávajú akcie, čím získavajú kapitál od veľkého počtu ľudí – akcionárov. • Orgány - O dôležitých veciach spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním na valnom zhromaždení akcionárov (najvyšší orgán). Hlas akcionára na valnom zhromaždení má váhu zodpovedajúcu počtu akcií, ktoré vlastní. Dozor nad činnosťou akciovej spoločnosti vykonáva dozorná rada. • Spoločnosť ručí za záväzky celým svojím majetkom. Akcionári za záväzky spoločnosti neručia. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "akciová spoločnosť" alebo skratku "akc. spol." alebo "a. s.". Družstvo • Družstvo - je jedna z právnych foriem definovaných v Obchodnom zákonníku (Obchodný zákonník). Vzniká tým spôsobom, že súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli spoločne užívať. Takto sa majetok stáva spoločným – družstevným vlastníctvom družstevníkov. • Založenie - V našich podmienkach môže družstvo založiť minimálne 5 fyzických osôb (občanov) alebo dve právnické osoby. • Pri zakladaní družstva potrebujú kapitál minimálne 50 000 Sk. Družstvo je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného registra. • Za svoje záväzky družstvo zodpovedá celým svojím majetkom. Jednotliví členovia však za záväzky družstva neručia. • Družstvo navonok zastupujú minimálne dvaja štatutári. Charakteristika podniku • obchodný majetok podniku- súhrn majetkových hodnôt • • • • • hmotný obežný majetok –zásoby kapitál podniku náklady podniku výnosy podniku hospodársky výsledok Firma a podnikanie • združovanie podnikov • Právne spojenie právne a ekonomicky samostatných podnikov, bez narušenia samostatnosti a autonómie • konzorcium • kartel • koncern • trust Združovanie podnikov • Konzorcium – ide o združenie bez právnej subjektivity, je to forma združovania podnikateľov ktorá má často len dočasný cieľ, napríklad uskutočniť rozsiahlejšiu investičnú akciu alebo významnú obchodnú operáciu. • Kartel – predstavuje zmluvné spojenie podnikov ktoré si však zachovávajú ekonomickú aj právnu samostatnosť, keďže sa považuje za dohodu ktorá obmedzuje konkurenciu na trhu býva prísne sledovaný protimonopolnými orgánmi v krajine. Združovanie podnikov • Koncern – forma zoskupenia podnikateľských jednotiek, ktoré sa usilujú o získanie a udržanie monopolne výsadného postavenia, existencia a činnosť koncernu sa opiera o diverzifikáciu pričom na čele koncernu býva veľká banka alebo veľký podnik. Najväčšie súčasné ekonomické korporácie majú formu medzinárodných koncernov. • Trust – združuje podniky rozvíjaním vzájomných horizontálnych alebo vertikálnych väzieb do takej miery, že podniky združené v truste úplne strácajú svoju dovtedajšiu výrobnú a obchodnú samostatnosť. Cieľom je odstraňovať konkurenciu a získať na trhu dominantné postavenie. Podnikateľské prostredie • • • • • okolie obklopujúce podnikateľský subjekt zahŕňa: iné podnikateľské subjekty riadiace inštitúcie vydávajúce právne normy infraštruktruktúru iné Podnikateľský proces • Je dynamický proces vytvárania bohatstva spoločnosti a jednotlivca. Poznáme štyri fázy takéhoto procesu: 1, Objavenie a ohodnotenie príležitosti 2, Vytvorenie podnikateľského plánu 3, Tvorba a využívanie finančných zdrojov 4, Riadenie firmy Obchodovanie a distribučné kanály • Hospodárska činnosť obehu a výmeny statkov medzi hospodárskymi subjektmi sa nazýva obchod. • Z inštitucionálneho hľadiska možno pod pojmom obchod aj organizačnú jednotku – firmu, ktorá obchodnú činnosť zabezpečuje. Obchodovanie a distribučné kanály • Väčšina výrobkov sa dostáva na trh cez distribučnú sieť. • Súčasťou distribučnej siete sú činnosti, ktoré výrobku pridávajú na hodnote a pomáhajú premene surovín a tovary končiace u spotrebiteľa. • Producenti vyrábajú spravidla veľké množstvo výrobkov v malom sortimente • Spotrebitelia požadujú malé množstvá výrobkov so širokého sortimentu. Úlohy a ciele distribučných kanálov • Získavať informácie o trhu • Uskladniť tovar • Veľké množstvá tovaru rozdeliť na menšie časti, prípadne ich aj zabaliť. • Zariadiť odbyt v malom množstve tak, aby bol blízko spotrebiteľovi • Zabezpečiť možnosti úveru a servisu Veľkoobchod • Nakupuje od výrobcov produkty vo veľkých množstvách • Skladuje ich a zarába na predaji produktov maloobchodným firmám • Výrobcovia nemusia uskladňovať a sami distribuovať tovar a maloobchodníci nemusia prevádzkovať vlastné sklady. Maloobchod • Ponúka sortiment ktorý predvída alebo uspokojuje konkrétne potreby spotrebiteľov. • Obchodníci v malom zarábajú na tom, že predávajú tovar za vyššie ceny než zaplatili veľkoobchodu alebo výrobcovi. Typy maloobchodov • • • • • • • • • Špecializované predajne Partiové predajne Predajné automaty Obchodné domy Zásielková služba Supermarkety Hypermarkety Internetový predaj Iné... MAKROEKONÓMIA Základné makroekonomické premenné: hrubý domáci produkt, miera nezamestnanosti, miera inflácie • Hrubý domáci produkt / HDP/ predstavuje objem finálnej produkcie, ktorú vytvorili výrobné faktory na území daného štátu, možno ho z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov /spotrebných statkov a kapitálových statkov/ a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie /obyčajne za 1 rok/ v určitej ekonomike. HDP = HNP – čistý príjem z majetku v zahraničí • Hrubý národný produkt /HNP/ je vytváraný výrobnými faktormi príslušného štátu bez ohľadu na to na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia. (zisk slovenskej firmy na území českej republiky sa bude zarátavať do HNP Slovenska.) Spôsoby merania HDP • Tokom tovarov a služieb – peňažné vyjadrenie toku finálnych produktov a služieb, ktoré vyrobil určitý národ. Musia sa vylúčiť viacnásobné započítavania medziproduktov. • Tokom dôchodkov – ide o sumu dôchodkov plynúcich vlastníkom jednotlivých výrobných faktorov, ktoré sú zároveň nákladmi finálnych tovarov a služieb, vyrobených a poskytnutých v spoločnosti za určité časové obdobie. Musíme vylúčiť viacnásobné započítavanie, berie sa do úvahy pridaná hodnota. Štruktúru HDP tvoria • • výdavky domácnosti na osobnú spotrebu tovarov a služieb – C hrubé domáce investície podnikov – I • • výdavky vlády na nákup tovarov a služieb – G čistý export – NX HDP = C + I + G + NX Miera nezamestnanosti • NEZAMESTNANOSŤ – je makroekonomický problém, vyjadruje taký stav ekonomiky, kedy práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Rimavská Sobota až 38%!!!! • NEZAMEMESTNANOSŤ v eurozóne je 7,7% • ZAMESTNANÍ – ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú pre ochorenie, štrajk alebo dovolenku • NEZAMESTNANÍ – ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu a sú evidovaní na Úrade práce • MIMOPRACOVNÁ SILA (ekonomicky neaktívny) – dobrovoľne nezamestnaní – nie sú súčasťou pracovnej sily. Je to všetko dospelé obyvateľstvo, ktoré navštevuje školu, je v dôchodku, vedie domácnosť t.j. nechce a nehľadá prácu. Ľudia, ktorí zamestnanie nemajú a ani si ho z akýchkoľvek dôvodov aktívne nehľadajú. Meranie nezamestnanosti • počtom nezamestnaných osôb – vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období • percentuálna miera nezamestnanosti – predstavuje počet nezamestnaných v pomere k pracovnej sile • • • • • • • Nezamestnanosť vyjadruje miera nezamestnanosti: U u = –––- . 100 (%) L u- je miera nezamestnanosti U – počet nezamestnaných, ktorí aktívne hľadajú prácu L – počet pracovných síl, ktorý je súčtom všetkých zamestnaných (E) a všetkých nezamestnaných (U). Teda: L = E + U Tri formy nezamestnanosti : • Frikčná – normálna, zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania a zmenami zapríčinenými v rámci životného cyklu. Trvá len krátky čas (cca 6-12 týždňov) kým sa zamestnávateľ a záujemca navzájom nájdu. • Štrukturálna - vzniká vtedy, keď je nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Znamená to, že dopyt po určitej práci stúpa a dopyt po inom druhu klesá. Ponuka práce sa nestačí dosť rýchlo prispôsobovať. Keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, nerovnováha by sa stratila, pretože mzdy v oblastiach s prebytkom by klesli a v oblastiach s nedostatkom by vzrástli. • Cyklická – pre spoločnosť najnebezpečnejšia. Vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky a taktiež v období ekonomickej stagnácie. Ak celkové výdavky a output klesajú,rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast je signálom, že rastúca nezamestnanosť je cyklická. Vzniká, keď je porušená celková rovnováha. Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť • Dobrovoľná nezamestnanosť – dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú aktivitu, alebo sa rozhodli ostať doma a starať sa o deti. Môžu mať ponuku na zamestnanie, ale hľadajú lepšie platené pracovné miesto. Môže ísť o málo produktívnych pracovníkov, ktorí radšej uprednostňujú voľný čas pred, než málo platenú prácu. • Nedobrovoľná nezamestnanosť – Ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, ako počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt nižší ako celková ponuka práce. Štrukturálnu nezamestnanosť znižujú akékoľvek hospodárske opatrenia : • • • dotované rekvalifikačné programy rozširovanie informácii o podmienkach na pracovnom trhu rôzne formy dotácií na sťahovanie Prirodzená miera nezamestnanosti • Miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu. Je úzko spojená s infláciou a predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez rizika neprijateľnej akcelerácie inflácie. • Faktory určujúce prirodzenú mieru nezamestnanosti organizácia trhu práce sú demografická skladba trhu práce, schopnosť a vytrvalosť pri hľadaní lepšieho prac. miesta. • HYSTERÉZA -jav, pri ktorom na trhu práce dochádza k zvyšovaniu hodnoty prirodzenej miery nezamestnanosti. Sociálna podpora v nezamestnanosti • Aktuálna podpora štátu v nezamestnanosti na rok 2009: • Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikne, ak poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, t.j. 1 095 dní • Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50% denného vymeriavacieho základu. • 50% x DVZ x počet dní v mesiaci. • Denný vymeriavací základ v 1. polroku roku 2009 je najviac vo výške 65,9565 EUR. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní je teda 1022,40 EUR a v mesiaci, ktorý má 30 dní je 989,40 EUR. • Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje (podporné obdobie v nezamestnanosti): na šesť mesiacov, ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 1095 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Inflácia • zvýšenie cenovej hladiny – je makroekonomický problém, ktorý sa prejavuje rastom cenovej hladiny výrobkov a služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Je to proces porúch mikroekonomickej a makroekonomickej rovnováhy. Na vyjadrenie výšky a zmien inflácie sa používajú cenové indexy. • Inflácia v EU je 2,1% • Deflácia - zvyšovanie hodnoty peňazí odčerpaním časti bankoviek, opatrenie na zastavenie inflácie; trvalý pokles cenovej hladiny a rast kúpnej sily menovej jednotky; • Cenový index – na meranie miery inflácie sa používajú cenové indexy. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach. Druhy inflácie: 1, Z kvantitatívneho hľadiska • mierna – jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny. Táto inflácia je v rámci ekonomického systému akceptovateľná. • cválajúca – dvoj- až trojciferný ročný nárast a spôsobuje ťažkosti v peňažnom obehu, labilita hospodárskych zmlúv (úprava cien cenovým indexom, popr. napojenie na zahraničnú menu), obyvateľstvo si ponecháva len minimum peňažných prostriedkov, lebo je neekonomické uchovať si hodnoty v peniazoch. • hyperinflácia – je štvor- až viacciferná, znamená rozpad a zrútenie hospodárstva. Prejavuje sa mnohonásobným rastom cenovej hladiny. Návrat ekonomiky k výmennému obchodu, prudké zvyšovanie rýchlosti obehu peňazí, relatívne ceny sú nestabilné, častá zmena reálnych miezd, rozdelenie bohatstva – zrútenie sa ekonomického a sociálneho systému. Druhy inflácie 2, • • Z hľadiska príčin vzniku: Dopytová inflácia – ak reálne mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita práce Nákladová inflácia – vyvolaná zvýšením cien vstupov • 3, • • • • • • • Importovaná inflácia – vzniká pri prelievaní inflácie do krajiny podľa miery závislosti od zahraničného obchodu Z hľadiska proporcionality tempa rastu cenovej hladiny: Očakávaná inflácia Proporcionálna inflácia Neproporcionálna inflácia Anticipovaná inflácia Neanticipovaná inflácia Cielená inflácia Interná inflácia 4, • • Z hľadiska viditeľnosti Zjavná inflácia Skrytá inflácia • Potlačená inflácia Fiškálna politika (rozpočtová politika) • • • • Hlavnou úlohou rozpočtovej politiky je efektívne využiť verejné financie činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (ŠR) ŠR je centralizovaný fond finančných prostriedkov ŠR má zjednodušene takúto podobu: • PRÍJMY – daňové, nedaňové, úvery • VÝDAVKY – štátne výdavky D (G) • Fiškálna politika sa delí na reštriktívnu a expanzívnu: • Reštriktívna: agregátny kúpyschopný dopyt rastie = obmedzovanie výdavkov štátneho rozpočtu • Expanzívna: zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu Nástroje fiškálnej politiky • Vstavené stabilizátory – progresívna daň z príjmov, poistenie v nezamestnanosti, štátny výkup poľnohospodárskych produktov, subvencie k cenám poľnohospodárskych produktov. • Zámerné opatrenia príslušného štátneho orgánu – zmeny daňových sadzieb, zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu, zmeny v objeme jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov Štátny rozpočet • Štátny rozpočet je bilancia príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažne vzťahy spojené s plnením funkcií štátu; plán príjmov a výdavkov štátu. Je to najdôležitejší finančný nástroj presadzovania štátnej hospodárskej politiky. • Štátny rozpočet je základný operatívny program vlády vyjadrený v číslach a schválený vrcholným zákonodarným zborom. Môže byť: • prebytok, keď príjmy > výdavky • deficit, keď príjmy < výdavky • vyrovnaný rozpočet, keď príjmy = výdavky • ak sú zdroje nižšie ako výdavky vzniká schodok ŠR • schodok môže vzniknúť ako cyklický al. štrukturálny • cyklický schodok ŠR – vzniká, ak v dôsledku poklesu e-ckého rastu vo fázach hosp. cyklu recesie a depresie vzniká nedostatok zdrojov ŠR • štrukturálny schodok ŠR – sa spája so zvýšením výdavkov na štrukturálne zmeny (financovanie rôznych projektov, kt. prinesú zmeny) Členenie štátneho rozpočtu • Riadny ŠR – zabezpečuje základné funkcie štátu. Jeho príjmy a výdavky sa opakujú každý rok a slúžia na zabezpečenia riadneho fungovania štátu e jeho orgánov • Mimoriadny ŠR – zabezpečuje mimoriadne , prechodné či jednorazové potreby štátu. Členenie štátneho rozpočtu • ŠR sa delí aj na riadny a doplnkový • • Riadny rozpočet má podobný obsah ako sme to už videli Doplnkový rozpočet je taký, ktorý sa zostavoval mimo riadneho rozpočtu ako jeho doplnok. Má viaceré podoby, podľa toho z akých príčin sa zostavoval. Členenie štátneho rozpočtu • Bežný rozpočet zachycuje rozpočtové príjmy a výdavky, ktoré sa každoročne opakujú a sú na zabezpečenie základných funkcií štátu • Kapitálový ( investičný) rozpočet zachycuje rozpočtové príjmy a výdavky na investície Členenie štátneho rozpočtu podľa rozpočtovej sústavy • Nadnárodný rozpočet , ktorý sa zostavuje napr. na úrovni EU • Ústredný rozpočet – je to federálny rozpočet vo federatívnom štáte alebo štátny rozpočet v unitárnom štáte • Stredný rozpočet – napr. vo federatívnych štátoch republikový, štátny, provinciálny • Miestne rozpočty – t.j. rozpočty obcí, miest, okresov, krajov atď. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 Kapitola Kancelária Národnej rady SR Výdavky celkom (návrh rozpočtu 2009; vrátane prostriedkov z rozpočtu EÚ; v eur) Medziročná zmena (oproti schválenému rozpočtu na rok 2008; v %) 41 069 011 4,2 3 894 774 -12,1 30 859 995 -3,9 Kancelária Ústavného súdu SR 5 668 660 53,5 Najvyšší súd SR 7 521 513 -2,1 59 017 760 7,8 Najvyšší kontrolný úrad SR 8 171 982 11,1 Slovenská informačná služba 42 385 647 7 131 754 041 12,1 Ministerstvo obrany SR 1 045 712 397 1 Ministerstvo vnútra SR 876 955 019 4,5 Ministerstvo spravodlivosti SR 269 421 525 4,8 Ministerstvo financií SR 468 936 181 31,2 Ministerstvo životného prostredia SR 266 495 832 2,6 Ministerstvo školstva SR 2 103 057 403 14,2 Ministerstvo zdravotníctva SR 1 246 182 289 10,7 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 1 958 076 284 11,5 Kancelária prezidenta SR Úrad vlády SR Generálna prokuratúra SR Ministerstvo zahraničných vecí SR Návrh štátneho rozpočtu na rok 2009 Ministerstvo kultúry SR 187 969 570 10,7 Ministerstvo hospodárstva SR 235 637 064 -11,2 Ministerstvo pôdohospodárstva SR 861 729 424 -10,8 Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR 347 507 212 -4,9 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR 1 344 396 395 30,9 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR 36 669 302 -11,7 Štatistický úrad SR 25 251 218 45,3 Úrad pre verejné obstarávanie 3 536 649 25,8 Úrad jadrového dozoru SR 5 201 622 3,8 Úrad priemyselného vlastníctva SR 3 439 251 6,2 Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR 7 679 817 9,5 Protimonopolný úrad SR 2 493 726 2,9 Národný bezpečnostný úrad 9 511 353 9,7 21 702 852 2,1 1 807 429 070 -3,7 60 977 515 0,2 13 526 312 353 7,2 Správa štátnych hmotných rezerv SR Všeobecná pokladničná správa Slovenská akadémia vied SPOLU Zdroj: Ministerstvo financií SR Príjmy • • daňové: tvoria 90% príjmov ŠR SR priame dane (daň z príjmov FO a PO, daň z príjmov z kapitálových výdavkov, daň z majetku...) nepriame dane – sú zahrnuté do cien T a S, do ŠR ich odvádzajú predávajúci (DPH, Spotrebná daň...) nedaňové: clá a poplatky úvery- pôžičky Výdavky • • • • • • obranu a bezpečnosť (Ministerstvo obrany, Ministerstvo vnútra...) soc. výdavky (Ministerstvo soc. vecí a rodiny, Ministerstvo zdravotníctva...) výdavky na hosp. rozvoj splácanie štátneho dlhu rozpočet miest a obcí ostatné Dôchodok • predstavuje tokovú veličinu vyjadrujúcu sumu peňazí, ktorú jednotlivec resp. domácnosť získa za určité časové obdobie. • Dôchodok môže mať rôznu podobu. Môže ísť o mzdu, zisk, rentu, úrok, dividendu, bonus, podporu v nezamestnanosti, sociálne dávky a iné. Členenie dôchodkov • • • • • • • • • • • • • Pracovné dôchodky Transferové dôchodky Základné dôchodky Odvodené dôchodky Osobné dôchodky Disponibilné dôchodky Nominálne dôchodky Reálne dôchodky Absolútne dôchodky Relatívne dôchodky, Permanentné dôchodky Legálne dôchodky Nelegálne dôchodky Svetové hospodárstvo • Svetové hospodárstvo alebo svetová ekonomika sú všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov celého sveta a systém medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z medzinárodnej deľby práce a existujúceho svetového trhu. • Svetové hospodárstvo tak tvorí vyšší kvantitatívny i kvalitatívny celok než prostý súhrn národných hospodárstiev. Svetové hospodárstvo sa delí na vyspelé krajiny, menej rozvinuté krajiny a zaostalé/rozvojové krajiny. • tvorí súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín – sú poprepájané medzinárodnými hospodárskymi vzťahmi Subjekty svetového hospodárstva • Národné ekonomiky (štáty) • Nadnárodné spoločnosti (TNK) • Integračné zoskupenia • • • • Pre rozvoj svetového hospodárstva majú značný význam nasledujúce tendencie: Zosilňovanie otvoreného charakteru hospodárstva jednotlivých krajín Internacionalizácia vedecko-výskumnej činnosti Hospodársky vyspelé štáty G7 (USA, Kanada, Japonsko, Taliansko, Francúzko, Nemecko, Veľká Británia) Celky vo svetovom hospodárstve možno klasifikovať podľa rôznych kritérií • Dosiahnutá ekonomická úroveň • Veľkosť územia • Prevládajúci charakter hospodárskej činnosti • Typ ekonomického rastu • Charakter zahranično-ekonomických vzťahov • Stav obchodnej bilancie • Stav platobnej bilancie Vývoj svetového hospodárstva • Svetové hospodárstvo sa sformovalo koncom 18 storočia a prešlo zásadnými zmenami: • 1.etapa: prvé tri povojnové desaťročia. Rozhodujúcu úlohu zohráva obchod s tovarom a službami. Rýchlo sa obnovovali vojnou zničené ekonomiky. GATT, Marschalov plán, OEEC, OECD. • 2.etapa: začiatkom 70 rokov 20 storočia. Príčiny ropné šoky. Zvyšovanie cien energií. Väčšia nezamestnanosť. Rýchlejší vedecko-technický rozvoj. Viac ako 10 násobné zvýšenie cien energie (19731979). Spôsobila to Ramadánova vojna (Sýria a Egypt zaútočili na Izrael), potom vyhlásilo sedem arabských štátov embargo na vývoz ropy do USA, Portugalska, Holandska, Juhoafrickej republiky kvôli proti Izraelskému postoju. Druhý ropný šok revolúcia v Iráne a následný Irácko – Iránsky vojenský konflikt. Tretí ropný šok vyvolaný vojnou v Perzskom zálive. Nerovnováha medzi dopytom a ponukou. Vývoj svetového hospodárstva • 3.etapa: hospodárska stabilita po ropných šokoch. Nové formy hospodárskej internacionalizácie ako reakcia na : • Protekcionistické tendencie • Rast kapitálovej náročnosti na výskum, vývoj a výrobu • Vzostup výrobnej činnosti a diverzifikácie Nové formy svetového hospodárstva • • • • Spoločné podnikanie Firemné konzorciá a korporácie Medzinárodný sub- contracting Zmluvy v oblasti poradenstva a manažmentu • Licenčné dohody • Prenos predajných práv Tendencia fenoménu globalizácie vo svetovom hospodárstve • Zmena v spôsobe výroby – od masovej k pružným automatickým systémom • Používanie informácii ako tovaru v informačnej spoločnosti • Rastúci význam regionálnych združení, integračných celkov • Zvyšovanie vzájomnej závislosti štátu, spoločnosti, trhu a priemyslu • Za hnacie sily globalizácie možno označiť: • Technologický pokrok • Liberalizáciu medzinárodných kapitálových tokov • Liberalizáciu tovarových tokov Etapy integrácie svetovom hospodárstve • • • • • • • Preferenčné obchodné dohody – medzi dvoma štátmi alebo integračným zoskupením a samostatným štátom. Znižujú sa colné tarify vo vzájomnom obchode. Pásmo voľného obchodu odstraňovanie všetkých obchodných prekážok medzi účastníkmi dohody. S tretími krajinami sa prekážky zachovávajú Colná únia – medzi členmi CÚ sú odstránené všetky prekážky pre pohyb tovaru. Majú spoločný colný sadzobník. Colná únia vedie k zvýšeniu blahobytu a zúčastnených štátov, pretože môžu neobmedzene využívať svoje komparatívne výhody vo vzájomnom obchode. Spoločný trh je charakterizovaný voľným pohybom výrobných faktorov, ktorý sa uskutočňuje bez akejkoľvek, čo i len formálnej kontroly. Hospodárska únia – základom sú atribúty colnej únie, spoločného trhu, koordinácia makroekonomickej politiky. Politická únia – je to aplikácia všetkých predchádzajúcich integračných prvkov. V súčasnosti platí, že krajiny zapojené do rôznych foriem integračných zoskupení prejavujú tendencie k liberalizmu vo vnútri blokov a protekcionizmus vo vzťahu k tretím krajinám. História Európskej únie • • • • 1945-1959 Cieľom vytvorenia Európskej únie je zastaviť časté a krvavé konflikty medzi susediacimi krajinami, ktoré kulminovali počas druhej svetovej vojny. V roku 1950 sa s cieľom zabezpečiť trvalý mier európske krajiny začali hospodársky a politicky zjednocovať v Európskom spoločenstve uhlia a ocele. Zakladajúcimi členmi boli Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Päťdesiate roky minulého storočia boli poznamenané studenou vojnou medzi Západom a Východom. Protesty proti komunistickému režimu v Maďarsku boli v roku 1956 potlačené sovietskymi tankami, pričom v nasledujúcom roku 1957 sa Sovietsky zväz dostal do vedenia v kozmických pretekoch, keď do vesmíru vypustil prvý človekom zostrojený satelit Sputnik 1. V roku 1957 bola zároveň podpísaná Rímska zmluva zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) čiže „spoločný trh“. 1960-1969 V šesťdesiatych rokoch bola dominantnou „kultúra mladých“. Kapely ako Beatles, ktorých koncerty zapĺňali tínedžeri, pomohli začať kultúrnu revolúciu a prehĺbili generačné rozdiely. Pre hospodárstvo to bolo priaznivé obdobie, čomu napomohla skutočnosť, že krajiny EÚ pri vzájomnom obchodovaní prestali vyberať clá. Rovnako sa dohodli na spoločnej kontrole produkcie potravín, aby mal každý dostatok – veľmi skoro sa v poľnohospodárskej výrobe dostavil dokonca prebytok. Máj 1968 sa preslávil študentskými nepokojmi v Paríži a mnoho zmien v spoločnosti a v správaní sa pripisuje takzvanej „Generácii 68“. História Európskej únie • • • • 1970-1979 Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo pristúpili k Európskej únii 1. januára 1973, čím sa počet členských štátov zvýšil na deväť. Následkom krátkeho, no krutého, arabsko-izraelského konfliktu v októbri 1973 nastala ropná kríza a hospodárske problémy v Európe. Posledné pravicové diktatúry v Európe padli po zvrhnutí Salazarovho režimu v Portugalsku v roku 1974 a v Španielsku po smrti generála Franca v roku 1975. V rámci regionálnej politiky EÚ sa presúvali veľké objemy prostriedkov na vytváranie pracovných miest a infraštruktúry v chudobnejších oblastiach. Vplyv Európskeho parlamentu na záležitosti EÚ sa zvýšil v roku 1979, odkedy môžu všetci občania voliť svojich zástupcov priamo. 1980-1989 Poľský odborový zväz Solidarność na čele s Lechom Walesom sa po štrajkoch lodiarov v Gdaňsku v lete 1980 stali pojmom v celej Európe aj vo svete. V roku 1981 sa Grécko stalo desiatym členom EÚ a o päť rokov na to pristúpili aj Španielsko a Portugalsko. V roku 1986 bol podpísaný Jednotný európsky akt. JEA je zmluva, ktorá je základom veľkého šesťročného programu zameraného na riešenie problémov s voľným obchodovaním v rámci EÚ a vďaka ktorej vznikol „jednotný trh“. Veľkým politickým prevratom bol 9. novembra 1989 pád Berlínskeho múru a otvorenie hraníc medzi Východným a Západným Nemeckom po dvadsiatich ôsmych rokoch, po ktorom sa Nemecko opäť zjednotilo. História Európskej únie • • 1990-1999 Európania si k sebe našli cestu po páde komunizmu v strednej a východnej Európe. V roku 1993 bolo ukončené vytváranie jednotného trhu „štyroch slobôd“: pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Deväťdesiate roky sú obdobím dvoch zmlúv – maastrichtskej Zmluvy o Európskej únii z roku 1993 a Amsterdamskej zmluvy z roku 1999. Ľudia sa začali zaoberať ochranou životného prostredia, ale aj spôsobom, ako by mohli Európania spolupracovať v oblasti bezpečnosti a obrany. V roku 1995 pristúpili k EÚ ďalšie tri krajiny – Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Malá luxemburská dedina prepožičala svoje meno „Schengen“ dohodám, ktoré ľuďom postupne umožnili cestovať bez pasových kontrol na hraniciach. Milióny mladých ľudí študujú v iných krajinách s finančnou podporou EÚ. Komunikáciu uľahčuje čoraz väčší počet ľudí, ktorí používajú mobilné telefóny a internet. História Európskej únie •2000-2009 •V roku 2002 Zavádzajú sa euro bankovky a mince. Ich tlač, razenie a distribúcia v 12 krajinách predstavujú rozsiahlu logistickú operáciu. Zavádza sa viac ako 80 miliárd mincí. Bankovky sú pre všetky krajiny rovnaké. 1. Máj 2004 Osem krajín strednej a východnej Európy – Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko – vstupuje do EÚ, čím sa definitívne končí rozdelenie Európy, na ktorom sa dohodli veľmoci pred šesťdesiatimi rokmi v Jalte. Cyprus a Malta sa takisto stávajú členmi. Kjótsky protokol – medzinárodná zmluva o globálnom otepľovaní a znižovaní emisií skleníkových plynov – nadobúda účinnosť vo februári 2005. EÚ dôsledne prevzala vedenie v úsilí o znižovanie dopadov klimatických zmien. Spojené štáty americké odmietajú protokol ratifikovať. 1.1.2007 Dve ďalšie krajiny východnej Európy – Bulharsko a Rumunsko pristúpili k EÚ a zvýšili tak počet členských štátov na 27. Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko sú takisto kandidátmi na členstvo. Základy ekonomiky sociálneho sektora • Vzťahy medzi trhovým a netrhovým sektorom v ekonomike • trhový systém • nefunguje vždy vo všetkých oblastiach spoľahlivo • vytvára viaceré externality • štát musí vykonávať určitú úlohu pre celý rad významových oblastí Základy ekonomiky sociálneho sektora • • • • celkový systém sa delí na: trhovo – produkčný systém sféra mikroekonomiky, súkromný sektor („druhý sektor“) trhovo – podporný systém verejný vlastnícky systém („prvý sektor“) • systém sociálneho rozvoja a starostlivosti o človeka („tretí sektor“) Podstata verejného sektora • verejný sektor – súčasť makroekonomiky • verejný sektor je „netrhový“ • pomocou verejno – právneho mechanizmu uskutočňuje verejný záujem Funkcie verejného sektora • • • • • • • základné funkcie verejného sektora súvisia s ekonomickými funkciami štátu (v zmysle efektívnosti, rovnosti a stability): zabezpečovanie produkcie verejných statkov a služieb sociálny transfer časti verejnej zdrojov v prospech časti obyvateľstva, ktorej vzniká nárok na sociálne dávky tvorba programov v rôznych oblastiach re-distribúcia časti centrálnych verejných zdrojov cenové intervencie do súkromného sektora rozpočtové príspevky verejnoprávnym inštitúciám a verejným fondom Funkcie verejného sektora • • • • • • tvorba programov v oblastiach: zabezpečovania makroekonomickej stability a ekonomického rastu vedecko- technického rozvoja rozvoja sústavy vzdelávania a kultúry výstavby a prevádzkovania technickej a sociálnej infraštruktúry ochrany životného prostredia Funkcie verejného sektora • verejný sektor vždy funguje súbežne na dvoch úrovniach • na úrovni štátneho verejného sektora • na úrovni samosprávneho verejného sektora Štruktúra verejného sektora a) b) c) d) e) f) celospoločenské verejné služby odvetvia orientované na rozvoj a kultiváciu ľudského potenciálu činnosti orientované na vedecké, poznávacie a informačné systémy technická a sociálna infraštruktúra – vybavenosť sídiel a územných celkov (územno-technická, dopravná, infraštruktúra zariadení verejnej sociálnej starostlivosti) činnosti orientované na ochranu životného prostredia hospodársko- politické aktivity zamerané na podporu štrukturálnych efektov Financovanie verejného sektora • • • • • • verejný rozpočet – zdroj financovania verejného sektora sústavu verejných rozpočtov tvorí: štátny rozpočet rozpočet obcí rozpočty štátnych a iných verejných zdrojov rozpočty štátnych, verejných alebo verejnoprospešných podnikov a organizácií Netrhové služby verejného sektora • • • • • • • • sú mimo trhové, čiže netrhové verejné služby uskutočňujú sa v rámci verejného sektoru sú ovplyvňované činnosťou vlád a ďalších orgánov princíp rovnakého prospechu pre všetkých štát, samospráva musí mať na zabezpečenie dostatok finančných zdrojov právny systém poskytuje rámec pre netrhové verejné služby v rámci verejného sektoru sa uskutočňuje sociálna práca sociálna práca môže poskytovať verejný statok alebo službu (bezplatne, čiastočná úhrada, úplná úhrada) Vykonávateľ sociálnej práce • štát • samospráva • verejnoprospešné organizácie • (rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne podniky, záujmové združenia právnických osôb, nadácie,....) Nadácie • • • • • • zmysel nadácie (všeobecne prospešné ciele, humanitné ciele a iné) ekonomická podstata časť majetku určená na konkrétne verejnoprospešné účely štát má viacero možností podpory nadácií priamo alebo nepriamo, humanitárna pomoc Verejné rozpočty • • • • • súčasť verejných financií verejné rozpočty delíme: štátny rozpočet miestne rozpočty rozpočty ďalších inštitúcií Riziká • vonkajšie ekonomické prostredie • • • • • nevhodná postupnosť reforiem nevhodné daňové zaťaženie decentralizácia napätá situácia na trhu práce nedostatky reštrukturalizácie podnikovej sféry Štátne, samosprávne a iné výdavky na sociálne účely • štátny rozpočet • zdroj financovania štátu • verejného sektora Sociálne aspekty a ekonomická etika • Sociálne trhové hospodárstvo • riešenie otázok na uspokojenie potrieb si žiada ekonomický systém- hospodársky poriadok (prvky ekonomické, sociálne, etické) • trhové hospodárstvo riadia samotní občania • trhová „koordinácia ex post“ – rozhodovanie až na trhu prostredníctvom cien • základný ústavnoprávny princíp trhového hospodárstva – fungujúci mechanizmus tvorby cien • decentralizované vlastníctvo výrobných prostriedkov Model nemeckého trhového hospodárstva • • • • • • • • • • • • • • princípy: hospodársky poriadok je založený na slobode a súťaži súťaž sa orientuje na zisk obmedzené ekonomické funkcie štátu ekonomická samostatnosť a zodpovednosť podnikateľov voľná tvorba cien a stabilita peňažného obehu ochrana a podpora súkromného vlastníctva konkurencia bez monopolov, dodržiavanie protimonopolnej politiky tvorba podnikového sociálneho poriadku vyrovnávanie príjmov obyvateľstva v záujme odstránenia nezdravých rozdielov v príjmoch a vlastníctve sociálna bytová výstavba umožnenie sociálnych možností vzostupu jednotlivcov tvorba sociálneho poistenia stanovenie minimálnej mzdy a zabrzpečenie príjmov podľa voľného základu mzdovej tarify štát ako garant formovania trhového konkurenčného prostredia • ústavné zabezpečenie sociálneho princípu v ekonomike (znaky: sloboda a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, voľná konkurencia, odmietanie monopolov,voľná tvorba cien) • štát utvára pre hospodárstvo základný zákonný rámec, prijíma zákony a dbá o ich dodržanie Ekonomická etika podľa Michaela Novaka • filozofia tzv. demokratického kapitalizmu - komplexný pohľad na ekonomiku, vzťah ekonomiky, etiky a náboženstva • každý človek prichádza na svet s poslaním tvoriť • ak je suma individuálnej tvorivosti v štáte väčšia než individuálnej spotreby, potom bohatstvo štátu rastie • podstata bohatstva štátov spočíva v tvorivosti ľudí • zdroje bohatstva nespočívajú primárne v prírodných zdrojoch • pôvod bohatstva nie je materiálny, spočíva v myslení ľudí, v ich zvykoch a kultúre Ekonomická etika podľa Michaela Novaka • štáty, ktorých bohatstvo má pôvod v mysliach ľudí, patria medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce • naproti tomu štáty, ktorých bohatstvo pochádza primárne z prírodných zdrojov, musia čeliť poklesu cien nerastných surovín • primát ducha platí aj v ekonomike • ekonomická aktivita nie je morálne neutrálna, občania musia mať zvládnuté určité cnosti • kľúčom k ekonomickému rozvoju je morálka • systém každej krajiny by mal byť taký, aby podporoval cnosti politického občianstva a ekonomickej aktivity jednotlivca • tým, že sa jednotlivec stáva bohatším, bohatne celá spoločenská vrstva • podnikanie ako nová morálna cnosť Ekonomický rozvoj zdola nahor? • zdrojom tvorivosti je každý človek • potrebné je podporovať slobodu každého človeka • potreba budovať také sociálne inštitúcie a štruktúry, ktoré dajú priestor schopnostiam ľudí od najnižšej úrovne • tvorivosť si vyžaduje vlastníctvo • súkromné vlastníctvo je motiváciou presahujúcou celé generácie • bez vlastníctva (na ktoré má každý občan právo) by bola obmedzená sloboda občanov konať • súkromné vlastníctvo ako sociálny systém slúži spoločnému dobru lepšie, než hocaký iný systém odporúčania pre uskutočnenie fungovania ekonomiky, najmä podnikania zdola nahor: • potreba maximalizovať osobné vlastníctvo občanov, predovšetkým vlastníctvo domov, zamestnaneckých akcií, malých podnikov • podpora ekonomicko- právnych štruktúr tak, aby smerovali ústretovo k občanovi (cenová prístupnosť registrácií malých podnikov, časová nenáročnosť a jednoduchosť systému) • pružnejšie fungovanie bankového systému (napr. sprístupnenie úverov nemajetným) • prispôsobenie zákonov na ochranu patentov a vlastníckych práv • podpora súkromného školstva • podpora vzdelávania obyvateľstva prostredníctvom súkromných i verejných informácií • zabezpečenie motivácie Princípy ekonomiky a účtovníctva v zariadení sociálnej ekonomiky • každé zariadenie poskytujúce sociálne, alebo charitatívne služby sa musí správať ako ekonomický subjekt • účtovníctvo- zachytáva v peňažnom vyjadrení priebeh všetkých hospodárskych javov sústavne a nepretržite • hospodárenie s finančnými prostriedkami z rôznych zdrojov podľa príslušných zákonných noriem • účtovníctvo sa vedie za účtovnú jednotku ako celok povinnosti účtovnej jednotky • dokladať účtovné prípady účtovnými dokladmi (prípadne inými nosičmi dát podľa zákona) • vykonávať účtovné zápisy v účtovných knihách • inventarizovať majetok a záväzky (fyzická a dokladová inventúra) • zostavovať účtovnú závierku Bilancia , aktíva a pasíva zariadenia • aktíva • majetok sledovaný v účtovníctve • pasíva • majetok sledovaný z hľadiska zdrojov krytia • súvaha • je prehľadnou a usporiadanou formou hodnotového (peňažného) porovnania majetku a záväzkov a zistenia vlastného imania (vlastného kapitálu) v účtovnej forme k určitému dňu. • zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia Aktíva • • • • • • • • • • • • aktíva (assets) rôzne druhy a formy majetku veci, ktoré majú hodnotu sú schopné prispieť na zabezpečenie prevádzky členenie (investičný- obežný; hmotný – nehmotný - finančné investície-zásoby- pohľadávky- cenné papiere- peniaze;) pasíva (liabilities) pravá časť súvahy zdroje majetku, alebo nároky na aktíva, čiže zdroje financovania aktív, t.j. cudzie a vlastné zdroje vyjadrujú odkiaľ zdroje pochádzajú celkové zdroje = vlastné zdroje + cudzie zdroje Pasíva • V účtovníctve vyjadruje pravú stranu súvahy, vyjadrujúcu zdroje majetku alebo nároky na aktíva. • vlastné zdroje: • základné imanie • kapitálové fondy • v rozpočtových organizáciách sa zisk nevytvára • cudzie zdroje: • dlhodobé záväzky • krátkodobé záväzky • rezervy Aktíva Ekonomické ukazovatele rentability, likvidity, produktivity a iné • Prehľad ukazovateľov súvisiacich s hodnotením ekonomickej situácie zariadenia/ inštitúcie • • • • • rentabilita vlastného kapitálu rentabilita tržieb nákladová rentabilita obrat celkových aktív celková likvidita Prehľad ukazovateľov • • • • • • • • • • miera zadlženosti miera finančnej samostatnosti celková zadlženosť produktivita práce bežné aktíva bežné pasíva úvery spolu výnosy úhrnom náklady úhrnom zisk pred zdanením Účtovníctvo a výkazy • 4 základné funkcie účtovníctva • • • • registračná, čiže dokumentačná funkcia informačná funkcia kontrolná funkcia ekonomická funkcia ( v záujme hospodárneho vynakladania, nákupu majetku a pod.) Povinnosti účtovných jednotiek • • • • jednoduché účtovníctvo • • • • podvojné účtovníctvo peňažný denník kniha pohľadávok a záväzkov pomocné knihy o ostatných zložkách majetku a o záväzkoch denník hlavná kniha knihy analytickej evidencie Náležitosti účtovných dokladov • • • • • • označenie účtovného dokladu opis obsahu účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov peňažnú sumu, alebo údaj o množstve a cene dátum vyhotovenia účtovného dokladu dátum uskutočnenia účtovného prípadu podpisy osoby zodpovednej za účtovný prípad a osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie Účtovná osnova • Účtovná osnova pre rozpočtové a príspevkové organizácie má predpísanú účtovnú osnovu 0 – Investičný majetok 1 – Zásoby 2 – Vzťahy k rozpočtu 3 – Zúčtovacie vzťahy 4 – Náklady rozpočtových organizácií 5 – Náklady rozpočtových organizácií vynaložené na hospodársku činnosť a náklady príspevkových organizácií 6 - Výnosy z hospodárskej činnosti rozpočtových organizácií a z činnosti príspevkových organizácií 9 – Fondy, hospodársky výsledok a dlhodobé úvery a pôžičky a rezervy, závierkové a podsúvahové účty Účtovné výkazy • súvaha • výsledovka ( v rozpočtových organizáciách ide o výkaz o plnení príjmov a výdavkov) • výkaz Fondy • ročný výkaz o investičnom majetku Ďakujem za pozornosť