Transcript Základy ekonomiky

Ekonomika pre sociálnych
pracovníkov
Ing. Katarína Danková, PhD.
Zimný semester r.2011/2012
Ekonómia
• Ekonómia = oikos-dom, nomos- zákon,
• Skúma ekonomické vzťahy vznikajúce medzi
subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje
ekonomické zákony
• Definícia: Ekonómia je skúmanie ako ľudia a
spoločnosť rozhodujú o využití vzácnych
zdrojov, ktoré môžu mať alternatívne použitie,
na výrobu rôznych komodít a na ich distribúciu
pre súčasnú alebo budúcu spotrebu, medzi
rôzne osoby a skupiny v spoločnosti.
Delenie ekonómie
• Pozitívna ekonómia: zaoberá sa javmi, ktoré sú
vedeckými metódami dokázateľné, teda tým čo
je.
• Normatívna ekonómia: vysvetľuje aká by mala
byť ekonomická realita.
• Mikroekonómia: opisuje správanie jednotlivca,
podniku, podniku firiem.
• Makroekonómia: vysvetľuje vzťahy medzi
základnými makroekonomickými veličinami
napr.: nezamestnanosť, HDP, inflácia atď.
Základné funkcie ekonómie ako vedy
•
•
•
poznávacia – skúma ekonomické javy a procesy, usiluje sa ich vysvetliť
praktická – ovplyvňuje konanie ekonomických subjektov, lebo poznatky
sa stávajú základom pre praktické konanie ekonomických subjektov
metodologická – tvorí teoretický základ odvetvových a prierezových
ekonomík, dejín ekonomických teórií a dejín národného hospodárstva
Tri základné otázky ekonómie
• čo vyrábať
• koľko vyrábať
• pre koho vyrábať
Ekonomika je teda :
• ekonomická činnosť ľudí
• národné hospodárstvo istej krajiny a/alebo
štruktúra, organizácia a stav národného
hospodárstva istej krajiny
• vedná disciplína skúmajúca hospodársku
činnosť konkrétneho odvetvia či úseku
ekonomiky (napr. ekonomika priemyslu,
dopravy)
Ciel ekonómie
• Cieľom a podstatou ekonómie je proces výroby.
• Človek si v tomto procese vyberá zo statkov
• Statky sú prírodou dané podmienky – rastlinstvo,
živočíšstvo atď. ktoré potom spracúva, ale aj
každá užitočná vec ktorá uspokojuje naše
potreby
• Statky poznáme voľné, ekonomické (viazané)
• Potreba je prvotným podnetom ekonomickej
činnosti
Výrobné faktory
• Práca: je cieľavedomá a účelná činnosť, jej
nositeľom je človek so svojimi fyzickými a
duševnými schopnosťami.
• Pôda: výrobný faktor používaný na výrobu
tovarov a služieb. Nie je voľným statkom lebo je
dostupná v obmedzenom množstve.
• Kapitál: statky ktoré sú výsledkom výroby
nazývame kapitál. Slúžia na výrobu ďalších
statkov, nie na bezprostrednú spotrebu.
Ekonomické teórie
• Klasická teória: Zástancovia tzv. Keynesovského prúdu predpokladajú, že bez
aktívneho zásahu štátneho aparátu nemôže ekonomika efektívne fungovať.
• Neoklasická teória: Monetaristická teória zdôrazňuje úlohu peňazí v
ekonomike zdôrazňuje, že okrem zásoby peňazí by štát nemal zasahovať do
ekonomiky.
• Neoklasická syntéza: prelínanie Keynesovskej a Monetaristickej teórie.
Aplikácie teorií v praxi –
Keynes vs. Friedman
• V historickom kontexte môžeme vidieť, že v
najvyspelejších krajinách pri aplikovaní ekonomických
teórií v štátnej hospodárskej praxi dochádzalo k dvom
protichodným tendenciám:
1, Keynesovský prúd: išlo o príklon k štátnemu
zasahovaniu do hospodárskeho mechanizmu pričom
význam peňazí bol pomerne malý
2, Friedmanov prúd: opierajú sa o kvantitatívnu teóriu
peňazí, ktorej autorom je nositeľ Nobelovej ceny Milton
Friedman(1912), ktorá hovorí, že nadmerné zvyšovanie
zásob peňazí vedie k inflácii.
Trh a trhový mechanizmus
• miesto, kde sa uskutočňujú jednotlivé
transakcie, t. j. dochádza k výmene tovarov
a služieb medzi jednotlivými ekonomickými
subjektami
• Na trhu vystupujú 3 hlavné skupiny
ekonomických subjektov:
• Výrobcovia.
• Spotrebitelia.
• Štát – špecifický subjekt, ktorý stanovuje
podmienky, reguluje a zabezpečuje stabilitu trhu
Peniaze
a)
b)
c)
d)
klasifikácia:
tovarové peniaze
papierové peniaze
drobné mince
depozitné (bankové) peniaze
Monetárna politika, menová politika
Funkcia penazí
• Slúžia ako výmenní prostriedok – Bez peňazí by
sme ťažko hľadali niekoho na výmenní obchod.
Bol by to neefektívny systém.
• Jednotka zúčtovania – Pomocou nich sa určujú
ceny všetkých ostatných tovarov a služieb.
Spoločná jednotka zúčtovania zjednodušuje
ekonomický život.
• Uchovávateľ hodnoty – Ide o bezhotovostné
peniaze. Sú to napr. vklady bankách, ktoré
môžeme kedykoľvek použiť na platby prevodom
z účtu na účet.
Trh
• sféra ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické
ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trhovými
subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov,
vyvolané a podnecované rozvojom deľby práce
• súhrn rozličných ekonomických a
neekonomických nástrojov, foriem,
mechanizmov a sociálno ekonomických
vzťahov
Formovanie trhu a trhový mechanizmus
• vznik trhu spoločne so vznikom tovarovej výroby
• charakteristická je rozvinutá deľba práce
• čím je rozvinutejšia, tým väčšia je závislosť
trhových subjektov
• predstavuje mechanizmus realizácie vyrobených
statkov a služieb
• trhová ekonomika- je peňažná ekonomika
• tovar – výrobky a služby určené na výmenu
Funkcie trhu
• zabezpečuje a odovzdáva informácie
o cene, o situácii na strane dopytu a
ponuky
• trh podnecuje a motivuje správanie sa a
rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov
• fungovanie trhu priespieva k rozdeľovaniu
dôchodkov
Subjekty trhu
• Naturálnu výmenu tovaru za iný tovar nazývame
Barter.
• Domácnosti: vystupujú na trhu ako kupujúci
zároveň na trhu výrobných faktorov ako
predávajúci.
• Firmy: vyrábajú tovary s cieľom predaja a
dosiahnutia zisku.
• Štát: špecifický subjekt trhu zasahuje iba v
prípade odstraňovania negatívnych javov alebo
stimulácie pozitívnych prvkov.
Formy a typy trhov:
Z územného hľadiska:
- trh miestny
- trh regionálny
- trh národný
- trh medzinárodný
- trh svetový
Podľa stupňa organizovanosti:
- organizovaný
- neorganizovaný
V súlade s existujúcim zákonodarstvom:
- legálny
- nelegálny
Podľa počtu sledovaných tovarov:
- čiastkový trh
- agregátny trh
Z hľadiska predmetu kúpy: - trh výrobkov a služieb
- trh výrobných faktorov (práce, pôdy,
kapitálu)
- trh finančný
Základné úlohy trhu:
• prenos informácií
• poskytovanie podnetov
pre správanie sa
spotrebiteľa a výrobcu
• rozdeľovanie dôchodkov
Trhový mechanizmus
• mechanizmus pre koordináciu činnosti trhových subjektov
prostredníctvom systému cien a trhov.
Jeho hlavnými prvkami sú:
• dopyt, ponuka
• trhové subjekty
• rovnovážna cena
• trhová konkurencia
Krivka a zákon dopytu
• Dopyt je závislosť medzi množstvom tovarov
alebo služieb, ktoré sú ľudia ochotný a schopný
kúpiť, a cenou týchto tovarov a služieb.
• Zákon dopytu: Cena rastie, požadované
množstvo klesá a naopak, t. j. množstvo sa mení
v opačnom smere ako cena..
Krivka a zákon ponuky
• Ponuka je závislosť medzi množstvom
ponúkaného tovaru a ich cenou
• Zákon ponuky: množstvo ponúkaného tovaru
stúpa ak stúpa jeho cena a naopak.
Cena trhovej rovnováhy
• Rovnováha nastáva pri takej cene a množstve, keď je
množstvo, ktoré sú kupujúci ochotný kúpiť, zhodné
s množstvom, ktoré sú predávajúci ochotný predať.
• Bod, ktorý vytvára na priesečníku kriviek ponuky
a dopytu, je rovnovážny bod – cena trhovej rovnováhy E
– equilibrium.
cena
prebytok
E
ponuka
nedostatok
dopyt
množstvo
Vplyv administratívnych zásahov štátu
na trhovú rovnováhu
• A) NEPRIAMA regulácia, ktorá spočíva
v pôsobení na D, P prostredníctvom nástrojov
HP
• B) PRIAMA regulácia ovplyvňuje cenovú úroveň
priamymi zásahmi do cenového vývoja.
Konkurencia
• Trhový mechanizmus môže efektívne fungovať
len v podmienkach konkurencie. Konkurencia
predstavuje proces v ktorom sa stretávajú
záujmy rôznych subjektov trhu, pričom pričom sa
usilujú dosiahnuť nejakú hmotnú výhodu.
• Existuje konkurencia medzi ponukou a dopytom
ale aj konkurencia na strane ponuky
(výrobcovia, jednotlivci) a na strane dopytu.
Delenie konkurencie
• Dokonalá konkurencia – predstavuje teoretickú abstrakciu, ideálny model fungovania
trhovej ekonomiky, ktorý v reálnom trhovom prostredí nikdy nenastane.
• Dokonalá konkurencia predstavuje splnenie nasledujúcich podmienok:
- existencia veľkého počtu predávajúcich a kupujúcich
- zabezpečená úplná voľnosť vstupu každého subjektu do výrobného procesu, a
neobmedzený prístup k výrobným faktorom, zároveň môže každý subjekt
kedykoľvek od výroby odstúpiť.
- predpokladá sa, že všetky subjekty trhu sú dokonale informované o situácii o všetkých
trhoch.
Delenie konkurencie
• Nedokonalá konkurencia – vzniká vtedy, keď
tovary vyrába iba určitý počet výrobcov, ktorí
istým spôsobom majú možnosť ovplyvňovať
niektoré trhové podmienky napr. cenu
predávaného tovaru.
• Formy nedokonalej konkurencie sú:
1, monopol
2, oligopol
3, monopolistická konkurencia
Monopol
• Absolútny monopol predstavuje situáciu,
keď existuje iba jeden výrobca určitého
výrobku proti ktorému stojí veľký počet
predávajúcich.
• V praxi sa môžeme stretnúť aj s pojmom
prirodzený monopol.
• Ak je monopol chránený zákonom
hovoríme o administratívnom monopole.
Oligopol, Monopolistická konkurencia
• Oligopol - vzniká vtedy keď výrobok vyrába
obmedzený počet firiem, ktoré disponujú veľkou
ekonomickou silou
• Monopolistická konkurencia – predstavuje takú
trhovú štruktúru, keď veľký počet podnikov
vyrába výrobok, ktorý je diferencovaný a nie
rovnorodý. To znamená, že ide o ten istý
výrobok od rôznych výrobcov, ktorý sa odlišuje
čiastočne tak aj v úžitkových vlastnostiach, ale aj
obalom, farbou, dizajnom.
Nepriama regulácia štátu- DANE
•
•
spotrebná daň – je nepriama daň, kt. odvádza
výrobca. Je to daň z množstva a platí sa ako
určitá suma z každej predanej jednotky tovaru.
Vláda túto daň určuje tovary : uhľovodíkových
palív a mazív, tabaku a tabakových výrobkov,
liehu, piva a vína.
daň z pridanej hodnoty – je v súčasnosti vo
svete základný typ univerzálnej nepriamej
dane a jeden z hlavných príjmov štátneho
rozpočtu. Na Slovensku v súčasnosti je výška
dane stanovená na 20 % (jednotná sadzba),
avšak na lieky, medicínske potreby a knihy sa
vzťahuje znížená sadzba 10 %. V iných
krajinách existujú často aj tri a viac sadzieb
DPH.
Subvencie a Clá
• subvencie – týmito platbami v rámci
rozpočtových výdavkov vláda sleduje rôzne
ciele: napr. zmierniť záporné externality, snaha
ovplyvniť stranu ponuky alebo dopytu, udržanie
cien určitých výrobkov na stabilnej (nízkej)
úrovni.
• colné tarify – sú to nástroje ZO politiky.
Dôvodom na uplatňovanie colných taríf je
predovšetkým ochrana domácej výroby
a zamestnanosti.
Nepriama regulácia štátu, regulácia cien
a množstva
•
stanovenie MAXIMÁLNEJ ceny
Vláda sa snaží zabrániť tomu, aby ceny stúpali na úroveň
trhovej rovnováhy. Sleduje cieľ, aby spotrebitelia s nízkymi
príjmami netrpeli nedostatkom určitých statkov. Avšak z toho =
nadmerný dopyt a nedostatok.
•
stanovenie MINIMÁLNEJ ceny
Vládna politika vedie k tomu, aby ceny klesali na úroveň
rovnováhy.Cena tovaru nesmie klesnúť pod úroveň minimálnej
ceny, =) čo spôsobí nadmernú ponuku a teda PREBYTOK tovaru
na trhu.
•
určovanie MNOŽSTVA tovaru na trhu
Príkladom kontroly množstva je určovanie dovozových kvót.
MIKROEKONÓMIA
Podnik
• trhový subjekt, ktorý
transformuje
prenajímané výrobné
faktory
• homogénna jednotka,
ktorá sleduje záujem
maximalizáciu zisku
Aspekty Podnikania
•
•
rentabilita
pomer zisku k vynaloženému kapitálu
•
•
hospodárnosť
snaha dosiahnuť maximálny efekt s minimálnymi
zdrojmi
•
•
podnikateľské riziko
nebezpečenstvo spojené s výrobou a predajom tovarov,
ktoré môže ohroziť predpokladané hospodárske
výsledky podniku
Druhy podnikov
obchodné spoločnosti
• osobné obchodné
spoločnosti
- verejná obchodná
spoločnosť
- komanditná spoločnosť
• kapitálové spoločnosti
- spoločnosť s ručením
obmedzeným
- akciová spoločnosť
• družstvá
Verejná obchodná spoločnosť
• Verejná obchodná spoločnosť - (skr. v.o.s.) je druh obchodnej
spoločnosti. Vzniká združením minimálne dvoch spoločníkov, ktorí ručia
za jej záväzky celým svojím majetkom. Riadiť a zastupovať spoločnosť
môže každý zo spoločníkov, prípadne sa dohodnú, koho poveria vedením
spoločnosti. Podnikajú pod spoločným menom. Môžu ju založiť fyzické aj
právnické osoby. Musia podpísať spoločenskú zmluvu, ktorá obsahuje
všetky povinnosti spoločníkov. Ďalej musí obsahovať:
• obchodné meno a sídlo spoločnosti
• mená a bydliská spoločníkov
• predmet podnikania
• Spoločnosť vzniká zápisom do obchodného registra. K zápisu sa pripája aj
spoločenská zmluva. Obchodný zákonník neurčuje minimálnu výšku ZI.
Kapitál spoločnosti tvoria vklady jednotlivých spoločníkov, podľa ich
veľkosti sa potom delí dosiahnutý zisk, ak sa v spoločenskej zmluve
nedohodli inak. Na úhrade straty sa podieľajú tiež rovnakým pomerom. Za
záväzky zodpovedajú celým svojím majetkom.
Komanditná spoločnosť
• Komanditná spoločnosť - je druh obchodnej spoločnosti.
Združuje dva druhy spoločníkov – komplementárov a
komanditistov.
• Komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene –
celým svojím majetkom, komanditisti ručia obmedzene, len do
výšky svojho kapitálového vkladu. Riadiť a zastupovať
spoločnosť môžu iba komplementári, ktorí majú vyšší podiel
na zisku spoločnosti.
Spoločnosť s ručením obmedzeným
• Spoločnosť s ručením obmedzeným - (skr. s.r.o.) je druh
obchodnej spoločnosti. Jej základné imanie tvoria vopred určené
vklady spoločníkov.
• Založenie - Môže ju založiť jeden alebo niekoľko (max. 50)
spoločníkov. Všetci spoločníci ručia za záväzky spoločnosti
obmedzene, t.j. iba do výšky svojho . Tento vklad musia zložiť
vopred a musí byť spolu minimálne 5 000 eur (staršie 200 000 Sk),
pričom vklad každého zo spoločníkov musí byť aspoň 750 eur.
• Orgány - Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, ktoré tvoria
spoločníci. Môže sa tiež ustanoviť dozorná rada - pre kontrolnú
činnosť.
• Štatutárnym zástupcom (osobou oprávnenou konať v mene
spoločnosti) je konateľ. Konateľ môže byť jeden, alebo viacerí. Ak
je konateľov viac, spoločenská zmluva ustanovuje spôsob konania
(samostatne alebo spoločne) v mene spoločnosti. Konateľ môže ale
nemusí byť spoločník spoločnosti.
Akciová spoločnosť
• Akciová spoločnosť - je druh obchodnej spoločnosti.
• Je to spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 25 000 eur) je
rozdelené na určitý počet podielov – akcií), a tie vlastnia jednotliví
akcionári.
• Zakladatelia akciovej spoločnosti predávajú akcie, čím získavajú
kapitál od veľkého počtu ľudí – akcionárov.
• Orgány - O dôležitých veciach spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním
na valnom zhromaždení akcionárov (najvyšší orgán). Hlas akcionára
na valnom zhromaždení má váhu zodpovedajúcu počtu akcií, ktoré
vlastní. Dozor nad činnosťou akciovej spoločnosti vykonáva
dozorná rada.
• Spoločnosť ručí za záväzky celým svojím majetkom. Akcionári za
záväzky spoločnosti neručia. Obchodné meno spoločnosti musí
obsahovať označenie "akciová spoločnosť" alebo skratku "akc.
spol." alebo "a. s.".
Družstvo
• Družstvo - je jedna z právnych foriem definovaných v Obchodnom
zákonníku (Obchodný zákonník). Vzniká tým spôsobom, že
súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho mohli
spoločne užívať. Takto sa majetok stáva spoločným – družstevným
vlastníctvom družstevníkov.
• Založenie - V našich podmienkach môže družstvo založiť
minimálne 5 fyzických osôb (občanov) alebo dve právnické osoby.
• Pri zakladaní družstva potrebujú kapitál minimálne 1250,-EUR.
Družstvo je právnickou osobou a zapisuje sa do obchodného
registra.
• Za svoje záväzky družstvo zodpovedá celým svojím majetkom.
Jednotliví členovia však za záväzky družstva neručia.
• Družstvo navonok zastupujú minimálne dvaja štatutári.
Charakteristika podniku
• obchodný majetok podniku- súhrn majetkových
hodnôt
• hmotný obežný majetok –zásoby
• kapitál podniku
• náklady podniku
• výnosy podniku
• hospodársky výsledok
Firma a podnikanie
• združovanie podnikov
• Právne spojenie právne a ekonomicky samostatných
podnikov, bez narušenia samostatnosti a autonómie
• konzorcium
• kartel
• koncern
• trust
Združovanie podnikov
• Konzorcium – ide o združenie bez právnej
subjektivity, je to forma združovania podnikateľov
ktorá má často len dočasný cieľ, napríklad uskutočniť
rozsiahlejšiu investičnú akciu alebo významnú
obchodnú operáciu.
• Kartel – predstavuje zmluvné spojenie podnikov
ktoré si však zachovávajú ekonomickú aj právnu
samostatnosť, keďže sa považuje za dohodu ktorá
obmedzuje konkurenciu na trhu býva prísne
sledovaný protimonopolnými orgánmi v krajine.
Združovanie podnikov
• Koncern – forma zoskupenia podnikateľských jednotiek, ktoré
sa usilujú o získanie a udržanie monopolne výsadného
postavenia, existencia a činnosť koncernu sa opiera o
diverzifikáciu pričom na čele koncernu býva veľká banka
alebo veľký podnik. Najväčšie súčasné ekonomické korporácie
majú formu medzinárodných koncernov.
• Trust – združuje podniky rozvíjaním vzájomných
horizontálnych alebo vertikálnych väzieb do takej miery, že
podniky združené v truste úplne strácajú svoju dovtedajšiu
výrobnú a obchodnú samostatnosť. Cieľom je odstraňovať
konkurenciu a získať na trhu dominantné postavenie.
Podnikateľské prostredie
•
•
•
•
•
okolie obklopujúce podnikateľský subjekt zahŕňa:
iné podnikateľské subjekty
riadiace inštitúcie vydávajúce právne normy
infraštruktruktúru
iné
Podnikateľský proces
• Je dynamický proces vytvárania bohatstva
spoločnosti a jednotlivca. Poznáme štyri fázy
takéhoto procesu:
1, Objavenie a ohodnotenie príležitosti
2, Vytvorenie podnikateľského plánu
3, Tvorba a využívanie finančných zdrojov
4, Riadenie firmy
Obchodovanie a distribučné kanály
• Hospodárska činnosť obehu a výmeny statkov medzi
hospodárskymi subjektmi sa nazýva obchod.
• Z inštitucionálneho hľadiska možno pod pojmom obchod aj
organizačnú jednotku – firmu, ktorá obchodnú činnosť
zabezpečuje.
Obchodovanie a distribučné kanály
• Väčšina výrobkov sa dostáva na trh cez distribučnú
sieť.
• Súčasťou distribučnej siete sú činnosti, ktoré výrobku
pridávajú na hodnote a pomáhajú premene surovín a
tovary končiace u spotrebiteľa.
• Producenti vyrábajú spravidla veľké množstvo
výrobkov v malom sortimente
• Spotrebitelia požadujú malé množstvá výrobkov so
širokého sortimentu.
Úlohy a ciele distribučných kanálov
• Získavať informácie o trhu
• Uskladniť tovar
• Veľké množstvá tovaru rozdeliť na menšie
časti, prípadne ich aj zabaliť.
• Zariadiť odbyt v malom množstve tak, aby bol
blízko spotrebiteľovi
• Zabezpečiť možnosti úveru a servisu
Veľkoobchod
• Nakupuje od výrobcov produkty vo veľkých
množstvách
• Skladuje ich a zarába na predaji produktov
maloobchodným firmám
• Výrobcovia nemusia uskladňovať a sami
distribuovať tovar a maloobchodníci nemusia
prevádzkovať vlastné sklady.
Maloobchod
• Ponúka sortiment ktorý predvída alebo
uspokojuje konkrétne potreby spotrebiteľov.
• Obchodníci v malom zarábajú na tom, že
predávajú tovar za vyššie ceny než zaplatili
veľkoobchodu alebo výrobcovi.
Typy maloobchodov
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Špecializované predajne
Partiové predajne
Predajné automaty
Obchodné domy
Zásielková služba
Supermarkety
Hypermarkety
Internetový predaj
Iné...
MAKROEKONÓMIA
Základné makroekonomické premenné:
hrubý domáci produkt, miera
nezamestnanosti, miera inflácie
• Hrubý domáci produkt / HDP/
predstavuje objem finálnej produkcie, ktorú vytvorili výrobné faktory na
území daného štátu, možno ho z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn
finálnych statkov /spotrebných statkov a kapitálových statkov/ a služieb
vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie /obyčajne za 1 rok/
v určitej ekonomike.
HDP = HNP – čistý príjem z majetku v zahraničí
• Hrubý národný produkt /HNP/
je vytváraný výrobnými faktormi príslušného štátu bez ohľadu na to na
území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia. (zisk slovenskej firmy
na území českej republiky sa bude zarátavať do HNP Slovenska.)
Spôsoby merania HDP
•
Tokom tovarov a služieb – peňažné vyjadrenie toku finálnych
produktov a služieb, ktoré vyrobil určitý národ. Musia sa vylúčiť
viacnásobné započítavania medziproduktov.
•
Tokom dôchodkov – ide o sumu dôchodkov plynúcich vlastníkom
jednotlivých výrobných faktorov, ktoré sú zároveň nákladmi finálnych
tovarov a služieb, vyrobených a poskytnutých v spoločnosti za určité
časové obdobie. Musíme vylúčiť viacnásobné započítavanie, berie sa do
úvahy pridaná hodnota.
Štruktúru HDP tvoria
•
•
•
•
výdavky domácnosti na osobnú spotrebu tovarov
a služieb – C
hrubé domáce investície podnikov – I
výdavky vlády na nákup tovarov a služieb – G
čistý export – NX
HDP = C + I + G + NX
Miera nezamestnanosti
•
NEZAMESTNANOSŤ – je makroekonomický problém, vyjadruje taký stav
ekonomiky, kedy práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú
pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Rimavská Sobota až 38%!!!!
•
NEZAMESTNANOSŤ na Slovensku za Júl 2011 – 14.48 %
•
NEZAMEMESTNANOSŤ v eurozóne je 7,7%
•
ZAMESTNANÍ – ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí
majú prácu, nepracujú pre ochorenie, štrajk alebo dovolenku
•
NEZAMESTNANÍ – ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu a sú
evidovaní na Úrade práce
•
MIMOPRACOVNÁ SILA (ekonomicky neaktívny) – dobrovoľne nezamestnaní –
nie sú súčasťou pracovnej sily. Je to všetko dospelé obyvateľstvo, ktoré navštevuje
školu, je v dôchodku, vedie domácnosť t.j. nechce a nehľadá prácu. Ľudia, ktorí
zamestnanie nemajú a ani si ho z akýchkoľvek dôvodov aktívne nehľadajú.
Meranie nezamestnanosti
• počtom nezamestnaných osôb – vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou
pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období
• percentuálna miera nezamestnanosti – predstavuje počet nezamestnaných
v pomere k pracovnej sile
•
•
•
•
•
•
•
Nezamestnanosť vyjadruje miera nezamestnanosti:
U
u = –––- . 100 (%)
L
u- je miera nezamestnanosti
U – počet nezamestnaných, ktorí aktívne hľadajú prácu
L – počet pracovných síl, ktorý je súčtom všetkých zamestnaných (E)
a všetkých nezamestnaných (U). Teda: L = E + U
Tri formy nezamestnanosti :
• Frikčná – normálna, zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania a zmenami
zapríčinenými v rámci životného cyklu. Trvá len krátky čas (cca 6-12 týždňov) kým sa zamestnávateľ
a záujemca navzájom nájdu.
• Štrukturálna - vzniká vtedy, keď je nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Znamená
to, že dopyt po určitej práci stúpa a dopyt po inom druhu klesá. Ponuka práce sa nestačí dosť rýchlo
prispôsobovať. Keby sa mzdy plynule prispôsobovali meniacej sa ponuke a dopytu, nerovnováha by sa
stratila, pretože mzdy v oblastiach s prebytkom by klesli a v oblastiach s nedostatkom by vzrástli.
• Cyklická – pre spoločnosť najnebezpečnejšia. Vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch
je nízky a taktiež v období ekonomickej stagnácie. Ak celkové výdavky a output klesajú,rastie
nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast je signálom, že rastúca nezamestnanosť je cyklická.
Vzniká, keď je porušená celková rovnováha.
Dobrovoľná a nedobrovoľná
nezamestnanosť
• Dobrovoľná nezamestnanosť – dobrovoľne nezamestnaní môžu pred
prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú
aktivitu, alebo sa rozhodli ostať doma a starať sa o deti. Môžu mať ponuku
na zamestnanie, ale hľadajú lepšie platené pracovné miesto. Môže ísť
o málo produktívnych pracovníkov, ktorí radšej uprednostňujú voľný čas
pred, než málo platenú prácu.
• Nedobrovoľná nezamestnanosť – Ak je počet voľných pracovných síl
absolútne väčší, ako počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový
dopyt nižší ako celková ponuka práce.
Štrukturálnu nezamestnanosť znižujú
akékoľvek hospodárske opatrenia :
•
•
•
dotované
rekvalifikačné
programy
rozširovanie
informácii
o podmienkach na
pracovnom trhu
rôzne formy dotácií na
sťahovanie
Prirodzená miera nezamestnanosti
• Miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Predstavuje
najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu
produktu. Je úzko spojená s infláciou a predstavuje najnižšiu mieru
nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez rizika neprijateľnej
akcelerácie inflácie.
• Faktory určujúce prirodzenú mieru nezamestnanosti
organizácia trhu práce sú demografická skladba trhu práce, schopnosť
a vytrvalosť pri hľadaní lepšieho prac. miesta.
• HYSTERÉZA -jav, pri ktorom na trhu práce dochádza k zvyšovaniu
hodnoty prirodzenej miery nezamestnanosti.
Sociálna podpora v nezamestnanosti
• Podmienky sociálnej podpory upravuje zákon 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení
• Aktuálna podpora štátu v nezamestnanosti na rok 2011:
• Nárok na dávku v nezamestnanosti vznikne, ak poistenec v posledných
štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol
poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, t.j. 1 095 dní
• Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50% denného
vymeriavacieho základu.
• 50% x DVZ x počet dní v mesiaci.
Sociálna podpora v nezamestnanosti
• Denný vymeriavací základ v 1. polroku roku 2009 je najviac vo výške
65,9565 EUR. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní je teda
1022,40 EUR a v mesiaci, ktorý má 30 dní je 989,40 EUR.
• Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2010 a v prvom polroku
2011 je najviac vo výške 73,4302 eura.
• Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1138,20 eura a
v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 1 101,50 eura. Dávka v nezamestnanosti sa
poskytuje (podporné obdobie v nezamestnanosti):
na šesť mesiacov, ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol splnením
podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 1095 dní v posledných
štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Finančná a hospodárska kríza v SR
•
•
•
•
•
SR ako malá otvorená ekonomika, priamo závislá na hospodárskom vývoji v iných
krajinách sa nemôže vyhnúť dopadom globálnej hospodárskej krízy.
Na rok 2011 sa predpokladá rast HDP vo výške 3,0%. Bude o niečo nižší ako
v roku 2010, v dôsledku úsporných opatrení v rozpočte.
Spotreba štátu by mala klesnúť o 4,5%. Rast súkromnej spotreby domácností by
mal dosiahnuť len 1,5%. Hlavným motorom rastu v roku 2011 budú investície
(+5,1%) a exporty (+7,9%). Pomalý rast súkromnej spotreby bude ovplyvnený aj
vysokou nezamestnanosťou, ktorá by v roku 2011 by mala v priemere dosiahnuť
14,2%, teda len o málo menej ako v roku 2010 (14,5%).
Pracovné miesta budú pribúdať len veľmi pomaly a zamestnanosť by mala narásť
len o 0,3%.
Nominálny rast miezd by mohol dosiahnuť 3,7%. Nepríjemnou správou je pomerne
vysoký rast cien (3,2%), vyvolaný zvyšovaním spotrebných daní a DPH, a rastom
cien surovín a potravín. Reálny rast miezd bude teda veľmi nízky, okolo 0,5%.
Napriek úsporným opatreniam v rozpočte dosiahne deficit verejných financií 2,3%
HDP a verejný dlh sa zvýši na 45,1% HDP.
Finančná a hospodárska kríza v SR
• Historicky ekonomika SR klesla v 1. štvrťroku 2009 o 5,6% čo predstavuje
výrazný prepad oproti 1. štvrťroku 2008 s rastom 9,3 % a celoročným
rastom ekonomiky v r.2008 o 6,4 %.
• Vývoj odráža vplyv hospodárskej krízy, ktorá priniesla značné oslabenie
zahraničného dopytu, čo spôsobuje klesajúcu dynamiku slovenského
exportu, produkčnej stránky, trhu práce a celkového domáceho dopytu
• Ekonomický vývoj sa nachádza hlboko od svojou potenciálnou úrovňou,
pričom však aj potenciálny rast zaznamenal spomalenie.
Finančná a hospodárska kríza v SR
Výrazný pokles priemyselnej
produkcie
(vývoj medziročných rastov po
mesiacoch)
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Pokles HDP je sprevádzaný
poklesom tržieb vo vybraných
odvetviach
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Finančná a hospodárska kríza v SR
• Pokles dopytu našich najvýznamnejších obchodných partnerov sa musel
nevyhnutne odraziť na vývoji zahraničného obchodu. Zníženie objemu
exportu tovarov bolo zaznamenané už v poslednom štvrťroku 2008. Kým
za prvý polrok 2008 dosiahol nominálny export medziročný rast na úrovni
13,5%, v druhej polovici roka 2008 to bol pokles medziročne o 2,8% a za
prvých 5 mesiacov tohto roka zaznamenal export pokles na úrovni 28,5%.
• Najvýraznejšie prepady zaznamenala oblasť automobilového a hutníckeho
priemyslu.
• Zavedenie „šrotovného“ (najmä v Nemecku, Francúzsku a Taliansku)
pomohlo čiastočne zmierniť nepriaznivú situáciu v automobilovom
priemysle vďaka vysokej previazanosti slovenskej výroby s externými
trhmi. „Šrotovné“ v európskych krajinách pomohlo opätovne naštartovať
plynulú výrobu u dvoch z troch najvýznamnejších producentov
automobilového priemyslu na Slovensku, pričom pozitívny efekt bol
dosiahnutý najmä u jednotlivých subdodávateľov.
Finančná a hospodárska kríza v SR
• Domáce očakávania ekonomického vývoja v roku 2009 slabnú najmä pod
vplyvom vonkajšieho prostredia (indikátory ekonomickej dôvery
v eurozóne dosahujú rekordné minimá), ale aj vplyvom doznievajúcej
dynamiky aktivít veľkých zahraničných investorov.
Indikátor ekonomického sentimentu
110
105
100
95
90
85
80
75
70
65
1997
1999
2001
2003
2005
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
2007
2009
Opatrenia v oblasti zamestnanosti
a politiky trhu práce
• Zákonom č. 49/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z.
o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce, boli s účinnosťou od 1. marca 2009 na prechodné obdobie
do 31. decembra 2010, prijaté nové nástroje aktívnej politiky trhu práce,
a to
• príspevok na podporu udržania zamestnanosti (§ 50d),
• príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta (§ 50e),
• príspevok ku mzde zamestnanca (§ 50f),
• príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti (§ 50g),
• príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania
poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi (§ 50h).
Inflácia
• zvýšenie cenovej hladiny – je makroekonomický problém, ktorý sa
prejavuje rastom cenovej hladiny výrobkov a služieb, prípadne
trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Je to proces
porúch mikroekonomickej a makroekonomickej rovnováhy. Na
vyjadrenie výšky a zmien inflácie sa používajú cenové indexy.
• Inflácia v EU je 2,1%
• Deflácia - zvyšovanie hodnoty peňazí odčerpaním časti bankoviek,
opatrenie na zastavenie inflácie; trvalý pokles cenovej hladiny a rast
kúpnej sily menovej jednotky;
• Cenový index – na meranie miery inflácie sa používajú cenové
indexy. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien
reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných
obdobiach.
Druhy inflácie:
1, Z kvantitatívneho hľadiska
• mierna – jednociferné ročné tempo rastu cenovej hladiny. Táto inflácia je v rámci
ekonomického systému akceptovateľná.
• cválajúca – dvoj- až trojciferný ročný nárast a spôsobuje ťažkosti v peňažnom obehu,
labilita hospodárskych zmlúv (úprava cien cenovým indexom, popr. napojenie na zahraničnú
menu), obyvateľstvo si ponecháva len minimum peňažných prostriedkov, lebo je
neekonomické uchovať si hodnoty v peniazoch.
• hyperinflácia – je štvor- až viacciferná, znamená rozpad a zrútenie hospodárstva. Prejavuje sa
mnohonásobným rastom cenovej hladiny. Návrat ekonomiky k výmennému obchodu, prudké
zvyšovanie rýchlosti obehu peňazí, relatívne ceny sú nestabilné, častá zmena reálnych miezd,
rozdelenie bohatstva – zrútenie sa ekonomického a sociálneho systému.
Druhy inflácie
2,
•
•
Z hľadiska príčin vzniku:
Dopytová inflácia – ak reálne mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita práce
Nákladová inflácia – vyvolaná zvýšením cien vstupov
•
3,
•
•
•
•
•
•
•
Importovaná inflácia – vzniká pri prelievaní inflácie do krajiny podľa miery závislosti od zahraničného obchodu
Z hľadiska proporcionality tempa rastu cenovej hladiny:
Očakávaná inflácia
Proporcionálna inflácia
Neproporcionálna inflácia
Anticipovaná inflácia
Neanticipovaná inflácia
Cielená inflácia
Interná inflácia
4,
•
•
Z hľadiska viditeľnosti
Zjavná inflácia
Skrytá inflácia
•
Potlačená inflácia
Fiškálna politika
(rozpočtová politika)
•
•
•
•
•
•
•
•
Hlavnou úlohou rozpočtovej politiky je efektívne využiť verejné financie
činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (ŠR)
ŠR je centralizovaný fond finančných prostriedkov
ŠR má zjednodušene takúto podobu:
PRÍJMY – daňové, nedaňové, úvery
VÝDAVKY – štátne výdavky D (G)
Fiškálna politika sa delí na reštriktívnu a expanzívnu:
Reštriktívna: agregátny kúpyschopný dopyt rastie = obmedzovanie
výdavkov štátneho rozpočtu
• Expanzívna: zvyšovanie výdavkov štátneho rozpočtu
Nástroje fiškálnej politiky
• Vstavené stabilizátory – progresívna daň z príjmov, poistenie v
nezamestnanosti, štátny výkup poľnohospodárskych produktov,
subvencie k cenám poľnohospodárskych produktov.
• Zámerné opatrenia príslušného štátneho orgánu –
zmeny daňových sadzieb,
zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu,
zmeny v objeme jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov
Štátny rozpočet
• Štátny rozpočet je bilancia príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažne
vzťahy spojené s plnením funkcií štátu; plán príjmov a výdavkov štátu. Je
to najdôležitejší finančný nástroj presadzovania štátnej hospodárskej
politiky.
• Štátny rozpočet je základný operatívny program vlády vyjadrený v číslach
a schválený vrcholným zákonodarným zborom.
Môže byť:
• prebytok, keď príjmy > výdavky
• deficit, keď príjmy < výdavky
• vyrovnaný rozpočet, keď príjmy = výdavky
• ak sú zdroje nižšie ako výdavky vzniká schodok ŠR
• schodok môže vzniknúť ako cyklický al. štrukturálny
• cyklický schodok ŠR – vzniká, ak v dôsledku poklesu e-ckého rastu vo
fázach hosp. cyklu recesie a depresie vzniká nedostatok zdrojov ŠR
• štrukturálny schodok ŠR – sa spája so zvýšením výdavkov na štrukturálne
zmeny (financovanie rôznych projektov, kt. prinesú zmeny)
Členenie štátneho rozpočtu
• Riadny ŠR – zabezpečuje základné funkcie štátu.
Jeho príjmy a výdavky sa opakujú každý rok a slúžia
na zabezpečenia riadneho fungovania štátu e jeho
orgánov
• Mimoriadny ŠR – zabezpečuje mimoriadne ,
prechodné či jednorazové potreby štátu.
Členenie štátneho rozpočtu
•
•
•
ŠR sa delí aj na riadny a doplnkový
Riadny rozpočet má podobný obsah ako sme to už
videli
Doplnkový rozpočet je taký, ktorý sa zostavoval
mimo riadneho rozpočtu ako jeho doplnok. Má
viaceré podoby, podľa toho z akých príčin sa
zostavoval.
Členenie štátneho rozpočtu
• Bežný rozpočet zachycuje rozpočtové príjmy
a výdavky, ktoré sa každoročne opakujú a sú na
zabezpečenie základných funkcií štátu
• Kapitálový ( investičný) rozpočet zachycuje
rozpočtové príjmy a výdavky na investície
Členenie štátneho rozpočtu podľa
rozpočtovej sústavy
• Nadnárodný rozpočet , ktorý sa zostavuje napr. na
úrovni EU
• Ústredný rozpočet – je to federálny rozpočet vo
federatívnom štáte alebo štátny rozpočet v unitárnom
štáte
• Stredný rozpočet – napr. vo federatívnych štátoch
republikový, štátny, provinciálny
• Miestne rozpočty – t.j. rozpočty obcí, miest,
okresov, krajov atď.
Príjmy
•
•
daňové:
tvoria 90% príjmov ŠR SR
priame dane (daň z príjmov FO
a PO, daň z príjmov z kapitálových
výdavkov, daň z majetku...)
nepriame dane – sú zahrnuté do cien
T a S, do ŠR ich odvádzajú
predávajúci (DPH, Spotrebná
daň...)
nedaňové:
clá a poplatky
úvery- pôžičky
Výdavky
•
•
•
•
•
•
obranu a bezpečnosť (Ministerstvo obrany, Ministerstvo
vnútra...)
soc. výdavky (Ministerstvo soc. vecí a rodiny, Ministerstvo
zdravotníctva...)
výdavky na hosp. rozvoj
splácanie štátneho dlhu
rozpočet miest a obcí
ostatné
Dôchodok
• predstavuje tokovú veličinu vyjadrujúcu sumu peňazí,
ktorú jednotlivec resp. domácnosť získa za určité
časové obdobie.
• Dôchodok môže mať rôznu podobu. Môže ísť
o mzdu, zisk, rentu, úrok, dividendu, bonus, podporu
v nezamestnanosti, sociálne dávky a iné.
Členenie dôchodkov
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Pracovné dôchodky
Transferové dôchodky
Základné dôchodky
Odvodené dôchodky
Osobné dôchodky
Disponibilné dôchodky
Nominálne dôchodky
Reálne dôchodky
Absolútne dôchodky
Relatívne dôchodky,
Permanentné dôchodky
Legálne dôchodky
Nelegálne dôchodky
Svetové hospodárstvo
• Svetové hospodárstvo alebo svetová ekonomika sú všetky národné
hospodárstva jednotlivých štátov celého sveta a systém
medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z
medzinárodnej deľby práce a existujúceho svetového trhu.
• Svetové hospodárstvo tak tvorí vyšší kvantitatívny i kvalitatívny
celok než prostý súhrn národných hospodárstiev. Svetové
hospodárstvo sa delí na vyspelé krajiny, menej rozvinuté krajiny a
zaostalé/rozvojové krajiny.
• tvorí súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín – sú
poprepájané medzinárodnými hospodárskymi vzťahmi
Subjekty svetového hospodárstva
• Národné ekonomiky (štáty)
• Nadnárodné spoločnosti (TNK)
• Integračné zoskupenia
• Pre rozvoj svetového hospodárstva majú značný význam
nasledujúce tendencie:
• Zosilňovanie otvoreného charakteru hospodárstva jednotlivých
krajín
• Internacionalizácia vedecko-výskumnej činnosti
• Hospodársky vyspelé štáty G7 (USA, Kanada, Japonsko, Taliansko,
Francúzko, Nemecko, Veľká Británia)
Celky vo svetovom hospodárstve možno
klasifikovať podľa rôznych kritérií
• Dosiahnutá ekonomická
úroveň
• Veľkosť územia
• Prevládajúci charakter
hospodárskej činnosti
• Typ ekonomického rastu
• Charakter zahraničnoekonomických vzťahov
• Stav obchodnej bilancie
• Stav platobnej bilancie
Vývoj svetového hospodárstva
• Svetové hospodárstvo sa sformovalo koncom 18 storočia a prešlo
zásadnými zmenami:
• 1.etapa: prvé tri povojnové desaťročia. Rozhodujúcu úlohu zohráva
obchod s tovarom a službami. Rýchlo sa obnovovali vojnou zničené
ekonomiky. GATT, Marschalov plán, OEEC, OECD.
• 2.etapa: začiatkom 70 rokov 20 storočia. Príčiny ropné šoky. Zvyšovanie
cien energií. Väčšia nezamestnanosť. Rýchlejší vedecko-technický rozvoj.
Viac ako 10 násobné zvýšenie cien energie (1973-1979). Spôsobila to
Ramadánova vojna (Sýria a Egypt zaútočili na Izrael), potom vyhlásilo
sedem arabských štátov embargo na vývoz ropy do USA, Portugalska,
Holandska, Juhoafrickej republiky kvôli proti Izraelskému postoju. Druhý
ropný šok revolúcia v Iráne a následný Irácko – Iránsky vojenský konflikt.
Tretí ropný šok vyvolaný vojnou v Perzskom zálive. Nerovnováha medzi
dopytom a ponukou.
Vývoj svetového hospodárstva
• 3.etapa: hospodárska stabilita po ropných šokoch. Nové formy
hospodárskej internacionalizácie ako reakcia na :
• Protekcionistické tendencie
• Rast kapitálovej náročnosti na výskum, vývoj a výrobu
• Vzostup výrobnej činnosti a diverzifikácie
Nové formy svetového hospodárstva
• Spoločné podnikanie
• Firemné konzorciá
a korporácie
• Medzinárodný subcontracting
• Zmluvy v oblasti poradenstva
a manažmentu
• Licenčné dohody
• Prenos predajných práv
Tendencia fenoménu globalizácie vo
svetovom hospodárstve
• Zmena v spôsobe výroby – od masovej k pružným
automatickým systémom
• Používanie informácii ako tovaru v informačnej spoločnosti
• Rastúci význam regionálnych združení, integračných celkov
• Zvyšovanie vzájomnej závislosti štátu, spoločnosti, trhu
a priemyslu
• Za hnacie sily globalizácie možno označiť:
• Technologický pokrok
• Liberalizáciu medzinárodných kapitálových tokov
• Liberalizáciu tovarových tokov
Etapy integrácie svetovom hospodárstve
•
•
•
•
•
•
•
Preferenčné obchodné dohody – medzi dvoma štátmi alebo
integračným zoskupením a samostatným štátom. Znižujú sa colné tarify
vo vzájomnom obchode.
Pásmo voľného obchodu odstraňovanie všetkých obchodných
prekážok medzi účastníkmi dohody. S tretími krajinami sa prekážky
zachovávajú
Colná únia – medzi členmi CÚ sú odstránené všetky prekážky pre
pohyb tovaru. Majú spoločný colný sadzobník. Colná únia vedie
k zvýšeniu blahobytu a zúčastnených štátov, pretože môžu
neobmedzene využívať svoje komparatívne výhody vo vzájomnom
obchode.
Spoločný trh je charakterizovaný voľným pohybom výrobných
faktorov, ktorý sa uskutočňuje bez akejkoľvek, čo i len formálnej
kontroly.
Hospodárska únia – základom sú atribúty colnej únie, spoločného trhu,
koordinácia makroekonomickej politiky.
Politická únia – je to aplikácia všetkých predchádzajúcich integračných
prvkov.
V súčasnosti platí, že krajiny zapojené do rôznych foriem integračných
zoskupení prejavujú tendencie k liberalizmu vo vnútri blokov
a protekcionizmus vo vzťahu k tretím krajinám.
História Európskej únie
•
•
•
•
1945-1959
Cieľom vytvorenia Európskej únie je zastaviť časté a krvavé konflikty medzi
susediacimi krajinami, ktoré kulminovali počas druhej svetovej vojny. V roku 1950
sa s cieľom zabezpečiť trvalý mier európske krajiny začali hospodársky a politicky
zjednocovať v Európskom spoločenstve uhlia a ocele. Zakladajúcimi členmi boli
Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Päťdesiate
roky minulého storočia boli poznamenané studenou vojnou medzi Západom a
Východom. Protesty proti komunistickému režimu v Maďarsku boli v roku 1956
potlačené sovietskymi tankami, pričom v nasledujúcom roku 1957 sa Sovietsky
zväz dostal do vedenia v kozmických pretekoch, keď do vesmíru vypustil prvý
človekom zostrojený satelit Sputnik 1. V roku 1957 bola zároveň podpísaná Rímska
zmluva zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) čiže „spoločný trh“.
1960-1969
V šesťdesiatych rokoch bola dominantnou „kultúra mladých“. Pre hospodárstvo to
bolo priaznivé obdobie, čomu napomohla skutočnosť, že krajiny EÚ pri
vzájomnom obchodovaní prestali vyberať clá. Rovnako sa dohodli na spoločnej
kontrole produkcie potravín, aby mal každý dostatok – veľmi skoro sa v
poľnohospodárskej výrobe dostavil dokonca prebytok. Máj 1968 sa preslávil
študentskými nepokojmi v Paríži a mnoho zmien v spoločnosti a v správaní sa
pripisuje takzvanej „Generácii 68“.
História Európskej únie
•
•
•
•
1970-1979
Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo pristúpili k Európskej únii 1. januára 1973, čím
sa počet členských štátov zvýšil na deväť. Následkom krátkeho, no krutého,
arabsko-izraelského konfliktu v októbri 1973 nastala ropná kríza a hospodárske
problémy v Európe. Posledné pravicové diktatúry v Európe padli po zvrhnutí
Salazarovho režimu v Portugalsku v roku 1974 a v Španielsku po smrti generála
Franca v roku 1975. V rámci regionálnej politiky EÚ sa presúvali veľké objemy
prostriedkov na vytváranie pracovných miest a infraštruktúry v chudobnejších
oblastiach. Vplyv Európskeho parlamentu na záležitosti EÚ sa zvýšil v roku 1979,
odkedy môžu všetci občania voliť svojich zástupcov priamo.
1980-1989
Poľský odborový zväz Solidarność na čele s Lechom Walesom sa po štrajkoch
lodiarov v Gdaňsku v lete 1980 stali pojmom v celej Európe aj vo svete. V roku
1981 sa Grécko stalo desiatym členom EÚ a o päť rokov na to pristúpili aj
Španielsko a Portugalsko. V roku 1986 bol podpísaný Jednotný európsky akt. JEA
je zmluva, ktorá je základom veľkého šesťročného programu zameraného na
riešenie problémov s voľným obchodovaním v rámci EÚ a vďaka ktorej vznikol
„jednotný trh“. Veľkým politickým prevratom bol 9. novembra 1989 pád
Berlínskeho múru a otvorenie hraníc medzi Východným a Západným Nemeckom
po dvadsiatich ôsmych rokoch, po ktorom sa Nemecko opäť zjednotilo.
História Európskej únie
•
•
1990-1999
Európania si k sebe našli cestu po páde komunizmu v strednej a východnej Európe.
V roku 1993 bolo ukončené vytváranie jednotného trhu „štyroch slobôd“: pohybu
tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Deväťdesiate roky sú obdobím dvoch zmlúv –
maastrichtskej Zmluvy o Európskej únii z roku 1993 a Amsterdamskej zmluvy z
roku 1999. Ľudia sa začali zaoberať ochranou životného prostredia, ale aj
spôsobom, ako by mohli Európania spolupracovať v oblasti bezpečnosti a obrany.
V roku 1995 pristúpili k EÚ ďalšie tri krajiny – Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Malá
luxemburská dedina prepožičala svoje meno „Schengen“ dohodám, ktoré ľuďom
postupne umožnili cestovať bez pasových kontrol na hraniciach. Milióny mladých
ľudí študujú v iných krajinách s finančnou podporou EÚ. Komunikáciu uľahčuje
čoraz väčší počet ľudí, ktorí používajú mobilné telefóny a internet.
História Európskej únie
•2000-2009
•V roku 2002 Zavádzajú sa euro bankovky a mince. Ich tlač, razenie a distribúcia v 12
krajinách predstavujú rozsiahlu logistickú operáciu. Zavádza sa viac ako 80 miliárd
mincí. Bankovky sú pre všetky krajiny rovnaké. 1. Máj 2004 Osem krajín strednej a
východnej Európy – Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko,
Slovensko a Slovinsko – vstupuje do EÚ, čím sa definitívne končí rozdelenie Európy,
na ktorom sa dohodli veľmoci pred šesťdesiatimi rokmi v Jalte. Cyprus a Malta sa
takisto stávajú členmi. Kjótsky protokol – medzinárodná zmluva o globálnom
otepľovaní a znižovaní emisií skleníkových plynov – nadobúda účinnosť vo februári
2005. EÚ dôsledne prevzala vedenie v úsilí o znižovanie dopadov klimatických zmien.
Spojené štáty americké odmietajú protokol ratifikovať. 1.1.2007 Dve ďalšie krajiny
východnej
Európy – Bulharsko a Rumunsko
pristúpili k EÚ a zvýšili tak počet členských štátov na 27. Chorvátsko, Bývalá
juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko sú takisto kandidátmi na členstvo.
Svetová hospodárska kríza
•
•
•
•
O hospodárskej kríze sa na Slovensku začalo hovoriť v roku 2008 a v druhom polroku
sme ju už aj skutočne pocítili. Ale o finančnej kríze v USA, ktorá je pôvodcom
súčasnej hospodárskej krízy, sa niesli zvesti už od prvej polovice roka 2007
Kríza amerických hypotekárnych ústavov prepukla naplno v auguste roku 2007 a
jednou z príčin bolo nezodpovedné správanie sa hypotekárnych ústavov. Tie
poskytovali pôžičky i ľuďom, ktorí nemali dostatočné príjmy a keď sa zmenili
úrokové sadzby, neboli schopní ich splácať.
Cenné papiere bánk, ktoré bol kryté týmito nebonitnými hypotékami, stratili na cene.
Trh s cennými papiermi kolaboval. Veľké finančné inštitúcie sa postupne prepadali do
strát, niektoré banky padli.
Problémy finančných inštitúcií a neistota na finančných trhoch následne spôsobila
spomalenie predovšetkým amerického, ale aj európskeho hospodárstva. Vzájomná
previazanosť krajín, globalizácia vo vzťahoch, vyvolala dominový efekt. Výkonnosť
globálnej ekonomiky poklesla a bude klesať dokým kríza nepadne na svoje dno. Kedy
to bude, na to sú rôzne názory.
EKONOMIKA SOCIÁLNEHO
SEKTORA
Základy ekonomiky sociálneho sektora
• Vzťahy medzi trhovým a netrhovým sektorom v
ekonomike
• trhový systém
• nefunguje vždy vo všetkých oblastiach spoľahlivo
• vytvára viaceré externality
• štát musí vykonávať určitú úlohu pre celý rad
významových oblastí
Základy ekonomiky sociálneho
sektora
•
•
•
•
•
celkový systém sa delí na:
trhovo – produkčný systém
sféra mikroekonomiky, súkromný sektor („druhý
sektor“)
trhovo – podporný systém
verejný vlastnícky systém („prvý sektor“)
systém sociálneho rozvoja a starostlivosti o človeka
(„tretí sektor“)
Podstata verejného sektora
• verejný sektor – súčasť makroekonomiky
• verejný sektor je „netrhový“
• pomocou verejno – právneho mechanizmu
uskutočňuje verejný záujem
Funkcie verejného sektora
•
•
•
•
•
•
•
základné funkcie verejného sektora súvisia s ekonomickými
funkciami štátu (v zmysle efektívnosti, rovnosti a stability):
zabezpečovanie produkcie verejných statkov a služieb
sociálny transfer časti verejnej zdrojov v prospech časti
obyvateľstva, ktorej vzniká nárok na sociálne dávky
tvorba programov v rôznych oblastiach
re-distribúcia časti centrálnych verejných zdrojov
cenové intervencie do súkromného sektora
rozpočtové príspevky verejnoprávnym inštitúciám a verejným
fondom
Funkcie verejného sektora
• tvorba programov v oblastiach:
• zabezpečovania makroekonomickej stability a
ekonomického rastu
• vedecko- technického rozvoja
• rozvoja sústavy vzdelávania a kultúry
• výstavby a prevádzkovania technickej a sociálnej
infraštruktúry
• ochrany životného prostredia
Funkcie verejného sektora
• verejný sektor vždy funguje súbežne na dvoch
úrovniach
• na úrovni štátneho verejného sektora
• na úrovni samosprávneho verejného sektora
Štruktúra verejného sektora
a)
b)
c)
d)
e)
f)
celospoločenské verejné služby
odvetvia orientované na rozvoj a kultiváciu ľudského
potenciálu
činnosti orientované na vedecké, poznávacie a informačné
systémy
technická a sociálna infraštruktúra – vybavenosť sídiel a
územných celkov (územno-technická, dopravná,
infraštruktúra zariadení verejnej sociálnej starostlivosti)
činnosti orientované na ochranu životného prostredia
hospodársko- politické aktivity zamerané na podporu
štrukturálnych efektov
Financovanie verejného sektora
• verejný rozpočet – zdroj financovania verejného
sektora
• sústavu verejných rozpočtov tvorí:
• štátny rozpočet
• rozpočet obcí
• rozpočty štátnych a iných verejných zdrojov
• rozpočty štátnych, verejných alebo
verejnoprospešných podnikov a organizácií
Netrhové služby verejného sektora
•
•
•
•
•
•
•
•
sú mimo trhové, čiže netrhové verejné služby
uskutočňujú sa v rámci verejného sektoru
sú ovplyvňované činnosťou vlád a ďalších orgánov
princíp rovnakého prospechu pre všetkých
štát, samospráva musí mať na zabezpečenie dostatok finančných
zdrojov
právny systém poskytuje rámec pre netrhové verejné služby
v rámci verejného sektoru sa uskutočňuje sociálna práca
sociálna práca môže poskytovať verejný statok alebo službu
(bezplatne, čiastočná úhrada, úplná úhrada)
Vykonávateľ sociálnej práce
•
•
•
•
štát
samospráva
verejnoprospešné organizácie
(rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie,
štátne podniky, záujmové združenia právnických
osôb, nadácie,....)
Nadácie
•
•
•
•
zmysel nadácie
(všeobecne prospešné ciele, humanitné ciele a iné)
ekonomická podstata
časť majetku určená na konkrétne verejnoprospešné
účely
• štát má viacero možností podpory nadácií
• priamo alebo nepriamo, humanitárna pomoc
Verejné rozpočty
•
•
•
•
•
súčasť verejných financií
verejné rozpočty delíme:
štátny rozpočet
miestne rozpočty
rozpočty ďalších
inštitúcií
Riziká
•
•
•
•
•
•
vonkajšie ekonomické prostredie
nevhodná postupnosť reforiem
nevhodné daňové zaťaženie
decentralizácia
napätá situácia na trhu práce
nedostatky reštrukturalizácie podnikovej sféry
Štátne, samosprávne a iné výdavky na
sociálne účely
• štátny rozpočet
• zdroj financovania štátu
• verejného sektora
Sociálne aspekty a ekonomická etika
• Sociálne trhové hospodárstvo
• riešenie otázok na uspokojenie potrieb si žiada ekonomický
systém- hospodársky poriadok
(prvky ekonomické,
sociálne, etické)
• trhové hospodárstvo riadia samotní občania
• trhová „koordinácia ex post“ – rozhodovanie až na trhu
prostredníctvom cien
• základný ústavnoprávny princíp trhového hospodárstva –
fungujúci mechanizmus tvorby cien
• decentralizované vlastníctvo výrobných prostriedkov
Model nemeckého trhového hospodárstva
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
princípy:
hospodársky poriadok je založený na slobode a súťaži
súťaž sa orientuje na zisk
obmedzené ekonomické funkcie štátu
ekonomická samostatnosť a zodpovednosť podnikateľov
voľná tvorba cien a stabilita peňažného obehu
ochrana a podpora súkromného vlastníctva
konkurencia bez monopolov, dodržiavanie protimonopolnej politiky
tvorba podnikového sociálneho poriadku
vyrovnávanie príjmov obyvateľstva v záujme odstránenia nezdravých
rozdielov v príjmoch a vlastníctve
sociálna bytová výstavba
umožnenie sociálnych možností vzostupu jednotlivcov
tvorba sociálneho poistenia
stanovenie minimálnej mzdy a zabrzpečenie príjmov podľa voľného
základu mzdovej tarify
štát ako garant formovania trhového
konkurenčného prostredia
• ústavné zabezpečenie sociálneho princípu v
ekonomike (znaky: sloboda a nedotknuteľnosť
súkromného vlastníctva, voľná konkurencia,
odmietanie monopolov,voľná tvorba cien)
• štát utvára pre hospodárstvo základný zákonný rámec,
prijíma zákony a dbá o ich dodržanie
Ekonomická etika podľa Michaela Novaka
• filozofia tzv. demokratického kapitalizmu - komplexný
pohľad na ekonomiku, vzťah ekonomiky, etiky a
náboženstva
• každý človek prichádza na svet s poslaním tvoriť
• ak je suma individuálnej tvorivosti v štáte väčšia než
individuálnej spotreby, potom bohatstvo štátu rastie
• podstata bohatstva štátov spočíva v tvorivosti ľudí
• zdroje bohatstva nespočívajú primárne v prírodných
zdrojoch
• pôvod bohatstva nie je materiálny, spočíva v myslení
ľudí, v ich zvykoch a kultúre
Ekonomická etika podľa Michaela Novaka
• štáty, ktorých bohatstvo má pôvod v mysliach ľudí, patria
medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce
• naproti tomu štáty, ktorých bohatstvo pochádza primárne z
prírodných zdrojov, musia čeliť poklesu cien nerastných
surovín
• primát ducha platí aj v ekonomike
• ekonomická aktivita nie je morálne neutrálna, občania musia
mať zvládnuté určité cnosti
• kľúčom k ekonomickému rozvoju je morálka
• systém každej krajiny by mal byť taký, aby podporoval cnosti
politického občianstva a ekonomickej aktivity jednotlivca
• tým, že sa jednotlivec stáva bohatším, bohatne celá
spoločenská vrstva
• podnikanie ako nová morálna cnosť
Ekonomický rozvoj zdola nahor?
• zdrojom tvorivosti je každý človek
• potrebné je podporovať slobodu každého človeka
• potreba budovať také sociálne inštitúcie a štruktúry,
ktoré dajú priestor schopnostiam ľudí od najnižšej
úrovne
• tvorivosť si vyžaduje vlastníctvo
• súkromné vlastníctvo je motiváciou presahujúcou
celé generácie
• bez vlastníctva (na ktoré má každý občan právo) by
bola obmedzená sloboda občanov konať
• súkromné vlastníctvo ako sociálny systém slúži
spoločnému dobru lepšie, než hocaký iný systém
odporúčania pre uskutočnenie fungovania
ekonomiky, najmä podnikania zdola nahor:
• potreba maximalizovať osobné vlastníctvo občanov,
predovšetkým vlastníctvo domov, zamestnaneckých akcií,
malých podnikov
• podpora ekonomicko- právnych štruktúr tak, aby smerovali
ústretovo k občanovi (cenová prístupnosť registrácií malých
podnikov, časová nenáročnosť a jednoduchosť systému)
• pružnejšie fungovanie bankového systému (napr. sprístupnenie
úverov nemajetným)
• prispôsobenie zákonov na ochranu patentov a vlastníckych
práv
• podpora súkromného školstva
• podpora vzdelávania obyvateľstva prostredníctvom
súkromných i verejných informácií
• zabezpečenie motivácie
Princípy ekonomiky a účtovníctva
v zariadení sociálnej ekonomiky
• každé zariadenie poskytujúce sociálne, alebo
charitatívne služby sa musí správať ako ekonomický
subjekt
• účtovníctvo- zachytáva v peňažnom vyjadrení priebeh
všetkých hospodárskych javov sústavne a nepretržite
• hospodárenie s finančnými prostriedkami z rôznych
zdrojov podľa príslušných zákonných noriem
• účtovníctvo sa vedie za účtovnú jednotku ako celok
povinnosti účtovnej jednotky
• dokladať účtovné prípady účtovnými dokladmi
(prípadne inými nosičmi dát podľa zákona)
• vykonávať účtovné zápisy v účtovných knihách
• inventarizovať majetok a záväzky (fyzická a
dokladová inventúra)
• zostavovať účtovnú závierku
Bilancia , aktíva a pasíva zariadenia
•
aktíva
• majetok sledovaný v účtovníctve
•
pasíva
• majetok sledovaný z hľadiska zdrojov krytia
•
súvaha
• je prehľadnou a usporiadanou formou hodnotového
(peňažného) porovnania majetku a záväzkov a
zistenia vlastného imania (vlastného kapitálu) v
účtovnej forme k určitému dňu.
• zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia
Aktíva
•
•
•
•
•
•
aktíva (assets)
rôzne druhy a formy majetku
veci, ktoré majú hodnotu
sú schopné prispieť na zabezpečenie prevádzky
členenie
(investičný- obežný; hmotný – nehmotný - finančné investíciezásoby- pohľadávky- cenné papiere- peniaze;)
•
pasíva (liabilities)
• pravá časť súvahy
• zdroje majetku, alebo nároky na aktíva, čiže zdroje financovania aktív, t.j.
cudzie a vlastné zdroje
• vyjadrujú odkiaľ zdroje pochádzajú
• celkové zdroje = vlastné zdroje + cudzie zdroje
•
Pasíva
• V účtovníctve vyjadruje pravú stranu súvahy, vyjadrujúcu
zdroje majetku alebo nároky na aktíva.
•
vlastné zdroje:
• základné imanie
• kapitálové fondy
• v rozpočtových organizáciách sa zisk nevytvára
•
cudzie zdroje:
• dlhodobé záväzky
• krátkodobé záväzky
• rezervy
Aktíva
Ekonomické ukazovatele rentability,
likvidity, produktivity a iné
• Prehľad ukazovateľov súvisiacich s
hodnotením ekonomickej situácie zariadenia/
inštitúcie
•
•
•
•
•
rentabilita vlastného kapitálu
rentabilita tržieb
nákladová rentabilita
obrat celkových aktív
celková likvidita
Prehľad ukazovateľov
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
miera zadlženosti
miera finančnej samostatnosti
celková zadlženosť
produktivita práce
bežné aktíva
bežné pasíva
úvery spolu
výnosy úhrnom
náklady úhrnom
zisk pred zdanením
Účtovníctvo a výkazy
• 4 základné funkcie účtovníctva
1,registračná, čiže dokumentačná funkcia
2,informačná funkcia
3,kontrolná funkcia
4,ekonomická funkcia ( v záujme hospodárneho
vynakladania, nákupu majetku a pod.)
Povinnosti účtovných jednotiek
• jednoduché účtovníctvo
– peňažný denník
– kniha pohľadávok a záväzkov
– pomocné knihy o ostatných zložkách majetku a o
záväzkoch
• podvojné účtovníctvo
– denník
– hlavná kniha
– knihy analytickej evidencie
Náležitosti účtovných dokladov
1, označenie účtovného dokladu
2, opis obsahu účtovného prípadu a označenie jeho
účastníkov
3, peňažnú sumu, alebo údaj o množstve a cene
4, dátum vyhotovenia účtovného dokladu
5, dátum uskutočnenia účtovného prípadu
6, podpisy osoby zodpovednej za účtovný prípad a
osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie
Účtovná osnova
• Účtovná osnova pre rozpočtové a príspevkové organizácie má
predpísanú účtovnú osnovu
0 – Investičný majetok
1 – Zásoby
2 – Vzťahy k rozpočtu
3 – Zúčtovacie vzťahy
4 – Náklady rozpočtových organizácií
5 – Náklady rozpočtových organizácií vynaložené na hospodársku činnosť
a náklady príspevkových organizácií
6 - Výnosy z hospodárskej činnosti rozpočtových organizácií a z činnosti
príspevkových organizácií
9 – Fondy, hospodársky výsledok a dlhodobé úvery a pôžičky a rezervy,
závierkové a podsúvahové účty
Účtovné výkazy
• súvaha
• výsledovka ( v rozpočtových organizáciách ide o výkaz o
plnení príjmov a výdavkov)
• výkaz Fondy
• ročný výkaz o investičnom majetku
Ďakujem za pozornosť
Kontakt: [email protected]