Transcript Duševná hygiena a škola

Duševná hygiena v školských
zariadeniach
Psychohygiena v škole – súčasná doba kladie
čoraz väčšie nároky na psychiku človeka. Obrovský
nárast informácií, vysoká životná úroveň, to všetko
prispieva k tomu, že sa človek v podstate už od detstva
ocitá v situáciách kladúcich vysoké požiadavky na jeho
prispôsobivosť, psychickú zdatnosť.
DUŠEVNÁ HYGIENA = systém vedecky prepracovaných
pravidiel a rád slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo
znovuzískaniu duševnej rovnováhy, duševného zdravia.
Ide o takú úpravu životných podmienok človeka, ktoré
by u neho vyvolali pocit spokojnosti, osobného šťastia,
fyzickej a psychickej zdatnosti a výkonnosti. Známy je
vplyv duševnej hygieny na pracovný a školský výkon.
Duševná hygiena má vplyv aj na medziľudské vzťahy.
Človek s narušenou duševnou rovnováhou vnáša do
vzťahov napätie, konflikty; je precitlivený a úzkostlivý.
V neposlednom rade má duševná hygiena význam z
hľadiska prevencie somatických alebo psychických
ochorení. Duševne zdravý človek je voči chorobám
odolnejší. Z uvedeného je zjavné, že význam
psychohygieny je ďaleko väčší než iba vo vzťahu k
výkonnosti. Jej dôležitosť narastá v povolaniach, ktorých
podstatou je práca s ľuďmi.
ÚNAVA A VÝKONNOSŤ Únava je jeden z
najzákladnejších činiteľov znižovania výkonnosti. Je
prirodzeným stavom ľudského organizmu, ktorý vzniká
po dlhodobej alebo intenzívnej činnosti. Teórie únavy,
ktoré vysvetľujú jej vznik a priebeh vychádzajú jednak
zo zmien vo výkonných orgánoch človeka /humorálnolokalistické teórie/, jednak zo zmien v centrálnom
nervovom systéme.
Humorálno-lokalistické metódy vidia príčinu
únavy v otravných látkach /kyseliny – najmä kys.
mliečna/, ktoré sa hromadia v pracujúcich orgánoch.
Ďalšou príčinou je úbytok energetických /cukor/ a iných
potrebných látok /Ca, K, Fe/ v pracujúcich orgánoch a
svaloch.
Centrálno-nervové teórie príčinu vzniku únavy
vidia v zmenách centrálno-nervového systému.
Základom týchto zmien je útlm, ktorý chráni organizmus
pred vyčerpaním. Únava negatívne vplýva na činnosť
psychických procesov žiakov. Prejavuje sa najmä v
znížení koncentrácie a stálosti pozornosti, v nesprávnom
mechanickom zapamätávaní /ustupuje logická pamäť/, v
nepresnej reprodukcii, v poruchách myslenia pri riešení
problémov. Únava sa prejavuje aj v zmenách vo vzťahu
k učiteľovi, k práci, k uvoľneniu disciplíny, v
ľahostajnosti k vlastným chybám a vo zvýšenom napätí.
Stupne únavy: počiatočný; ľahký; stredný;ťažký,
totálne vyčerpanie. Druhy únavy: telesná, duševná.
Duševná hygiena v školských
zariadeniach
ORGANIZÁCIA PRÁCE A PSYCHOHYGIENA
Každá činnosť, ak má byť úspešná, vyžaduje primeranú
organizáciu. Vo vzťahu k organizácii vlastnej práce
učiteľa, tak vo vzťahu k organizácii učebnej práce žiaka
platia isté zásady správnej organizácii činnosti:
- do každej práce vnikať postupne
- dodržiavať určitý rytmus práce
- dodržiavať poriadok a systém, dôkladnosť a sústavnoť v
práci
- správne striedanie odpočinku a práce
- kladný vzťah k práci a jej spoločenské ohodnotenie
Dôležité je rešpektovať výkonnostné krivky v priebehu dňa.
Najväčšia výkonnosť: ráno, medzi 8.-9.hod. Od 9.hod.
výkonnosť klesá – najväčší pokles okolo 10.hod., potom
výkonnosť opäť stúpa do 11.hod. Najväčší pokles: medzi
12.-13.hod. Pracovný výkon ráno stúpa a kulminuje
okolo 10.-11.hod./3.vyuč.hodina/. Z uvedeného vyplýva,
že predmety a úlohy vyžadujúce vyšší výkon a
náročnejšiu prácu je potrebné zadávať v čase zvýšenej
výkonnosti – ráno.
Z psychologického hľadiska, za sebou nemajú nasledovať
predmety rovnaké alebo podobné. Prácu treba
organizovať tak, aby sa striedavo zaťažovala pamäť,
myslenie a pod. a aby sa súčasne zabezpečil odpočinok
počas práce. Práceschopnosť žiakov je nerovnomerná aj
v priebehu týždňa. V prvý deň týždňa je v dôsledku
adaptácie po 2 dňoch odpočinku výkonnosť znížená.
Najvýkonnejšími dňami sú utorok, streda a štvrtok.
Najnižšia výkonnosť je v piatok. Dôležitou zásadou je aj
rovnomerne zaťažovať žiakov. Nepriaznivo pôsobí
nedostatočné zaťažovanie, prinízke požiadavky. Na
druhej strane ani preťažovanie a privysoké nároky
kladené na žiaka nepôsobia priaznivo na rozvoj jeho
osobnosti. Prevenciou proti zaťažovaniu je primeraný
výber učiva vzhľadom na vekové a zvláštnosti žiakov
ako aj ich už získané vedomosti. ZÁŤAŽ = interakcia
medzi kladenými požiadavkami na žiaka a vlastnosťami,
ktorými je vybavený na ich zvládnutie. Významným
prostriedkom na udržanie pracovnej výkonnosti žiakov
sú prestávky. Správna organizácia prestávok
predpokladá striedanie práce a odpočinku, vhodné
stanovenie dĺžky prestávok a náplne tohto odpočinku.
Dôležité je stanoviť primeranú dĺžku prestávok, ktoré
nemajú byť ani príliš dlhé, ale ani krátke. Časové
rozdelenie prestávok má byť usmerňované krivkou
vzostupu a poklesu výkonnosti. PROSTRIEDKY
DUŠEVNEJ HYGIENY - životospráva - úprava prostredia
- úprava sociálnych vzťahov - sebavýchova.
Duševná hygiena v školských
zariadeniach
ATMOSFÉRA V ŠKOLE:
Sociálna klíma školy
Može byť ovplyvňovaná:
Organizácia chodu školy – či všetky povinnosti spadajú pod
konkrétneho učiteľa (t.z. učiteľ nielen vyučuje svoj
predmet, ale rieši aj výchovno-vzdelávacie problémy
žiakov) alebo do školy patria aj špecialisti ako
psychológ, špeciálny pedagóg a podobne.
Spôsob riadenia školy – byrokratická inštitúcia alebo
spoločenstvo ľudí, ktorí si dôverujú.
Otvorená alebo uzavretá klíma školy
Otvorená klíma sa vyznačuje vzájomnou dôverou, zaujatím
učiteľov pre pedagogickú prácu. Riaditeľ školy je
svojim podriadeným osobným príkladom, učitelia
s vedením školy spolupracujú, pomáhajú si navzájom.
Pravidlá chodu školy sú zreteľné a stále, povinnosti ľudí
a ich potreby sú vyvážené. Správanie pedagogického
zboru je otvorené a nepredstierané.
Uzavretú klímu charakterizuje pravý opak – vzájomná
nedôvera, nechuť učiť,
byrokracia, formálnosť,
neosobnosť. To všetko vyvoláva u učiteľov frustráciu
z pobytu v škole, čo sa odráža i na ich prístupe k žiakom.
V súvislosti s klímou školy sú dôležité otázky:
Majú učitelia priestor pre to, aby uplatnili svoje schopnosti
a kompetencie v škole? Majú možnosť sa podieľať na
zásadných rozhodnutiach, na riadení a kontrole chodu
školy? Sú relatívne nezávislí pri rozhodovaní o svojom
osobnom raste? Aký je ich status v škole? Ako učitelia
vnímajú kvalitu svojej práce? Aké sú vzťahy učiteľov
a žiakov?
Sociálna klíma v triede
Všetko, čo urobíte pre lepšiu komunikáciu v triede, zníži vašu
potrebu autoritatívne presadzovať poriadok a znižuje tiež
potrebu žiakov sa tejto autorite vzpierať. Trieda sa tak
čím ďalej, tým viac stáva miestom načúvania a nie
miestom boja a nezmieriteľnosti.
John O. Stevens
Duševná hygiena v školských
zariadeniach
Chcete vedieť ako zlepšiť atmosféru v triede? Opýtajte sa
na to žiakov.

Sociálnu klímu (atmosféru) v triede spoločne vytvárajú všetci
žiaci, učiteľ ako i vonkajšie podmienky. Každá trieda má
svoje zvláštnosti, ktoré prejavuje navonok. Vytvárajú
špecifickú klímu pre učiteľovu prácu. Môže to byť klíma
pozornej spolupráce, ale tiež klíma povrchnosti pri
učení, ľahostajnosť z poznania. Takisto i každý učiteľ
vytvára špecifickú klímu pre učenie žiakov.
Prečo je dôležitá pozitívna sociálna klíma v triede:
v pozitívnej atmosfére sa príjemnejšie spolupracuje
väčšia ochota plniť si povinnosti
deti sa tešia do školy, nepociťujú strach
ak dovolíme deťom sedieť pohromade s kamarátmi, budú
mať priaznivejšie podmienky na prácu a vzťah
k učiteľovi, než keď sú do skupín rozdelené mechanicky
Podmienky pozitívnej klímy v triede:
fyzikálne prostredie – architektonické koncipovanie učebne
a spôsob jej vybavenia
psychologické prostredie –
vzájomné rešpektovanie sa účastníkov
spolupráca účastníkov
možnosť vzájomného spoľahnutia sa - vzájomná
podpora, pomoc
otvorenosť a autentickosť konania
potešenie a radosť zo spoločenstva
humánnosť, ľudskosť v konaní
Duševná hygiena v školských
zariadeniach

Konformita alebo nonkonformita
Konformita – tendencia správať sa tak ako to vyžaduje
skupina, splývať so skupinou, „nevyčnievať z radu“
Nonkonformita – individualita, nezávislosť na názoroch
a požiadavkách skupiny (pozor! nie rebélia,
oportunizmus).
Škola kladie veľký tlak na konformitu (zo strany
učiteľov i žiakov).Veľký tlak na konformitu vyvoláva
i rovesnícka skupina. Potreba byť prijímaný, patriť do
skupiny je veľmi silná a skupina si často vytvorí svoj
zvláštny štýl správania, ktorý je nutné zachovávať ako
znak členstva v nej. Skupinový tlak je taký silný, že mu
deti dovolia formovať svoje správanie i v oblastiach,
kde ich osobné zmýšľanie môže byť so zmýšľaním
skupiny v rozpore.
Nonkonformita sa často odsudzuje, dieťa, ktoré sa nechce
začleniť do kolektívu a prijať normy skupiny sa stáva
outsiderom.
Pri zlepšovaní klímy v triede je potrebné znížiť tento tlak
skupiny na konformitu (úplne sa však nedá a nemôže
odstrániť, v každej skupine musia platiť určité pravidlá
a normy, podľa ktorých sa členovia riadia) a snažiť sa
o vytvorenie ovzdušia porozumenia pre individualitu.
Sedem základných etáp, ktorými by sa mal učiteľ riadiť
pri zmene klímy v triede:
- Zistiť priania žiakov týkajúce sa sociálnej klímy
v danej triede.
- Zistiť aktuálny stav klímy v triede z pohľadu žiakov
i učiteľov (najmenej s týždenným odstupom od bodu 1)
- Zistiť, v ktorých oblastiach sa najviac líšia želania
žiakov od skutočnosti. Najväčšie rozdiely naznačujú
oblasti, kde by si práve sami žiaci najviac želali zmenu.
- Pokiaľ sú k dispozícii pohľady i zo strany učiteľov,
porovnáme ich názory s názormi žiakov. Rozdiely
medzi nimi môžu vypovedať o prípadných
nedorozumeniach medzi žiakmi a učiteľmi.
- Vybrať oblasti, v ktorých je najdôležitejšie začať so
zmenou.
- Premyslieť postupy, ktoré by dovolili zlepšiť klímu
triedy. (Napr. zlepšiť vzťahy medzi žiakmi –
organizovať akcie mimo triedu a vyučovanie,
zaraďovať výučby situácie, v ktorých ide o spoluprácu
skôr než o súťaž, riešenie úloh v skupinách, …)
- Zámerne intervenovať nielen v triede ale medzi
učiteľmi. Pritom je potrebné sledovať reakcie ako
učiteľov tak i žiakov a intervenciu modifikovať podľa
výsledkov. Intervencie musia byť systematické
a dlhodobé (nečakajme zmenu okamžite, skôr až po
niekoľkých týždňoch, mesiacoch).
Duševná hygiena v školských
zariadeniach
PODPORA ZDRAVIA V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ
DUŠEVNÉ ZDRAVIE ŽIAKOV

Základné podmienky podpory zdravia na školách:
1. pohoda školského prostredia – vecného – zariadenie
učebne, estetika prostredia, mikrookolie školy,...
- sociálneho – pozitívna
atmosféra v triede i škole, charakterizovaná akceptáciou,
porozumením, dôverou, otvorenosťou, možnosťou
spolupráce učiteľov a žiakov atd.
- organizačného – vhodný
režim dňa, zdravá výživa, dostatok pohybovej aktivity
2. zdravé učenie – charakterizované zmysluplnosťou,
možnosťou výberu, možnosťou spolupráce, motivujúcim
hodnotením
3. otvorené partnerstvo – škola ako demokratické
spoločenstvo (spolupráca vedenia školy, učiteľov, žiakov
aj rodičov)
Duševná hygiena žiaka
Keď je činnosť žiaka vhodne organizovaná, jeho práca sa
lepšie darí, jeho výkonnosť je lepšia, väčšia je aj jeho
spokojnosť a únava sa u neho dostavuje neskôr, ako keď
je činnosť živelná, náhodná. Správna organizácia
činnosti šetrí energiu žiaka.
Podmienky správnej duševnej hygieny žiaka:
Žiakov do činnosti treba uvádzať tak, aby žiak nenapínal
naraz všetky svoje sily, ale aby ich rozvíjal postupne.
V činnosti
žiaka má byť rovnomernosť, rytmus,
poriadok a systém. Správne striedanie práce a oddychu
je ďalšou podmienkou dobrého stavu výkonnosti žiaka.
Primerané rozdelenie hodín v týždni
Vhodné kombinácie vyučovacích hodín – napr. humanitné
predmety a prírodnými
Vhodné zaradenie predmetov pred a po poludní - stav
myšlienkových procesov žiakov pri dopoludňajšom
vyučovaní je výrazne lepší ako pri vyučovaní
odpoludňajšom.
Duševná hygiena v školských
zariadeniach
Rešpektovanie pocitov a osobnostných vlastností žiakov.
Vzťah učiteľ – žiak by nemal byť napätý, ale naopak
žiak by mal cítiť oporu, dôveru, zodpovednosť zo strany
učiteľa.
Dôležité sú prestávky medzi jednotlivými hodinami, kedy si
žiaci môžu oddýchnuť, zregenerovať sa, načerpať sily
napr. chutnou desiatou. Všeobecný význam prestávok je
udržanie dobrého stavu výkonnosti žiakov. Veľmi krátke
prestávky neumožňujú dostatočný odpočinok a veľmi
dlhé zasa rušia pracovné zacielenie žiakov, oslabujú
účinok stavu zahriatia žiakov v učebnom procese.
Dostatok pohybu cez prestávky a na hodinách telocviku
Vhodné stravovacie návyky
Veľkosť a zariadenie učební - čisté, dostatočne svetlé,
vybavené
vhodnými
prostriedkami,
pomôckami
potrebnými k vyučovaniu.
Prístup pedagogického pracovníka ku žiakom. Učiteľ by mal
dbať o rešpektovanie potrieb žiakov, rešpektovanie
pocitov a osobnostných vlastností žiakov. Vzťah učiteľ –
žiak by nemal byť napätý, ale naopak žiak by mal cítiť
oporu, dôveru, zodpovednosť zo strany učiteľa.
DUŠEVNÉ ZDRAVIE UČITEĽOV

Duševná hygiena učiteľa
Učiteľ by mal vedieť diagnostikovať únavu, napätie,
nepohodu, nudu a mal by mať osvojený repertoár
techník, taktík ako takejto nepohode predísť, prípadne
ako ju meniť, uvoľniť, relaxovať, odreagovať,
kanalizovať, tlmiť.
Ak je energetická bilancia učiteľa dlhodobo záporná, ak nemá
zdroje radosti v živote, dostane sa do stavu – syndróm
vyhorenia. Je to úplné fyzické a psychické vyčerpanie,
ktoré je dôsledkom dlhodobého pôsobenia stresu
a nevhodného vysporiadania sa s psychickou záťažou.
Zapríčiňuje únavu, inaktivitu, depresie a negatívny
postoj k pracovnému prostrediu, kolegom, ako aj k sebe
samému, negatívne sebahodnotenie, poruchy
koncentrácie pozornosti, dráždivosť. Syndróm vyhorenia
rozlišuje tieto fázy: nadšenie-entuziazmus, stagnácia,
frustrácia, apatia, syndróm vyhorenia.
Faktormi stresu sú: záťaž a preťaženie, frustrácia,
interpersonálne vzťahy, emociálna záťaž.